Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. máj 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/134/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201081
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201081.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov

senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: SCOREX,
spol. s.r.o., so sídlom Vidlicová č. 24, 831 01 Bratislava IČO: 35 723 645, zastúpeného advokátom: JUDr.
Ondrej Krempaský, AK Račianska č. 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42 499 500, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 481818/2016 zo dňa 14.04.2016 a rozhodnutia
Daňového úradu č. 18586/2016/9104403 zo dňa 11.01.2016 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. administratívne rozhodnutia

1. Finančné riaditeľstvo SR (žalovaný) podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona číslo 563/2009 Z. z. o
správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
prvostupňovérozhodnutiečíslo18586/2016/9104403zodňa11.01.2016,ktorýmDaňovýúradBratislava
podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty zo
sumy 47.525,59 € na sumu 13.454,02 € a určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovanie obdobie
júl 2010 v sume 34.071,57 € daňovému subjektu SCOREX spol. s.r.o. (žalobca) potvrdil.

2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že pre priznanie nadmerného odpočtu
je nevyhnutné, aby daňový subjekt preukázal nárok na odpočítanie dane, ktorý si uplatňuje a zo štátneho
rozpočtu požaduje vyplatenie nadmerného odpočtu v sume 34.071,57 €, avšak daňový subjekt svoj

nárok nepreukázal. O svojej dôkaznej povinnosti daňový subjekt vedel už v zdaňovacom období júl
2010, za ktoré si vyplatenie nadmerného odpočtu nárokoval. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní v
znení účinnom od 01.06.2010 do 29.12.2010 daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo
na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Uvedená
dôkazná povinnosť daňového subjektu zostala zachovaná až do skončenia účinnosti zákona o správe

daní, t.j. do 31.12.2011. Dôkazná povinnosť daňového subjektu zostala zachovaná aj v § 24 ods.
1 Daňového poriadku. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie
dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, ktoré je povinný podávať podľa
zákona o DPH. Daňový subjekt je povinný preukázať skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvanýsprávcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania. Rovnako je daňový subjekt
povinný preukázať vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane postupoval v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku a dbal, aby skutočnosti nevyhnutné

naúčelysprávydaníbolizistenéčonajúplnejšie.Podľa§24ods.4Daňovéhoporiadkuakodôkazmožno
použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie
dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z uvedeného dôvodu
sú skutočnosti obsiahnuté v odpovediach na medzinárodné dožiadania týkajúce sa nekontaktnosti
maďarských odberateľov a nepreukázanej prepravy tovaru z územia Slovenska na územie Maďarska

podstatné pre správne určenie dane a získané v súlade so zákonom. Námietky daňového subjektu, že
správca dane uviedol vo výroku rozhodnutia nesprávny právny predpis a že daňovému subjektu nie
sú známe právne predpisy, na základe ktorých správca dane postupoval, odvolací orgán považoval
za neopodstatnené. Napadnuté rozhodnutie obsahovalo všetky náležitosti v zmysle s § 63 ods. 3
Daňového poriadku. Správca dane postupoval v súlade s § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku,
podľa ktorého výrok rozhodnutia správcu dane obsahuje obchodné meno a sídlo právnickej osoby,

o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo
daňového subjektu, rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého
sa rozhodovalo, pričom správca dane vo výroku rozhodnutia správne uviedol, že rozhodnutie vydal na
základe zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení
neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v žnem neskorších predpisov, zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a rozdiel v sume, na ktorú si daňový subjekt
uplatnil nárok určil podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009

Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3. Správca dane spochybnil dodávky tovaru, z ktorého si kontrolovaný daňový subjekt odpočítal daň
na základe vykonaného dokazovania. Dodávateľ tovaru ani žiaden z odberateľov, ktorým mal byť
tovar dodaný nepreukázal uskutočnenie žiadnych zdaniteľných obchodov. Rovnako nebola preukázaná
ani preprava tovaru. Jednotliví dopravcovia boli buď nekontaktní, prípadne popierali uskutočnenie

prepravy tovaru alebo nedisponovali súvisiacimi dokladmi. Ďalej dodal, že od daňového subjektu
nebolo požadované, aby zodpovedal za činnosť a vedenie účtovníctva spoločnosťou ISIAH, s.r.o., ale
išlo o požiadavku preukázať právo na odpočítanie dane a nároku navrátenie nadmerného odpočtu,
ktorý si daňový subjekt uplatnil. Ak sa správcovi dane pri hodnotení obsahu listinných dôkazov
javí potrebné preveriť ich vierohodnosť, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho

úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a
schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým
s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu
konania k dispozícii. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/37/2011 je pochopiteľné a bežnou
praxou, že preverenie nákupu tovaru daňovým subjektom uplatňujúcim si nárok navrátenie DPH a

splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia §51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, správca dane
preveruje u dodávateľov tovaru a zistené skutočnosti správca dane vyhodnotí každú zvlášť a všetky vo
vzájomnej súvislosti. Správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane na základe
vykonaného rozsiahleho dokazovania. Daňový subjekt nepreukázal právo na odpočítanie dane z tovaru,
ktorý podľa predložených faktúr nakúpil od dodávateľa ISIAH, s.r.o. Nie je ani povinnosťou správcu

dane, ani odvolacieho orgánu vyhľadávať za daňový subjekt dôkazy svedčiace v jeho prospech a to až
dovtedy, kým sa v plnom rozsahu nepotvrdia nároky uplatňované daňovým subjektom. Daňové konanie
je riadené zásadou prejednávacou a nie vyhľadávanou (vyšetrovacou), čo skonštatoval aj Najvyšší
súd SR rozsudkom spis. zn. 6Sžf/37/2011. Z uvedeného dôvodu bolo povinnosťou kontrolovaného
daňového subjektu predkladať dôkazy preukazujúce nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane

a oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Správca dane nemusí z úradnej povinnosti
vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby platiteľ mohol, ale
nemusel, v konaní uplatniť nárok na odpočítanie dane. Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky
uplatnené platiteľom, je tieto prerokovať, umožniť platiteľovi ich existenciu z právne významných hľadísk
preukázať relevantnými dôkazmi, ktoré sú pri dani z pridanej hodnoty rigorózne stanovené. Správca

dane je povinný posúdiť dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom
pri hodnotení dôkazov postupuje podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotenie dôkazov
neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov alebo údajov vnich uvedených ako faktov. V zmysle ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní, respektíve § 24
ods. 1 daňového poriadku je dôkazná povinnosť na strane daňového subjektu.
4. Podmienkou priznania nároku na odpočítanie dane nie sú listinné doklady, ale reálne uskutočnenie

nákupu tovaru od platiteľa dane z pridanej hodnoty. Skutočnosť, že daňový subjekt riadne vedie
účtovníctvo a splnil si povinnosť predložiť doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie, nie je
postačujúca na preukázanie uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov. Samotná existencia
faktúry alebo iného dokladu, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Podľa § 49
ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, kedy pri tomto tovare

vznikla daňová povinnosť, čo v danom prípade daňový subjekt nepreukázal. Podstatou zisťovania
a preverovania skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane v procese kontroly nebola
iba formálna kontrola dokladov, napríklad formálna kontrola údajov uvedených na dokladoch a ich
zaúčtovanie, formálna kontrola záznamov, ktoré bol povinný viesť platiteľ dane z pridanej hodnoty.
Správca dane pri posúdení predložených dokladov a písomností platiteľa v súlade s § 2 ods. 3 zákona
o správe daní, respektíve § 3 ods. 3 Daňového poriadku hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo. Faktúry sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľné len
vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedené odrážajú skutočnosť.
5. Podľa § 63 ods. 1 a ods. 2 Daňového poriadku možno ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa
daňového poriadku alebo osobitného predpisu len rozhodnutím, ktoré musí vychádzať zo stavu veci

zisteného v daňovom konaní a musí obsahovať náležitosti ustanovené daňovým poriadkom. Podľa § 63
ods. 3 písm. d) Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje
rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo. Ako
vyplýva z citovaných ustanovení Daňového poriadku, výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia,
ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania, a preto výrok rozhodnutia musí

v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom
rozhodnutia a to vrátane ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo. Odvolací orgán
postupoval v súlade so zákonom, pretože bolo jeho povinnosťou dôsledne rešpektovať túto požiadavku
určitosti, presností a zrozumiteľnosti výroku. Daňový subjekt doposiaľ nepreukázal reálne uskutočnenie
zdaniteľného obchodu nákup tovaru tak, ako bolo deklarované na sporných faktúrach č. XXXXXXA,

XXXXXXA., XXXXXXA a XXXXXX od dodávateľa ISIAH, s.r.o., a tým nepreukázal ani splnenie zákonom
stanovených podmienok na odpočítanie dane. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51
ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže
nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku
zodpovedností inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca

pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu
podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane
z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.
Daňový subjekt preukazoval nárok na odpočítanie dane faktúrami, o ktorých pravdivosti správca dane
vzhľadom na zistené skutočnosti nadobudol počas vykonaného dokazovania oprávnené pochybnosti.

Faktúra, hoci obsahuje všetky formálno-právne náležitosti, je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH
použiteľná len vtedy, ak v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Preukázanie tejto skutočnosti je
v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní, respektíve § 24 ods. 1 daňového poriadku povinnosťou
daňového subjektu a jej splnenie podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov potom hodnotí daňový
orgán. Pre priznanie nadmerného odpočtu bolo nevyhnutné, aby daňový subjekt preukázal nárok na

odpočítanie dane v sume 34.071,57 €, ktorý si uplatňuje a zo štátneho rozpočtu požaduje vyplatenie
nadmerného odpočtu, avšak daňový subjekt svoj nárok nepreukázal. K vierohodnosti predkladaných
dôkazov neprispeli skutočnosti, že dodávateľ ISIAH, s.r.o. nepredložil žiadne doklady, nepotvrdil a
nepreukázal uskutočnenie žiadnych zdaniteľných obchodov s kontrolovaným daňovým subjektom a
ani odberatelia LART AGRO PRODUCT Kft., KOTI - KACÉ Kft. a AGRI - TORI Kft, ktorým mal byť

tovar dodaný, nepredložili žiadne doklady, daňovej správe neposkytli žiadnu súčinnosť, nepotvrdili a
nepreukázali žiadne nadobudnutie tovaru zo Slovenska.

II. žaloba a námietky

6. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného, spolu s rozhodnutím DÚ za nezákonné, pretože
vykonané dokazovanie, skutkový stav veci a platný právny stav neodôvodňovali znížiť žalobcovi
nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní za mesiac júl 2010. Daňový úrad svojím rozhodnutímporušil jeho právo na vrátenie nadmerného odpočtu uplatneného v súlade so zákonom v daňovom
priznaní za mesiac júl 2010. Žalovaný rozhodnutie daňového úradu potvrdil a s dôvodmi odvolania sa
nevysporiadal v súlade s právnymi predpismi. Na základe vykonanej daňovej kontroly dospel k záveru:

„ Na základe hore uvedených skutočností daňový subjekt SCOREX, spol. s.r.o., porušil ustanovenie
§ 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z.z., o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov a preto správca dane daňovému subjektu SCOREX spol. s.r.o. neuznal
odpočítanie dane v celkovej výške 34.071,57 € z dodávateľských faktúr za nákup poľnohospodárskeho
tovaru od spoločnosti ISIAH, s.r.o. Zámocká 30, 811 01 Bratislava..." Daňové orgány, nerešpektujúc

procesné práva žalobcu, svojimi rozhodnutiami, o ktorých nezákonnosti žalobca nemá pochyb, nútia
žalobcu zaplatiť DPH za daňový subjekt, ktorý mu dodal tovar. Žalobca ako platiteľ DPH, je donútený
týmito rozhodnutiam uhradiť DPH, ktoré v súlade so zákonom pri dodaní tovaru, preukázateľne uhradil
dodávateľovi obchodnej spoločnosti ISIAH s.r.o., ktorej v deň dodania vznikla daňová povinnosť podľa
§ 19 ods. 1 zákona o DPH, čo je preukázané daňovými dokladmi, listinami z účtovníctva, ktoré ako
dôkaz predložil žalobca. Daňové orgány v mene a v prospech štátu porušujú zákon tak, že DPH, ktorú

mal povinnosť odviesť dodávateľ a túto neodviedol, chcú získať od žalobcu v dôsledku neuznania jeho
nároku na oslobodenie od DPH. Postup daňových úradov je v rozpore s princípmi právneho štátu.
V právnom štáte nie je možné previesť daňovú povinnosť jedného daňového subjektu na iný daňový
subjekt, čo v uvedenej (a nielen tejto) právnej veci je zjavné.

7. Zo skutkového stavu vyplýva, že žalobca nadobudol tovar od obchodnej spoločnosti ISIAH s.r.o.,
na základe zdaniteľných obchodov, o čom predložil listinné dôkazy založené v účtovníctve firmy,
ktorá je vedená v súlade so zákonom (porušenie predpisov pri vedení účtovníctva zistené nebolo).
O uskutočnení zdaniteľného obchodu predložil faktúru s dodacím listom, ktoré boli vystavené týmto
subjektom, ako aj doklady preukazujúce zaplatenie kúpnej ceny (výpisy z účtov) atď. Každý daňový

subjekt je povinný v zákonnej lehote podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie. Každý platiteľ
dane je povinný preukázať svoju vlastnú daňovú povinnosť. Žalobca ďalej prízvukoval, že nepodanie
daňového priznania jedným daňovým subjektom nemôže byť považované za dôkaz o neuskutočnení
zdaniteľného obchodu medzi daňovými subjektmi. Z postupu a záverov žalovaného aj daňového
úradu vyplýva, že nepodanie daňového priznania obchodnou spoločnosťou ISIAH s.r.o. a následná

nekontaktnosťkonateľovjepredaňovéorgánydôkazomotom,žekuskutočneniezdaniteľnéhoobchodu
- reálneho dodania tovaru nedošlo. To, že platiteľ DPH ktorý dodal žalobcovi (tiež platiteľovi DPH)
tovar, nevie predložiť daňovému úradu listiny preukazujúce jeho vlastnú daňovú povinnosť, ani to,
že je nekontaktný, nepreukazuje záver daňového úradu, že nedošlo k uskutočneniu zdaniteľného
obchodu medzi týmito subjektmi. To, že došlo k uskutočneniu zdaniteľného obchodu medzi ISIAH,

s.r.o. a žalobcom preukazujú listiny, ktoré žalobca predložil a ktoré má riadne zaúčtované v súlade
s právnymi predpismi. Dôkazom sú nielen faktúry vystavené obchodnou spoločnosťou ISIAH s.r.o.
na základe ktorých žalobca uhradil kúpnu cenu tejto obchodnej spoločnosti, ale preukazujú ich
aj ďalšie dôkazy predložené žalobcom a založené v účtovníctve preukazujúce uhradenie kúpnej
ceny, medzinárodné nákladné listy CMR preukazujúce prevzatie tovaru dopravcom na ich prepravu.

Neexistencia, či nepredloženie účtovnej evidencie obchodnou spoločnosťou ISIAH, s.r.o. dôkazné
nezaťažovala žalobcu, pretože nie je zodpovedný za vedenie účtovníctva tejto obchodnej spoločnosti,
ani za plnenie jej povinností vyplývajúcich z daňových predpisov, na ktoré bolo poukázané. Z postupu
daňového úradu aj žalovaného a ich záverov jednoznačne vyplýva rozdielny prístup pri posudzovaní
ich povinností daných zákonom. Obchodná spoločnosť ISIAH, s.r.o. nemusí nič preukazovať, stačí

jej nekomunikovať s daňovým úradom a táto nečinnosť považovaná za dôkaz o neuskutočnení
zdaniteľného obchodu, ktorý je dôvodom na zníženie nadmerného odpočtu. Žalobcom predložené
dôkazy sú ako dôkaz o uskutočnení zdaniteľného obchodu odmietnuté nepreukázaným tvrdením,
že technicky sa dá vyhotoviť akýkoľvek doklad. Pravosť listín (dôkazov) predložených žalobcom
nikdy nebola vyvrátená touto obchodnou spoločnosťou, ani nebola spochybnená. Ak táto obchodná

spoločnosť nepodala daňové priznanie, výšku jej daňovej povinnosti a uskutočnené zdaniteľné obchody
preukazujú práve listiny predložené žalobcom. Závery daňového úradu a žalovaného, že žalobca
nepreukázal nadobudnutie tovaru, nie sú založené na žiadnom dôkaze, pričom nie je zrejmé, z akého
dôvodu nechce daňový úrad rešpektovať predložené dôkazy, ktoré usvedčujú firmu ISIAH, s.r.o. z toho,
ženeodviedlaDPH(neviepreukázať,žeodviedlaDPH)vovýškeuvedenejvtýchtofaktúrach,pričommá

preukázané, že táto obchodná spoločnosť nepodala daňové priznanie (resp. podala posledné daňové
priznanie za posledný štvrťrok roku 2009), v zdaniteľnom obdobu v ktorom boli uskutočnené zdaniteľné
obchody medzi žalobcom a týmto obchodným subjektom.8. Nemôže byť sporné, že v konaní nebol predložený žiadny dôkaz, na základe ktorého by bolo
možné prijať záver, že medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou ISIAH s.r.o., nedošlo k uskutočneniu
zdaniteľného obchodu. Závery žalovaného boli v rozpore s obsahom administratívneho spisu,

nezodpovedali zásadám logického myslenia a sú v rozpore s právnymi predpismi a judikatúrou ESD.
Bolo preukázané, že žalobca ako platiteľ DPH, na základe faktúr vystavených obchodnou spoločnosťou
ISIAH, s.r.o., ktorá bola tiež zaregistrovaným platiteľom a ktorá bola povinná fakturovať zdaniteľné
obchody aj s DPH, uhradil preukázateľne kúpnu cenu vrátane DPH. V okamihu, keď na žalobcu prešlo
právo (dodaním tovaru) nakladať s tovarom ako vlastník, vznikla obchodnej spoločnosti ISIAH, s.r.o.,

daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1, ako aj povinnosť uvedená v § 77 v spojení s § 78 zákona
o DPH, podať daňové priznanie. Nepodanie daňového priznania touto obchodnou spoločnosťou, nie
je dôkazom o nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na nadmerný odpočet. Podľa § 76 ods. 1
zákona o DPH, platiteľ je povinný uchovávať kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo ktoré boli vyhotovené v
jeho mene zákazníkom alebo inou osobou, originály všetkých prijatých faktúr a faktúr podľa § 71 ods.
9 a § 72 ods. 3 po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú. Bolo iba absolútne

v rozpore so zásadami logického myslenia prijať záver, že ak platiteľ, ktorý vyhotovil faktúru, na výzvu
daňovéhoúradunepredložilfaktúrujepreukázané,žezdaniteľnýobchodsaneuskutočnil.Prijatietakého
záveru, znamená nielen zakrývanie daňových podvodov, ale vyjadruje aj svojvôľu daňových orgánov pri
hodnotení dôkazov ( voľné hodnotenie nie je možné stotožňovať so svojvôľou) a má za cieľ odmietnuť
zákonný nárok žalobcu a tým dosiahnuť úhradu dane žalobcom za obchodnú spoločnosť ISIAH s.r.o,

ktorá si nesplnila povinnosť vyplývajúcu so zákona, t.j. podať daňové priznanie, určiť výšku vlastnej
daňovej povinnosti, a zaplatiť DPH v lehotách stanovených v § 77a § 78 zákona o DPH. Význam faktúry
z pohľadu zákona o DPH spočíva v tom, že plní predovšetkým funkciu kontroly dane z pridanej hodnoty.
Slúži na kontrolu DPH, ktorú je povinný odviesť dodávateľ z dodania tovaru alebo služby a slúži aj
na kontrolu odpočtu dane uplatňovaného príjemcom tovaru alebo služby. Je preukázané, že obchodná

spoločnosť ISIAH s.r.o.. ako dodávateľ tovaru žalobcovi, neodviedla z uskutočneného zdaniteľného
obchodu DPH, ktorú žalobca preukázateľne zaplatil.

Prevod firmy, nekontaktnosť konateľa, nepredloženie či neexistencia účtovníctva nesvedčia o tom, že

tovar nebol dodaný ale svedčia o tom, že zo strany obchodne, spoločnosti ISIAH s.r.o. bol porušený
zákon. Tieto skutočnosti nezaťažujú žalobcu, nevyvolávajú na jeho strane dôkaznú núdzu, pretože
zákonom určenými listinnými, dôkazmi, preukázal dodanie tovaru, ako ai oprávnenosť a dôvodnosť
uplatneného nároku na odpočet DPH. Dôkazy predložené žalobcom usvedčujú obchodnú spoločnosť
ISIAH s.r.o, z protiprávneho konania. Daňový úrad prenáša všetky dôsledky protiprávneho konania

obchodnej spoločnosti na žalobcu. V tejto súvislosti poukazujem na rozsudky ESD C-80/2011 a C-
142/2011, s ktorými sú závery žalovaného aj daňového úradu tiež v rozpore.

9. Odpovede maďarských orgánov, že obchodná spoločnosť LART AGRO PRODUCT Kft, nepriznala
nadobudnutie tovaru alebo to, že osobou oprávnenou konať za maďarský subjekt je srbský občan, ktorý

nemá platné povolenie na pobyt, alebo že v čase preverovania nebola platná zmluva, na základe ktorej
bolo tejto spoločnosti poskytnuté virtuálne sídlo, v žiadnom prípade nepreukazujú, že k dodaniu tovaru
nazákladelistinnýchdôkazovpredloženýchžalobcomnedošloatietooznámeniamaďarskýchdaňových
orgánov žiadnym spôsobom ani len nespochybňujú pravosť a pravdivosť listín, ktorými žalobca v súlade
s § 43 ods. 5 preukazoval dodanie tovaru tomuto príjemcovi. Žalovaný neuvádzal ani číslo, pod ktorým

je evidovaná táto odpoveď na dožiadanie evidované pod č. 602/321/146269/2010/Kri, ale uvádzal len
dátumy, kedy bola na toto dožiadanie doručená odpoveď (18.02.2011 a 25.04.2012). Ak sa daňovému
úradu, z dôvodov na strane subjektu LART AGRO PRODUCT Kft, ktorému bol dodaný, nepodarilo spojiť
so zástupcami tejto spoločnosti ( riaditeľ firmy bol k dispozícií), táto nemožnosť nemôže byť vyhodnotená
v neprospech žalobcu, ktorý nezodpovedá za činnosť tejto obchodnej spoločnosti. Nekontaktnosť tejto

firmy, nepodanie daňových priznaní (teda skutočnosti uvedené v odpovediach maďarských orgánov) sú
dostatočným dôvodom, aby voči tejto obchodnej spoločnosti maďarské orgány začali konanie, pretože
táto obchodná spoločnosť nepredložila žiadny dôkaz, ktorým by vyvrátila, pravosť listín (kúpna zmluva,
faktúry, dodacie listy, CMR, doklady o úhrade kúpnej ceny), ktorými žalobca preukázal dodanie tovaru
tomuto subjektu. Maďarský príjemca potvrdil dodanie tovaru na CMR AB 383893, CMR AB 383886

pečiatkou aj svojím podpisom. Druhým príjemcom tovaru, ktorému bol dodaný tovar žalobcom bola
obchodná spoločnosť KOTI-KACÉ Kft., ktorá, ako vyplývalo z odpovedí na MVI č. 602/321/149722/2010/
Kri zo dňa 29.10.2010, ktoré mali byť doručené dňa 19.01.2011, 08.03.2011,10.10.2011 u ktorých
žalovaný neuvádzal čísla, ktoré by tieto odpovede identifikovali, je nekontaktná a nepreberú poštovézásielky. Ako bolo uvedené vyššie, ani v danom prípade táto informácia od maďarských orgánov nemôže
byť považovaná za dôkaz o tom, že žalobca tejto obchodnej spoločnosti nedodal tovar. Tieto odpovede
maďarských orgánov žiadnym spôsobom nevyvracajú pravdivosť a pravosť listín, ktorými v zmysle

§ 43 ods. 5 zákona o DPH preukázal žalobca dodanie tovaru maďarskému príjemcovi. Listiny, ktoré
predložil žalobca kúpna zmluva, faktúra, dodací list, CMR, na ktorých je potvrdené príjemcom dodanie
tovaru, doklady o zaplatení kúpnej ceny nespochybnil príjemca tovaru ( je len nekontaktný) a preto
informáciaonekontaktnostianepreberanípoštovýchzásieloknemôžebvťbranáakodôkazahodnotená
v neprospech žalobcu. Naopak listiny predložené žalobcom mali byť v zmysle uvedených nariadení (ES)

poskytnuté dôkazy preukazujúce dodanie tovaru v rámci intrakomunitárného obchodu.
10. Posledným subjektom, ktorému žalobca dodal tovar v zmysle § 43 ods. a ktorého dodania preukázal
listinami, ktoré ustanovuje § 43 ods. 5 zákona o DPH, bola obchodná spoločnosť AGRI - TORI Kft. Na
základe dožiadania v rámci MVI č. 602/321/149585/2010/Kri zo dňa 29.10.2010 bola dňa 05.05.2015 /
po piatich rokoch/ doručená odpoveď, že maďarský subjekt preverené obdobie nepodal žiadne daňové
priznanie, ani súhrnný výkaz a napriek výzvam nepredložil žiadne doklady. Torontály, ktorý bol v

preverovanom období manažérom napriek výzvam sa nedostavil a s daňovou správou nespolupracuje
a na adrese sídla sa nezdržuje od. 06.03.2014. Žalovaný ďalej uvádza, že v súvislosti s predloženými
čestnými vyhláseniami zaslal v rámci MVI žiadosť č. 602/321/100807/2011/Kri dňa 28.06.2011, na
ktorú mu dňa 29.12.2011 maďarský daňový úrad oznámil, že obchodná spoločnosť neposkytuje žiadnu
súčinnosť od 15.05.2011 je v likvidácií a že likvidátor účtovníctvo obchodnej spoločnosti neprevzal ( nie

je zrejmé či mu ho nedala, alebo ho odmietol prevziať). Aj v tomto prípade platí, že tieto skutočnosti
nepreukazujú nespochybňujú ani nevyvracajú pravosť listín predložených žalobcom, ktorý dodanie
tovaru preukázal v súlade s § 43 ods. 5 zákona o DPH a tak splnil svoju dôkazu povinnosť. Listiny
predložené žalobcom aj v kontexte toho, že maďarský subjekt nepodával daňové priznanie, nie je
kontaktný, nemá účtovníctvo, sú nesporne dôkazom o tom že tovar žalobca maďarskému subjektu dodal

a sú hodnovernými listinami, pokiaľ nebude preukázaný opak t.j. pokiaľ maďarský subjekt nepreukáže
opak alebo nevyvráti pravosť listín, na základe ktorých sa dodanie tovaru uskutočnilo ( kúpna zmluva,
faktúra dodací list, CMR, doklad o zaplatení dohodnutej kúpnej ceny). Nie je preto možné informáciu
maďarského daňového úradu, považovať za dôkaz spôsobilý preukázať nedodanie tovaru.

11. Žalobca od začatia daňovej kontroly spolupracoval s daňovým úradom a preložil mu všetky listiny,
ktorýmivzmysle§43ods.5,49ods.1,49ods.1vspojenís§51zákonaoDPHpreukázalodôvodnenosť
svojich nárokov, ako aj splnenie povinnosti vyplývajúcej mu z § 77 v spojení s § 78 zákona o DPH. Tieto
listiny, ich pravosť, ani jeden z maďarských subjektov ktorým žalobca dodal tovar nepoprel a závery
daňového úradu vychádzajú výlučne z informácií o tom, že maďarské subjekty, ktorým bol tovar dodaný

nespolupracujú, sú nečinné a nepreberajú poštu. Nečinnosť týchto subjektov nie je možné pričítať na
stranu žalobcu a z tejto nečinnosti nie je možné vyvodiť záver, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru,
ani záver, že žalobcom predložené listiny a účtovníctvo nie sú hodnoverné, a nepreukazujú nároky
žalobcu t.j. dôvodnosť uplatnenia oslobodenia od DPH pri dodaní a nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu. Listinné dôkazy, preložené žalobcom boli dôkazom o tom, že tovar bol dodaný maďarským

subjektom, v súlade s listinami, ktorými podľa § 43 ods. 5 žalobca preukázal dodanie tovaru. Ak tieto
subjekty ( vyplýva to z odpovedi na žiadosti zaslané maďarským orgánom v rámci MVI), nepodali daňové
priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie, sú nekontaktné a nepreložili účtovníctvo na preverenie,
tak listinné dôkazy o uskutočnení zdaniteľného plnenia žalobcom sú dôkazom o tom, že tovar je na
území Maďarská a maďarské orgány sú vecne príslušné konať, pretože daňová povinnosť na tovar

ktorý bol predmetom dodania, vznikla týmto subjektom. Nie žalobca, ale maďarské subjekty sú povinné
vyvrátiť pravosť listín preložených žalobcom, ktorými preukázal dodanie tovaru maďarským subjektom.
Z hľadiska dôkazov, ktoré obsahuje administratívny spis nie je možné prijať iný záver, ako ten že žalobca
si splnil dôkaznú povinnosť uloženú mu § 43 ods. 5 zákona v o vzťahu k oslobodeniu tovaru v zmysle §
43 ods. 1 ako aj nároku na vyplatenie nadmerného odpočtu v súlade s § 19 ods. 1, 49 ods. 1 v spojení

s § 51 zákona o DPH.

12.Akovyplývazodôvodneniarozhodnutiažalovanéhoajdaňovéhoúradu,vrámciMVIbolipreverovaní
aj dopravcovia, ktorí boli uvedení na medzinárodnom nákladnom liste a ktorí potvrdili naloženie tovaru
na dopravné prostriedky. Žalobca v rámci daňovej kontroly predložil medzinárodné nákladné listy CMR,

ktorými preukázal, že tovar bol naložený na dopravné prostriedky, ktoré v zmysle dodacej podmienky
FCA boli pristavené na miesto nakládky odberateľom. Medzi žalobcom a odberateľmi v inej krajine EÚ
( Maďarsku) bol uskutočnený celý rad dodaní. Z hľadiska § 43 zákona o DPH, predmetom dokazovania
o preprave tovaru, je každé samostatné dodanie. Žalobca predložil o každej preprave medzinárodnýnákladný list v zmysle Dohovoru CMR, na ktorom svojimi dopravca potvrdil prevzatie tovaru pri nakládke
a príjemca, uvedený v nákladnom liste potvrdil, dodanie tohto tovaru. Žalobca predložil ku každej
dopravezákonomstanovenýdôkazvzmysle§43ods.5písm.a)zákonaoDPH,ktorýmjemedzinárodný

nákladný list CMR, ako preukazuje administratívny spis a predložil aj všetky listiny, ktorých ustanovenie
§ 43 ods. 5 zákona vyžaduje. Závery daňového úradu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Závery
sú založené na domnienkach a nepreukázaných tvrdeniach a sú v rozpore s právnymi predpismi, na
ktoré je poukázané. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže
prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané

v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov,
svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o
miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady
k nim. V zmysle citovaného ustanovenia, žalobca je toho názoru, že odpovede maďarských orgánov
na dožiadanie slovenských orgánov v rámci MVI, bez toho aby boli doložené aj ďalšími listinami,
preukazujúcimi obsah týchto odpovedí nie sú zákonnými dôkazmi. Žalobca v odvolaní poukázal na čl.

42 a čl. 7 Nariadenia (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 a čl. 7 čl. 42, v čl. 9 a čl. 56 Nariadenia
Rady (EÚ) 904/2010, 7. októbra 2010, ktoré rovnako ako vyššie uvedené nariadenie dostatočným
spôsobom vymedzuje, čo je považované za dôkaz. Nepodanie daňového priznania jedným subjektom
nie je dôkazom o nesplnení povinností iným subjektom, s ktorým bol v obchodnom vzťahu, pretože
na podklade tohto obchodného vzťahu vzniká vlastná daňová povinnosť každému subjektu zvlášť v

prípade intrakomunitárnych dodávok aj na iných daňových územiach. Z výsledkov dokazovania vyplýva,
že žalobca predložil listinné dôkazy, ktorými v zmysle § 24 preukázal zákonným spôsobom skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie danie a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní
alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov na základe ktorých si
v súlade s § 49 ods. 1, § 51, § 52 uplatnil nárok na odpočet. Daňový úrad nevyprodukoval žiadny

dôkaz, ktorým by bol preukázaný opak a svoje závery odôvodnil z nečinnosti subjektov, ktorých konanie
preveroval sám, alebo prostredníctvom maďarských orgánov.

III. argumenty žalovaného

13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie
obdobie júl 2010 daňový subjekt uviedol nadmerný odpočet vo výške 47.525,59 €. Podľa predložených
dokladov podstatnú časť nadmerného odpočtu tvorilo odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č.
210197A, 210102A, 210120A a 210265 za nákup poľnohospodárskych produktov (kukurica, slnečnica,
repka olejná) od spoločnosti ISIAH, s.r.o. Zaslaním dožiadania č. 602/321/143701/2010/Kri zo dňa

15.10.2010 správca dane preveroval uskutočnenie deklarovaného nákupu tovaru podľa predmetných
faktúr 210197A , 210102A, 210120A a 210265 v celkovej hodnote 213.395,60 €, z toho 179.324,03
€ základ dane a 34.071,57 € daň z pridanej hodnoty od dodávateľa ISIAH, s.r.o. Dňa 27.10.2010
bola správcovi dane doručená odpoveď č. 600/321/218519/2010/Kriš zo dňa 25.10.2011, z ktorej
vyplynulo, že daňový subjekt ISIAH, s.r.o. je nekontaktný, daň z predmetných dodávok tovaru nepriznal

a nezaplatil. Miestne príslušný správca dane, Daňový úrad Bratislava I zo spisového materiálu daňového
subjektu ISIAH, s.r.o. zistil nasledovné skutočnosti: dňa 25.05.2010 správca dane vykonal miestne
zisťovanie na adrese sídla zapísanej v Obchodnom registri SR, kde sa nachádza prevádzka spoločnosti
OFFICE HOUSE s.r.o., Zámocká 30, 811 01 Bratislava. IČO: 35858168, DIČ: 2021727763, IČ DPH:
SK2021727763, s ktorou mal daňový subjekt ISIAH, s.r.o. uzatvorenú nájomnú zmluvu nebytových

priestorov, tzv. virtuálne sídlo od 13.03.2008. Z dôvodu, že spoločnosť ISIAH, s.r.o. si neplnila svoje
finančné záväzky, bola zmluva dňa 13.05.2009 ukončená. Predvolanie poslané na adresu konateľa za
účelom predloženia účtovných dokladov za rok 2010 sa vrátilo späť s poznámkou „adresát je neznámy".
Daňový úrad Bratislava I požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru SR v Nitre o predvedenie
konateľa ISIAH, s.r.o., avšak bezvýsledne. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru SR v Nitre konateľa

Jozefa Hucovciho nepredviedlo. Daňový subjekt ISIAH, s.r.o. podal posledné daňové priznanie k dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2009, daňové priznania za ďalšie obdobia nepodal
ani na základe výzvy správcu dane.

14. Daňový subjekt predloženými dokladmi deklaroval dodanie tovaru, poľnohospodárskych plodín z

tuzemska na územie Maďarskej republiky oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH
nasledovnýmodberateľom:LARTAGROPRODUCTKit.,Szerencsutca172,1154Budapest,Maďarsko,
IČ DPH: HU12430837, KOTI-KACÉ Kft, Kisfái tanya 167, 6000 Kecskemét, Maďarsko, IČ DPH:
HU22749150,AGR1TORIKft.,Népszíházút.31IV/7,1081Budapest,Maďarsko,IČDPH:HU14944707.Za účelom preverenia deklarovaných intrakomunitámych dodávok tovaru podľa faktúry č. 2010167 v
hodnote 16.255,36 € do Maďarska odberateľovi LART AGRO PRODUCT Kft. správca dane zaslal
dňa 21.10.2010 žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 602/321/146269/2010/Kri. V čiastočnej

odpovedi na medzinárodné dožiadanie, ktorá bola správcovi dane doručená dňa 18.02.2011, maďarská
finančná správa informovala, že daňový subjekt nepriznal žiadne nadobudnutie tovaru. Dňa 25.04.2012
bola správcovi dane doručená riadna odpoveď, z ktorej vyplynulo, že daňový subjekt správcovi dane
neposkytuje žiadnu súčinnosť, nepredložil žiadne doklady, v roku 2010 podával iba nulové daňové
priznania a v roku 2011 žiadne daňové priznanie nepodal. Riaditeľ daňového subjektu LART AGRO

PRODUCT Kft., pán Szabolcs Nagy na výzvu správcu dane reagoval tým, že správcovi dane oznámil,
že za spoločnosť koná srbský občan Dragan Kapun. Dragan Kapun ani spoločnosť LART AGRO
PRODUCT Kft. na zaslané predvolania nereagovali a poštové zásielky posielané na adresu Dragana
Kapunasavrátilineprevzatéspäť.Maďarskáfinančnásprávazistila,žeDraganKapunnemávMaďarsku
platné povolenie na pobyt ani žiadnu registrovanú adresu. Na adrese sídla sa nachádza prevádzka
spoločnosti, ktorá daňovému subjektu LART AGRO PRODUCT Kft. poskytovala služby poskytnutia

sídla, tzv. virtuálne sídlo spoločnosti, avšak v čase preverovania zmluva o poskytovaní uvedených
služieb už nebola platná. Maďarská finančná správa informovala, že daňový subjekt LART AGRO
PRODUCT Kft. je tzv. zmiznutý obchodník. Na základe predložených nákladných listov CMR zaslal
správca dane dňa 27.04.2011 žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 602/321/56060/2011/Kri.
PredmetomžiadostíbolopreverenieprepravytovaruzoskladovvslovenskejobciBešeňovdoMaďarska

spoločnosti LART AGRO PRODUCT Kft. prepravcom DRINK 2002 BT, Akacfa út. 16, 2724 Újlengyel,
Maďarsko, IČ DPH: HU21462827. Dňa 02.09.2011 bola na túto žiadosť doručená čiastočná odpoveď,
z ktorej vyplynulo, že dopravca DRINK 2002 BT nepredložil žiadne doklady preukazujúce vykonanie
prepravy podľa nákladného listu CMR č. AB 383893. Vozidlo s evidenčným číslom KFD-470 je vo
vlastníctve iného vlastníka ktorý nie je v žiadnom vzťahu s dopravcom DRINK 2002 BT. Dopravca

DRINK 2002 BT síce potvrdil prepravu vozidlom s evidenčným číslom KFD-427 podľa prepravného list
č. AM0989729, avšak na priloženom vážnom liste je príjemcom 23 680 kg repky spoločnosť Autenti
Agro Kft a nie LART AGRO PRODUCT Kft., ako deklaruje kontrolovaný subjekt, pričom dopravca
súvisiace nákladné listy CMR nepredložil. Dopravca DRINK 2002 BT síce potvrdil prepravu vozidlom
s evidenčným číslom LGD-092 a prívesom č. XXH-409 podľa prepravného listu č. AM0989774, avšak

podľa predložených dokladov je odosielateľ slovenská spoločnosť MERCANTOR s.r.o., Konventná
101621/3, 811 03 Bratislava, IČO: 44736568, DIČ: 2022821350, IČ DPH: SK2022821350 a nie
kontrolovaný daňový subjekt SCOREX spol. s r.o. Dňa 23.09.2011 bola doručená riadna odpoveď na
medzinárodné dožiadanie, v ktorej maďarská daňová správa informovala, že dopravca DRINK 2002 BT
nemal žiadne obchodné vzťahy so spoločnosťou SCOREX spol. s r.o. Konateľ spoločnosti uviedol, že

vozidlo s evidenčným číslom KFD-470 nebolo používané dopravcom DRINK 2002 BT a konateľ nemá
žiadnu informáciu o vlastníkovi vozidla. Dopravca nevystavoval žiadne nákladné listy CMR, ale vždy
ich dostal od odosielateľa. Dopravca disponuje nákladnými vozidlami s evidenčnými číslami KFD-427
a XVR-482, ktoré sú vhodné na prepravu veľkého množstva tovaru. Na nákladných listoch CMR je
uvedené, že dňa 30.07.2010 bola repka prepravená z Bešeňova do maďarskej obce Abda. Žiadne ďalšie

informácie, ktoré by preukazovali, že maďarský dopravca reálne uskutočnil prepravu predmetného
tovaru, nie sú dostupné.

15. Dňa 27.04.2011 správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č.
602/321/56061/2011/Kri. Predmetom žiadosti bolo preverenie prepravy tovaru zo skladov v slovenskej

obci Bešeňov do Maďarska spoločnosti LART AGRO PRODUCT Kft. dopravcom LUI TRANS Kft.,
1203 Bp. Topánka u.4, Akacfa út. 16, Maďarsko, IČDPH: HU13137283 (medzinárodný nákladný list
CMR č. AB 383886). Dňa 08.12.2011 bola na túto žiadosť doručená odpoveď, z ktorej vyplýva, že
daňový subjekt síce potvrdil vykonanie prepravy 22,6 ton tovaru z Bešeňova do maďarskej obce
Abda, avšak súvisiace doklady nepredložil a ako dôvod uviedol, že ich odovzdal spoločnosti Autentic-

Agro Kft., ktorá mala organizovať prepravu. Dopravcovi LUI TRANS Kft. nie je známa presná adresa
dodania tovaru, kto bol príjemcom tovaru ani žiadne podstatné skutočnosti. Maďarský dopravca LUI
TRANS Kft. nemal priamy kontakt so spoločnosťou LART AGRO PRODUCT Kft., a preto mu nie je
známe, kto za spoločnosť LART AGRO PRODUCT Kft. konal. Spoločnosť LART AGRO PRODUCT
Kft. nepreukázala žiadne nadobudnutie tovaru od daňového subjektu SCOREX spol. s r.o., nepredložila

žiadne doklady ani vyjadrenia, ktoré by preukazovali dodanie tovaru, so správcom dane nekomunikuje,
na predvolania zaslané na adresu sídla a na adresu trvalého pobytu zástupcu nereaguje, na adrese
sídla sa spoločnosť LART AGRO PRODUCT Kft. nenachádza. Podľa zistení vyplývajúcich z odpovedí
na medzinárodné dožiadania sa preprava tovaru neuskutočnila tak, ako je uvedené na predloženýchprepravných dokladoch. Dopravca vykonával prepravu tovaru iným spôsobom a medzi inými účastníkmi
ako deklaruje daňový subjekt. Daňový subjekt SCOREX spol. s.r.o. nepreukázal dodanie tovaru
maďarskému odberateľovi LART AGRO PRODUCT Kft. Správca dane zaslal dňa 29.10.2010 žiadosť

o medzinárodnú výmenu informácií č. 602/321/149722/2010/Krí. Predmetom žiadosti bolo preverenie
dodania tovaru, repky olejnej, podľa faktúry č. 2010162 maďarskému odberateľovi KOTI-KACÉ Kft
v hodnote 41.325,80 €. Dňa 19.01.2011 bola na túto žiadosť doručená prvá čiastočná odpoveď, z
ktorej vyplynulo, že spoločnosť je nekontaktná a poštové zásielky posielané na adresu sídla nepreberá.
Dňa 08.03.2011 bola na medzinárodné dožiadanie doručená druhá čiastočná odpoveď, kde maďarská

daňová správa informovala, že manažér daňového subjektu, pán Tibor Kovács uviedol, že nedisponuje
žiadnou účtovnou dokumentáciou a k preverovaným skutočnostiam správcovi dane poskytne písomné
vyjadrenie, avšak žiadne vyjadrenie neposkytol. Správca dane vyzval Tibora Kovácsa na predloženie
predmetného písomného vyjadrenia a na predloženie súvisiacich dokladov. Dňa 10.10.2011 bola na
žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií doručená riadna odpoveď, z ktorej vyplynulo, že daňový
subjekt ani jeho manažér Tibor Kovács nepredložili žiadne doklady preukazujúce nadobudnutie tovaru,

ani sa k preverovaným skutočnostiam nevyjadrili.
16. Dňa 27.04.2011 správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č.
602/321/56064/2011/Kri. Predmetom žiadosti bolo preverenie prepravy tovaru zo skladov v slovenskej
obci Bešeňov do Maďarska spoločnosti KOTI-KACÉ Kft. dopravcom ROBI´ Dl KER. És SZÁLL KFT,
Arany J.u.l, 7563 Somogyszob, Maďarsko, IČ DPH: HU140844494. Dňa 02.09.2011 bola na túto žiadosť

doručená čiastočná odpoveď, v ktorej maďarská daňová správa informovala, že dopravca nepredložil
žiadne doklady preukazujúce prepravu predmetného tovaru. Dňa 28.09.2011 bola na túto žiadosť
doručená riadna odpoveď, v ktorej maďarská daňová správa informovala, že konateľ dopravcu ROBI'
Dl KER. És SZÁLL KFT sa po niekoľkých predvolaniach dostavil na daňový úrad, avšak žiadne doklady
nepredložil. Konateľ uviedol, že si nepamätá spoločnosť KOTI-KACÉ Kft. ani spoločnosť SCOREX

spol. s.r.o. Z odpovede vyplynulo, že dopravca ROBI´ Dl KER. És SZÁLL KFT realizuje medzinárodnú
nákladnú dopravu len zriedka a to vždy pre pána Attilu Nováka. Nákladné vozidlá s evidenčnými číslami
KLD-629 a KHD-961 neboli v preverovanom období júl 2010 prevádzkované dopravcom ROBI´ Dl
KER. És SZÁLL KFT, ale inou osobou, pánom Gáborom Milánkovicsom, Hunyadi u. 18., 7551 Lábod,
Maďarsko. Dopravca ROBI´ Dl KER. És SZÁLL KFT v preverovanom období júl 2010 prevádzkoval

nákladné vozidlá s evidenčnými číslami LJH-525 a KHC-064. Spoločnosť ROBI´ Dl KER. És SZÁLL
KFT za 3. štvrťrok 2010 nepredložila daňové priznanie ani súhrnný výkaz. Spoločnosť KOTI-KACÉ
Kft. nepreukázala žiadne nadobudnutie tovaru od daňového subjektu SCOREX spol. sr.o., nepredložila
žiadne doklady ani vyjadrenia, ktoré by preukazovali dodanie tovaru, so správcom dane nespolupracuje.
Podľa zistení vyplývajúcich z odpovedí na medzinárodné dožiadanie sa preprava tovaru neuskutočnila

tak, ako je uvedené na predložených prepravných dokladoch. Daňový subjekt SCOREX spol. s r.o.
nepreukázal dodanie tovaru maďarskému odberateľovi KOTI-KACÉ Kft.
17. Dňa 29.10.2010 správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č.
602/321/149585/2010/Kri. Predmetom žiadosti bolo preverenie dodania tovaru repky maďarskému
odberateľovi AGRI-TORI Kft., v celkovej hodnote 124.967,84 € podľa faktúr č. 2010154, 2010157,

2010158, 2010160, 2010161, 2010163 a 2010164. Dňa 05.05.2015 bola na túto žiadosť doručená
odpoveď, v ktorej maďarská daňová správa informovala, že daňový subjekt AGRI-TORI Kft. za
preverovanéobdobienepodalžiadnedaňovépriznanieanisúhrnnévýkazyanapriekvýzvamnepredložil
žiadnedoklady.PánGyorgyTorontály,ktorýbolvpreverovanomobdobímanažérspoločnosti,sanapriek
zasielaným predvolaniam a výzvam na daňový úrad nedostavil a s daňovou správou nespolupracuje.

Daňový subjekt AGRI-TORI Kft. sa na adrese sídla nenachádza a s účinnosťou od 06.03.2014 bol
z obchodného registra vymazaný. V súvislosti s predloženými čestnými vyhláseniami správca dane
zaslal dňa 28.06.2011 žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 602/321/100807/2011/Kri. Dňa
29.12.2011 bola na túto žiadosť doručená riadna odpoveď, z ktorej vyplynulo, že spoločnosť AGRI-
TORI Kft., neposkytuje správcovi dane žiadnu súčinnosť a nepredložila účtovníctvo a nepodáva daňové

priznania. Od 15.06.2011 je v likvidácii. Likvidátor účtovníctvo spoločnosti neprevzal. Na základe
predložených nákladných listov CMR boli zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ktorých
predmetom bolo preverenie prepravy tovaru zo Slovenska do Maďarska spoločnosti AGRI-TORI
Kft. Výsledkom sú nasledovné zistenia: dňa 04.08.2011 bola správcovi dane doručená odpoveď na
medzinárodné dožiadanie č. 602/321/52862/2011/Kri zo dňa 19.04.2010, v ktorej maďarská daňová

správa informovala, že konateľ prepravnej spoločnosti K+S Szállítmányozási KFT., 6050 Lajosmisze,
Mizse tanya 87, Maďarsko, IČ DPH; HU14224360 sa vyjadril, že v dňoch 15.07.2010 a 16.07.2010
nevykonal žiadnu prepravu pre spoločnosť AGRI-TORI Kft. Slovenskú spoločnosť SCOREX spol. s r.o.
konateľnepozná,nikdysňounebolvžiadnomobchodnomvzťahuanákladnélistyCMRč.SKM0069422a SK M0069421 nemá. Dňa 04.08.2011 bola správcovi dane doručená odpoveď na medzinárodné
dožiadanie č. 602/321/52863/2011/Kri zo dňa 19.04.2011, z ktorej vyplynulo, že akékoľvek preverovanie
v prepravnej spoločnosti HAJLANDRESZ BT., 6055 Felsolajos, Pesti u.20, Maďarsko, IČ DPH:

HU20507468 (medzinárodné nákladné listy CMR č. SK M0057531, SK M0057541, SK M0057535, SK
M0057536) je bezpredmetné, pretože dňa 14.12.2010 bola spoločnosť zrušená. Dňa 04.08.2011 bola
správcovi dane doručená odpoveď na medzinárodné dožiadanie č. 602/321/52870/2011/Kri zo dňa
19.04.2011, v ktorej maďarská daňová správa informovala, že spoločnosť AGRI-TORI Kft. objednala
prepravu u dopravcu SZE-GA Fuvar Kft., 6050 Lajosisze Bene u. 57, Maďarsko, IČ DPH: HU14427934

(medzinárodné nákladné listy č. CMR č. SK7283748, SK7283753, SK M0057522), avšak tento
dopravca vozidlá s evidenčnými číslami LLV-211, LKZ-211 nevlastní, žiadne nákladné listy súvisiace s
preverovanou prepravou nemá, k preverovaným skutočnostiam sa daňový subjekt nevyjadril a žiadne
doklady preukazujúce prepravu od spoločnosti SCOREX spol. s r.o. odberateľovi AGRI-TORI Kft.
nepredložil. Spoločnosť vlastní vozidlá s evidenčnými číslami LKV-211 a LFW-518.
18. Dňa 05.08.2011 bola správcovi dane doručená odpoveď na medzinárodné dožiadanie č.

602/321/52860/2011/Kri zo dňa 19.04.2011, v ktorej maďarská daňová správa informovala, že
dopravca DUHAJ LÁSZLÓ, Belfodi és nemzetkozi fuvarozás, 2376 Hemád, Sport út. 10, HU62066394
(medzinárodné nákladné listy CMR č. SK7283750, SK M0057523 a SK M0057524) síce vystavil faktúru
pre spoločnosť AGRI-TORI Kft. týkajúcu sa prepravy, avšak k preverovaným skutočnostiam sa nevedel
vyjadriť, nepamätal si od koho tovar prevzal, ani komu tovar odovzdal, kto objednal prepravu, s kým

za spoločnosť AGRI-TORI Kft. rokoval. Dopravca súvisiace záznamy zo záznamového zariadenia v
cestnej doprave, tzv. tacho grafu nepredložil a predložené nákladné listy sú nečitateľné. Dňa 29.11.2011
bola správcovi dane doručená odpoveď na medzinárodné dožiadanie doručená 602/321/52857/2011/
Krí zo dňa 19.04.2011, v ktorej maďarská daňová správa informovala, že dopravca MITA TRANS Kft.,
2381 Táborfalva, Kécskeméti út.26, Maďarsko, IČ DPH: HU14294253 potvrdil vykonanie prepravy pre

spoločnosť AGRI-TORI Kft, avšak nevedel uviesť adresu odovzdania a prevzatia tovaru. Dopravca
MITA TRANS Kft. preverovaný medzinárodný nákladný list CMR č. SK M0057550 nepredložil. So
spoločnosťou SCOREX spol. s r.o. dopravca nebol v priamom kontakte. Spoločnosť AGRI-TORI Kft.
nepreukázala žiadne nadobudnutie tovaru od daňového subjektu SCOREX spol. s r.o., nepredložila
žiadne doklady ani vyjadrenia, ktoré by preukazovali dodanie tovaru, so správcom dane nespolupracuje.

Podľa zistení vyplývajúcich z odpovedí na medzinárodné dožiadanie sa preprava tovaru neuskutočnila
tak, ako je uvedené na predložených prepravných dokladoch. Dopravcovia nevykonali prepravu
tovaru tak, ako deklaroval daňový subjekt. Daňový subjekt SCOREX spol. s r.o. nepreukázal dodanie
tovaru maďarskému odberateľovi AGRI-TORI Kft. Na základe medených skutočností správca dane
skonštatoval, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov medzi ISIAH, s.r.o. a SCOREX spol. s r.o.

nedošlo, dodanie tovaru deklarovaného na dodávateľských faktúrach sa neuskutočnilo. Daňový subjekt
SCOREX spol. s r.o. porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. a
preto správca dane daňovému subjektu SCOREX spol. s.r.o. neuznal odpočítanie dane v celkovej výške
34.071,57 € z dodávateľských faktúr za nákup poľnohospodárskeho tovaru od spoločnosti ISIAH, s.r.o.
IV. pojednávanie

19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie
podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 16.05.2018 v prítomnosti žalobcu a jeho právneho
zástupcu, bez prítomnosti zástupcu žalovaného podľa § 114 SSP. Žalovaný svoju neprítomnosť
ospravedlnil.

20. Právny zástupca žalobcu pred súdom poukázal na prax slovenských daňových orgánov a súdov
s ktorou sa nestotožňuje a síce, že faktúra nie je považovaná za riadny doklad preukazujúce dodanie
tovaru. Dodanie tovaru treba rozumieť deň, kedy bol tovar odovzdaný a bol riadne prevzatý. V tomto
kontexte žalobca predložil doklady, ktoré podľa jeho názoru jednoznačne preukazujú dodanie tovaru,

ďalej kúpnu zmluvu, doklady o preprave, doklady o prevzatí tovaru a tiež potvrdenie o bezhotovostnej
platbe. Nemôže sa žalobca stotožniť s výkladom právnych predpisov, keď dôvodom neuznania odpočtu
DPH bolo porušenie právnych predpisov na strane dodávateľa žalobcu a následne odberateľa. Za
porušenie právnych predpisov iných subjektov žalobca nezodpovedá. Navyše je absurdné, že žalobca
musí znášať resp. žalobcovi nebol akceptovaný výdavok z dôvodu, že jeho dodávateľ už nedisponuje

účtovníctvom, ktoré správcovi dane nepredložil a teda správca dane ani nedovyrubil daň. Taktiež mal
daňovú povinnosť splniť odberateľ v Maďarskej republike. Dodanie tovaru do Maďarskej republiky bolo
potvrdené prepravcom.
V. Relevantné právne predpisy21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu

jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti.

22. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je

zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených
na daňovom konaní.

23. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý
je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že
účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia
odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový
orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v

daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné
zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti
daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

24. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

25. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta DP pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do
úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane.

26. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová
kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

27. Podľa § 45 ods. 2 DP kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane
tieto povinnosti umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu (písm.
a/), zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly (písm. b/), poskytovať
požadované informácie sám alebo ním určenou osobou (písm. c/), predkladať v priebehu daňovej
kontrolyzáznamy,ktorýchvedenieukladáosobitnýpredpis,ainédoklady,ktorépreukazujúhospodárske

operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme
vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k
nim ústne alebo písomné vysvetlenia (písm. d/), predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/), umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného
daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom

(písm. f/), zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov
kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie (písm. g/), umožniť prístup k
softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie
podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov (písm. h/).

28. Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej
kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu
daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované
účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebnýchna vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane
daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je
povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s

ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia
o daňovej kontrole.

29. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý
obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je

daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume,
ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú
si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému
daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon
neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej
doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a

označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak
je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa
daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov
zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na
vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie

daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného
predpisu.

30. Podľa § 46 ods. 9 DP daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm.
a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku

nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/).

31. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie
daneaskutočnosti,ktoréjepovinnýuvádzaťvdaňovompriznaníaleboinýchpodaniach,ktoréjepovinný
podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný

správcomdanevpriebehudaňovejkontrolyalebodaňovéhokonania(písm.b/),vierohodnosť,správnosť
a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/).

32. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).

33. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu

skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a
obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

34. Podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.

35. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je
dodaním tovaru podľa § 8, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k

priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

36. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri
prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak

je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri
dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania
stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru
nájomcovi (ods. 1). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2).37. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

38. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri

ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v
tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/).

39. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú

podľa § 71.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

40. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými

hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy
štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom

dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo
úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie.

41. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 481818/2016
zo dňa 14.04.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu č. 1856/2016/9104403 zo dňa

11.01.2016 o určení rozdielu DPH vo výške 34.071,57 € za zdaňovacie obdobie júl 2010. Z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty (žalobcu)
daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného dopočtu za zdaňovacie
obdobiejúl2010,ovýsledkuktorejvyhotovilprotokolč.529848/2015/9104403zodňa22.05.2015.Podľa
výsledkov z daňovej kontroly Daňový úrad Bratislava určil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel dani z

pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2010 v sume 34.071,57 € a znížil nadmerný odpočet za
označené zdaňovacie obdobie zo sumy 47.525,59 € na sumu 13.454,02 €. Porušenie ustanovenia
§ 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. malo nastať pri deklarovaných obchodoch, z
ktorých boli vystavené dodávateľské faktúry: č. 210197A zo dňa 30.06.2010 v sume 22.364,46 €
(3.570,80 € DPH), faktúry č. 210102A zo dňa 01.07.2010 v sume 30.480,09 € (4.866,57 € DPH),

faktúry č. 210120A zo dňa 09.07.2010 v sume 18.157,26 € (2.899,06 € DPH) a faktúry č. 210265
zo dňa 30.07.2010 v sume 142.393,79 € (22.735,14 € DPH). Úlohou súdu bolo posúdiť zákonnosť
žalobou napadnutého rozhodnutia, a to v rozsahu žalobných dôvodov, pričom súd preveroval dodržanie
namietaných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH a zároveň posudzoval správnosť procesného
postupu v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku v rozsahu námietok žalobcu.

42. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že podľa predložených dokladov podstatnú
časť nadmerného odpočtu tvorilo odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 210197A, 210102A,
210120A a 210265 za nákup poľnohospodárskych produktov (kukurica, slnečnica, repka olejná) od
spoločnosti ISIAH, s.r.o. Zaslaním dožiadania č. 602/321/143701/2010/Kri zo dňa 15.10.2010 správca

dane preveroval uskutočnenie deklarovaného nákupu. Dňa 27.10.2010 bola správcovi dane doručená
odpoveď č. 600/321/218519/2010/Kriš zo dňa 25.10.2011, z ktorej vyplývalo, že daňový subjekt ISIAH,
s.r.o. je nekontaktný, daň z predmetných dodávok tovaru nepriznal a nezaplatil. Predvolanie poslané na
adresu konateľa za účelom predloženia účtovných dokladov za rok 2010 sa vrátilo späť s poznámkou
„adresát je neznámy". Daňový úrad Bratislava I požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru SR v

Nitre o predvedenie konateľa ISIAH, s.r.o., avšak bezvýsledne. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru
SRvNitrekonateľaJozefaHucovcihonepredviedlo.DaňovýsubjektISIAH,s.r.o.podalposlednédaňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2009, daňové priznania za
ďalšie obdobia nepodal ani na základe výzvy správcu dane. Žalobca ako daňový subjekt predloženýmidokladmi deklaroval následné dodanie tovaru, poľnohospodárskych plodín z tuzemska na územie
Maďarskej republiky oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH nasledovným odberateľom:
LART AGRO PRODUCT Kft., KOTI-KACÉ Kft, AGRI TORI Kft. Za účelom preverenia deklarovaných

intrakomunitámych dodávok tovaru podľa označených faktúr jednotlivým odberateľom v Maďarsku
správca dane zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Podľa odpovedí maďarskej daňovej
správy išlo vo všetkých prípadoch o nekontaktné daňové subjekty, nevyvíjajúce ekonomickú činnosť
a nepodávajúce daňové priznania. Na základe predložených nákladných listov CMR zaslal správca
dane zároveň žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ktorých predmetom bolo preverenie prepravy

tovaru zo skladov v slovenskej obci Bešeňov do Maďarska jednotlivým deklarovaným odberateľom.
Z odpovedí maďarských orgánov vyplývalo množstvo dokladových nezrovnalostí. Napr. prepravca
DRINK 2002 BT nepredložil žiadne doklady preukazujúce vykonanie prepravy tovaru podľa nákladného
listu CMR č. AB 383893 pre spoločnosť LART AGRO PRODUCT Kft. Dopravca LUI TRANS Kft v
prípadenákladnéholistuč.AB383886rovnakonevedelpredložilžiadnesúvisiacedokladypreukazujúce
prepravu tovaru, hoci ústne potvrdil vykonanie prepravy 22,6 ton z Bešeňova do maďarskej obce Abda.

Vôbecsanepreukázalaprepravatovarutak,akobolouvedenénapredloženýchprepravnýchdokladoch.
Obdobne tomu tak bolo aj v prípade prepravy tovaru spoločnosti KOTI-KACÉ Kft, kedy dopravca ROBľ
Dl KER. És SZÁLL Kft nevedel predložiť žiadne doklady o preprave tovaru.
Dopravca DUHAJ LÁSZLÓ, (medzinárodné nákladné listy CMR č. SK7283750, SK M0057523 a
SK M0057524) síce vystavil faktúru pre spoločnosť AGRI-TORI Kft. týkajúcu sa prepravy, avšak k

preverovaným skutočnostiam sa nevedel vyjadriť, nepamätal si od koho tovar prevzal, ani komu tovar
odovzdal, kto objednal prepravu, s kým za spoločnosť AGRI-TORI Kft. rokoval. Dopravca súvisiace
záznamy zo záznamového zariadenia v cestnej doprave, tzv. tacho grafu nepredložil a predložené
nákladné listy boli nečitateľné. Obdobne MITA TRANS Kft., nepredložil žiadne doklady, nevedel ani
uviesť adresu odovzdania a prevzatia tovaru - napriek ústnemu potvrdeniu prepravy. Žalovaný tak

správne vyhodnotil zistený skutkový stav odvolaním sa na skutočnosť, že aj keď žalobca disponuje a
má zaznamenané v účtovníctve faktúry, CMR, baliace listy, doklad o zaplatení, kúpnu zmluvu, to ešte
neznamená, že k dodaniu tovaru, ktorý je uvedený na faktúrach, v skutočnosti došlo. Pre uplatnenie
odpočítania dane z pridanej hodnoty je potrebné preukázať, že fakturovaný tovar bol fyzicky dodaný a
to práve tým platiteľom, ktorý faktúry vystavil. Samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená DPH a

teda to, že žalobca má faktúru vyhotovenú iným platiteľom dane, ak nie je podložená reálnym dodaním
tovaru a služieb, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Uskutočnenie dodania
tovaru a služieb, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň, nie je možné deklarovať len
po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, CMR, ale aj po obsahovej - reálnym preukázaním dodania
tovaru). Správca dane vykonal veľmi rozsiahle dokazovanie, výsledkom ktorého bolo nepreukázanie

fyzickej existencie tovaru nielen u slovenského dodávateľa, ale ani u odberateľov z iného členského
štátu. Jediný dôkaz, ktorým preukazuje žalobca zdaniteľné obchody, sú listinné dôkazy bez preukázanie
reálnej existencie tovaru.
43. Správny súd konštatuje, že z ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 zákona č.
222/2004 Z.z. vyplývajú hmotnoprávne podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom

základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu boli naozaj dodané konkrétnym
platiteľomDPH(t.j.uskutočneniezdaniteľnéhoplnenia).Naichbezpodmienečnésplneniesaviaženárok
na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku
zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca
požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu

podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti
uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených
platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je
však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal,
alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že

predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. V prípade, ak zdaniteľné
plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia
faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú bez ďalšieho
predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok
na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli

reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Sžf/17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo
dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014
zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn.3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou
činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane
má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného

zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce
pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom
dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Pri
preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale
je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s jeho

dôkaznou povinnosťou. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou,
ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

44. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je

na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona
č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu,
ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet
DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo

strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôžebyťnároknaodpočetDPHuznanýakooprávnený“.Pokiaľideorozloženiedôkaznéhobremena,
v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých

preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť
alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených. Avšak nie je možné od daňového
subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v
podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“.
Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia,

má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných
služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u
platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.
Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov
uskutočnenú osobou podliehajúcou dani a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods.

1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá bez ohľadu na úmysel
iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/
alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť,
ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v

spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House).

45.Subjekty,ktoréprijmúvšetkyopatrenia,ktoréjemožnédôvodneodnichpožadovaťnazabezpečenie,
aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo
iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že

stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04,
C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie
je v rozpore s právom Únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho
možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na
daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68;

Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25).
Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená
pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je
súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na
odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta

Recycling, bod 61).

46. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej
si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo stranypredchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej
(rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér
Dávid). Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad

riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej
spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu
pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu
dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 2 ods.
6 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnené (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa

23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013).

47. Súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa preukáže, že platiteľ dane sa svojou
participáciou (kúpou) zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj
vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru
platiteľom dane a hospodárska činnosť. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal

všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční,
nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Bolo na žalobcovi (on mal dôkazné bremeno), aby
preukázal, že vynaložil adekvátne úsilie a prijal všetky opatrenia, a ktoré možno od neho rozumne
požadovať a ktoré by účinne viedli k tomu, aby nebol súčasťou fiktívneho obchodu, ktorého účelom
bolo získať(neoprávnene) nadmerný odpočet DPH (účasti na daňovom podvode). Osoby podliehajúce

súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie.
Z toho dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak
sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Obchod, o
existencií ktorého svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický
účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho

zo zásady neutrality DPH žalobcom. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by správne
orgány od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od iného daňového subjektu
(svojho subdodávateľa, resp. odberateľa). Správca dane mal právo preveriť existenciu obchodu, príp.
odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má
okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov

rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení o skutočnom vykonaní
deklarovaného zdaniteľného obchodu. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že dodaný
tovar aj skutočne bol dodaný tak, ako to deklaroval.

48. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, súd

poznamenáva, že nie je úlohou daňových orgánov odstraňovať rozpory vzniknuté v rámci šetrenia
správcu dane, ktorým sa overuje pravdivosť tvrdení žalobcu, ako aj pravdivosť skutočnosti uvedených
na dokladoch predložených žalobcom. Je povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok
na odpočítanie dane z daňových dokladov preukázať relevantnými dôkazmi, že nim uplatnený nárok
bol oprávnený. Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva až v overení pravdivosti tvrdení daňového

subjektu. Pokiaľ daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení, nemôže mu byť
uznané právo na odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď
pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Právo na odpočítanie dane teda vzniká len za predpokladu, že tovar bol i skutočne dodaný a dodanie
daňovým subjektom náležite preukázané. Pri posudzovaní správnosti daňového priznania sa nemôže

vychádzať len z faktúr a iných písomností ale k tomuto účelu musí byť vykonané dokazovanie na
zistenie, či predložené faktúry a písomnosti odrážajú v skutočnosti a či majú i obsahový podklad. Ani
doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť dostatočným podkladom pre uznanie
práva odpočítať daň, ak nie je preukázané, že skutočne k uskutočneniu zdaniteľného obchodu došlo
tak, ako je na daňových dokladoch deklarované. Nie je úlohou ani povinnosťou daňových orgánov

preukazovať v skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, táto povinnosť spočíva len na daňovom
subjekte. V danom prípade vznikli v rámci daňovej kontroly u správcu dane dôvodné pochybnosti
opravdivosti žalobcom predložených dokladov a o skutočnostiach v týchto dokladoch uvedených.
Správca dane umožnil žalobcovi uvedené pochybnosti odstrániť, z dôkazov predložených žalobcom
však o odstránení pochybnosti nemožno hovoriť.

49. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného
bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia
citované vyššie). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v žalobe namietal rovnakéskutočnosti, ktoré namietal už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný sa v rozhodnutí
napadnutom žalobou podrobne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, svoje závery náležite
a zrozumiteľne odôvodnil, pričom súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje. Z celkového priebehu

deklarovaných obchodov však vyplýva, že účastníci reťazca v skutočnosti nemali záujem využiť daný
tovar pre svoju potrebu a nemali ani za cieľ hľadať jeho konečných spotrebiteľov - nevykonávali činnosť
za účelom zabezpečenia dodania predmetného tovaru, konečnému spotrebiteľovi na jeho priame
využitie. Súd sa stotožňuje so žalovaným, že uvedené tvrdenie potvrdzuje i tá skutočnosť, že pri takých
veľkých objemoch obchodovaného tovaru, ktorý bol vykázaný vo faktúrach, nebol nájdený ani jeden

konečný zákazník, ktorý by daný tovar využil buď na vlastnú spotrebu alebo jeho ďalšie spracovanie.
Podľa názoru súdu bolo v konaní pred daňovými orgánmi dostatočne preukázané, že žalobca bol
súčasťou reťazca, ktorý zámerom nebolo hľadať konečného spotrebiteľa tovaru, ale zámerom reťazca
a v ňom zúčastnených obchodných spoločností bolo využitie systému DPH s cieľom získať nenáležitú
daňovú výhodu.

50. Súd nezistil žiadne namietané porušenia zásad daňového konania, daňové orgány vykonali riadne
dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom
rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje
všetky zákonom naň kladené náležitosti a je riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so
všetkýmirelevantnýminámietkamiuvedenýmivodvolanížalobcu,podrobnerozobralpredloženédôkazy

aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd
k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a
preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak

vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani
neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho

na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).