Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, May 16, 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 20C/40/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712217190
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Lopuch, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7712217190.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

U. súd M., samosudca B.. M. L., O.., v právnej veci žalobkyne: B. I., rod. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Y..

armády XX, XXX XX O., právne zastúpená: B.. L. Y., advokátka, Y. č. XX, XXX XX O., proti žalovanému:
Q. I., rod. I., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, M., právne zastúpený: B.. P. A., advokát, G.. A. 3, M., o
zaplatenie X.XXX,- N. s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

J. zamieta.

J. je povinná zaplatiť žalovanému XXX% vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobkyňa žalobou doručenou na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX sa domáhala, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť jej sumu X.XXX,- N. spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX% ročne zo

žalovanej sumy od XX.X.XXXX do zaplatenia. O. na to, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti
- parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXXX/
X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria a stavby - rodinného domu so
súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele XXXX/X zapísaných na LV č. XXXX kat. územie M. v
podiele X/X pod K J. je takisto podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele X/
X pod K O. nehnuteľnosti nadobudla na základe U. o dedičstve zo dňa X.X.XXXX, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. E. nehnuteľnosti po nadobudnutí nemohla užívať a preto požiadala

spoluvlastníkov nehnuteľnosti o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, resp. o zaujatie stanoviska k
predloženej ponuke. K reakcii žalovaného a ani ďalších spoluvlastníkov nehnuteľností (M. I.) nedošlo,
preto podaním zo dňa XX.X.XXXX vyzvala žalovaného (držiteľa predmetných nehnuteľností v celosti
na poskytnutie náhrady za obdobie od X.X.XXXX do X.X.XXXX a to za neoprávnené užívanie častí
nehnuteľností vlastnícky pariacich jej. J. nemal záujem na zmierlivom riešení danej situácie a naďalej
tieto užíva v celosti bez toho, aby kedykoľvek žalobkyni poskytol náhradu, resp. bez toho, aby sa so
žalobkyňouakokoľvekvysporiadal.O.naust.§451anásl.U.zákonníka,keďžežalovanýužívavrozpore

s týmto ustanovením a bez súhlasu žalobkyne predmetné nehnuteľnosti v celosti čím neoprávnene
zasahuje do jej spoluvlastníckeho práva, požíva plody a úžitky a nakladá s nimi v celosti aj napriek
tomu, že si musí byť vedomý, že je X/X spoluvlastníkom nehnuteľnosti. U. nemá možnosť časť svojich
nehnuteľností akokoľvek užívať ani požívať ich plody. O. naopak, nezáujem žalovaného o vyriešenie
otázky znemožnil uzavretie dohody o vyporiadaní predmetných nehnuteľností, resp. uzavretie nájomnej
zmluvy a vzájomné usporiadanie záväzkov žalovaného voči žalobkyni. C. žalovaný nemá záujem o
vyriešenie danej otázky zmierlivou cestou koná v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi

a žalobkyňa je preto nútená domáhať sa náhrady za bezdôvodné obohatenie získané neoprávneným
užívaním spoluvlastníckeho podielu žalobkyne. G. za neoprávnené užívanie vyčíslila ako obvyklú
náhradu požadovanú za užívanie X/X rodinného domu a priľahlých pozemkov vo výške XXX,- N.
mesačne a to za dva roky neoprávneného využívania časti nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalobkyniza obdobie od X.XX.XXXX do X.XX.XXXX čo predstavuje XX mesiacov x XXX,- N., rovná sa X.XXX,-
N. (list zo dňa XX.X.XXXX č.l. X spisu). O. čiastka vo výške XXX,- N. mesačne predstavuje táto čiastku
náhradu za to, že žalovaný ako podielový spoluvlastník vo výške X/X z celku užíva nehnuteľnosti

vlastnícky patriace aj žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke nad rozsah svojho spoluvlastníckeho
podielu a z toho dôvodu je podľa jej názoru povinný poskytnúť žalobkyni peňažnú náhradu ako
ekonomickú protihodnotu toho, že užíva jej spoluvlastnícky podiel. J. si uplatňovala zaplatenie úroku z
omeškania vo výške X,XX% ročne zo sumy X.XXX,- N. od XX.X.XXXX do zaplatenia.

X. Žalovaný s podaným návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. G. ani výšku, ani právny základ
uplatneného nároku. O. na ustanovenia U. zákonníka, ktorý upravuje hospodárenie spoločnej veci v
prípade podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti ako je to aj v ich prípade. A. so svojimi súrodencami
po smrti ich otca sa dohodol, že bude užívať tieto nehnuteľnosti bezodplatne, keďže dochoval ich otca
a uhradil všetky náklady súvisiace s pohrebom. E. rozhodnutie prijali ako podieloví spoluvlastníci, keď
nadobudli tieto podiely na základe osvedčenia o dedičstve po ich nebohom otcovi Q. I.. Po tomto

rozhodnutí nedošlo k žiadnej zmene tohto rozhodnutia a toto rozhodnutie je teda povinná rešpektovať
aj žalobkyňa, ktorá nadobudla svoj podiel v dedičskom konaní po svojom otcovi E. I., po jeho bratovi,
ktorý bol podielovým spoluvlastníkom a s ktorým sa takto dohodol. O. rozhodnutie môžu potvrdiť ostatní
podieloví spoluvlastníci, že žiaden nárok si po celý čas trvania tohto podielového spoluvlastníctva
voči nemu neuplatnil ani brat M. I., ani právny predchodca žalobkyne E. I.. O. na judikatúru súdov

zverejnenúvJ.IV.(stranaXXX)vzmyslektoréhoprávaapovinnostidohodypodielovýchspoluvlastníkov
o užívaní spoločnej veci nezanikajú smrťou osôb. Z tejto dohody zaviazaných, alebo oprávnených a
môžu byť spolu so spoluvlastníckym podielom prevedené na právnych nástupcov účastníkov takejto
dohody. O. súdu vyjadrenie k návrhu pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX vo veci žalobkyne B. I. o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva doručené súdu dňa XX.X.XXXX (č.l. XX-XX spisu) v ktorom

tiež už poukazoval na uzavretú dôvodu, keďže o spôsobe hospodárenia so spoločnými nehnuteľnosťami
vedenými na LV č. XXXX kat. územie M. sa dohodli ešte so súrodencami M. I. a Ľudovítom I. po smrti
ich otca Q. I., ktorého sám so svojou manželkou v tomto dome bez pomoci súrodencov dochoval a
zaplatil aj všetky náklady súvisiace s pohrebom ich otca. O. jeho súrodenci s manželkami mali v tej
dobe už svoje vlastné bývanie, brat M. býval v rodinnom dome v L. a vlastnil aj byt v M. a brat E. býval

vtedy v byte v O. sa dohodli, že on s manželkou môže užívať rodinný dom uvedený na tomto LV aj so
zastavanými plochami a nádvoriami bezodplatne.

X. Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav:

X. Z LV č. XXXX okres M., obec M., kat. územie M. (č.l. X spisu) súd zistil, že vlastníkmi nehnuteľností
- parc. č. XXXX/X druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X druh
pozemku: zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m X a rodinného domu súp. č. XXX postaveného
na parc. č. XXXX/X sú pod B1 M. I. v podiele X/X z celku, pod B2 B. I. v podiele X/X z celku a pod
B3 Q. I. v podiele X/X z celku.

X. Právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba súpisné číslo XXX je evidovaný na LV č. XXXX.

X. Z LV č. XXXX okres M., obec M., kat. územie M. (č.l. XX-XX spisu) súd zistil, že vlastníkmi
parc. č.XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX sú siedmi podieloví

spoluvlastníci medzi inými pod B3 M. I. v podiele X/X z celku, pod B6 B. I. v podiele X/X z celku a pod
B7 Q. I. v podiele X/X z celku, ako aj ďalší s inou výškou podielu.

X. Z potvrdenia M. M. súd zistil, že žalovaný Q. I. je prihlásený na trvalý pobyt na adrese M., O. B. XXX/
XX od dátumu XX.XX.XXXX (č.l. XX spisu).

X.Zosituačnéhoplánurodinnéhodomunač.l.XXXspisusúdzistil,že dorodinnéhodomusavstupovala
zozadu do chodby a z chodby viedli dvere do kuchyne a do obývačky. Z. sa nachádzali dve izby a
to obývačka a spálňa, ktoré mali okná na ulicu. E. izby neboli prepojené dverami. Z chodby sa išlo do
kuchyne a následne z kuchyne sa išlo do spálne.

X. Žalobkyňa predložila súdu (na pojednávaní dňa X.XX.XXXX) výšku G. za užívanie X,X izbových a
X-izbových bytov v M. na č.l. XXX-XXX spisu, pričom tieto záznamy boli vytlačené dňa XX.XX.XXXX.J. aj predložila súdu výtlačok z web stránky spoločnosti Z-W. č.l. XXX spisu o výške nájmu vytlačené
zo dňa XX.XX.XXXX.

XX. Žalobkyňa neuznávala skutočnosti tvrdené žalovaným, uviedla, že jej právny predchodca E. I.
nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam na základe F. U. súdu M., č.k. V V.
XXX/XX Če zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XX spisu) po smrti svojho otca Q. I., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.
Z predmetného uznesenia nevyplýva uzavretie dohody ako tvrdí žalovaný na základe ktorej by mal v

budúcnosti užívať predmetné nehnuteľností bezodplatne a to z dôvodu, že dochoval otca Q. I. a uhradil
všetky náklady s tým súvisiace. M. aj za to, že smrťou fyzickej osoby zaniká aj spôsobilosť tejto na
práva a povinností a smrťou jej otca zanikli aj práva a povinností s tým spojené, ktoré doposiaľ žiadnym
spôsobom neboli zo strany žalovaného preukázané, teda dohody uzavretej medzi žalovaným a jeho
bratmi. B. otec E. I. zomrel dňa XX.X.XXXX a ona ako jediná zákonná dedička nadobudla podiel na
predmetnýchnehnuteľnostiachzapísanýchnaLVč.XXXXnazákladeU.odedičstveč.XXD/XXX/XXXX,

V. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX (č.l. XX spisu ). U. sama nemá žiadnu vedomosť o tom, aby ako podielová
spoluvlastníčka uzatvorila so žalovaným dohodu na základe ktorej by bol tento oprávnený užívať bez
poskytnutia náhrady nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, ktorý predstavuje X/
X z celku. O. mal aj žalovaný dohodu s bratom M. I. táto dohoda sa netýkala žalobkyne. V konaní
vedenom na tunajšom súde pod č.k. XC/XXX/XXXX sa domáhala náhrady za užívanie nehnuteľnosti

patriacej do spoluvlastníckeho podielu kde žalovaným bol nárok v celom rozsahu uznaný čo do základu
a výšky a tento sa týmto nebránil a v tom čase o žiadnej takejto dohode nemal teda ani vedomosť.

XX. Žalobkyňa vo svojom výsluchu (zápisnica o pojednávaní zo dňa X.X.XXXX č.l. XX a následne

spisu) uviedla, že podielovou spoluvlastníčkou sa stala na základe dedičstva po svojom otcovi E. I.,
ktorý bol bratom žalovaného. G. si uplatňovala za obdobie od X.XX.XXXX do X.XX.XXXX vo výške
XXX,- N. za každý mesiac, pričom k tejto žalovanej sume dospela odhadom a každý kto užíva určité
nehnuteľnosti musí uhrádzať aj určitú sumu za to, že tieto užíva. Na predmetných nehnuteľnostiach
bola naposledy v októbri r. XXXX kedy nebol prítomný doma žalovaný iba jeho manželka. O. bola na

predmetných nehnuteľnostiach niekedy v roku XXXX, resp. XXXX a žalovaný takisto nebol prítomný.
O. týchto návštevách chcela vyriešiť zrušenie podielového spoluvlastníctva a preto to riešila iba s jeho
manželkou, avšak nič sa nevyriešilo, keďže si iba vymieňali názory. Na predmetných nehnuteľnostiach
počas obdobia od X.XX.XXXX do X.XX.XXXX bola v októbri r. XXXX. Zo strany žalovaného jej nebolo
bránenévovstupenapredmetnénehnuteľnostiaanisineuplatňovalapožalovanom,žechcepredmetné

nehnuteľnosti užívať, keďže má rodinu v O. a preto si toto právo neuplatňovala. Z., že po smrti jej
otca a aj v októbri r. XXXX keď bola na predmetných nehnuteľnostiach tieto užíval žalovaný spolu so
svojou manželkou. Z., že pri rodinnom dome je aj nejaká prístavba, keďže tam počula hlasy, avšak nemá
vedomosť o tom kto tam býva. C. XXC/XXX/XXXX o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zobrala
späť z dôvodu, že mala uhradiť súdny poplatok vo výške prevyšujúcej X.XXX,- N.. O. sa týka konania sp.

zn. XC/XXX/XXXX v ktorom bol žalovaný zaviazaný uhrádzať jej náhradu za užívanie spoluvlastníckeho
podielu za iné obdobie tieto jej uhrádza v splátkach vo výške XX,- N. mesačne. M. za to, že pokiaľ by
aj chcela užívať predmetnú nehnuteľnosť bolo by to dosť ťažké, keďže rodinný dom má iba dve izby a
kuchyňu. M. za to, že rodinný dom žalovaný užíval v celom rozsahu a to za celé žalované obdobie od
X.XX.XXXX do X.XX.XXXX. E. mala za to, že užíva v celom rozsahu aj pozemky aj záhrady pri tomto

rodinnom dome, keďže chodí po celom nádvorí a teda užíva v celom rozsahu predmetné nehnuteľnosti.
O. sa týkalo otázky právneho zástupcu žalovaného keďže počas žalovaného obdobia tam bola až v
roku XXXX na základe čoho mu tvrdí, že žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti v celom rozsahu táto
uviedla, že má za to, keďže tam býva tak to musí používať a musí to užívať a obhospodárovať. F., že
mala vedomosť o tom, že jej otec sa domáhal peňazí ešte pred svojou smrťou a žalovaný im to sľúbil. T. o

to, aby žalovaný pred smrťou jej otca vyplatil z tohto podielu, ktorý patril jej otcovi, aby sa celá záležitosť
uzavrela. J. sľúbil, avšak neprišiel. O. sa týkalo toho, či mala vedomosť o existencii dohody v zmysle
ktorej žalovaný mohol bezplatne užívať predmetnú nehnuteľnosť a s ktorou súhlasil aj M. I. ako aj E. I.
jej otec žalobkyňa odpovedala na túto otázku až následne potom čo nadviazala očný kontakt so svojou
právnou zástupkyňou na čo táto zasiahla do položenej otázky a prerušila ju svojim vstupom v zmysle

ktorého žalobkyňa odpovedala spôsobom, že vedela o existencii nejakej dohody, ale vedela o tom, že
sa ma postarať o otca žalovaný, ale nie o tom, že bude to bezplatne užívať.XX. Žalovaný vo svojom výsluchu (zápisnica o pojednávaní zo dňa X.X.XXXX č.l. XX spisu) uviedol, že
nemôže súhlasiť so sumou, ktorá požaduje žalobkyňa, keďže ide o prehnanú sumu. E., že existovala
dohoda medzi E. I., M. Hanuščákom a ním a dohoda bola taká, že sa má postarať o ich spoločného

otca Q. I. s tým, že môže predmetnú nehnuteľnosť užívať, keďže sa stará o ich otca. O. uhrádzal aj daň
za nehnuteľnosť, ako aj poistku a bolo dohodnuté, že bude uhrádzať všetko, lebo sa stará o otca a oni
po ňom nič nepožadovali. C. od nehnuteľnosti mali obidvaja jeho bratia tak aj E. ako aj M.. V rodinnom
dome sa nachádzajú dve izby a kuchyňa. Z. za domom je prístavba, ktorá im však nepatrí. O. ľuďom,
ktorí sú zapísaní pokiaľ ide o vlastníkov nehnuteľnosti pod rodinným domom. C. to vlastnila ešte jeho

otca mama, táto to predala a v súčasnej dobe tam býva jeho švagor Z. A.. B. otec Q. I. zomrel v roku
XXXX a dohodu s bratmi uzavrel v roku XXXX, že môže ostať bývať v rodinnom dome a tento užívať.
O. sa týka rovnakého nároku žalobkyne v ktorom uznal jej nárok uviedol, že sudkyňa mu povedala, že
keďže to užíva musí za túto nehnuteľnosť platiť XXX,- N. a či je ochotný platiť, načo jej povedal, že
toľko nemá a preto sa to dohodlo v splátkach aj keď jej tvrdil, že uhrádza všetko za túto nehnuteľnosť.
V tom čase ešte nemal advokáta. Na súde bol iba X minút. K. na neho urobený nátlak, že to musí platiť.

Z. na súde povedal, že užíva túto nehnuteľnosť o ktorú v konaní ide, kde bol zaviazaný platiť X.XXX,-
N., avšak v súčasnej dobe predmetnú nehnuteľnosť neužíva. V predmetnej nehnuteľnosti nebýva od
novembra r. XXXX a radšej sa odsťahoval preč, ako by mal platiť prehnanú sumu za užívanie týchto
nehnuteľností. V súčasnej dobe býva v podnájme.

XX. Súdu bolo doručené aj notársky overené vyjadrenie M. I. zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XX spisu) v ktorom
tento uviedol, že vie, že dcéra E. - B. I. pýta peniaze za užívanie domu s pozemkom od jej brata Q. I. k
čomu chce uviesť, že koncom roka XXXX sa s bratom Q. I. a jeho nebohým bratom E. I. dohodli, že ich
brat Q. I. môže zadarmo užívať dom aj s pozemkom na ulici B. XX, M., keďže dochoval ich otca Q. I.,

nar. v roku XXXX. O. od neho nikdy žiadne peniaze za užívanie domu s pozemkom nežiadal a taktiež
nevie o tom, žeby od neho tieto peniaze pýtal nebohý brat E..

XX. Z výsluchu svedka M. I. (zápisnica o pojednávaní zo dňa XX.X.XXXX č.l. XX a následne spisu) súd

zistil, že komunikácia s týmto bola dosť obmedzená vzhľadom na to, že tento si nepamätal ani kedy
zomrel jeho otec. B. zdravotný stav nebol najlepší, keďže udával, že prekonal dvakrát infarkt. F. však,
že B. I. je asi manželkou Q. I., žalovaného a Q. I. je jeho brat. G. uviesť meno svojho brata a uviedol, že
túto nehnuteľnosť zdedila jeho manželka. B. brat Q. už býva v bytovke, keďže z domu ho vyhnala nejaká
prešovčanka. E. nikdy nevidel a ide o dcéru jeho brata. F., že rodinný dom na ulici B. má izbu kuchyňu,

jedáleň, spálňu a chodbu. G. si kedy zomrel jeho otec. M. aj brata ktorého volali L., tento zomrel v O.
a nevedel kedy.
XX. Vedel, že jeho brat Q. býval na ulici B. č. XX spolu so svojou manželkou. G. však uviesť odkedy
nebýva na ulici B. č. XX a ani kto teraz býva v tomto rodinnom dome. F., že žiadna dohoda medzi ním a
jeho bratom L. a medzi prítomným žalovaným Q. nebola. J. peniaze on od žalovaného nepýtal, keďže

ich má dosť. Z. na U. úrade v L. podpísal, spisovala to pracovníčka a on to podpísal a vtedy na obecnom
úrade tam bol so žalovaným a jeho ženou. O. to diktoval on osobne.

XX. Z výsluchu svedka Z. A. (zápisnica o pojednávaní zo dňa X.X.XXXX č.l. XX a následne spisu) súd

zistil, že žalovaný je jeho švagrom, keďže má za manželku jeho sestru V. I., rod. A.. On býva na B. č.
XX a pokiaľ ide o nehnuteľnosť na B. č. XX uviedol, že ide o jeden dvor na ktorom dvore sa nachádza
aj dom č. XX, ktorý je vo vlastníctve žalovaného ako aj dom č. XX, v ktorom býva a ktorý sa priamo
nachádza za domom orientačné číslo XX. J. nebýva v rodinnom dome B. č. XX asi rok, alebo dva. O.
uviesť nevedel. G. ani o tom, či dom orientačné číslo XX bol niekedy súčasťou domu orientačné číslo XX.

O. nehnuteľnosť kupoval od pána A., pričom už 8, alebo X rokov tam býva on. O. ako túto nehnuteľnosť
nadobudol tam viac ako XX rokov nikto nebýval a dom bol vo veľmi zlom stave. V čase keď býval
žalovaný v nehnuteľnosti na B. č. XX bol ho navštíviť. E. rodinný dom mal dve izby, chodbu a kuchyňu
a žalovaný býval v prvej pravej izbe v ktorej mal obývaciu stenu a televízor. C. sú bezdetní bývali iba v
tejto jednej izbe. U. žalovaného poznal, nemal však vedomosť kedy zomrel. V rodinnom dome na ulici

B. č. XX býva spolu so svojou družkou a jej dcérou. V tomto dome je jedna veľká izba, jedna kuchyňa a
jedna malá izba a takisto aj kúpeľňa a toaleta. J. videl iba raz niekedy v dávnej minulosti keď bol v O. a
ona bola ešte malé dieťa. G. vedomosť o tom, žeby žalovaný bránil žalobkyni v užívaní rodinného domuako aj priľahlých nehnuteľností za žalované obdobie. M. vedomosť o tom, že jej žalovaný povedal, že
pokiaľ ona má záujem sa tam nasťahovať môže sa tam nasťahovať a môže tam bývať.

XX. Z výsluchu svedkyne V. I. (zápisnica o pojednávaní zo dňa X.X.XXXX č.l. XX a následne spisu),
manželky žalovaného súd zistil, že v roku XXXX sa stretla ona, jej manžel Q. I., M. I., ako aj L., teda
E. I. v dome na ulici B. č. 25. Rozprávali sa o užívaní tohto domu s tým, že oni súhlasili, že tam môžu
oni ako rodina bývať s tým, že doopatrujú svokra, teda otca ich manžela Q. I.. F. iba jednu tretinu, lebo

prepísaná na jej manžela bola iba jedna tretina tohto rodinného domu. U. aj predmetný rodinný dom, že
najprv sa vojde do chodby, ktorá je veľká asi XxX m. C. sa vojde do chodby po ľavej strane je kuchyňa
a potom sú tam rovnako rozmerovo dve miestnosti rovno z chodby sa vchádza do obývačky a potom z
kuchyne sa rovno vchádza do spálne. U. ani spálňa nie sú prepojené dverami. Až na viaceré otázky zo
strany právneho zástupcu žalovaného svedkyňa uviedla, že mala za to, že v roku XXXX bolo dohodnuté,
že tam môžu bývať bezodplatne, že nemajú nikomu nič platiť. E. odpoveď uviedla až potom, čo súd

nepripustil otázku zo strany právneho zástupcu žalovaného či dohoda bola odplatná, alebo bezodplatná.
A. potvrdila, že X/X rodinného domu užívali od roku XXXX do roku XXXX, keďže išiel hore plyn a stiahli
sa iba do jednej izby, keďže by to nemali z čoho uhrádzať. B. manžel nikomu nebránil ani žalobkyni, ani
svojmu bratovi M. v užívaní predmetných nehnuteľností. M. mal kľúče a žalobkyni dávala kľúče ona. E.
ich však nechcela, avšak kľúče mala aj jej švagriná M. I..

XX. V tejto nehnuteľnosti nebývajú od X.XX.XXXX odkedy sú v podnájme na ulici M. č. 3. B. svokor
zomrel XX.XX.XXXX, tohto dochovali aj sa o neho postarali. O. sa týka dohody prečo nebola spísaná
písomne uviedla, že preto, lebo to nikto nechcel a nechcel to ani E. a tento chodieval ku nim každú

sobotu a nedeľu. G. ani vedomosť o tom, či rodinný dom orientačné číslo XX patril niekedy ku rodinnému
domu, orientačné číslo XX. Z obdobia, keď sa starali o svokra aj predtým rodinný dom orientačné číslo
XX iba chátral. O. ho odkúpil jej brat. B. brat v tejto nehnuteľnosti býva asi X-X rokov, pričom so svojim
bratom nekomunikuje a už tých X-X rokov ku nim nechodieva na návštevy.

XX. Z výsluchu svedkyne M. I. (zápisnica o pojednávaní zo dňa X.X.XXXX č.l. XX a následne spisu)
súd zistil, že táto je švagrinou žalovaného keďže má za manžela jeho brata M. I. a žalobkyňa je teda jej
neterou. A. uviedla, že má vedomosť o existencii určitej dohody medzi bratmi, ktorí sa po smrti jej otca,
teda jej svokra Q. I. dohodli. Z. sa jej pýtal jej manžel a pýtal sa aj detí s tým, že prišiel domov a povedal,
že sa dohodli, že Q. (Q.) ostáva bývať v dome na B. č. XX. G. uviesť úmrtie jej svokra. G. od Q. peniaze

nepýtal. M. za to, že vtedy sa otázka detí neriešila, lebo každý vedel, že keď sa niečo s niekým stane
prejde to na jeho deti. U. zdravotného stavu svojho manžela uviedla, že tento mal dve porážky ťažko
sa s ním komunikuje najmä keď príde do cudzieho prostredia. C. s ním ohľadne aj papiera, ktorý bol
overený na M. v L.. U. nebola prítomná pri takejto dohode. O tejto dohode sa dozvedela tak, že jej to
povedal jej manžel. G. však presne uviesť, kedy jej to povedal. G. ani vedomosť kto býva v nehnuteľnosti,

orientačné číslo XX keďže predtým tam nechodievala ani kto tam býval predtým. G. vedomosť kto užíva
rodinný dom na ul. B. č. XX. O., že tento má dve izby, ktoré majú okná na ulicu, má kuchyňu a malú
chodbičku. Z. teleso v kuchynke. K. tam aj malý špajzík a vtedy tam nebol ani záchod. G. sa dorobila
kúpeľňa a dorobil sa aj záchod, ktorý však už dorobil žalovaný. G. uviesť, či žalovaný užíval rodinný dom
v celosti, alebo iba jeho časť, keďže už tam dlho nebola.

XX. Z výsluchu svedkyne M. I. (zápisnica o pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX č.l. XXX spisu) súd zistil,
že táto je matkou žalobkyne a žalovaný je jej švagor. G. jej známa žiadna dohoda medzi jej manželom
a jeho súrodencami a teda aj s Q. I., nakoľko o tom ani jej nehovoril a ona o ničom nevedela. B. manžel

E. I. zomrel dňa XX.X.XXXX. B. svokor Q. I. zomrel XX.XX.XXXX.

XX. Z výsluchu svedkyne Q. L. vyplynulo, že žalovaný so svojou manželkou jej byt obýval v roku XXXX.
P. za mesiac sa stretnú. Z. sa dobre na to nepamätá, myslí, že to bolo niekedy na konci roku XXXX,
kedy za ňou prišiel žalovaný, pretože od roku XXXX byt obýva. Má doklady o tom a môže ich predložiť,

že žalovaný riadne za byt platí. K. je jej, len teraz prechodne na X roky ho dala svojmu vnukovi, ale
teraz ho berie späť.XX. Podľa svedkyne N. C., vie, že od jari XXXX žalovaný so svojou manželkou obývali v rodinnom dome
na ul. B. X miestnosť a myslí, že koncom roka XXXX sa odtiaľ odsťahovali preč. Z. to preto, lebo bola
na návšteve u V. I. a videla, že užívali X izbu. A. sa jej prečo takto žijú. C. roku XXXX sa odsťahovali na

sídlisko A.. C. bola v jari XXXX u D. I., videla, že všetky veci dokonca aj posteľ mali v X izbe a keď sa
pýtala prečo takto žijú, D. I. jej odpovedala „veď vieš všetko stojí peniaze“. O. sa odsťahovali do bytu,
aby nemuseli všetko vykurovať. V roku XXXX chodila na kávu k D. I. na sídlisko A., M. XX.

XX. Z predloženej zmluvy o nájme bytu z XX.XX.XXXX vyplýva, že Q. L. ako prenajímateľ a žalovaný

ako nájomca uzavreli zmluvu o nájme bytu, ktorou prenajímateľka prenajala nájomcovi byt zapísaný na
LV XXXX k.ú. A., okres M., byt č. XX na X.posch. žalovanému. G. vzťah sa uzatvára na dobu neurčitú od
X.X.XXXX. O. čl.X zmluvy o nájme bytu, nájomca sa zaviazal platiť prenajímateľovi mesačné nájomné
vrátane plnení spojených s užívaním bytu vo výške XXX.-N. mesačne. O. čl.X nájomnej zmluvy byt
pozostáva z jednej obytnej miestnosti vrátane príslušenstva a pivnice.

XX. Žalobkyňa poukazovala nato, že jej otec E. I. zomrel XX.XX.XXXX a ako jediná zákonná dedička
nadobudla spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území M. zapísanej
na liste vlastníctva č. XXXX. J. ako podielová spoluvlastníčka od roku XXXX so žalovaným žiadnu
dohodu o užívaní neuzavrela a preto má za to, že žalovaný užíva aj jej časť spoluvlastníckeho podielu
bez právneho dôvodu t.j. bez akejkoľvek dohody s ňou. Aj z rozhodnutia G. súdu A. republiky č. k.

XCdo XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva okrem iného záver, "že pokiaľ' pri rozhodovaní v zmysle §
139 ods. X U. zákonníka bola dosiahnutá väčšina, musia sa síce prehlasovaní spoluvlastníci podriadiť
rozhodnutiu väčšiny (R XX/XXXX), avšak ani v takom prípade - po prijatí väčšinového rozhodnutia
neprestávajú byť nositeľmi zo zákona vyplývajúcich práv a povinností podielových spoluvlastníkov. M.
akou sa všetci (teda aj prehlasovaní) spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich

zo spoluvlastníctva spoločnej veci, vyjadruje aj po prijatí rozhodnutia väčšiny podiel toho - ktorého
spoluvlastníka. O. v danom prípade žalovaný ako podielový spoluvlastník X spoločných nehnuteľností
nazákladesvojhorozhodnutiaužívacelúspoločnúvecbezprávnehodôvodu(bezdohodysožalobcami,
ktorým spolu patrí tiež spoluvlastnícky podiel) tak, že za užívanie nad rámec zodpovedajúci jeho
spoluvlastníckemu podielu neposkytuje žalobcom žiadnu náhradu, získava na ich úkor bezdôvodné

obohatenie.“ J. užíval do novembra XXXX nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území M.
v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu,
pričom je dosť podstatné v predmetnej právnej veci prihliadať aj správanie sa žalovaného v konaní
vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, v ktorom nárok žalobkyne na poskytnutie
náhrady za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX uznal

ako oprávnený a na základe uzavretého súdneho zmieru jej náhradu v splátkach poskytuje. B. obrana
v tomto konaní spočívajúca v tvrdení, že sa žalovaný dohodol s otcom žalobkyne a ďalším bratom je
účelová a doposiaľ žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázaná. J. je podielovou spoluvlastníčkou
dotknutých nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území M. pozostávajúcich z pozemkov
a dvojizbového rodinného domu orientačné číslo XX na B. ulici, ktoré tak ako žalovaný vypovedal

užíval v celosti do novembra XXXX bez poskytnutia náhrady žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke,
ktorá reálne nehnuteľnosti neužívala a so žalovaným ako podielovým spoluvlastníkom žiadnu dohodu
o tom, že tieto nehnuteľností bude užívať výlučne sám bez poskytnutia náhrady za užívanie aj podielu
žalobkyne, neuzavrela. Z týchto dôvodov považuje žalobkyňa svoj nárok za oprávnený. Ak žalovaný
(resp. jeho manželka ako svedkyňa) uviedol, že uhrádza nájomné za byt na M. ulici č. X v M., v ktorom

momentálne býva, tak náhrada za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne vo výške XXX,- €
mesačne je náhradou primeranou.

XX. Podľa § X37 ods. 1 zákona č. XX/XXXX Zb. U. zákonníka (ďalej len U. zákonník), podiel vyjadruje
mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva

k spoločnej veci.

XX. Podľa § 45X ods. 1 U. zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

XX.Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žežalobkyňaakoajžalovanýsúspolueštesM.I.podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanými na LV č. XXXX okres M., obec M., katastrálne územie M. (č.l.
X spisu) - parc. č. XXXX/X druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria o výmere XX mX, parc. č. XXXX/
X druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m 2 ako aj rodinného domu súp. č. XXX
postaveného na parc. č. XXXX/X a to každý v rovnakej výške podielu X/X z celku.XX. Otec žalobkyne - E. I. (zomr. dňa XX.X.XXXX), ako aj žalovaný Q. I. a M. I. boli bratia.

XX. Rodinný dom súpisné číslo XXX (z konania vyplynulo, že orientačné číslo XX) je postavený na
parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorá je zapísaná
na LV č. XXXX, katastrálne územie M. (č.l. XX-XX spisu) kde sú viacerí podielový spoluvlastníci (X
spoluvlastníkov) medzi inými aj pod B3 M. I. v podiele X/X z celku, pod B6 B. I. (žalobkyňa) v podiele X/
X z celku a pod B7 Q. I. (žalovaný) v podiele X/X z celku, ako aj ďalší s inou výškou podielu.

XX. Z výsluchu svedkov ako aj účastníkov konania bolo potvrdené, že za rodinným domom na ul. B. č.
XX v M. je postavený rodinný dom orientačné číslo XX v ktorom býva svedok Z. A. (švagor žalovaného).
Z. k rodinnému domu č. XX ako aj k rodinnému domu č. XX je zabezpečený cez ten istý dvor.

XX. Rodinný dom súp. č. XXX, orientačné č. XX sa nachádza na ulici B. v M. a pozostáva z dvoch

rovnakých miestností, ktoré sú v prednej časti domu a majú okná na ulici, avšak nie sú prepojené
dverami. M. pozostáva z menších miestností a to chodba a kuchyňa. J. urobil na vlastné náklady v
rodinnom dome sociálne zariadenia - kúpeľňu a WC.

XX. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný užíva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. územie M. v

rozsahu presahujúcom výšku jeho spoluvlastníckeho podielu t.j. nad rozsah X/X podielu z celku. J.
nevyčíslila výmeru v akej žalovaný nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu užíva predmetné
nehnuteľnosti. M. zato, že tým, že užíva v celom rozsahu rodinný dom súp. č. XXX, orientačné č. XX na
ul. B. v M. a užíva aj priľahlé pozemky k nemu. Z. náhradu požadovala v sume XXX,-EUR mesačne,
celkovo za XX mesiacov sumu X.XXX,-EUR, ktorú určila odhadom, keďže mala zato, že táto zodpovedá

užívaniu rodinného domu v porovnaní s nájmom bytov v M.. J. si uplatňovala vydanie bezdôvodného
obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaného za obdobie od X.XX.XXXX do X.XX.XXXX.

XX. Z právneho názoru C. súdu v C. vysloveného v zrušujúcom uznesení z XX.X.XXXX vyplýva, že
nárok žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky za užívanie spoločnej nehnuteľnosti vyplýva z ust. § X37

ods.1 OZ. B. nevyhnutným predpokladom je užívanie veci druhým spoluvlastníkom nad rámec svojho
spoluvlastníckeho podielu. G. veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť teda
dôsledkom užívania iným spoluvlastníkom nad rozsah spoluvlastníckeho podielu. G. je rozhodujúce, či
tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov, z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o
faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na

náhradu za jej užívanie by medzi nimi nevznikol. P. taký nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník
užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič
nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho
podielu. V., pre ktorý tento spoluvlastník spoločnú vec neužíva nie je právne významný. O. posudzovaní
rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej veci, ale rozhodujúce

môže byť úžitková /hospodárska/ hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota vzhľadom na konkrétne
okolnosti, o jednotlivých častiach vecí rozdielna.

XX. V procesnej stránke veci zaujal C. súd v C. postoj, že žalovaný je zaťažovaný dôkazným
bremenom, že neužíval celú nehnuteľnosť od jesene XXXX a svedeckú výpoveď jeho manželky, ktorá

je zainteresovaná na veci nie je možné pokladať za hodnovernú. S ďalším svedkom sa žalovaný i jeho
manželka dlhodobo nestýkajú /svedok A./, preto aj jeho hodnovernosť pokiaľ ide o spôsob užívania
nehnuteľnosti žalovaným je diskutabilná.

XX. Prvoinštančný súd v súlade s právnym názorom C. súdu v C. i po ďalšom vykonanom dokazovaní

po zrušení veci udáva, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v tom, že dom na ul. B. užíva len v
rozsahu svojho X/X spoluvlastníckeho podielu.

XX. Z výpovede žalovaného na súdnom pojednávaní vyplynulo, že z domu spoločne s manželkou sa
mali odsťahovať v novembri XXXX. M. žalovaného jednoznačne vypovedala, že to bolo v decembri

XXXX. Z výpovedí týchto osôb, ktoré dovtedy dom užívali, je jednoznačné, že k odsťahovaniu z domu
do bytu na sídlisku A. v M. došlo až po X.XX.XXXX, teda po období, za ktoré žalobkyňa náhradu
bezdôvodného obohatenia vyplývajúce z § X37 ods.1 OZ požaduje. Z výpovede žalobkyne tiež vyplýva
to, že pri návšteve nehnuteľnosti v októbri XXXX sa žalovaný v dome nenachádzal, ale nachádzalasa tam manželka žalovaného. I svedok A. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa
X.X.XXXX vypovedal, že žalovaný nebýva na ul. B. rok alebo dva, po doplňujúcej otázke vypovedal,
že sa mu vidí, „ že to bolo v lete XXXX, resp. v roku XXXX“. Na základe týchto výpovedí nie je možné

vyhodnotiť listinný dôkaz - nájomnú zmluvu z roku XXXX a svedecké výpovede svedkyne L. a C.
inak ako nepravdivé. V tejto súvislosti pri vyhodnocovaní dôkazov súd udáva, že už triviálna logická
úvaha, kto iný môže mať najlepšiu vedomosť o dobe užívania nehnuteľnosti ako ich užívateľ a vlastník /
spoluvlastník/, dáva jednoznačnú odpoveď o pravdivosti svedeckých výpovedí L. a C., či predloženej
nájomnej zmluvy. O. obrana žalovaného, ktorá spočiatku nepopierala užívanie domu na ul. B. do októbra

XXXX, vychádzala z výpovedí žalovaného a jeho manželky, nemôže byť považovaná za úspešnú,
ak následne po vyslovení právneho názoru C. súdom v C. žalovaný zmení svoju obranu a upriami
dokazovanie na neužívanie nehnuteľností od X.X.XXXX.

XX. Skutočnostiam vyplývajúcim z pochybnej a nehodnovernej svedeckej výpovedi E. C. o čiastočnom
užívaní domu - len X izby od jari XXXX, preto tiež nemožno prisudzovať primeranú dôkaznú hodnotu.

K obrane žalovaného, že v období od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX užívali len výšku svojho podielu - X
izbu - súd udáva, že v konaní XC/XXX/XXXX U. súdu M. žalovaný uznal obdobné nároky žalobkyne za
obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX vo výške X.XXX.-EUR, a toto plnenie spláca v pravidelných XX.-
EUR splátkach. G. by v súlade s dobrými mravmi /§ 3 OZ/ vyžadovať od žalobkyne, aby každomesačne
preverovala rozsah užívania nehnuteľností žalovaným za stavu, že ten toto užívanie nepopieral,

uznával a splácal plnenie. O. takéto prípady je žiaduce, aby zo strany spoluvlastníka užívajúceho
celú nehnuteľnosť, teda nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, bol vykonaný úkon, ktorým
oznámi dotknutému spoluvlastníkovi zmenu užívacieho stavu s možnosťou spoluužívania nehnuteľnosti
do úplnej alebo čiastočnej výšky jeho podielu. V konaní nevyšlo najavo, aby takýto úkon žalovaný
voči žalobkyni vykonal. J. teda nepreukázal, že v žalovanom období užíval menej ako X/X podiel na

nehnuteľnostiach.

XX.Žalobkyňavšaknepreukázaladôvodnosťvýškypožadovanéhoplnenia.Tábolaodpočiatkusporná/
viď popretie v odpore/. O. výšky nároku zaťažovalo žalobkyňu. G. vychádzať zo sumy požadovanej v
konaní XC/X./XXXX X.XXX.-EUR, pretože výška bezdôvodného obohatenia vyplývajúca z § X37 ods. 1

OZ je závislá od rôznych faktorov, vrátane miery ponuky a dopytu a v priebehu času sa stále mení. E.
nie je možné za takúto obdobnú sumu požadovať výšku plnenia vyplývajúcu z nájomnej zmluvy medzi
žalovaným a svedkyňou L. XXX.-EUR mesačne, pretože v tejto sume je zahrnutá i neznáma výška
preddavkov spojených s užívaním bytu /čl.X zmluvy/. P. nebolo možné zohľadniť predložené inzeráty o
ponuke prenájmu bytov v M. z inzerovaným nájomným vo výške od XXX.-EUR za X-izbový byt na ul.

K. C. až po XXX.-EUR za X-izbový byt na neznámej ulici v M., pretože sa jednalo o ponuky z obdobia
október XXXX, teda so značným časovým odstupom od doby za ktoré žalobkyňa plnenie požaduje. V
tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že nároky proti žalovanému pozostávajú nielen z užívania domu
ako bytovej jednotky, ale i priľahlých pozemkov. I z týchto dôvodov súd nemohol aplikovať prostú úvahu v
zmysle základných princípov R.. J. znalecké dokazovanie vykonať nenavrhla. A. preto žalobu z dôvodu

nepreukázania výšky plnenia zamietol.

XX. Pokiaľ sa týka obrany žalovaného, že existovala dohoda medzi podielovými spoluvlastníkmi, teda
medzi bratmi I., ktorej súčasťou bol aj otec žalobkyne E. a v prípade jej existencie táto zaväzovala
vzhľadom na súdnu prax aj jeho právnu nástupkyňu teda žalobkyňu súd poukazuje na to, že žiaden

zo svedkov vypočutých v konaní nepotvrdil existenciu dohody uzavretej medzi bratmi I. na ktorú
poukazoval žalovaný, že môže predmetné nehnuteľnosti po smrti ich otca Q. I. užívať a to bezodplatne.
N. takejto dohody potvrdila len svedkyňa I., manželka žalovaného. Z. a písomné prehlásenie svedka
M. I., brata žalovaného, vzhľadom na jeho zdravotný stav, pomalé reakcie pri výsluchu a nepamätanie
si podstatných skutočností má nízku dôkaznú hodnotu. A. na tvrdenia žalovaného ohľadne existencie

dohody, nemohol prihliadnuť.

XX. V konaní nebol vykonaný dôkaz navrhovaný žalobkyňou, a to zistenie, či svedkyňa Q. L. bola od
roku XXXX registrovaná na daňovom úrade z titulu prenájmu bytu a či zaň platila daň. A. má zato, že

takto navrhnutý dôkaz s ohľadom na zistený skutkový stav, rýchlosť konania, je nadbytočný a neúčelný.
J. ho mohla navrhnúť pred súdnym pojednávaním po oznámení o uplatnení sudcovskej koncentrácie
konania. O. ho súd nevykonal.4X. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods.1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech,
preto mu patrí náhrada 100% vynaložených trov.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Michalovce
v dvoch vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každá strana dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 127 CSP / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak strana konania dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na exekúciu.