Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. júl 2018

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9C/97/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612205996
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2018:2612205996.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci žalobkyne: M. F., nar.

XX.X.XXXX, bytom K., K. XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Mária Trylčová, AK Senica, J. Kráľa 738/12
proti žalovanej: Č. S., a.s., S. X, K. XX/XX, ČR, zastúpená advokátom: JUDr. Robert Tschöpl, AK Praha
4 - Braník, Pod křížkem 428/4 o zaplatenie sumy 15 000 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 10 193,83 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75%
ročne zo sumy 4 640,73 € od 13.9.2011 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti zaplatenia sumy 4 806,17 € a vo zvyšnej časti požadovaného úroku z omeškania súd

žalobu zamieta.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Žalovaná je povinná nahradiť trovy štátu predstavujúce znalečné, pričom o výške náhrady trov štátu

bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19.6.2012 voči žalovanej domáhala zaplatenia
sumy 15 000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 13.9.2011 do zaplatenia,
a to titulom náhrady škody na zdraví a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“). V žalobe
uviedla, že dňa 21.6.2009 cestovala v autobuse cez územie Rakúskej republiky, autobus vlastnícky
patril spoločnosti V. F. L., B..K.., so sídlom S., Q. XX a prevádzkovateľom bola spoločnosť R., spol. s
r.o., so sídlom R.Ř., Ž. XXX. Poisťovateľom uvedeného motorového vozidla je žalovaná. V tento deň

približne o 6:00 hod. ráno došlo poblíž rakúskeho mesta Graz k dopravnej nehode, pri ktorej žalobkyňa
utrpela pomliaždenie hlavy a hrudníka, krčne, hrudnej a driekovej chrbtice, pomliaždenie mäkkých
tkanív oboch horných končatín, prerušenie šľachy vystierača a naťahovača jedného prsta, ranu hornej
končatiny chirurgicky ošetrenú, hlbokú ranu hornej končatiny. Následne utrpela rozsiahle keloidné jazvy
a vplyvom nehody nastali u nej duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov. Dopravná
nehoda sa stala tak, že vodič autobusu v dôsledku mikrospánku zišiel z vozovky. Na nehode sa zrejme
zúčastnilo len jedno vozidlo - predmetný autobus. Žalobkyňa u žalovaného uplatnila vecné škody a

škody na zdraví. Žalovaná z dôvodu, že sa na nehode zrejme zúčastnilo len jedno vozidlo, aplikovala
na určenie zodpovednosti a rozsahu a výšky odškodnenia žalobkyne české právo. Uplatnenú škodu
sčasti uznal a nahradil podľa predpisov českého práva. Žalobkyňa považuje poskytnutú náhradu za
nedostatočnú, nevyjadruje skutočný rozsah, okolnosti a následky poškodenia. Žalobkyňa má za to,že sú u nej dané okolnosti na zvýšenie poskytnutej náhrady bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia. Žalovaná okrem toho neuznala a žalobkyni neposkytla náhradu za tzv. následné duševné
poruchy z dopravnej nehody. Práve v ich dôsledku žalobkyňa ukončila svoju aktívnu športovú činnosť z

dôvodu neprekonateľných duševných útrap z cestovania autobusom, následná strata pre ňu dôležitých
sociálnych kontaktov ju zmenila nepriaznivo a psychicky, opakovaná trauma z nehody jej sťažuje novú
sociálnu adaptáciu, výber a možnosti pracovného uplatnenia, sociálnu a spoločenskú angažovanosť.
Priemerná náhrada by mala zodpovedať aj možným nákladom na odstránenie či zmiernenie tzv.
keloidných jaziev. Žalobkyňa je mladá žena, v dôsledku nehody obmedzená vo výbere partnera, ale

aj v bežných spoločenských aktivitách, ako je tanec, spoločenské príležitosti, rekreácia. Keloidné
jazvy subjektívne vníma veľmi obmedzujúco a negatívne. Je preto oprávnená požiadavka na estetickú
medicínu. Žalobkyňa v žalobe poukázala na bod 33 odôvodnenia nariadenia EP a Rady ES č. 864/2007
o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RIM II), ktoré uvádza: „Podľa súčasných pravidiel o
výške náhrady škody priznanej obetiam cestných dopravných nehôd pri určení výšky náhrady škody v
prípadoch ujmy na zdraví, ktoré sa stali v inom štáte, než je štát obvyklého pobytu obete, súd konajúci vo

veci by mal zohľadniť všetky relevantné okolnosti konkrétnej obete a to najmä skutočnú škodu a náklady
na jej následnú starostlivosť a zdravotnícku starostlivosť.“ České právo pripúšťa priamy nárok žalobkyne
ako poškodenej voči žalovanému ako poisťovateľovi.

2. Na pojednávaní konanom dňa 28.11.2012 žalobkyňa upresnila, že požadovaná čiastka je suma, ktorú

požaduje za nepriznané psychické následky, ktoré má v súvislosti s dopravnou nehodou.

3. Následne v tom čase splnomocnený zástupca žalobkyne písomným podaním doručeným súdu
dňa 6.2.2013 doplnil, že celkovú poskytnutú náhradu poskytnutú žalobkyni považuje za nedostatočnú,
nakoľko táto nevyjadruje skutočný rozsah okolností, následky poškodenia zdravia a spoločenskú ujmu.

Má za to, že u žalobkyne sú okolnosti na zvýšenie poskytnutej náhrady bolestného a SSU. Následne
viackrát upravoval, aká časť z požadovanej sumy má tvoriť bolestné, a aká náhradu za SSU. Po tom,
ako bol žalobkyni priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a určená advokátka, táto súdu dňa
15.10.2015 zaslala písomné vyjadrenie, v ktorom jasne a zrozumiteľne uviedla, že suma 15 000 € je
žalobkyňou požadovaná titulom mimoriadneho zvýšenia bodového hodnotenia SSU. V podaní uviedla,

že dôvodom pre mimoriadne zvýšenie náhrady je už len nízky vek poškodenej osoby, pričom súdy už len
z tohto dôvodu priznávajú dvojnásobok základného bodového hodnotenia. Zohľadňovaným kritériom je
tiež pohlavie poškodenej osoby, nakoľko existenciou jaziev na viditeľných častiach tela trpí viac žena ako
muž. Žalobkyňa navyše po nehode trpela a doposiaľ trpí psychickou traumou spočívajúcou v obavách z
jazdy autobusom a zlých snoch. Vplyvom nehody sa prestala venovať športu, pričom športovej kariére

sa venovala na najvyššej dostupnej úrovni pre dorastenky a mala predpoklad budúcej športovej kariéry
v najvyššej ženskej lige. Skutočnosť, že žalobkyňa po nehode neabsolvovala psychiatrickú liečbu,
nie je podstatná. Preto z dôvodu veku a toho, že žalobkyňa je žena, žiada žalobkyňa dvojnásobok
základnej sadzby bodového ohodnotenie SSU, s ohľadom na športovú kariéru a predpoklad venovať sa
tejto na profesionálnej úrovni, zmarený nehodou, potom žiada trojnásobok základnej sadzby bodového

ohodnotenie SSU.

4. Žalovaná považovala nárok uplatnený žalobkyňou za neoprávnený, tento neuznala. Uviedla, že
žalobkyni na základe znaleckého posudku podaného MUDr. E. bolo vyplatených na bolestnom 25 560
Kč, v prepočte 982,51 € (213 bodov x 120 Kč), za SSU 24 000 Kč, v prepočte 993,78 € (200 bodov x 120

Kč). K tvrdeným psychickým následkom žalovaná uviedla, že žalobkyňa navštívila psychiatričku až 2
roky po nehode, nikdy predtým nemala potrebu vyhľadať psychiatra, z čoho vyplýva, že u nej nemožno
hovoriť o vážnej psychickej poruche vzniknutej v dôsledku pôsobenia otrasných zážitkov alebo iných
nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií. Namietla tvrdenia žalobkyne o údajných
obmedzeniach v bežných spoločenských aktivitách ako je tanec, rekreácia či výber partnera, nakoľko

žalobkyňa má priateľa, u ktorého striedavo prebýva, navyše, na sociálnej sieti umiestňuje fotografie z
voľnočasovýchaktivít(plesy,šport pod.).Žalobkyňouspomenutémožnébudúcenákladynaodstránenie
jaziev je možné uplatniť až v okamihu, kedy skutočne vzniknú, teda až po uhradení ich ceny.

5. Nakoľko sa v danom prípade jedná o právnu vec s cudzím prvkom, súd sa v prvom rade zaoberal

otázkou príslušnosti a následne otázkou rozhodného práva použiteľného v danej veci. Pokiaľ ide o
príslušnosť, v zmysle čl. 6 Nariadenia Rady ES 44/2001 (Brusel I) poistiteľa s bydliskom na území
členského štátu možno žalovať na území iného členského štátu, ak žalobu podal poistník, poistený alebo
oprávnený z poistenia, na súdoch podľa miesta bydliska žalobcu. Články 8, 9 a 10 sa uplatnia na konaniazačaté poškodeným proti poistiteľovi, ak sú takéto priame žaloby prípustné. Príslušným na prejednanie
veci je teda i slovenský súd. Následne pokiaľ ide o určenie rozhodného práva, treba vychádzať z toho,
že k dopravnej nehode prišlo na území Rakúskej republiky, prišlo pri nej k zraneniu občianky Slovenskej

republiky, pričom na dopravnej nehode sa zúčastnilo len jedno vozidlo, autobus registrovaný a poistený
v Českej republike. Všetky tri tieto krajiny sú signatármi Haagskeho dohovoru o práve použiteľnom
na dopravné nehody zo dňa 4.5.1971, pričom podľa čl. 1 tohto dohovoru „tento Dohovor určuje právo
rozhodnépreobčianskoprávnumimozmluvnúzodpovednosťzadopravnénehodybezohľadunaspôsob
konania pri jej uplatnení. Na účely tohto Dohovoru sa považuje za dopravnú nehodu nehoda, na ktorej

sa zúčastňuje jedno alebo viac vozidiel bez ohľadu, či sú poháňané motorom alebo nie, a ktorá súvisí s
dopravounaverejnýchcestách,napozemkochprístupnýchverejnostialebonasúkromnýchpozemkoch,
na ktoré majú právo prístupu určité osoby.“ Podľa čl. 3 Dohovoru: „Rozhodným právom sú vnútorné
predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode.“ Avšak v čl. 4 Dohovoru sú ustanovené výnimky.
Podľa čl. 4 písm. a) Dohovoru: „Pokiaľ nevyplýva z článku 5 niečo iné, sú ustanovené tieto výnimky z
ustanovení článku 3: a) Ak sa na nehode zúčastňuje iba jedno vozidlo, ktoré je registrované v inom štáte,

než v ktorom došlo k nehode, sú rozhodné vnútorné predpisy štátu registrácie na určenie zodpovednosti
- vo vzťahu k vodičovi, vlastníkovi alebo inej osobe majúcej právo k vozidlu bez ohľadu na ich bydlisko,-
vo vzťahu k postihnutej osobe, ktorou je cestujúci, ktorého bydlisko je v inom štáte, než v ktorom došlo k
nehode,- vo vzťahu k postihnutej osobe nachádzajúcej sa mimo vozidla v mieste nehody, ak má bydlisko
v štáte registrácie.“ Keďže ako vyplýva zo správy o nehode, na nehode sa zúčastnilo len jedno vozidlo

registrované v Českej republike, pričom žalobkyňa ako zranená osoba má bydlisko v inom štáte, než v
ktorom došlo k nehode, bolo potrebné vo veci postupovať podľa českých hmotnoprávnych predpisov.
(Pri výbere rozhodného práva nebolo možné postupovať podľa Nariadenia európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II), nakoľko podľa čl. 28 bod
1 tohto nariadenia: „Toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie medzinárodných dohovorov, ktorých

zmluvnými stranami sú jeden alebo viacero členských štátov v čase prijatia tohto nariadenia a ktoré
ustanovujú kolízne normy pre mimozmluvné záväzky.“

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom matky žalobkyne, výpoveďou šoféra autobusu,
osvedčením o registrácii vozidla, výsledkami komplexného šetrenia, listom žalovaného ohľadom

poistného plnenia, znaleckým posudkom MUDr. E., znaleckým posudkom MUDr. S., správou MUDr. E.,
lekárskou správou MUDr. E., výtlačkami z web stránok, potvrdením predsedu klubu TJ T., členským
preukazom, posudkom bývalej trénerky žalobkyne, znaleckým posudkom MUDr. Š. a jeho výsluchom,
správou od OR PZ Senica, správou od MS ČR a zistil tento skutkový stav veci:

7. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že odškodné, ktoré jej bolo vyplatené, považuje za príliš nízke,
nezohľadňuje to, čo prežila. Po nehode jej zostali následky, stále sa bojí jazdiť autobusom, kvôli tomu
prestala aj aktívne hrať hádzanú, na zápasy sa cestovalo autobusom. Aby sama cestovala vlakom, bolo
nemožné. Aj keď ide autobusom na krátku vzdialenosť, sedí za šoférom, kontroluje ho, pozerá na cestu.
Okrem toho, keď stála po nehode v bránke a chytala loptu, nedokázala mať otvorené oči, mala strach

z letiacej lopty. K psychiatrovi ani k psychológovi nechodí, hanbí sa svoje problémy. Stačí povedať, že
ide k psychológovi, alebo psychiatrovi, a už vidí tie pohľady. Občas sa jej stáva, že sa v noci zobudí
kvôli zlým snom, potom sa snaží nezaspať, aby sa jej to znovu neprisnilo. Po nehode mávala živé sny o
nehode, autobusoch veľmi často, teraz už len občas. Keby nebolo nehody, asi by stále hrala hádzanú,
hrala za Senicu I. ligu, pred nehodou ju pýtali do Michaloviec, kde sa hrá hádzaná profesionálne, sú

najlepší na Slovensku. Potvrdenie o tom nevedela doložiť, nakoľko v klube sa zmenili funkcionári, pričom
sa jednalo len o telefonický rozhovor medzi trénermi HK Michalovce a Senica. Možno by sa dnes živila
športom. Po nehode jej zostali jazvy, má problém obliecť si pekné šaty, ľudia na ňu pozerajú, ako keby si
jazvy spôsobila sama. Po nehode bola uzavretá, ustráchaná, ťažko sa jej navracalo do života. Urobila si
rekvalifikačný kurz a zamestnala sa ako predavačka v potravinách. Mala ale iné plány, chcela cestovať

po svete, naučiť sa jazyk, teraz sa bojí vycestovať sama do zahraničia.

8. Žalovaná pri výsluchu uviedla, že ak by žalobkyňa mala skutočne také psychické problémy, ako
uvádza, mala by potrebu navštevovať odborníka a liečiť sa, čo nerobila. Dve návštevy lekára v roku
2011 hodnotila žalovaná ako čisto účelové. Jazvy boli riadne odškodnené, na ďalšie odškodnenie dôvod

nie je. Pokiaľ ide o športovú kariéru, ktorej sa mohla žalobkyňa venovať, ide o nepodložené tvrdenia. I
tak, v zmysle judikatúry je možné zvýšiť odškodnenie len ak športová kariéra bola vybudovaná, a to na
celorepublikovej úrovni. Pokiaľ ide o strach z cestovania autobusom, žalovaný uviedol,, že žalobkyňa
mohla na zápasy cestovať vlakom. Popieral existenciu posttraumatickej stresovej poruchy (ďalej len„PTSP“) u žalobkyne, podľa žalovaného by v prípade PTSP žalobkyňa nebola schopná urobiť po nehode
skúšky a získať vodičské oprávnenie. Namietal, že by ukončenie športovej kariéry žalobkyne bolo v
príčinnej súvislosti s nehodou, žalobkyňa mala ešte pred nehodou možnosť postúpiť do lepšieho klubu,

ale neurobila tak. Uviedol, že žalobkyňa vedie normálny rodinný život - má deti, vydala sa za priateľa, s
ktorým bola už pred nehodou. Okruh činností žalobkyne sa zmenil, k tomu by ale prišlo pravdepodobne
i bez úrazu, s ohľadom na zmeny v rodinnom živote. Žalobkyňa neutrpela žiadne zranenia, ktoré by
jej objektívne bránili pokračovať v športových aktivitách. Žalobkyňa len subjektívne tvrdí, že skončila
s hádzanou, lebo mala obavu z letiacej lopty a cestovania autobusom. Podľa žalovaného nie je

ukončenie športovej činnosti v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Navyše, zo športových aktivít
nie je vyradená úplne, športovať môže. Stav žalobkyne nie je zvlášť výnimočným prípadom hodným
mimoriadneho zreteľa.

9. Výpoveďou svedkyne Z. C. - matky žalobkyne mal súd preukázané, že po nehode zostali žalobkyni na
rukách jazvy, za ktoré sa hanbí. Sú skoro fialové, matka sa žalobkyňu snaží utešovať, že žije, že haváriu

prežila. Žalobkyňa sa informovala na možnosť odstránenia, bolo jej povedané, že má málo pokožky,
tak to nechala tak. Tiež sa bojí ďalšej bolesti. Žalobkyni zostali po nehode aj psychické následky, je
citlivejšia, pri zmienke o nehode dodnes plače. Bojí sa jazdiť autobusom. Hrávala hádzanú, mali o ňu
záujem i v Klube Michalovce, kde by hrala vyššiu triedu a bola tiež vo výbere Slovenskej republiky,
vyberali najlepšie hráčky z jednotlivých družstiev, za tým účelom aj absolvovala nejaké tréningy, kde

sa hráčky mali spoznať. Pred nehodou sa jej darilo, hrala na poste brankárky, po nehode sa jej dariť
prestalo, hovorila, že jej tím často prehral kvôli nej, keď na ňu išla lopta, zatvárala oči. Bojí sa hry, je z nej
vystresovaná. Tiež ju stresovali cesty na zápasy, hrávali mimo Senicu, cestovali autobusom, žalobkyňa
hovorila, že mala celú cestu oči nalepené na šoférovi, kontrolovala ho, bola z toho unavená. Pre tieto
problémy s hádzanou skončila, pritom ju hrávala od 4. triedy. Psychiatra ani psychológa žalobkyňa

nenavštevuje, chce sa s tým vyrovnať sama, nie byť na liekoch. Našťastie má žalobkyňa priateľa, čo jej
nepochybne pomáha, inak by sa z toho určite zrútila. Priateľa mala už pred nehodou.

10. Z písomnej výpovede šoféra autobusu Q. D. je zrejmé, že dňa 21.6.2009 okolo 6:00 hod. v ranných
hodináchdošlokdopravnejnehode,kedyautobussmerujúcizTalianskavyšielzosvojhojazdnéhopruhu

na okraj pravej priekopy mimo jazdný pruh a následne sa prevrátil. Podľa názoru samotného šoféra
nehodu zavinil jeho mikrospánok.

11. Zo správy o nehode vyplýva, že dňa 21.6.2009 viedol pán Q. D. autobus s prívesom na diaľnici A2 v
smere na Viedeň. Na 197. kilometri v obci Lieboch, okres Graz autobus v dôsledku mikrospánku vodiča

zišiel na pravú stranu cesty, na znížené zábradlie, prevrátil sa a zostal ležať na pravom boku svahu. Zo
46 cestujúcich bolo 8 vážne zranených, 26 bolo zranených ľahko.

12. Osvedčením o registrácii vozidla mal súd preukázané, že autobus bol registrovaný v Českej
republike, vlastníkom bola spoločnosť V. F. CZ, a.s. so sídlom S., Q. XX/XXXX a prevádzkovateľom bola

spoločnosť R., spol. s r.o. so sídlom R.G., Ž. XXX.

13. Výsledkom komplexného šetrenia mal súd preukázané, že poisťovateľom vozidla škodcu bola
žalovaná, štátom dopravnej nehody bolo Rakúsko, štátom bydliska poškodenej - žalobkyne je
Slovensko.

14. Listom žalovanej adresovaným splnomocnenému zástupcovi žalobkyne ohľadom poistného plnenia
mal súd preukázané, že žalobkyni bolo priznané nasledujúce odškodné - bolestné za 213 bodov,
pričom najskôr bolo vyplatené bolestné za 110 bodov, následne na základe doplňujúcich lekárskych
správ doplatené bolestné za ďalších 103 bodov x 120 = 12 360 Kč, pri kurze 26,015 je to 475,11

€, SSU za 200 bodov x 120 = 24 000 Kč, pri kurze 24,15 je to 993,79 €. Na základe konzultácie s
odborníkom nebola priznaná položka č. 255 - duševné poruchy vzniknuté následkom otrasných zážitkov,
tieto neboli riadne preukázané, prvá správa o psychických problémoch je datovaná až 2 roky po nehode,
návšteva u psychiatra bola absolvovaná krátko pred zadaním znaleckého posudku. Ďalej boli uhradené
náklady (poplatky, kopírovanie, poštovné, overenie podpisu) vo výške 19,90 €. Výpisom z účtu mal súd

preukázané, že suma 1 488,80 € bola dňa 14.9.2011 zaslaná splnomocnenému zástupcovi žalobkyne.15. Znaleckým posudkom MUDr. N. E., znalca z odboru zdravotníctva, chirurgia a traumatológia
vypracovaným dňa 20.8.2011, ktorého zadávateľom bola žalovaná, bolo uzavreté nasledujúce bodové
hodnotenie za bolesť:

S 008 povrchové poranenie iných častí hlavy - 5 bodov,
S 400 pomliaždenie pravej paže - 15 bodov,
S 4110 rany na pravej paži - 45 bodov,
S 510 rany na ľavom predlaktí - 43 bodov,
S 618 rany pravej ruky - 10 bodov,

S 663 neúplné prerušenie šľachy naťahovača prstu LHK - 40 bodov,
S 233 pomliaždenie, natiahnutie hrudnej chrbtice - 25 bodov
S 335 pomliaždenie bedrovej chrbtice - 20 bodov,
S 3101 defekt LHK po neprihojenej plastike 0,25% - 10 bodov,
celom 213 bodov a za sťaženie spoločenského uplatnenia:
171 rozsiahle plošné jazvy - 200 bodov.

Položka 015 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy za 900
bodov je mimo znaleckej odbornosti MUDr. E..

16. Žalobkyňa predložila súdu aj znalecký posudok MUDr. Z. S., znalca z odboru zdravotníctva, ktorý bol
vyhotovený na jej žiadosť dňa 23.6.2011, ktorého výsledky pokiaľ ide o bodové ohodnotenie nie sú pre

rozhodovanie vo veci použiteľné, nakoľko rozhodným právom je české právo, avšak súd v konaní bral
do úvahy správy priložené k znaleckému posudku, a to správu z vyšetrenia žalobkyne u psychologičky
Mgr. A. E. a u psychiatričky MUDr. Q. E..

17. Zo správy psychologičky Mgr. E. zo dňa 26.5.2011 je zrejmé, že žalobkyňa sa neliečila u psychológa

ani u psychiatra, snažila sa traumu prekonať sama, je skôr uzavretý človek. Žalobkyňa pri vyšetrení
uviedla, že sa jej dodnes sníva havária, ako ľudia panikárili, ako boli dorezaní. Budí sa spotená, búši
jej srdce, vtedy odďaľuje spánok, bojí sa. Začnú sa jej vracať myšlienky, premýšľa, čím si ti zaslúžila,
či ju Boh potrestal. Nemôže cestovať autobusom dlhé trasy, zvláda Čáčov - Senica, aj v aute potrebuje
kontrolovať šoféra, bojí sa. Vtedy ju pichá v jazvách, akoby tam mala opäť sklo. Musela ukončiť aj

hádzanú, cestovali autobusom na zápasy, okrem toho bola brankárka a nedokázala udržať otvorené
oči, keď sa na ňu rútila lopta. Psychologička uzavrela, že u žalobkyne sú prítomné známky úzkosti a
pocity ohrozenia, prihliadajúc i k spôsobu fungovania v živote by stav spadal do rámca posttraumatickej
stresovej poruchy.

18. Vyšetrenie u psychiatričky MUDr. E. absolvovala žalobkyňa 3.6.2011, pričom v správe z vyšetrenia
sa uvádza, že u žalobkyne nastala sociálna izolácia po nehode, strach z cestovania autobusom,
pocity ohrozenia. Znížená frustračná tolerancia. Epizódy opakovaného prežívania traumy pri pohľade
na autobus. Žalobkyňa sa vyhýba cestovaniu autobusom, zvláda iba veľmi krátke trate. Školu zvláda,
musela ale prestať hrať hádzanú, kvôli cestovaniu. Psychiatrička vyvodila záver, že u žalobkyne sú

naplnené známky posttraumatickej stresovej poruchy.

19. Výtlačkami z web stránok žalovaná preukazovala, že žalobkyňa na sociálnej sieti uverejňuje
fotografie zachytávajúce ju pri športe, ako aj pri spoločenských podujatiach.

20. Potvrdením predsedu klubu TJ T. Ing. S. T. zo dňa 13.12.2011 mal súd preukázané, že žalobkyňa
bola registrovanou členkou TJ T. K. od roku 2001 a súčasne bola od roku 2001 aj aktívnou hráčkou.
Po dopravnej nehode, ktorá sa stala dňa 21.6.2009, musela žalobkyňa ukončiť športovú kariéru zo
zdravotných dôvodov. Ku správe bol priložený aj naposledy vydaný členský preukaz žalobkyne zo dňa
11.8.2009.

21. Posudkom bývalej trénerky žalobkyne Mgr. Z. zo dňa 10.6.2013 mal súd preukázané, že žalobkyňa
už vo 4. triede svojou postavou, pohyblivosťou upútala pozornosť a začala navštevovať športovú
prípravku so zameraním na hádzanú. Bola veľmi usilovná, hádzanú si obľúbila. V 5. ročníku vykonala
talentové skúšky do športovej triedy, dosiahla vynikajúce výsledky a bola prijatá do športovej triedy so

zameraním hádzaná. Zvýšeným počtom tréningov, svojím talentom a usilovnosťou rástol aj jej výkon.
Bolakľúčovouhráčkou-brankárkouvovšetkýchvekovýchkategóriách(mladšieastaršiežiačky,mladšie
a staršie dorastenky). V kategórii mladších a starších žiačok dosiahlo družstvo, kde hrala žalobkyňa, titul
majstra R. kraja a postúpilo na majstrovstvá SR, kde získali viackrát pekné umiestnenie. Získali aj titulmajstra SR, v kategórii staršie žiačky získali 2. miesto. Aj po postupe do kategórie mladšieho dorastu
dosahovala žalobkyňa vynikajúce výsledky, zúčastnila sa na mnohých medzinárodných turnajoch a
viackrát bola vyhlásená za najlepšiu brankárku. Úspech sa dostavil, bola už vo výbere pre reprezentačné

družstvo junioriek a keby pokračovala v hre, mala „na skok“ do reprezentácie, do prvoligových klubov
(bola v záujme Michaloviec, Bratislavy, ...,ale ešte uprednostnila K. (1. liga žien), nakoľko chcela ukončiť
vzdelanie, zmaturovať a potom odísť hrať hádzanú profesionálne. Táto túžba po sa jej úraze (nehode)
nesplnila, nastal u nej psychický blok, ktorý sa prejavoval jednak pri hre - chytaní lôpt a taktiež pri
cestovaní autobusom. Nehoda sa podpísala na jej ďalšom športovom živote, kedy nemohla vykonávať

to, čomu sa od malička venovala.

22.Vovecibolustanovenýznaleczodboruzdravotníctvo,odvetviepsychiatriaMUDr.A.Š.PhD., pričom
z jeho znaleckého posudku zo dňa 18.9.2017 vyplýva, že u žalobkyne sa po dopravnej nehode, ku ktorej
došlo dňa 21.6.2009, rozvinula posttraumatická stresová porucha (PTSP), a to v príčinnej súvislosti
s dopravnou nehodou a jej následkami (pred nehodou nemala žalobkyňa žiadne duševné problémy).

Podľa českej vyhl. č. 440/2001 Sb. sa jedná o závažnú duševnú poruchu. Táto má stredne ťažký
priebeh,pretoznalectútoohodnotilvstrednejvýškeponúkanéhobodovéhorozmedzia(t.j.zponúkaných
500 - 1500 bodov určil znalec 1000 bodov). Po nehode u žalobkyne nastali sny a flešbeky o nehode
(v stredne ťažkom rozsahu), poruchy spánku, podráždenosť, úľaková reaktivita (v stredne ťažkom
rozsahu), vyhýbavé správanie vo forme fóbií z cestovania a panických záchvatov (v ťažšom rozsahu),

pretrvávajúca zmena osobnosti po katastrofickej udalosti, pred nehodou bola veselá, optimistická, teraz
je bojazlivá, nedôverčivá, pesimistická, sociálna utiahnutosť, pocity zmeny, pocity nespravodlivosti, cieľ
svojho života videla pred nehodou v pracovnej (športovej) kariére, teraz ho nachádza vo svojej rodine
(zmenu osobnosti znalec ohodnotil v ľahšej intenzite), SSU z dôvodu, že sa nemôže vrcholovo venovať
hádzanej, SSU spôsobené viditeľnými jazvami na horných končatinách. Uvedené následky sa objavili

po nehode, ku ktorej došlo 21.6.2009. Je typické, že ľudia postihnutý PTSP sa sústavne neliečia,
rovnako ako v tomto prípade. Všetky ťažkosti uvedené vyššie pociťuje žalobkyňa i v súčasnosti, z
tohto hľadiska sa teda jedná o dlhodobú poruchu zdravia. K ustáleniu psychického stavu dochádza
6 - 12 mesiacov po nehode. Pred nehodou šlo v prípade žalobkyne o úplne zdravého vrcholového
športovca. V závere znalec uviedol, že psychiater nemá iné metódy práce, ako štúdium spisu a

psychiatrické vyšetrenie (štruktúrovaný zisk subjektívnych informácií, ktoré neoveruje, ani k tomu nemá
žiadne nástroje či oprávnenie). Na základe štúdia spisu a klinických skúseností považoval znalec údaje
uvedené žalobkyňou za typické a vierohodné.

23. Znalec vyhotovil znalecký posudok na základe korešpondenčného vyšetrenia žalobkyne, nakoľko

tejto sa v priebehu konania narodilo dieťa a vyšetreniu u znalca by sa v dohľadnej dobe nepodrobila.
Znalec si vopred vyžiadal súhlas od súdu s takýmto postupom, pričom uviedol, že z psychiatrického
hľadiska je úplne nepodstatné, či vyšetrenie prebehne osobne alebo korešpondenčne. Súd znalcovi
navrhovaný postup odsúhlasil s tým, že ak je v schopnostiach znalca vypracovať znalecký posudok a
zodpovedať otázky súdu aj na základe korešpondenčného vyšetrenia a pokiaľ sám znalec nepovažuje

zapotrebné,resp.nevyhnutnévykonaťpredtýmosobnýpohovorsožalobkyňou,nemásúdvočiznalcom
navrhnutému postupu námietky.

24. Žalobkyňa so závermi znaleckého posudku súhlasila. Na svojom nároku na zaplatenie 15
000 € titulom mimoriadneho zvýšenia bodového hodnotenia SSU trvala, pričom tento špecifikovala

nasledovne: z dôvodu SSU - rozsiahle plošné jazvy - 200 bodov á 120 Kč bolo vyplatených 993,79 €,
doplatok do trojnásobku podľa kurzu platnému ku dňu 10.10.2017 (25,893 Kč/1 Euro) je to 1 853,78 €,
SSU - posttraumatická stresová porucha, doposiaľ nevyplatená žiadna náhrada, trojnásobok základnej
sadzby3x1000x120Kč=360000Kč,podľakurzuplatnémukudňu10.10.2017(25,893Kč/1Euro)jeto
13 903,37 €. Spolu nebolo doposiaľ za SSU vyplatených 15 757,15 €, pričom žalobou bolo uplatnených

15 000 €.

25. Žalovaná voči znaleckému posudku namietala predovšetkým skutočnosť, že znalec nevykonal
osobné vyšetrenie žalobkyne. Žalovaná odmietala korešpondenčne spracovaný znalecký posudok,
spochybňovala jeho validitu. Naviac, znalec podľa žalovaného nemal k dispozícii všetky informácie.

Uviedla, že žalobkyňa navštívila psychológa účelovo, len kvôli súdnemu konaniu, nie preto, že by
mala nejaké problémy. V správe od pschologičky nie je uvedené žiadne odporučenie na začatie
psychoterapeutickej liečby. Takisto psychiatrička nenavrhla liečbu. Časový odstup medzi nehodou
a podstúpenými vyšetreniami u psychologičky, či psychiatričky sa môže javiť ako účelový. Ďalejuviedla, že závery znalca urobené len na podklade písomnej korešpondencie nemožno považovať za
dostatočné, žalobkyňa mala podľa žalovanej dostatok času si svoje odpovede dostatočne premyslieť,
príp. prediskutovať s inými osobami a svoje odpovede precizovať. Žalovaná ďalej uviedla, že znalec

mal síce informáciu, že žalobkyňa vlastní vodičský preukaz a že jazdí málo, avšak zásadnú informáciu,
že žalobkyňa získala vodičský preukaz až po nehode, k dispozícii nemal. Je ťažké si predstaviť, že by
osoba s ťažkým rozsahom fóbií z cestovania a panickými záchvatmi bola vôbec schopná absolvovať
vodičský kurz a následnú skúšku, a to v tak krátkom časovom odstupe po nehode. Žiadateľ o vodičský
prekaz musí byť pri tom podľa zákona o cestnej premávke zdravotne a psychicky spôsobilý. Javí sa preto

ako nepravdepodobné, že by žalobkyňa v prípade postihnutia PTSP vyhovela prísnym požiadavkám na
zdravotnú a psychickú spôsobilosť potrebnú pre vydanie vodičského preukazu. Na základe uvedeného
žalovaná navrhla doplniť dokazovanie zabezpečením spisu od príslušného orgánu policajného zboru, z
ktorého by malo byť zrejmé, či žalobkyňa doložila doklad o svojej zdravotnej a psychickej spôsobilosti.
Zároveň požadovala ohľadom vyššie uvedeného vypočuť vo veci znalca MUDr. A. Š.. Pokiaľ ide o
zohľadnenie, že sa žalobkyňa nemôže venovať vrcholovému športu a že má viditeľné jazvy na rukách,

uviedla, že jazvy boli už odškodnené, nie je možné ich odškodňovať dva krát, pričom znalec nezistil
žiadnu spojitosť medzi jazvami a nemožnosťou venovať sa športu, ani vplyv jaziev na psychiatrickú sféru
žalobkyne. Moderná medicína ponúka možnosť odstránenia jaziev plastickou operáciou, žalobkyňa
mohla podstúpiť takýto zákrok. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobkyňa vierohodne nedoložila ani tvrdenú
skutočnosť, že mala skutočne ponuku vrcholovej kariéry v rámci klubu Michalovce. Tiež je podstatná

skutočnosť, že údajná PTSP je absolútne neliečená, pričom má pomerne dobrú prognózu liečby. Preto
ak vôbec nejaké psychické následky spojené s nehodou vznikli, mali by byť ohodnotené maximálne 500
bodmi, nie v strednej výške, avšak žalovaná v zásade položku 016 celkovo spochybnila.

26. Na základe uvedeného bola vyžiadaná správa od OR PZ, oddelenia dopravného inšpektorátu Senica

a bol vypočutý znalec MUDr. Š..

27. Správou od OR PZ Senica mal súd preukázané, že žiadosť o udelenie vodičského preukazu
žalobkyne sa v archíve polície už nenachádza, doklady sa archivujú po dobu 5 rokov. Z evidenčnej karty
žalobkyne ako vodičky nevyplývajú žiadne zdravotné obmedzenia, je plne spôsobilá na vedenie vozidla.

28. Znalec MUDr. Š. pri výsluchu uviedol, že k znaleckému posudku nemieni nič dodať a na svojich
záveroch v plnom rozsahu zotrval. Uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku mal k dispozícii
informáciu, že žalobkyňa má vodičské oprávnenie, ale jazdí len na krátke vzdialenosti. To, že vodičský
preukaz získala rok po nehode, by do úvahy zrejme nijako nebral, nakoľko PTSP tam je, je definovaná

kritériami uvedenými v znaleckom posudku a nie tým, či zvládne alebo nezvládne nejakú skúšku.
PTSP je hodnotená ako stredne ťažká, čo sa zo získaním vodičského oprávnenia rok po nehode
vôbec nevylučuje, na diagnostiku to nemá žiaden vplyv. PTSP s vykonaním skúšky v autoškole nijako
nesúvisí. Keďže žalobkyňa navštívila psychiatra až dva roky po nehode, tak v čase, keď žiadala o
vodičský preukaz, si psychických problémov (existencie PTSP) nebola vedomá. U žalobkyne bola

zistená fóbia z cestovania v dopravných prostriedkoch i v aute, pričom v aute je schopná jazdiť na krátke
vzdialenosti,čojemimochodomtypicképritýchtodopravnýchnehodáchakoajto,žesačlovekpotakejto
nehode oveľa bezpečnejšie cíti v aute než v hromadných dopravných prostriedkoch. PTSP nebráni
tomu, aby niekto získal vodičské oprávnenie a následne sám riadil auto. Ani v prípade, ak by znalec
informáciu ohľadom času získania vodičského oprávnenia mal k dispozícii pri vypracovaní znaleckého

posudku, nezmenilo by to nič na jeho záveroch, trval na bodovom hodnotení SSU v strednom pásme.
Pri hodnotení na jazvy v zásade neprihliadal, tie už boli odškodnené, na ukončenie športovej kariéry
ohľad bral, nakoľko hodnotenie v zmysle vyhlášky má byť komplexné, s prihliadnutím ku spoločenským,
kultúrnym, športovým a rodinným faktorom. Následky zhodnotil ako stredne ťažké, mimoriadne
navýšenie základného bodového ohodnotenia znalec nenavrhuje. Vzhľadom k tomu, že nie je stanovená

bodová hodnota v maximálnej výške, považuje za nelogické jej navyšovanie. Skutočnosť, že žalobkyňa
nevyhľadala žiadnu lekársku pomoc, je typická, nevedela, že má PTSP a že má navštevovať psychiatra.
A keď sa následne dozvedela o možnosti liečiť sa, toto odmietala z obavy, že bude v mieste bydliska
považovaná za blázna, čo je tiež typické pre ľudí v danej situácii. Liečba zlepšuje prognózu, no nemá
vplyv na stanovenie diagnózy. Pri stanovení, že sa v danom prípade jedná o SSU v strednom pásme,

vychádzal znalec predovšetkým z klinických skúseností, vie, ako vyzerá ľahká, stredná a ťažká forma
PTSP. Znalec pripustil možnosť, že pacient sa môže v prípade PTSP na vyšetrenie vopred pripraviť,
túto na rozdiel od iných porúch možno predstierať, ale túto možno rovnako dobre predstierať ako priosobnom, tak pri korešpondenčnom vyšetrení, teda či túto predstiera pri osobnom rozhovore alebo v
korešpondenčnom vyšetrení, je úplne jedno.

29. Po doplnení dokazovania výsluchom znalca žalovaná trvala na vyhotovení revízneho znaleckého
posudku s odôvodnením, že má stále pochybnosti o existencii PTSP u žalobkyne a aj pre prípad, že by
existovala, považuje bodové ohodnotenie znalca za neprimerane vysoké.

30. Súd si tiež vyžiadal potrebné informácie Ministerstva spravodlivosti Českej republiky za účelom

posúdenia žalovaným namietanej nesprávnosti postupu pri vyšetrení žalobkyne znalcom (písomný
kontakt) a správou od MS ČR mal preukázané, že nie je známy žiaden právny predpis ČR, ktorý by
dištančný spôsob vyšetrenia za účelom vypracovania znaleckého posudku vylučoval. Zákon o znalcoch
a tlmočníkoch č. 36/1967 Sb. predpisuje obsahové náležitosti znaleckého posudku, nie konkrétne
dovolené či nedovolené postupy znalcov v jednotlivých odboroch a odvetviach.

31. V zmysle § 3079 ods. 1 Občanského zákonníku č. 89/2012 Sb., účinného od 1.1.2014, se právo
na náhradu škody vzniklé porušením povinnosti stanovené právními předpisy, k němuž došlo přede
dnem nabytí účinnosti tohoto zákona, se posuzuje podle dosavadních právních předpisů (t.j. podľa
Občanského zákoníku č. 40/1964 Sb., nakoľko ide o právne pomery vzniknuté pred 1. 1. 2014).

32. Podľa § 415 Občanského zákoníku č. 40/1964 Sb. (ďalej len „OZ“) v znení účinnom ku dňu 21.6.2009
každý je povinen počínat si tak, aby nedocházelo ke škodám na zdraví, na majetku, na přírodě a životním
prostředí.

33. Podľa § 420 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu 21.6.2009 každý odpovídá za škodu, kterou způsobil

porušením právní povinnosti.

34. Podľa § 427 ods. 1 a ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu 21.6.2009 fyzické a právnické osoby
provozující dopravu odpovídají za škodu vyvolanou zvláštní povahou tohoto provozu. Stejně odpovídá
i jiný provozovatel motorového vozidla, motorového plavidla, jakož i provozovatel letadla.

35. Podľa § 444 OZ v znení účinnom ku dňu 21.6.2009 při škodě na zdraví se jednorázově odškodňují
bolesti poškozeného a ztížení jeho společenského uplatnění.

36. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 vyhlášky Ministerstva zdravotnictví o odškodnění bolesti a ztížení

společenského uplatnění č. 440/2001 Sb. (ďalej len „vyhl. č. 440/2001 Sb.“) odškodnění ztížení
společenského uplatnění se určuje podle sazeb bodového ohodnocení stanoveného v přílohách č.
2 a 4 této vyhlášky, a to za následky škody na zdraví, které jsou trvalého rázu a mají prokazatelně
nepříznivý vliv na uplatnění poškozeného v životě a ve společnosti, zejména na uspokojování jeho
životních a společenských potřeb, včetně výkonu dosavadního povolání nebo přípravy na povolání,

dalšího vzdělávání a možnosti uplatnit se v životě rodinném, politickém, kulturním a sportovním, a to
s ohledem na věk poškozeného v době vzniku škody na zdraví (dále jen "následky"). Odškodnění za
ztížení společenského uplatnění musí být přiměřené povaze následků a jejich předpokládanému vývoji,
a to v rozsahu, v jakém jsou omezeny možnosti poškozeného uplatnit se v životě a ve společnosti.
Bodové ohodnocení ztížení společenského uplatnění se vymezuje v lékařském posudku.

Pokud není bodové ohodnocení posuzovaných následků uvedeno v přílohách č. 2 a 4 této vyhlášky,
použije se bodové ohodnocení za následky, s nimiž lze posuzované následky nejspíše srovnávat podle
jejich povahy a rozsahu.

37. Podľa § 7 ods. 1, 2, 3 vyhl. č. 440/2001 Sb. výše odškodnění bolesti a ztížení společenského

uplatnění se stanoví na základě bodového ohodnocení stanoveného v lékařském posudku. Hodnota
1 bodu činí 120 Kč. Ve zvlášť výjimečných případech hodných mimořádného zřetele může soud výši
odškodnění stanovenou podle této vyhlášky přiměřeně zvýšit.

38. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je dôvodná, avšak pokiaľ ide

o sumu mimoriadneho zvýšenia bodového ohodnotenia, dospel súd k záverom odlišným od nároku
uplatneného žalobou. V konaní bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 21.6.2009
prišlo k dopravnej nehode autobusu, v ktorom jednou z cestujúcich bola aj žalobkyňa. Žalobkyňa utrpela
pri nehode rozsiahle zranenia opísané vyššie, pričom ako následok jej na horných končatinách zostalirozsiahle keloidné jazvy. Žalovaná strana vyplatila žalobkyni náhradu škody na zdraví titulom bolestného
sumu 25 440 Kč (za 213 bodov) a titulom SSU sumu 24 000 Kč (za 200 bodov). Pokiaľ ide o SSU,
jednalo sa o odškodnenie rozsiahlych plošných jaziev na horných končatinách. Jedná sa o základné

ohodnotenie, bez navýšenia. Pokiaľ ide o odškodnenie duševných porúch vzniknutých následkom
otrasných zážitkov, uvedené priznané nebolo s odôvodnením, že tieto neboli preukázané. Žalobkyňa
odškodnenie za PTSP, konštatovanú u nej pred začatím konania viacerými odborníkmi (MUDr. S., MUDr.
E., MUDr. E.) požadovala, navyše, žiadala aby súd pristúpil k mimoriadnemu zvýšeniu odškodnenia
SSU, a to na trojnásobok, pričom zo zvýšenej sumy požadovala zaplatenie sumy 15 000 €.

39. Súd vykonal dokazovanie za účelom zistenia, či u žalobkyne nastali duševné poruchy zakladajúce
nárok na odškodnenie za SSU, a následne, či sa v prípade žalobkyne jedná o prípad hodný osobitného
zreteľa odôvodňujúci zvýšenie základného odškodnenia stanoveného podľa vyhlášky. Za týmto účelom
bol vo veci ustanovený znalec z odboru psychiatrie, ktorý zistil, že u žalobkyne sa v príčinnej súvislosti s
dopravnou nehodou a jej následkami rozvinula PTSP, ktorú znalec podľa rozsahu prejavov ohodnotil ako

poruchu so stredne ťažkým priebehom (z vyhláškou stanoveného rozmedzia 500 - 1500 bodov stanovil
znalec 1000 bodov). Prejavy PTSP, ktoré sa u žalobkyne začali prejavovať v období po dopravnej
nehodespočívajúvsnochaflešbekochonehode,porucháchspánku,podráždenosti,úľakovejreaktivite,
vo vyhýbavom správaní vo forme fóbií z cestovania a panických záchvatov, pretrvávajúcej zmene
osobnosti po katastrofickej udalosti, sociálnej utiahnutosti, pocitoch zmeny, pocitoch nespravodlivosti.

Pred nehodou žalobkyňa cieľ svojho života videla v pracovnej (športovej) kariére, teraz ho nachádza vo
svojej rodine. Znalec v posudku spomenul aj skutočnosť, že sa žalobkyňa nemôže vrcholovo venovať
hádzanej, ku ktorej skutočnosti podľa vlastného vyjadrenia prihliadol, nakoľko v zmysle vyhlášky sa
pri SSU okrem iného prihliada aj na nepriaznivý vplyv poškodenia zdravia pri uspokojovaní životných
a spoločenských potrieb poškodeného, vrátane možnosti uplatniť sa v športovom živote. Na plošné

jazvy žalobkyne, ktoré boli takisto spomenuté v posudku, znalec podľa vlastného vyjadrenia zreteľ
v zásade nebral, nakoľko tieto už boli odškodnené. Nie je teda odôvodnená námietka žalovanej, že
nebolo v kompetencii znalca prihliadať k nemožnosti žalobkyne venovať sa športovej kariére. Žalovaná
spochybňovala výsledky znaleckého dokazovania, v prvom rade namietala spôsob vyšetrenia žalobkyne
(táto komunikovala so znalcom len korešpondenčne) a na základe spôsobu vyšetrenia spochybňovala

celkovú validitu znaleckého posudku. Treba uviesť, že uvedený spôsob vyšetrenia si znalec vopred
odsúhlasil so súdom. Súd nemal námietky ku korešpondenčnému spôsobu vyšetrenia v prípade, ak
aj písomná forma vyšetrenia poskytne znalcovi dostatočné podklady pre riadne vykonanie znaleckého
dokazovania a vypracovanie požadovaného znaleckého posudku a ak sám znalec nepovažuje za
potrebné, resp. nevyhnutné vykonať pred vypracovaním znaleckého posudku osobný pohovor so

žalobkyňou. Znalec uviedol, že z psychiatrického hľadiska je úplne nepodstatné, či vyšetrenie prebehne
osobnealebokorešpondenčneavyšetrenietedaprebehloformoupísomnejkomunikáciemedziznalcom
a žalobkyňou. Uvedená forma vyšetrenia nie je v rozpore so žiadnym právnym predpisom upravujúcim
činnosť znalcov a pokiaľ sám znalec ako erudovaný odborník z oblasti psychiatrie považoval uvedený
spôsob vyšetrenia za postačujúci na získanie potrebných informácií, niet dôvodu na spochybňovanie

záverov znaleckého posudku len v dôsledku formy vyšetrenia. Ani argument žalovanej, že žalobkyňa
sa mohla na vyšetrenie vopred pripraviť, vopred konzultovať odpovede na otázky položené znalcom
neobstojí. Žalobkyňa jednak o svojich problémoch hovorila niekoľko rokov pred vyšetrením u znalca
aj s inými odborníkmi a informácie poskytnuté z jej strany sa v priebehu konania a ani pred jeho
začatím nijako nelíšili a nemenili, pričom aj títo u žalobkyne skonštatovali príznaky typické pre PTSP,

jednak ako sám znalec uviedol, PTSP na rozdiel od iných druhov porúch je síce možné v zásade
predstierať, avšak túto možno rovnako dobre predstierať aj pri osobnom vyšetrení. To však neznamená,
že by ohľadom vyšetrenia žalobkyne vzniklo podozrenie, že by táto PTSP predstierala, naopak, zmeny
v správaní žalobkyne po nehode sú typické pre pacientov s PTSP, vrátane odmietania liečby, či
uprednostňovania jazdy autom pred cestovaním autobusom, pričom znalec na základe štúdia spisu a

klinických skúseností považoval údaje uvedené žalobkyňou za typické a vierohodné. Je nepodstatnou
žalovanou namietaná skutočnosť, že žalobkyňa navštívila odborníkov (psychologičku, psychiatričku) až
dva roky po nehode, uvedené nemá z hľadiska diagnostiky PTSP žiaden právne relevantný význam.
PTSP nevylučuje ani žalovanou namietaná skutočnosť, že žalobkyňa necelý rok po nehode zložila
skúšky a získala vodičské oprávnenie, ani toto správanie nie je u ľudí s PTSP ojedinelé. Rozsah PTSP

stanovil znalec na základe dlhoročnej praxe a klinických skúseností, a práve prax a klinické skúsenosti
sú dôvodom, prečo súd na zodpovedanie otázky existencie či neexistencie PTSP u žalobkyne prizval
do konania odborníka. Súd preto považuje znalecký posudok MUDr. Š. za presvedčivý, vypracovaný
v súlade s príslušnými právnymi predpismi a na rozdiel od žalovanej nemá pochybnosti o správnostizáverov vyplývajúcich z vykonaného znaleckého dokazovania. Z tohto dôvodu súd návrhu žalovanej
n vypracovanie revízneho znaleckého posudku nevyhovel. Na základe vyššie uvedeného mal súd
existenciu PTSP žalobkyne vzniknutej v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou za jednoznačne

preukázanú. Nakoľko odškodnenie za duševné poruchy nebolo žalobkyni priznané, patrí jej z tohto titulu
suma 120 000 Kč (1000 bodov x 120 Kč), čo podľa kurzu platného v deň vyhlásenia rozsudku (25,898
Kč/1 Euro) činí 4 633,56 €.

40. V ďalšom sa súd potom zameral na zodpovedanie otázky, či v danej veci ide o prípad hodný

osobitného zreteľa, ktorý by zakladal dôvod pre úvahy o zvýšení základného odškodnenia SSU
stanoveného podľa vyhlášky. V zmysle právnej judikatúry českých súdov odškodnenie SSU vypočítané
na základe bodovej výmery už samo vo svojej podstate predstavuje náhradu za nepriaznivé následky
pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a pre
plnenie jeho spoločenských úloh. Pri určení základného ohodnotenia SSU je pritom v rámci sadzby
zohľadňovaný aj vek poškodeného v čase vzniku škody, ako to výslovne uvádza ust. § 3 ods.

1 vyhlášky. Zároveň ale platí, že odškodnenie za SSU musí byť primerané povahe následkov a
ich predpokladanému vývoju. Predpokladom primeraného zvýšenia odškodnenia stanoveného na
základe bodového ohodnotenia v lekárskom posudku v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky je existencia
takých výnimočných skutočností, ktoré umožňujú záver, že predovšetkým s ohľadom na uplatnenie
sa poškodeného v živote a v spoločnosti, napr. pri uspokojovaní jeho životných a spoločenských

potrieb, vrátane výkonu doterajšieho zamestnania alebo prípravy na zamestnanie, ďalšieho vzdelávania
a možnosti uplatniť sa v živote rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom, aj s ohľadom na
vek poškodeného v dobe vzniku škody na zdraví a jeho predpokladané uplatnenie sa v živote,
nie je možné obmedzenie poškodeného vyjadriť len základným odškodnením za SSU (stanovisko
občianskoprávneho a obchodného kolégia NS zo dňa 12.1.2011, sp.zn. Cpjn 203/2010). Úsudok súdu

o primeranosti zvýšenia odškodnenia vychádzajúci ako z individuálnych okolností posudzovanej veci,
tak zo všeobecnej skúsenosti súdu, vrátane poznatkov z iných posudzovaných prípadov, musí dbať o
to, aby priznaná výška náhrady za SSU bola založená na objektívnych a rozumných dôvodoch a aby
medzi touto priznanou výškou a spôsobenou škodou na zdraví existoval vzťah primeranosti (porovnaj
nález ÚS ČR zo dňa 29.9.2005, sp.zn. III. ÚS 350/03). V danom prípade bolo preukázané, že keloidné

jazvy, ktoré vznikli na horných končatinách žalobkyne v súvislosti so zraneniami pri dopravnej nehode,
sú rozsiahle, žalobkyňa sa za ne hanbí, má problém obliecť si pekné šaty. Sama žalobkyňa má pocit,
že sa ľudia na ňu pozerajú, ako keby si jazvy spôsobila sama. V čase nehody nemala žalobkyňa ešte
ani 18 rokov. Je teda zrejmé, že žalobkyňa je z dôvodu jaziev predmetom nežiaduceho záujmu okolia,
a i keď z tohto dôvodu nie je vylúčená z osobného a spoločenského života, jedná sa o obmedzenie

dosť významné (viď rozhodnutie NS ČR zo dňa 29.1.2014 sp.zn. 25 Cdo 824/2012). Toto obmedzenie
spočíva v nepohodlí žalobkyne, strese, pocitoch hanby, ktoré v nej vyvolávajú reakcie okolia. Podľa
názoru súdu je nutné zobrať do úvahy aj vek žalobkyne v čase úrazu, kedy žalobkyňa ešte nebola ani
plnoletá, a takisto významné je v danom prípade aj kritérium pohlavia. Nemožno pochybovať o tom, že
ťažkosti, ktoré mladé dievča na hranici dospelosti pociťuje v prípade tak rozsiahlych jaziev na viditeľných

miestach, sa líšia od vnímania týchto ťažkostí u osoby staršieho veku, príp. u muža. Rozsiahle keloidné
jazvy na rukách žalobkyne viedli k zníženému sebavedomiu žalobkyne, ako aj k strate istoty v osobnom
a spoločenskom živote žalobkyne. Ďalšou mimoriadnou okolnosťou daného prípadu je, že PTSP, ktorej
existencia bola u žalobkyne preukázaná, bola príčinou ukončenia veľmi sľubne sa rozvíjajúcej športovej
kariéry žalobkyne, ktorá sa od detského veku (4. trieda ZŠ) venovala hádzanej, pričom so športovou

kariérou spájala aj svoju budúcnosť. Jednalo sa pritom o pôsobenie v TJ T. K., v ktorom bola od roku
2001 aktívnou hráčkou. Posudkom bývalej trénerky žalobkyne mal súd preukázané, že žalobkyňa vo 4.
triede začala navštevovať športovú prípravku so zameraním na hádzanú, v 5. ročníku vykonala talentové
skúšky s vynikajúcimi výsledkami a bola prijatá do športovej triedy so zameraním hádzaná. Bola
talentovaná a usilovná, a tak postupne rástol jej výkon. Bola kľúčovou hráčkou - brankárkou vo všetkých

vekových kategóriách (mladšie a staršie žiačky, mladšie a staršie dorastenky). V kategórii mladších
a starších žiačok dosiahlo družstvo, kde hrala žalobkyňa, titul majstra Trnavského kraja a získali aj
titul majstra SR. V kategórii staršie žiačky získali 2. miesto. Aj po postupe do kategórie mladšieho
dorastu dosahovala žalobkyňa naďalej vynikajúce výsledky, zúčastnila sa na mnohých medzinárodných
turnajoch a viackrát bola vyhlásená za najlepšiu brankárku. Bola vo výbere pre reprezentačné družstvo

junioriek a keby pokračovala v hre, mala len na krok do reprezentácie, do prvoligových klubov (bola
v záujme Michaloviec, Bratislavy. Zostala ešte pôsobiť v K. (1. liga žien), za účelom ukončenia
stredoškolského vzdelania a potom mienila odísť hrať hádzanú profesionálne. Uvedené plány zhatil
úraz, kedy po dopravnej nehode nastal u nej psychický blok, ktorý sa prejavoval jednak pri hre -chytaní lôpt a taktiež pri cestovaní autobusom. Ako bolo uvedené vyššie, uvedené správanie bolo
prejavom PTSP. Nehoda sa podpísala na jej ďalšom športovom živote, kedy žalobkyňa musela opustiť
šport, ktorému sa venovala odmalička a ktorým sa mienila a mohla v budúcnosti živiť. Skutočnosť,

že ukončenie športovej kariéry žalobkyne priamo súviselo s dopravnou nehodou, resp. jej následkami
(PTSP, ktorá sa u žalobkyne v dôsledku nehody rozvinula), bola v konaní dostatočne preukázaná (či už
správami od predsedu športového alebo od bývalej trénerky žalobkyne, vyjadreniami matky žalobkyne a
v neposlednom rade aj znaleckým dokazovaním). Prihliadnuc k výsledkom dokazovania sa javí byť čisto
účelovým, priam nepochopiteľným tvrdenie žalovanej, že ukončenie športovej kariéry bolo subjektívnym

rozhodnutím žalobkyne, bez príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Uvedené skutočnosti podľa
názoru súdu vo svojom súhrne zakladajú nárok na zvýšenie základného bodového ohodnotenia
odškodnenia za SSU. Je pritom právne irelevantné, že znalec považoval zvýšenie za nelogické z
dôvodu, že SSU nebolo ohodnotené maximálnym počtom bodov. Je výlučne na zvážení súdu, či po
vykonanídokazovaniavtomktoromprípadeskonštatujeexistenciudôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa
odôvodňujúcich zvýšenie bodového ohodnotenia, pričom možnosť primeraného zvýšenia náhrady za

SSU nie je podmienená tým, aby bolo SSU ohodnotené v maximálnom rozsahu. Nie je teda prekážkou
skutočnosť, že pokiaľ ide o PTSP, túto znalec ohodnotil počtom bodov zodpovedajúcich strednému
rozsahu.

41. Úlohou súdu bolo určiť sumu, ktorá by spĺňala kritériá primeranosti a zároveň spravodlivosti a

rozumnosti s ohľadom jednak na špecifiká prejednávaného prípadu, jednak na súdnu prax v obdobných
prípadoch. S prihliadnutím na uvedené má súd za to, že primeraným zvýšením odškodnenia SSU
v prípade žalobkyne sa ohľadom na vyššie uvedené sa javí byť dvojnásobok základného bodového
ohodnotenia, čo v danom prípade predstavuje sumu 288 000 Kč (1200 bodov x 120 Kč x 2).
Súd zohľadnil nízky vek žalobkyne v čase nehody (neplnoletosť), pohlavie (jednalo o mladučké

dospievajúce dievča) a predovšetkým fakt, že v dôsledku dopravnej nehody bola žalobkyňa nútená
ukončiť sľubne sa rozvíjajúcu kariéru hádzanárky smerujúcu až do vrcholovej úrovne. Požadovaný
trojnásobok odškodnenia z titulu SSU sa súdu javil už neprimerane vysoký, nakoľko nehoda nemala
zásadný dopad na ďalšie oblasti života žalobkyne, žalobkyňa má manžela, deti vedie bežný rodinný
život, nie je nijako obmedzená v sebestačnosti a v čase nehody v reprezentácii SR ešte predsa len

nepôsobila, i keď predpoklad tohto pôsobenia do budúcnosti bol skutočne vysoký. Keďže zo sumy 288
000 Kč bolo titulom SSU žalobkyni vyplatených 24 000 Kč, zostáva zaplatiť zvyšnú sumu vo výške 264
000 Kč, čo podľa kurzu platného v deň vyhlásenia rozsudku (25,898 Kč/1 Euro) činí 10 193,83 €.

42. Žalobkyňa okrem odškodnenia požadovala aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 15 000

Eur od 13.9.2011, t.j. odo dňa dátumu vyhotovenia listu, ktorým žalovaný žalobkyni oznamuje, že pokiaľ
ide o SSU, priznáva jej SSU zodpovedajúce 200 bodom s tým, že SSU za duševné poruchy neuznáva
do zaplatenia.

43. Podľa § 517 ods. 1 OZ prvá veta dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení.

44. Podľa § 3 nařízení vlády č. 142/1994 Sb. v znení účinnom ku dňu 13.9.2011 výše úroku z prodlení
odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního
pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních
bodů.

45. K 30.6.2011 bola repo sadzba ČNB vo výške 0,75%.

46. Úrok z omeškania je podľa názoru súdu v danom prípade možné priznať len zo sumy 4 640,73 € (čo
je suma zodpovedajúca SSU za PTSP v základnom bodovom ohodnotení, nakoľko PTSP existovala už

v čase rozhodovania žalovanej o výške odškodnenia a ktorú žalovaná odmietla žalobkyni priznať), a to
odo dňa, kedy bola vyplatená zvyšná časť odškodného, teda od 13.9.2011.

47. Pokiaľ ide o sumu zodpovedajúcu mimoriadnemu navýšeniu, tu nemožno konštatovať omeškanie
žalovaného s jej zaplatením, nakoľko otázka existencie dôvodov pre mimoriadne zvýšenie náhrady SSU

bola predmetom tohto konania a žalovaný teda nemôže byť s jej zaplatením v omeškaní.

48. Na základe všetkých skutočností opísaných vyššie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku, žalobkyni priznal nárok na zaplatenie sumy 10 193,83 €, úroku z omeškania vo výške 7,75%zo sumy 4 640,73 € € od 13.9.2011 do zaplatenia a vo zvyšnej časti požadovanej náhrady ako aj úroku
z omeškania nad rámec priznaného súd žalobu zamietol.

49. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval súd v súlade s ust. § 255 a 262 ods. 1 CSP. V
súlade s názorom vysloveným Krajským súdom v Trnave v rozsudku zo dňa 13. 12. 2017, sp. zn.
10Co/191/2017 zásadu úspechu vo veci (§255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška
plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne
neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho

totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu
alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť čo je základné
a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté,
výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže
presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že
škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Žalobkyňu v predmetnej veci je preto nevyhnutné považovať

za plne procesne úspešnú, keďže mala plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne
výška plnenia, vyplývajúca z tohto jej procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu. Na základe
uvedeného súd priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

50. O náhrade trov štátu rozhodol súd v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 259 CSP podľa pomeru

úspechu a neúspechu účastníkov v konaní.

51. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému
súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalorozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.