Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. júl 2018

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9C/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618201317
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2018:2618201317.1

Rozhodnutie

Okresný súd Senica v spore žalobkyne: Y. S., X.. XX.XX.XXXX, L. R., Z.. X. XXXX/XX proti žalovanej
v 1. rade: E. B., X.. XX.X.XXXX, L. E. XXX, v 2. rade: R. R., C..R.., L., V. XX, IČO: XX XXX XXX o
neplatnosť záložnej zmluvy, rozhodujúc o nariadení neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 4.6.2018 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa voči žalovaným domáha
určenia neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 2 rade ako záložným veriteľom a
žalovanou v 1. rade ako záložným dlžníkom, ktorou bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného
v 2. rade na byt č. XX, v bytovom dome súp.č. XXXX na parc.č. XXXX/XX a spoluvlastníckom podiele o
veľkosti XX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku parc.č. XXXX/
XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2. Jedná sa o nehnuteľnosti zapísané na LV č.

XXXX nachádzajúce sa v R., Z.. X. XX (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“).

2. V žalobe uviedla, že bola vlastníčkou rodinného domu v V. Č.. XXX, kde bývala so synom a vnučkou
Z., ktorá jej bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti. Asi pred desiatimi rokmi sa žalobkyňa
spoznala so žalovanou v 1. rade, v tom čase príslušníčkou PZ SR. Ako k policajtke a veriacej katolíčke
k nej mala dôveru, žalovaná v 1. rade sa stala krstnou mamou jej vnučky. Sľúbila, že keby sa so

žalobkyňou niečo stalo, o jej vnučku sa postará. Časom žalobkyňa predala rodinný dom v V., predaj na
žiadosť žalobkyne zabezpečovala žalovaná v 1. rade. Našla kupca, dohodla podrobnosti. Žalobkyňa sa
so žalovanou v 1. rade dohodla, že si peniaze za dom zatiaľ ponechá u seba, nakoľko žalobkyňa sa
nemala ako starať o tak veľký obnos. Za časť peňazí mala žalovaná v 1. rade kúpiť 1- izbový byt, zvyšok
mala vložiť na vkladnú knižku na meno vnučky žalobkyne. Žalovaná kúpila garsónku, a to na svoje meno
s odôvodnením, že tak to musí byť, inak by sa nemohla v prípade potreby postarať o vnučku žalobkyne

Z.. Jedná sa o byt č. XX v R. na ul. Z.. X. XXXX/XX. Sľúbila, že akonáhle bude mať vnučka 18 rokov, byt
na ňu prevedie. Žalobkyňa jej verila a s týmto riešením súhlasila. V garsónke býva od samého začiatku
žalobkyňa spolu s vnučkou. Platí zálohy za byt, energie aj za internet. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná je
síce formálnou vlastníčkou bytu, avšak na základe vzájomných dohôd len v rámci správcovstva peňazí
žalobkyne, ktoré žalobkyňa získala z predaja domu v V.. Za správkyňu peňazí si vybrala žalovanú v 1.
rade, pretože táto ju opakovane utvrdzovala v tom, že sa o vnučku Z. postará, ak by to bolo potrebné,

bola jej krstnou mamou, čo v zmysle viery zaväzuje a má veľký význam. Žalovaná v 1. rade sa zaviazala,
že po dovŕšení dospelosti byt prevedie na vnučku Z. a tiež jej vyplatí alebo sprístupní zvyšné peniaze
z predaja domu.

3. Z uvedených dôvodov žalovaná v 1. rade nemohla garsónku scudziť, priamo ani nepriamo. Žalovaná
ale v roku 2013 založila garsónku v prospech žalovaného v 2. rade, o čom svedčí zápis v katastri

nehnuteľností. Vklad bol povolený dňa 10.6.2013. Na takýto úkon ale nemala morálne právo. Následne
svojvoľne prestala platiť splátky úveru a v minulom roku záložný veriteľ, teda žalovaný v 2. rade pristúpilk výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. V súčasnosti bolo žalobkyni opätovne oznámené,
aby sprístupnila byt znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku. Aj ostatné peniaze z predaja
domu žalovaná v 1. rade scudzila. Uviedla, že peniaze vložila do developerskej spoločnosti, kde sú

vyššie výnosy, než by boli na vkladnej knižke, kam mala žalovaná v 1. rade na žiadosť žalobkyne
peniaze vložiť. Zásielku, ktorou žalobkyňa žalovanú v 1. rade žiadala, aby jej zúčtovala všetky peniaze
utŕžené za predaj bytu, už neprevzala.

4. Podľa ústnej dohody uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade mala žalobkyňa v garsónke

pokojne dožiť a jej vnučka mala byť v budúcnosti zabezpečená a vlastníctvo garsónky malo byť na
vnučku bezodplatne prevedené. Dnes hrozí, že nový vlastník žalobkyňu a jej vnučku z bytu vyženie.
Dražba garsónky uvrhne žalobkyňu a jej vnučku do existenčných problémov a vymoženie povinnosti od
žalovanej v 1. rade bude ešte problematickejšie.

5. Žalobkyňa uviedla, že v septembri 2017 podal jej syn na žalovanú v 1. rade trestné oznámenie pre

podvod, konanie zatiaľ nie je ukončené, žalobkyňa sa mieni domáhať vydania všetkých peňazí od
žalovanej v 1. rade, resp. zúčtovania, aby bolo zrejmé, na čo ich použila.

6. Žalobkyňa uviedla, že bez rozhodnutia v danej veci sa stane jej postavenie neistým a zároveň
rozhodnutím v danej veci možno predísť ďalším sporom o vypratanie nehnuteľnosti, resp. trvaní

nájmu. Zo strany žalovanej došlo uzavretím záložnej zmluvy k porušeniu dobrých mravov tým, že
nerešpektovala vzájomné dohody a vystavila byt možnému scudzeniu, takže teraz hrozí jeho predaj inej
osobe, pričom vlastníctvo k bytu malo byť o necelých 5 rokov prevedené na vnučku žalobkyne.

7. Súčasťou žaloby je aj návrh na nariadenie neopatreného, ktorým by bola žalovanému v 2. rade

uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa uviedla,
že žalovaný v 2. rade pristúpil k výkonu záložného práva a poveril dražobnú spoločnosť prípravou a
realizáciu dražby predmetných nehnuteľností, o čom svedčia doložené doklady.

8. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže

na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením

možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

10. V danom prípade súd rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto bolo
potrebné posúdiť:

- či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami - čo v prípade predmetného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia splnené nie je, nakoľko žalobkyňa nie je účastníkom
záložnej zmluvy, nie je nositeľom ani práva, ani povinnosti zo záložnej zmluvy, platnosť ktorej má byť
posudzovaná v konaní vo veci samej. Nie je teda možné, aby sa domáhala určenia zákazu výkonu
záložného práva voči žalovanému v 2. rade,

- či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie - ak sa žalobkyňa v danom prípade žalobou domáha určenia
neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej medzi inými subjektmi, z podstaty veci nie je v danom konaní v
prípade úspešnosti žaloby vo veci samej obava z ohrozenia exekúcie daná. Ak by aj žalobkyňa bola vo
vecisamejúspešnáasúdbyžalobevyhovel,nezmenísaničnaprávnompostavenížalobkynevovzťahu

k predmetným nehnuteľnostiam a teda exekúcia, ktorej predmetom by boli predmetné nehnuteľnosti,
tu neprichádza do úvahy. Tieto skutočnosti zároveň vylučujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov v
tomto smere. Pokiaľ aj z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa mieni voči žalovanej v 1. rade
domáhať vrátenia peňazí z predaja domu, takto žaloba koncipovaná nebola a takáto žaloba nebola na
súd podaná. Žalobkyňa taktiež nerieši otázku vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, a v

podstate samotné vlastníctvo žalovanej v 1. rade k predmetným nehnuteľnostiam ani nenamieta,
- či uložením požadovaného obmedzenia, v danom prípade práva nakladať s predmetnými
nehnuteľnosťami, objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha - súd má za to,
že nemožno. Žaloba tak ako bola koncipovaná, sama o sebe nie je schopná zabezpečiť ochranuoprávnených záujmov žalobkyne, nie je možné ňou ovplyvniť právne postavenie žalobkyne, resp.
zabezpečiť právnu istotu žalobkyne. Otázku oprávnenia žalovanej v 1. rade nakladať s predmetnými
nehnuteľnosťami, ktoré žalobkyňa v žalobe spochybňuje, nie je možné vyriešiť žalobou o určenie

neplatnosti záložnej zmluvy,
- či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav - k tomu by v prípade
nariadenia neodkladného opatrenia neprišlo,
- či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah - keďže žalovaný v 2. rade nie je so žalobkyňou v žiadnom právnom vzťahu a za

situácie, keď ani neprebieha žiadne konanie, ktorého predmetom by bola otázka vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam, a ako je zo žaloby zrejmé, žalobkyňa o takejto žalobe ani len neuvažuje,
bolo by neodkladné opatrenie podľa názoru súdu neprimeraným zásahom do práv žalovaného v 2. rade.
- či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením - v danom prípade zabezpečovacie
opatrenie neprichádza do úvahy.

11.Nazákladevyššieuvedenéhorozhodolsúdtak,akojeuvedenévovýrokutohtouzneseniaanávrhna
nariadenie neodkladného opatrenia v celo rozsahu zamietol. Žalobkyňa nie je voči žalovanému v 2. rade
aktívne vecne legitimovaná, navyše, v danom prípade ako bolo uvedené vyššie, zákonné predpoklady
pre vydanie neodkladného opatrenia, ktorými sú potreba bezodkladnej úpravy pomery, príp. obava z
ohrozenia exekúcie dané nie sú.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému
súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť adopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.