Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. máj 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sa/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200304
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200304.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu: B.

Y., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. T. D. č. XXX, XXX XX Y. T. D., zastúpeného advokátom JUDr. Borisom
Štanglovičom, so sídlom Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor
výstavby a bytovej politiky, Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného číslo: OU-NR-OVBP2-2017/029966-002 zo dňa 18.8.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Žalobou zo dňa 14.9.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo
OU-NR-OVBP2-2017/029966-002 zo dňa 18.8.2017, ktorý postupom podľa § 59 ods. 2 zák.č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové
rozhodnutie Obce Y. T. D. č. 1/2017-003/Ga zo dňa 24.4.2017 potvrdil. Týmto rozhodnutím prvostupňový
správny orgán postupom podľa ust. § 46 Správneho poriadku uznal žalobcu vinným zo spáchania
stavebného priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) zák.č. 50/1976 Zb. (ďalej len stavebný zákon),
ktorého sa dopustil tým, že v čase od jesene 2015 do právoplatnosti dodatočného stavebného povolenia

vydaného Obcou Y. T. D. ako príslušným stavebným úradom č. 637/2016-005/Ga zo dňa 21.12.2016,
teda do 14.1.2017 uskutočňoval stavbu - rodinný dom na pozemku parc.č. 288/3 v obci Y. T. D., pričom
postavil hrubú časť stavby, prestrešenie stavby krovom, boli osadené výplne otvorov a garážové vráta,
prípojky, bez stavebného povolenia, za čo mu bola uložená podľa § 105 ods. 3 stavebného zákona
pokuta vo výške 10 000 eur. Súčasne mu bola uložená povinnosť zaplatiť prvostupňovému správnemu
orgánu náhradu trov konania vo výške 16 eur.

2.
Žalobca v žalobe namietal, že postupom tak prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného
boli porušené základné pravidlá konania v zmysle správneho poriadku, a to najmä § 3 ods. 5, §
3 ods. 1, 2 a 4 Správneho poriadku. Nerozporoval spáchanie priestupku, a teda uskutočňovanie
stavby bez stavebného povolenia, avšak stavebné práce zastavil bezprostredne po osobnej konzultácii
so zamestnancom stavebného úradu, ktorého sám, z vlastnej iniciatívy vyhľadal. Na základe tejto
konzultácie následne podal žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia, a to podaním zo

dňa 3.6.2016, pričom dodatočné stavebné povolenie mu bolo vydané rozhodnutím zo dňa 21.12.2016.
Ako dôvod oneskorene podanej žiadosti o dodatočné stavebné povolenie uviedol skutočnosť, že termín
vypracovania a odovzdania projektovej dokumentácie stavby, ktorej vypracovanie zadal na jar v roku
2015 musel byť opakovane posunutý v dôsledku pretrvávajúcich zdravotných problémov projektanta,ktoré boli dlhodobejšieho charakteru, ktorému nedovoľovali odovzdať projektovú dokumentáciu v
dohodnutom termíne. Vzhľadom k tomu, že stavebný materiál mal už zabezpečený a tiež zorganizoval a
dohodol termíny vykonávania jednotlivých stavebných prác, tak práce vykonal bez vydania stavebného

povolenia, pretože mu hrozila bezprostredná ujma vo forme znehodnotenia už zakúpeného materiálu na
zhotovenie stavby. Ďalej poukázal na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 3Sžoks/64/2016,
sp.zn. 2Sžp 16/2011 zo dňa 30.5.2012, sp.zn. 5Sžo 204/2010) ako aj rozhodnutia zo súdnej praxe
69/2008 a 58/2009, v ktorých bolo konštatované, že v prípade správneho trestania súd sleduje, či
správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie,

či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky: pokuty v
rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v
ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má
príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky,
dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel
s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán

prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. Považoval rozhodnutie
žalovanéhovčastivýškyuloženejpokutyzanepreskúmateľnéatakýtopostupjenezlučiteľnýsozásadou
spravodlivosti konania. Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a
podľa § 47 ods. 36 Správneho poriadku povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale
tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Ak tak neurobia, zaťažia svoje

rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov
a účastníkovi konania sa postupom súdu odníme možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti ďalej
namietal, že z oboch rozhodnutí správnych orgánov nie je možné zistiť, aká vlastne bola miera ohrozenia
verejného záujmu, nakoľko správne orgány sa nevysporiadali s otázkou závažnosti správneho deliktu,
spôsobu jeho spáchania, nevyhodnotili jeho následky, pohnútky žalobcu, okolnosti, za ktorých k jeho

spáchaniu došlo - najmä pokiaľ ide o zásah do vlastníctva susediacich pozemkov. Tiež z rozhodnutí
správnych orgánov nevyplýva, do akej miery vzali správne orgány do úvahy tú skutočnosť, že žalobca
prejavil snahu vec usporiadať tým, že podal žiadosť o dodatočné povolenie zmeny stavby a od tohto
momentu v realizácii stavby nepokračoval. Za tohto stavu mal za to, že správne orgány sa riadne
nevysporiadali s odôvodnením výšky uloženej sankcie, ohrozením verejného záujmu, ktorý by takúto

výšku sankcie odôvodňoval, a teda túto sankciu uložil v rozpore so zákonom. Žiadal preto rozhodnutie
žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.10.2017, doručeným tunajšiemu súdu 25.10.2017

žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že skutková podstata priestupku podľa § 105
ods. 3 písm. b) stavebného zákona, spočívajúca v uskutočňovaní stavby bez stavebného povolenia
bola v rámci prvostupňového správneho konania jednoznačne preukázaná a potvrdená aj v rámci
odvolacieho správneho konania a žalobca sa pri prerokovaní priestupku sa k tomuto konaniu doznal.
Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že tento stavebné práce zastavil bezprostredne po osobnej konzultácii so

zamestnancom stavebného úradu, pretože zo strany obce bol viackrát ústne upozornený na protiprávny
stav a napriek tomu v stavbe pokračoval. Taktiež nesúhlasil s námietkou žalobcu, že rozhodnutie
prvostupňovéhosprávnehoorgánuakoajžalovanéhojevčastivýškyuloženejsankcienepreskúmateľné
a neodôvodnené. Pri určení výšky pokuty stavebný úrad postupoval podľa § 12 ods. 1 zák.č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, z ktorého jednoznačne vyplýva, že pri určení výmery

pokuty sa prihliada na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na
okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa tak ako je
to uvedené na strane 3 rozhodnutia žalovaného a tiež v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu.
Poukázal ďalej na to, že v prípade predmetnej stavby - rodinného domu žalobcu uviedol, že táto je
osadená v tesnej blízkosti od hranice pozemku, ktorého spoluvlastníkom je Obec Y. T. D., v dôsledku

čoho je jeho budúce využitie obmedzené, nakoľko obec na uvedenom pozemku mienila zrealizovať
výstavbu bytového domu v zmysle platného územného plánu. Zrealizovaním predmetnej stavby v tesnej
blízkosti od hranice pozemku sa výrazne sťažil zámer obce, čo do výstavby spomínaného obytného
domu a naviac predmetná stavba je umiestnená v rozpore s ust. § 6 Vyhl.č. 532/2002 Z.z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných

technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

4.Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom
podľa § 27 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

5.
Vo veci bolo nariadené pojednávanie, ktorého sa žalovaný nezúčastnil, súhlasil s prejednaním veci v
jeho neprítomnosti. Správny súd postupom podľa § 114 SSP predmetnú vec prejednal a rozhodol v
neprítomnosti žalovaného.

6.
V konaní vypočutý právny zástupca žalobcu uviedol, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovení
stavebného zákona, keď tento skutočne realizoval stavbu bez stavebného povolenia. Poukázal však na
to, že výška pokuty bola žalobcovi uložená v neprimeranej výške. V tejto súvislosti poukázal na to, že zo
strany stavebného úradu Obec Y. T. D. boli v obdobných prípadoch uložené nepomerne nižšie pokuty,
čím nebola dodržaná tzv. zásada proporcionality, ktorá hovorí o tom, aby správne orgány dbali na to, aby

v rozhodnutiach o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

7.
Podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona priestupku sa dopustí a pokutou do 33 193,91 eur sa
potresce ten, kto ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore

s ním.

Podľa § 105 ods. 6 a 7 stavebného zákona, priestupky prejednáva stavebný úrad alebo inšpekcia (6).
Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch (7).

Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje
alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone,

ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak
zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na
závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol
spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom
bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa
na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

8.
Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom

stanovenú formu, ktorú predstavujú obsahove a formálne náležitosti. Je potrebné konštatovať,
že na rozhodnutie podľa stavebného zákona a zákona o priestupkoch sa vzťahuje správny
poriadok s poukazom na ust. § 140 stavebného zákona a ust. § 51 zákona o priestupkoch,
samozrejme aj na rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu. Správny poriadok upravuje všeobecné
náležitosti rozhodnutia, ktoré zároveň predstavujú minimálny štandard správnych rozhodnutí. Náležitosti

rozhodnutia ustanovené správnym poriadkom sú vymedzené taxatívne. Podstatnou náležitosťou
každého rozhodnutia správneho orgánu je jeho odôvodnenie, ktoré musí presvedčiť účastníkov konania
o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Správny poriadok výslovne
ustanovuje, že v odôvodnení sa uvedú skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ďalej spôsob,akým sa zhodnotili vykonané dôkazy a ostatné podklady, a aj úvahy, ktoré viedli k aplikácii konkrétneho
právneho predpisu na prejednávanú vec. V odôvodnení rozhodnutia sa musí správny orgán vysporiadať
so skutkovými okolnosťami a správnym posúdením veci. Medzi týmito okruhmi musí byť vzájomná

previazanosť, pričom právne posúdenie musí vždy obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny
predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje
právne posúdenie. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvádza všetky skutočnosti, ktoré bral do
úvahy pri vydávaní rozhodnutia a analyzuje svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov. Povinnosťou správneho orgánu je tiež zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu

na to, v čí prospech svedčia. Stav veci sa musí zistiť presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej
skutočnosti.Zistenieúplnéhoapresnéhostavuvecijezákladnýmpredpokladomzákonnostiasprávnosti
rozhodnutia správneho orgánu. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam,
ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu a
podávať návrhy a opravné prostriedky.

9.
Rozhodnutia alebo opatrenia správnych orgánov musia byť náležite odôvodnené najmä vtedy, ak
sa dotýkajú subjektívnych práv účastníka konania alebo mu ukladajú pokutu. Správny orgán musí
odôvodniť, z akých dôvodov uložil pokutu a tiež prečo v takej výške. Riadne odôvodnenie uloženej
sankcie je dôležité, nakoľko rozhodnutie správneho orgánu musí byť nielen zákonné, ale malo by byť aj

spravodlivé, pretože pri rozhodovaní nestačí vec posudzovať len z formálneho hľadiska, ale je potrebné
vychádzať aj z podstaty veci. V odôvodnení rozhodnutia je povinnosťou stavebného úradu uviesť, na
ktoré okolnosti prihliadal pri vymeriavaní výšky pokuty v zmysle § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch,
podľa ktorého pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na
spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný, na mieru

zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý
skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárom konaní. Stavebný úrad musí tiež v súlade s § 11 ods.
3 zákona o priestupkoch zvážiť, či na zjednanie nápravy nebude postačovať samotné prejednanie
priestupku. Zmyslom odôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre
výrok rozhodnutia, pretože odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia.

10.
V danom prípade je nepochybné, že žalobca sa dopustil stavebného priestupku podľa § 105 ods. 3 písm.
b) stavebného zákona, čo nerozporoval ani samotný žalobca. Predpokladom vydania rozhodnutia o
uložení sankcie podľa vyššie uvedeného ustanovenia je preukázanie, že právnická alebo fyzická osoba

ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Konanie
o správnych deliktoch sa riadi zásadou oficiality a stavebný úrad je povinný začať konanie, ak sa o
delikte dozvie. Na spáchanie priestupku sa nevyžaduje úmyselné zavinenie. Tiež je potrebné uviesť,
že rozhodnutia alebo opatrenia správnych orgánov musia byť náležite odôvodnené najmä vtedy, ak
sa dotýkajú subjektívnych práv účastníka konania alebo mu ukladajú pokutu. Správny orgán musí

odôvodniť, z akých dôvodov uložil pokutu a tiež prečo v takej výške. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie
správne orgány oboch stupňov postupovali v intenciách právnej úpravy týkajúcej sa správnej úvahy a
v odôvodnení svojich rozhodnutí náležite odôvodnili, z akých dôvodov sankciu uložili a akými úvahami
sa riadili pri ukladaní jej výšky. V predmetnej veci bolo pri ukladaní sankcie žalobcovi prihliadané
na správanie sa žalobcu, ktorý bol viackrát upozornený na protiprávny stav, napriek tomu tento v

stavbe pokračoval a o dodatočné stavebné povolenie požiadal až s odstupom dlhšieho časového úseku
(stavbu začal realizovať na jeseň v roku 2015, pričom žiadosť o dodatočné stavebné povolenie podal
až v júni 2016). Okrem toho žalobca osadil stavbu v tesnej blízkosti od hranice pozemku, ktorého
spoluvlastníkom je obec, čím jeho využitie je už obmedzené. Naviac obec na týchto pozemkoch
plánovala zrealizovať výstavbu bytového domu, o čom mal žalobca vedomosť, čo zrejme tiež ovplyvnilo

výšku uloženej sankcie. Bolo prihliadnuté aj na to, že žalobca sa dopustil uvedeného priestupku ako
osoba, ktorá bola v čase spáchania priestupku občanmi Obce Y. nad D. zvolená za poslanca. V
tejto súvislosti správny súd dodáva, že poslanec obecného zastupiteľstva má väčšiu zodpovednosť
za svoje konanie a týmto postavením, resp. výkonom funkcie poslanca by mal byť vzorom ostatným
občanom, z čoho vyplýva aj jeho postavenie v spoločnosti. Je preto možné konštatovať, že na činnosť

poslanca sú kladené vyššie nároky z pohľadu dodržiavania právnych predpisov, a preto aj výšku
uloženej sankcie možno považovať v danom prípade za primeranú. Takouto neoprávnenou realizáciou
stavby bez príslušného rozhodnutia žalobca svojvoľne predurčil podmienky umiestnenia stavby, vrátane
odstupových vzdialeností od susedných pozemkov a stavieb.11.
Podľa názoru správneho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách

citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav, a preto ich právne závery boli správne. Správne
orgány sa pri ukladaní sankcie dôkladne zaoberali všetkými hľadiskami, ktoré zákon pri hodnotiacej
úvahe ustanovuje, za tým účelom boli obstarané aj potrebné dôkazy a správne vyvodené skutkové a
právne zistenia na základe zákonom povolenej voľnej úvahy pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona.
Správne orgány sa tiež vyrovnali so všetkými hľadiskami pre uloženie sankcie v zmysle ust. § 12 ods. 1

zákona o priestupkoch, pričom pokuta bola uložená na dolnej hranici výšky zákonom povolenej sadzby
jej uloženie ako aj jej rozsah bol náležitým spôsobom odôvodnený, takže správny súd nezistil relevantné
dôvody a ani ich žalobca ich súdu nepredložil, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie žalovaného zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

12.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

13.
V konaní úspešnému žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.