Uznesenie Judgement was issued on Thursday, December 13, 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11P/102/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917209450
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6917209450.1

Uznesenie

Okresný súd Rimavská Sobota v právnej veci rozvodu manželstva L. T., V.. XX.XX.XXXX, B. P. Q., Y.
XXXX, zastúpený JUDr. Danou Ďalakovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Rimavská
Sobota, Daxnerova 2, a F. T., V.. XX.XX.XXXX, B. P. X., L. XXX, zastúpená JUDr. Ivetou Tóthovou,
advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Rimavskej Sobote, Svätoplukova 28, a úpravu práv a
povinností rodičov k maloletým deťom: L. T., V.. XX.XX.XXXX D. T. T., V.. XX.XX.XXXX, o návrhu matky

na nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného, takto

r o z h o d o l :

Otec L. T. j e p o v i n n ý platiť na výživu mal. L. T., V.. XX.XX.XXXX výživné vo výške po 150 eur
mesačne a na mal. T. T., V.. XX.XX.XXXX výživné vo výške po 150 eur mesačne, vždy do 25.-eho dňa
toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom nariadenia tohto neodkladného opatrenia,
až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd za kolízneho opatrovníka maloletých detí u s t a n o v u j e Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
v Rimavskej Sobote.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Dňa 10.07.2017 podal navrhovateľ a zároveň otec maloletých detí L. T. návrh na rozvod manželstva
a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom s manželkou a matkou detí F. T.. Zároveň navrhol,
aby na čas po rozvode manželstva boli obe deti zverené do osobnej starostlivosti matky a jemu aby bola

uložená povinnosť platiť na deti výživné v sume po 150 eur na každé dieťa, teda spolu 300 eur.

2/ Následne po začatí konania dňa 08.12.2017 podala manželka a zároveň matka maloletých detí
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby súd až do
právoplatnostirozhodnutiavovecisamejuložilnavrhovateľoviaotcovidetípovinnosťplatiťnavýživudetí
na každé dieťa výživné po 300 eur mesačne. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila

matka tým, že otec pracuje dlhodobo v Írsku, o deti sa nezaujíma a naposledy ich navštívil pred rokom.
V roku 2017 podľa tvrdenia matky, otec prispel na výživu detí v máji sumou 300 eur, v júli sumou 150 eur,
v auguste sumou 150 eur, v septembri sumou 150 eur a v novembri sumou 100 eur. Tvrdila tiež, že otec
sa o deti nezaujíma a že viackrát ho musela vyzývať, aby si plnil svoju vyživovaciu povinnosť. Podľa jej
vedomostí má čistý príjem otca dosahovať sumu 2.000 eur mesačne a jej príjem 651,70 eur mesačne.

3/ Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4/ Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5/ Podľa § 329 ods. 1 CSP Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní protiuzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

6/ Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

7/ Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

8/ Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

9/ Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

10/ Podľa § 360 ods. 2 CMP ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo
veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie
konania vo veci samej.

11/ Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

12/ Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia podľa úpravy platnej
do 30.06.2016, zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy
predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016, ktorých cieľom
bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Neodkladné
opatrenia, ktoré upravujú ochranu maloletého sú bližšie špecifikované v ustanovení § 365 CMP, § 366

CMP, § 367 CMP, ako aj § 368 CMP. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza
z doterajšej právnej úpravy. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím. Z neodkladného
charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný vždy formálny postup,
stanovený pre konečné rozhodnutie. Účelom neodkladného opatrenia je však vždy rýchla, i keď dočasná

úprava právnych pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpoklad, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Je inštitútom
procesného práva, ktoré môže súd použiť ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov
aleboakjeobava,žebyvýkonsúdnehorozhodnutiabolohrozený.Neodkladnéopatreniejepredbežným
aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím,

lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutým predpokladom pre vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto
naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez
toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie či a kedy je takáto potreba
daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by

mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Vo všetkých konania starostlivosti súdu
o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa.

13/ Po preskúmaní návrhu, ako aj celého spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho bolo bez
akýchkoľvek pochýb preukázané, že rodičia maloletých detí, ktorí sú zároveň manželmi nežijú v

spoločnej domácnosti. Otec v návrhu na rozvod manželstva uvádza, že manželstvo bolo usporiadané
asi len do roku 2007 a keďže si na Slovensku nevedel nájsť zamestnanie, odišiel za prácou do Írska.
O tom, že vzťahy medzi manželmi a rodičmi detí sú vážne narušené svedčí aj samotný návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia.

14/ Po zistení vyššie uvedeného skutkového stavu mal súd za to, že návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia vo veciach výživného je odôvodnený. Matka zarobí podľa predloženého
potvrdenia len 651,70 eur, naproti tomu príjem otca činí podľa jeho vyjadrenia v Írsku sumu 1.200 eur
mesačne, matka však tvrdí, že dosahuje až sumu 2.000 eur mesačne. Obe deti žijú v súčasnosti v
spoločnej domácnosti s matkou, dcéra L. je podľa predloženého potvrdenia o návšteve školy, žiačkou X.

B. T. N. Š. L. B. a syn T. je žiakom X. I. základnej školy. Keďže otec žije a pracuje v Írsku, celá starostlivosť
o deti spočíva len na matke. Vzhľadom k tomu, že podľa matky otec neprispieva pravidelne výživným na
deti, dospel súd k názoru, že návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného
podľa § 366 CMP je potrebné vyhovieť a že uloženie povinnosti otcovi platiť výživné na maloleté deti aždo času, kým o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na
čas po rozvode manželstva nebude právoplatne rozhodnuté, je v prvom rade v záujme maloletých detí.
Z týchto dôvodov súd nariadil toto neodkladné opatrenie a otcovi uložil povinnosť platiť na deti výživné

po 150 eur mesačne na každé dieťa. Keďže v tomto štádiu konania súd nemá zistený objektívnym
spôsobom príjem otca, pri výške výživného vychádzal z návrhu otca, keď tento v petite návrhu okrem
iného navrhol, aby mu bola uložená povinnosť platiť na deti výživné na každé dieťa po 150 eur mesačne.

15/ Z dôvodu kolízie záujmov medzi rodičmi a maloletými deťmi, súd za kolízneho opatrovníka

maloletých detí ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, a to podľa § 31 ods.
2 Zákona o rodine.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach
(§ 59 ods. 1 CMP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (§ 363 CSP). Podanie možno urobiť písomne,

a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej
podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do
desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie
urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365
ods. 1, ods. 2 CSP).Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne

zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať
nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).