Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202487
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8516202487.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Žilina,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: R. Z., nar. XX.XX.XXXX, T. X, Y. občan T., v konaní
o zaplatenie 1.378,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará
Ľubovňa č.k. 7C/93/2016-53 zo dňa 27.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.378,47 eur s

príslušenstvom, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odôvodnil tým, že medzi
žalobcom a žalovaným došlo k vzniku spotrebiteľského úverového vzťahu, žalovaný z tohto úverového
vzťahu neplnil tak, ako bolo zmluvne dojednané medzi stranami. Úverový vzťah spĺňa náležitosti podľa
zákona 129/2010 Z.z.. Súd nepriznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania z nezaplatených úrokov od
03.05.2016 do zaplatenia, čo sú vypočítané úroky z úveru. Súd uviedol, že ide o neprípustnosť úročenia
zmluvných úrokov úrokmi z omeškania, tzv. anatocizmus. Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo

z príslušenstva veriteľ nemá a ani Občiansky ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú.
Rovnaký záver vyplýva z rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR 29ICdo/31/2012 a 35Obdo/101/2002. Výrok
o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 255 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to len proti zamietavej
častipredmetnéhorozsudku.PoukázalnarozsudokkrajskéhosúduPrešov4Cob/62/2007z27.03.2008,
z ktorého vyplýva, že je možné požadovať platenie úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov. S

poukazom na ústavný princíp právnej istoty má žalobca za to, že mal popri nároku na úrok z omeškania
istiny aj nárok na úrok z omeškania zo zmluvných úrokov. Zmluvné úroky boli vyčíslené pevnou sumou
a táto sa ďalej nenavyšuje. Práve z toho dôvodu nejde podľa žalobcu o spor so zásadou anatocizmu.
Požadovaný nárok na úroky z omeškania zo zmluvných úrokov sú nárokom, ktorý predpokladá aj ust.
§ 497 Obchodného zákonníka. Akceptovanie takejto praxe by znamenalo, že v prípade omeškania
dlžníkov s plnením dlhu, ktorý pozostáva výlučne zo zmluvných úrokov, by veritelia nemali nárok
na žiadnu zákonnú sankciu. Úrok z omeškania treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením

celého nároku, teda aj zmluvných úrokov. Poukázal aj na to, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR
33Cdo/212/2014 zo dňa 21.08.2014 vyplýva, že zákonné úroky z omeškania nenahradzujú od splatnosti
pohľadávky úroky, ktoré si strany dojednali. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie a žalobe vyhovel v celom rozsahu.3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom, že zo zákona nevyplýva
všeobecná možnosť žiadať úrok z omeškania z príslušenstva pohľadávky. Práve opačný záver vyplýva z
publikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6Obdo/4/94, z ktorého vyplýva, že úroky z omeškania

nie sú súčasťou pohľadávky, ale len príslušenstvom. Oneskorením zaplatením úrokov nevzniká právo
na ďalšie úroky z omeškania. Obdobnú argumentáciu je možné použiť aj pre zmluvné úroky, ktoré sú
tiež príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ). Princíp právnej istoty (čl. 2 ods. 2 CSP) neznamená
povinnosť rešpektovať akékoľvek rozhodnutia súdov, ale ustálenú prax najvyšších súdnych autorít.
Odvolací súd svoje rozhodnutie oprel o rozhodnutie NS SR a ani žalobca v odvolaní nepoukazuje na
inú ustálenú prax najvyšších súdnych aktivít. Úrok z úveru je v zásade vždy príslušenstvom pohľadávky,

a teda je správne a súladné so zákonom, že nie je možné z neho požadovať úrok z omeškania.
Právo negarantuje sankciu za každé porušenie zákona. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý
výrok rozsudku ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane rovnako vecne
správneho výroku o trovách konania.

5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací
súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.