Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. december 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/93/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205536
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116205536.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: O. U., G.. X.XX.XXXX,

K. O., M. G. XXXX/X, právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Svidník, Sov. hrdinov
163/66, proti žalovanému: ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 35 799 200, so sídlom Bratislava,
Radlinského 10, právne zastúpený: IURISTICO s.r.o., IČO: 36 588 041, so sídlom Košice, Cimborkova
13, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,00 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 100,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III.Žalovaný jepovinnýnahradiťžalobcovitrovykonaniavrozsahu1/3,ovýškektorýchbuderozhodnuté
po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 16.3.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu
sumy 300,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 300,- Eur odo dňa nasledujúceho
po dni doručenia žaloby, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp.zn. 11C/336/2015 bol ako žalobca
v postavení spotrebiteľa. Žalobou sa domáhal zdržania použitia Dohody o zrážkach zo mzdy na výkon

zrážok zo mzdy k Zmluve o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX
z 29.12.2008. V konaní bol úspešný a rozsudkom súdu č.k. 11C/336/2015-29 zo dňa 28.10.2015,
právoplatný 9.11.2015 bola žalovanému ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. uložená povinnosť zdržať sa
použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným k Zmluve o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa 29.12.2008. Žalobca žalobu
odôvodnil ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z., keďže dodávateľ zneužil svoje postavenie a nepostupoval
voči žalobcovi ako spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou, porušil zákon a chcel vykonávať zrážky zo

mzdy, preto žalobca požaduje finančné zadosťučinenie vo výške 300,- Eur.

2. Žalovaný k žalobe uviedol, že v čase uzatvorenia Dohody o zrážkach zo mzdy neexistovala
právna norma, ktorá by zakazovala využitie, resp. určovala osobitné podmienky využitia tohto
zabezpečovacieho prostriedku upraveného v Občianskom zákonníku. Zmenu právneho predpisu v roku
2008, kedy bola dohoda uzavretá nemohol žalovaný nijako predpokladať. Dohoda bola uzatvorená vo
forme osobitnej listiny tak, ako to vyžaduje zákon a žalobca mal možnosť sa s jej obsahom náležite

oboznámiť. K rozsudku v konaní 11C/336/2015 žalovaný uviedol, že opravný prostriedok voči nemu
nepodal a chcel sa so žalobcom na vysporiadaní jeho záväzkov dohodnúť. V konečnom dôsledku bola
Dohoda o zrážkach zo mzdy a jej samotné uplatňovanie na prospech žalobcu, nakoľko vykonávanými
zrážkami žalobca aspoň čiastočne uhrádzal úverové splátky.3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dôkazov Dohody o zrážkach
zo mzdy k Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere XXXXXXXX/XXXXXXXXX z

29.12.2008,spisovýmmateriálomOkresnéhosúduPrešovsp.zn.11C/336/2015,akoajďalšímspisovým
materiálom a zistil:

4. Na Okresnom súde Prešov prebiehalo konanie žalobcu O. U. proti žalovanému ČSOB stavebná
sporiteľňa a.s. o zdržaní sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy vrátane nariadenia predbežného

opatrenia pod sp.zn. 11C/336/2015. Žalobca totožný ako v tomto konaní sa domáhal vydania rozsudku,
ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným k Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere XXXXXXXX/
XXXXXXXXX z 29.12.2008. Okresný súd Prešov rozhodol dňa 28.10.2015 tak, že žalobe v plnom
rozsahu vyhovel. Súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie v súlade s ust. § 153b O.s.p.. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 9.11.2015.

5. Z predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa 29.12.2008 vyplýva, že Dohoda o zrážkach zo mzdy slúžila na
zabezpečenie súčasných aj budúcich nárokov veriteľa z úverového vzťahu zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere XXXXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa 29.12.2008. Zmluva bola žalobcom

riadne podpísaná a jeho totožnosť bola overená na základe U. N. XXXXXX a č. Z. V. XXXXXX.

6. Žalovaný predložil súdu listinný dôkaz - vyhlásenie o okamžitej splatnosti úveru 4.11.2016 z ktorého
vyplýva, že žalovaný vyhlásil okamžitú splatnosť zostatku úveru zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere a vyzval žalobcu na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 184.477,39 Eur s lehotou

do 30.11.2016.

7. Žalobca vo výpovedi uviedol, že žalobou sa domáha primeraného finančného zadosťučinenia za
spôsobenú ujmu tým, že mu boli protiprávne zrážané zrážky zo mzdy čo zistil až potom, ako mu prišla
výplata. Nikto ho o ničom neinformoval. Potom si zháňal právnika a podával žalobu. Ujma mu bola

spôsobená tým, že nevedel čo sa deje a nebol vyzývaný. Zároveň odôvodnil čerpanie úveru spolu s
rodičmi, pričom on svoju čiastku splácal a rodičia to splácať nevedeli. Z pôžičky bol zmätený a nerozumel
tomu. Aktuálne nespláca nič, pretože podľa jeho názoru je zmluva od roku 2016 zrušená.

8. Žalovaný v písomnom stanovisku súdu doručenom 5.9.2017 poukazoval na to, že konanie vo

veci 11C/336/2015 neprebehlo riadnym prejednaním veci po skutkovej stránke, nakoľko súd rozhodol
rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaný uvedené rešpektoval, avšak vzniknutú situáciu chcel vecne riešiť
(zasielal žalobcovi list z 12.11.2015, ktorým ho vyzýval na riešenie vzniknutej situácie č. l. 68). Ďalej
žalovaný poukázal na to, že v čase uzatvárania Dohody o zrážkach zo mzdy v roku 2008 ust. § 5a
ods. 1 písm. a/ o ochrane spotrebiteľa neexistovalo a nadobudlo účinnosť až 1.5.2014. V zmysle

ust. § 29b Zákona o ochrane spotrebiteľa upravujúci prechodné ustanovenia k úpravách účinným od
1.5.2014 vo vzťahu k § 5a ods. 1 písm. b/ a ods. 2 až 4 uvádza, že týmito ustanoveniami sa spravujú aj
právne vzťahy vzniknuté pred 1.5.2014, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1.5.2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30.4.2014. Vo vzťahu k ustanoveniam
týkajúcich sa Dohody o zrážkach zo mzdy právna úprava účinná od 1.5.2014 nezakladá ani nepravú

retroaktivitu. Aplikácia predpisu účinného od 1.5.2014 by bola neprípustná a bola by porušením zásady
retroaktivity.Ďalejžalovanýdôvodí,žeDohodaozrážkachzomzdyjelegitímnychinštitútomzakotveným
v Občianskom zákonníku v § 551. V čase jej uzatvorenia bola v platnosti Smernica prijatá v roku
1993, ktorá v bode 13 úvodného odôvodnenia vychádzala zo zásady, že sa nepredpokladá, že právne
predpisy členských štátov, ktoré priamo alebo nepriamo určujú podmienky spotrebiteľských zmlúv budú

obsahovať nekalé zmluvné podmienky. V neposlednom rade žalovaný poukázal na výšku dlžnej sumy
184.477,39 Eur. Žalovaný dlžnú sumu nijako neuhrádza a jeho konanie možno považovať za rozporné
s dobrými mravmi.

9. Z informácie ČSOB pre právneho zástupcu žalovaného z 22.8.2017 vyplýva, že klientovi (žalobcovi)

bol poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 197.503,82 Eur, ktorý sa počnúc 1.3.2009 zaviazal
splácať pravidelnými mesačnými splátkami úrokov vo výške 836,82 Eur na účet mimoriadneho
medziúveru. Súčasne sa v zmysle zmluvy zaviazal poukazovať vklady stavebného sporenia vo výške
316,01 Eur na účet stavebného sporenia. V roku 2010 splácal klient až na jedno omeškanie splátky vriadnej výške. V roku 2011 sa klient dostal so splácaním do omeškania, ako je to zrejmé aj z výpisu,
kedy od začiatku roka 2011 do marca 2011mal uhradiť na účte mimoriadneho medziúveru 2.510,46 Eur,
pričom uhradil len 1.401,34 Eur. Napriek upozorneniu nedoplatok uhradený nebol, preto ČSOB pristúpila

k realizácii zrážok zo mzdy. Zrážky boli vykonávané do roku 2015.

10. Podľa § 551 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“),
(1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o
zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

(2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda
predložila.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako
so mzdou.

11. Podľa § 5a ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie

uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd)
ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť, alebo

b) zmenkou alebo šekom.12ce)

12. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde

domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Podľa § 52 OZ,

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1,2 OZ,
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Predpokladom primeraného finančného zadosťučinenia je úspešné uplatnenie práva alebo
povinnosti na súde a právoplatne priznaný nárok spotrebiteľovi. V predmetnej veci je nesporné, žežalobca v súvisiacom konaní 11C/336/2015 sa úspešne domohol vydania rozhodnutia, ktorým súd
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným k Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX

zo dňa 29.12.2008. Z pohľadu súdu nie je významné, že v súvisiacej právnej veci bolo rozhodnuté
rozsudkom pre zmeškanie za splnenia zákonných predpokladov. Bolo len vecou žalovaného, že jeho
pasivita viedla k vydaniu takéhoto rozhodnutia a voči rozsudku nebol podaný opravný prostriedok. Dá
sa teda usudzovať, že súd v konaní 11C vychádzal z argumentov žaloby o neprípustnom zabezpečení
uspokojovania pohľadávky alebo splnenia záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy Dohodou o zrážkach

zo mzdy a iných príjmov. Súd súhlasí s argumentom žalovanej strany, že zmluva bola uzavretá vo
forme osobitnej listiny, avšak v konaní nebolo preukázané, že spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej
uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Žalobca k uvedenému uviedol len to, že zmluve nerozumel. Ďalej
sa dá súhlasiť so žalovaným v tvrdení, že v čase uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy neexistovala
právna úprava obsiahnutá v ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č 250/2007 Z.z., pretože Dohoda o
zrážkach zo mzdy bola uzavretá dňa 29.12.2008 a citované zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť

dňa 1.5.2014. V danom prípade je pre súd podstatný výsledok konania 11C/336/2015. Pri výklade
§ 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. treba akcentovať, že zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie
tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je
spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila, postačuje
spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa. V danom prípade je daný

základ nároku na priznanie finančného zadosťučinenia. Bez stanovenia kritérií výšky primeraného
finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak
funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči
spotrebiteľovi a treba ho chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s ekonomicky
a právne silnejším dodávateľom. Na druhej strane však súd mal na zreteli aj okolnosti na strane

spotrebiteľa, ktoré v konečnom dôsledku viedli k uplatneniu zabezpečovacieho inštitútu vykonávania
zrážok zo mzdy keď je nesporné, že spotrebiteľ si svoje zmluvné záväzky neplnil a ani aktuálne neplní,
pričom výška dlžnej sumy predstavuje 184.477,39 Eur, čo je suma nepochybne veľmi vysoká. Pokiaľ
došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného nie je možné opomenúť ani fakt, že svoje povinnosti
porušil aj žalobca, keď nesplácal poskytnutý úver v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami.

Aj s prihliadnutím na tú skutočnosť ako sa žalobca k svojmu záväzku stavia a ako úver aj naďalej
nespláca súd považoval za dôvodné priznať primerané finančné zadosťučinenie len vo výške 100,-
Eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. S poukázaním na to, že o primeranom
finančnom zadosťučinení rozhoduje súd po posúdení okolností prípadu, nie je možné stotožniť sa so
žalobou v časti, kde si žalobca uplatnil úrok z omeškania, nakoľko žalovaný sa s primeraným finančným

zadosťučinením nedostal do omeškania skôr, ako v predmetnej veci rozhodol súd.

16. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

17. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.,
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.