Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 7, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/331/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816213446
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816213446.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.

Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu H. banka, a.s., so sídlom T., C. nábrežie 4,
O.: XX XXX XXX, zastúpeného I. kanceláriou S. s.r.o., so sídlom T., C. nábrežie XA, proti žalovanej C.
S., nar. XX.XX.N., bytom Prievidza, P. XXX/XX, o zaplatenie 3.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. mája 2017, č.k. 18Csp/63/2016-33, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e.

Žalovaná n e m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2.648,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.698,80 Eur od 17.09.2015
do 11.03.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.648,80 Eur od 12.03.2016
do zaplatenia všetko v mesačných splátkach po 20,- Eur, vždy do 28. dňa v kalendárnom mesiaci,
s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod
následkom straty výhody splátok v prípade omeškania s jednou mesačnou splátkou, čo má za následok
splatnosť celého plnenia. Výrokom II. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a výrokom III. rozhodol, že

žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 18,07% v mesačných splátkach po 20,-
Eur vždy do 28. dňa v kalendárnom mesiaci, s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti
tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania s jednou
mesačnou splátkou, čo má za následok splatnosť celého plnenia. Z vykonaného dokazovania mal
súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 06.06.2014 zmluvu o úvere
- „dostupnápôžička“, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 3000,- Eur, ktorý sa
žalovaná zaviazala splácať v 96 - tich mesačných splátkach po 75,30 Eur, počnúc dňom 25.07.2014,

pri výške úrokovej sadzby 23,90% ročne, RPMN 26,68 % a priemernej RPMN na trhu 17,94%. Dátum
konečnej splatnosti bol stanovený na deň 25.06.2022. Ako celková výška nákladov bola uvedená
suma 6.698,24 Eur. Žalobca výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 16.09.2015 žalovanej oznámil, že
vzhľadom k tomu, že svojim konaním podstatným spôsobom porušila ustanovenia Zmluvy o úvere zo
dňa 06.06.2014 a obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, stáva sa
úverová pohľadávka k 16.09.2015 predčasne splatnou v celom rozsahu. Zároveň ju vyzval uhradiť dlžnú
sumu vo výške 3.704,01 Eur v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Výzvu žalovaná

neprevzala v odbernej lehote a žalobcovi bola vrátená 12.10.2015. Súd prvej inštancie právne vec
posúdil podľa § 369 ods. 1 § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, § 504 Obchodného zákonníka; § 52
ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 517 ods. 1, 2, § 565 Občianskeho zákonníka; § 1 ods. 2, § 9 ods. 2,
§ 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkáchpre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súd prvej
inštancie preskúmal samotnú „Zmluvu o úvere dostupnápôžička“ zo dňa 06.06.2014, ktorá vytvára
právny rámec vzťahu medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom a dospel k záveru,

že tento právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Predmetná
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň aj zmluvou o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z., a to s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah
zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári, a preto na vzťah medzi veriteľom
a dlžníkom je potrebné aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva. Vychádzajúc zo skutkových

zistenívpredmetnejveciacitovanýchzákonnýchustanovenídospelsúdkzáveru,žežalobaječiastočne
dôvodná. V predmetnej zmluve bola uvedená RPMN vo výške 26,68 %, pričom podľa prepočtu má byť
správne uvedená sadzba 27,75 %, z čoho vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN, a
to v neprospech spotrebiteľa, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase uzavretia zmluvy za následok, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od
počiatku. Uvedená zmluva takisto neobsahuje rozčlenenie výšky splátok na istinu, úroky, resp. poplatky,

čo má podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 9 ods. 2 písm.
k ) zákona o spotrebiteľských úveroch takisto za následok záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru, a to od počiatku. V zmluve je uvedený aj nesprávny údaj k celkovej čiastke úveru
ako 6.698,24 Eur, pričom správne podľa splátky bez poistenia 72,- Eur x 96 mesiacov je celková suma
6.912,-Eur.Zuvedenéhovyplýva,ženazákladetejtozmluvymážalobcavovzťahukžalovanejnároklen

na to, čo žalovanému reálne poskytol, teda na sumu istiny úveru vo výške 3.000,- Eur, ktorá skutočnosť
vyplýva z obsahu zmluvy, ako aj z listinného dôkazu - aktuálny stav úveru ku dňu 13.04.2017. Nakoľko
bolo preukázané, že žalovaná zaplatila celkom na úvere sumu 351,20 Eur, ktorú súd započítal na istinu,
podaná žaloba je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 2.648,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy 2.698,80 Eur od 17.09.2015 do 11.03.2016 (kedy došlo k čiastočnej úhrade

žalovanou vo výške 50,- Eur po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru), s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 2.648,80 Eur od 12.03.2016 do zaplatenia podľa § 517 Občianskeho zákonníka
a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Súd prvej inštancie
povolil žalovanej dlžnú sumu zaplatiť v mesačných splátkach pod následkom straty výhody splátok v
prípade nezaplatenia, nakoľko dospel k záveru, že majetková situácia žalovanej neumožňuje zaplatiť

celý priznaný nárok v zákonnej trojdňovej lehote, keďže žalovaná má príjem - rodičovský príspevok v
sume 270,- Eur a vyživovaciu povinnosť k maloletému 5-mesačnému dieťaťu primerané v súlade aj so
zásadou dobrých mravov. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo

strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na sumu spolu 4.486 Eur.
Súd mu vyhovel v časti o zaplatenie sumy 2.648,80 Eur, preto jeho čistý úspech v konaní predstavuje
18,07 %. Vzhľadom na to súd priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu 18,07% trov konania.
O konkrétnej výške rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Proti tomuto rozsudku vo výroku II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
nesprávne právne posúdil. Bol toho názoru, že zmluva o úvere obsahuje požadované náležitosti, keďže
sa v nej uvádza, že výška úveru je 3.000,- Eur, úrok je vyjadrený úrokovú sadzbou 23,90 % p. a., výška
mesačnej splátky, RPMN banky v %, taktiež priemernú RPMN na trhu, celkovú výšku úveru, dátum
1. splátky, dátum nasledujúcich splátok, počet mesačných splátok, dátum konečnej splatnosti úveru.

Dostatočne tak v súlade so zákonom obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet,
výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka splatiť. Poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. septembra 2012, sp. zn. 17Co/151/2012. V
prospech takéhoto výkladu žalobcu svedčí aj znenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej

len „smernica 2008/48“), ktorá na rozdiel od predchádzajúcej smernice Rady 87/102/EHS zaviedla v čl.
22 ods. 1 tzv. maximálnu harmonizáciu. Ustanovenie čl. 10 Smernice 2008/48 veľmi presne stanovuje,
aké náležitosti má mať zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom toto ustanovenie neuvádza žiadne také
vytýkané požiadavky ako § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z.. Žalobca ďalej poukázal na to,
že v zmysle § 3 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch do celkových nákladov patria náklady na

doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí
navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby
ho získal za ponúkaných podmienok. Do celkových nákladov spojených s poskytnutím úveru na základe
Zmluvy o úvere preto patria úroky z úveru, ktoré mal žalovaný ako dlžník uhradiť, ak by poskytnutý úversplácal v súlade so splátkovým kalendárom, t. j. súčet všetkých úrokov, ktoré mal žalovaný ako dlžník
splatiť a ktoré vyplývajú z predpisu splátok k Zmluve o úvere. Do celkových nákladov sa nezapočítavajú
poplatky spojené s poistením úveru. Poskytnutie úveru totiž nebolo podmienené uzatvorením poistenia

schopnosti splácať úver. Poistenie úveru bolo poskytnuté na základe výslovnej žiadosti žalovaného
ako dlžníka, pričom žalovaný ako dlžník nebol povinný uzatvoriť poistnú zmluvu poistenia úveru pre
prípad neschopnosti splácať úver. Celková čiastka nákladov tak bola vyčíslená správne v sume 6.698,24
Eur. Z dôvodu, že do celkovej výšky nákladov neboli zahrnuté náklady žalovaného z titulu poistenia
schopnosti splácať úver (išlo o dobrovoľné a nepodmienené poistenie), suma poistného nie je určujúca

ani pri výpočte RPMN. V čase uzatvorenia zmluvy informačný systém žalobcu umožňoval vyčísliť výšku
mesačnej splátky len na celé eurá nahor. Ak žalobca požadoval dobu splácania úveru v trvaní 96
mesiacov, informačný systém žalobcu zaokrúhlil výšku mesačnej splátky na celé eurá nahor na sumu
72,- Eur (bez poistného). Výsledkom tohto procesu bolo rozpočítanie celkovej požadovanej čiastky
úveru, na požadovaný počet splátok, pričom splátka, ktorá nedosiahla výšku pevnej mesačnej splátky
bola určená ako posledná. Výška 94. mesačnej splátky bola 2,24 Eur, výška poslednej a predposlednej

splátky bola 0,- Eur. Hodnota RPMN je v Zmluve o úvere uvedená správne vo výške 26,68 %. Na základe
uvedeného, žalobca navrhol, aby odvolací súd podľa § 389 CSP zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti a vrátil mu vec na nové prejednanie, alebo aby odvolací súd zmenil prvostupňové
rozhodnutie tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovanú na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a §
380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani
to nevyžadoval dôležitý verejný záujem v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania je
potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z nasledovných dôvodov:

5. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v čase uzatvorenia zmluvy
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a
náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím
bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.
6. Podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: celkovú výšku

a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.

7. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe

údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

8. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia,

9. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).10. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch určujúce
podmienky, že zmluva o úvere musí obsahovať rozčlenenie splátky na výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov treba vykladať eurokonformne v súlade s ustanoveniami smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, kedy nie je potrebné, aby zmluva obsahovala aj presnú
amortizačnú tabuľku istiny.

11. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na závery z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 22.02.2018 v konaní vedenom pod sp. zn. 3Cdo/146/2017, kde Najvyšší súd

konštatoval, že eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je
v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z.,
nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods.
2 písm. k/ (teraz písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu povinný dospieť k záveru,

že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona
č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné
ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo
vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne
ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

12. Súd prvej inštancie vo svojom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru konštatoval absenciu
rozčlenenia výšky splátok na istinu, úroky, resp. poplatky. Odvolací súd má vzhľadom na vyššie citované
uznesenie Najvyššieho súdu SR za to, že prípadná absencia takéhoto členenia splátky nespôsobuje
bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti je preto odvolacia námietka

žalobcu dôvodná.

13. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že do celkových nákladov zmluvy o úvere sa nezapočítavajú
poplatky spojené s poistením úveru, keďže poskytnutie úveru nebolo podmienené uzatvorením poistenia
schopnosti splácať úver. Poistenie úveru bolo poskytnuté na základe výslovnej žiadosti žalovanej ako

dlžníka, pričom žalovaná ako dlžník nebola povinná uzatvoriť poistnú zmluvu poistenia úveru pre prípad
neschopnosti splácať úver. Celková čiastka nákladov tak bola vyčíslená správne v sume 6.698,24 Eur.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 06.06.2014 zmluvu o
úvere - „dostupnápôžička“ (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver

vo výške 3.000,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 96-tich mesačných splátkach, pričom splátky
žalobca v zmluve o úvere rozdelil na splátky istiny úveru vo výške 72,00 Eur a splátky predstavujúce
náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver vo výške 3,30 Eur. Dátum prvej splátky bol
stanovený do 25.07.2014. Výška úrokovej sadzby v zmluve o úvere bola 23,90 % ročne. RPMN bola
26,68 % a priemerná RPMN 17,94%. Dátum konečnej splatnosti bol stanovený na deň 25.06.2022. Ako

celková výška nákladov bola uvedená suma 6.698,24 Eur. V zmluve je dohodnuté aj poistenie, a to
základný súbor poistenia. V bode 3.6 zmluvy o úvere je uvedené, že poistenie schopnosti splácať úver
sa riadi ustanoveniami Poistnej zmluvy č. 200801 (ďalej len „poistná zmluva“), ktorú uzatvorila Poisťovňa
Poštovej banky, a.s. a žalobca a Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie schopnosti splácať
úver, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy.

15. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k záveru, že v zmluve o úvere je
nesprávne uvedený údaj o celkovej čiastke úveru, keď správne má byť uvedená suma 6.912 Eur (72,-
Eur x 96 mesiacov), pričom v zmluve žalobca uvádza sumu 6.698,24 Eur. Žalobca v odvolaní uviedol
výpočet 93 mesiacov x 72,- Eur (výška splátok) a k tomu splátka vo výške 2,24 Eur, keď posledná a

predposledná splátka bola vo výške 0,- Eur, čo je výsledná suma 6.698,24 Eur ako je uvedené aj v
zmluve o úvere.

16. Odvolací súd považuje tento právny záver súdu prvej inštancie o nesprávne uvedenej celkovej výške
úveru za správny a odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že počet

splátok je 96 a výška splátky bez poistenia je 72,- Eur. Pokiaľ by žalobca vychádzal z iného počtu splátok
maluvedenévzmluveoúvereuviesťnižšímpočtomsplátok,resp.splátokvinejvýške.Žalobcavzmluve
neuviedol, že posledná splátka mala byť v nižšej hodnote ako bola dohodnutá výška splátok, a preto
je potrebné vychádzať z pôvodného údaja o výške splátok a ich počte uvedenom v zmluve o úvere.Odvolací súd tak ustálil, že celková výška úveru z predmetnej zmluvy o úvere mala byť uvedená v sume
6.912,- Eur ako uviedol aj súd prvej inštancie.

17. Pre správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov bolo
postačujúce, ak súd prvej inštancie zistil, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len
jedna z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, pretože uvedený zákon nepredpokladá kumulatívne
nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok vymenovaných v ust. § 9 ods. 2, aby úver

bolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Preto, ak vzhľadom na vyššie uvedené bolo
zistené, že zmluva o úvere neobsahuje správne uvedenú celkovú výšku úveru, treba považovať takýto
úver za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. g) zákona o
spotrebiteľských úveroch.
18. Súd prvej inštancie, rovnako ako aj odvolací súd, ba dokonca aj žalobca v odvolaní vychádzal pri
výpočte celkovej výšky úveru s výškou splátky 72,- Eur bez poistenia. V prípade, ak by sa aj vychádzalo

z výšky splátky úveru obsahujúcej aj poistenie (hoci žalobca tvrdil, že poistenie do celkovej čiastky
nezarátal), výsledná celková suma úveru by bola pri splátke vo výške 75,30 Eur (z toho poistné 3,30 Eur)
a počte splátok 96 suma 7.228,80 Eur, čo opäť nezodpovedá sume uvedenej ako celková čiastka úveru v
predmetnej zmluve o úvere. Preto na závere, či ide o úver, ktorý je bezúročný a bez poplatkov, by nemalo
prípadne vplyv posúdenie, či uzatvorenie poistenia v zmluve o úvere bolo alebo nebolo podmienené

získaním spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto odvolací
súd vyhodnotil aj túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.

19. Vzhľadom na uvedené, keďže predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov

konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

20. Onáhradetrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1,
§ 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná. Žalovanej však žiadne trovy odvolacieho
konania nevznikli a tieto nevyplývali ani z obsahu spisu, a preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaná

nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).