Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/85/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116221152
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116221152.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. XX, XXX XX L., právne zastúpená: JUDr. Ambróz Motyka, advokát so sídlom Nám. SNP 7, 091 01
Stropkov, proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava 2, IČO:
35 805 731, právne zastúpený: De minimis, spol. s.r.o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava,

IČO: 36 868 949, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 164,89 eur a o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne a žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k.
11Csp/121/2016-166 zo dňa 02.05.2018 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti tak, že žalovaný je povinný pre účely
zabezpečeniabudúcehovýkonurozhodnutiavovzťahukžalobkynizložiťdoúschovynaOkresnomsúde
Prešov peňažnú sumu vo výške 405,11 eur do 7 dní od doručenia tohto uznesenia.

V prevyšujúcej časti uznesenie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zaviazal žalovaného pre účely zabezpečenia budúceho
výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyni zložiť do úschovy na Okresnom súde Prešov peňažnú sumu

vo výške 164,89 eur do 7 dní od doručenia uznesenia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Uznesenie
odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
164,89 eur. Podľa žaloby zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným nespĺňa zákonnú požiadavku
špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. V dôsledku absencie tejto náležitosti je potrebné úver považovať
za bezúročný a bezpoplatkový a keďže žalobkyňa za úver 500 eur zaplatila žalovanému 664,89 eur,
je rozdiel týchto súm bezdôvodným obohateným žalovaného. Dňa 23.04.2018 žalobkyňa podala návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby žalovaný pre účely zabezpečenia
budúceho výkonu rozhodnutia bol zaviazaný zložiť do úschovy na Okresnom súdu Prešov peňažnú
sumu vo výške 570 eur. Návrh odôvodnila tým, že žalovaný prestal od 18.12.2015 poskytovať nové
spotrebiteľské úvery a bolo prijaté rozhodnutie o ukončení úverového portfólia v rokoch 2016 a 2017.
Zatvoril 5 pobočiek, rozpustil sieť svojich zástupcov a počet jeho zamestnancov naďalej neustále a
výrazne klesá. V roku 2016 vykázal záporné vlastné imanie - 16.205 010 eur, pričom z výpisu z

Obchodného registra vyplýva, že jeho základné imanie je vo výške 6.155 812,26 eur. Žalovaný od
01.03.2018 vstúpil do likvidácie, čo zvyšuje obavu žalobkyne z ohrozenia exekúcie. Z tejto skutočnosti
možno vyvodiť, že u žalovaného prebieha riadený proces smerujúci k ukončeniu podnikateľských aktivít
a existuje reálna hrozba, že do právoplatného skončenia súdneho konania by už žalovaný nemusel
disponovať potrebnými finančnými prostriedkami na zaplatenie pohľadávky žalobkyne. Požadovaná
suma 570 eur zahŕňa pohľadávku 163,89 eur a vzniknuté trovy konania ku dňu podania návrhu vo

výške približne 400 eur. Súd uviedol, že v danom prípade z listinných dôkazov bolo preukázané,
že zmluva uzavretá medzi stranami neobsahuje všetky povinné náležitosti, čo spôsobuje fikciu obezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Vznik nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 164,89 eur je teda zrejmý. Možno konštatovať aj dôvodnosť obavy žalobkyne o budúcej
vymožiteľnosti jej nároku. Postupy žalovaného v ich súhrne naznačujú postupné a výrazné obmedzenie

jeho podnikateľskej činnosti a tým možný záver, že smeruje k úplnému ukončeniu činnosti. Dané riziko
nepochybne existuje, čo je podporené skutočnosťou, že žalovaný je od 04.04.2018 v likvidácii, čo
je jedným zo zákonných spôsobov, ktorý predchádza zániku spoločnosti. Súd zohľadnil aj redukciu
podnikateľskej činnosti žalovaného na administratívne služby, neposkytovanie úverov, zrušenie piatich
pobočiek, znižovanie počtu zamestnancov, samotný status žalovanej spoločnosti, ktorá je v likvidácii.

Súd preto považoval za dôvodné návrhu na neodkladné opatrenie vyhovieť, avšak len v rozsahu
uplatnenej pohľadávky po jej zaokrúhlení. Súd nevidel dôvod nariadiť neodkladné opatrenie aj na trovy
konania, ktorých priznanie či nepriznanie závisí od rozhodnutia súdu vo veci samej podľa zásady
úspechu v spore alebo aj od možnej aplikácie § 257 CSP, a preto posúdenie tohto nároku v tomto štádiu
je predčasné.

2.Protitomutouzneseniuvzákonomstanovenejlehotepodalaodvolaniežalobkyňa,atolenprotivýroku,
ktorým súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol. Uviedol, že za situácie, keď súd správne argumentuje
osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, je úvaha súdu vo
vzťahu k trovám konania nesprávna. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemá nikdy povahu
priameho nároku advokáta, ale prináleží výlučne strane konania. Trovy konania v prípade úspešného

konania bude predstavovať nárok žalobkyne voči žalovanému. Pokiaľ prvoinštančný súd poskytuje
predbežnú ochranu vo vzťahu k istine uplatneného nároku, rovnako by mal postupovať aj vo vzťahu k
trovám konania. Súd koná v rozpore s predbežným a preventívnym charakterom inštitútu neodkladného
opatrenia. Napadnutým výrokom uznesenia nie je naplnený ani ochranný účel neodkladného opatrenia.
Trovy konania, resp. ich náhrada v úspešnom súdnom spore môžu pre prípad ich nevymožiteľnosti

spôsobiťžalobkyniujmu,ktorúvtomtoštádiukonaniajemožnésanovaťprávenavrhnutýmneodkladným
opatrením. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu vyhovel v celom rozsahu.

3. Proti uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalovaný. Uviedol, že okresný súd v
napadnutomuznesenídospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,keďuviedol,žejesplnenápodmienka

podľa § 324 ods. 3 CSP, teda že nie je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Okresný súd sa
uspokojil s tvrdením žalobcu a s tým, že sám žalovaný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Okresný súd
však nezohľadnil, že záložné právo, ktoré možno zriadiť zabezpečovacím opatrením, možno zriadiť
nielen k nehnuteľnostiam, ale aj k iným majetkovým hodnotám. Týmto sa okresný súd vôbec nezaoberal,
hoci z verejne dostupnej účtovnej zbierky žalovaného za rok 2016 je zrejmé, že žalovaný majetok

má. Nie je pritom úlohou žalovaného identifikovať tento majetok v prospech žalobcu. Ďalej uviedol,
že neexistuje žiadna obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalovaný nie je v úpadku, nie je platobne
neschopný, nie je ani predĺžený. Poukazuje na svoju ročnú závierku za rok 2016, z ktorej vyplýva,
že hodnota majetku žalovaného bola spolu v sume 43.981 745 eur, hodnota všetkých záväzkov v
sume 25. 286 259 eur. Žalovanému sa ekonomicky darí, keďže koncom účtovného obdobia 2016

dosiahol zisk v sume 11. 956 972 eur. Žalovaný má aj dlhodobý hmotný majetok, vrátane stavieb,
hnuteľných vecí v sume 3. 055 659 eur. Žalovaný mal ku koncu účtovného obdobia roku 2016 na
účtoch v bankách sumu 5. 678 394 eur. Obdobné ukazovatele budú zrejmé aj z individuálnej účtovej
závierkyzarok2017.Poukázalďalejnato,žejedcérskouspoločnosťoubritskejspoločnostiInternational
Personal Finance Investment Limited, pôsobiacej v 12 štátoch a riadiacou sa nadštandardnými etickými

kódexmi, ktorý svoju históriu odvodzuje ešte z roku 1880. Je neprípustné, aby sa žalovaný voči plneniu
prípadných dlhov tretích osôb dopustil akéhokoľvek konania vedúceho k neplneniu záväzkov. Pre
žalovaného je zachovanie dobrej povesti dôležité. Doteraz si žalovaný všetky svoje splatné záväzky
riadne a včas splnil. Žalobca neosvedčil, že by žalovaný reálne vykonával akékoľvek úkony smerujúce
k znižovanou hodnoty jeho majetku. Žalovaný neukončil podnikanie na území Slovenskej republiky, len

zracionalizoval svoje predmety podnikania. Ak dochádza k zrušeniu žalovaného a k likvidácii, ide o
zákonom predpokladaný proces a niet žiadneho dôvodu predpokladať, že žalovaný chcel žalobcu ako
veriteľaakokoľvekukrátiť.Okresnýsúdsvojuobavuodôvodňujecelkomnespôsobilýmargumentom,ato
údajným postupovaním pohľadávok žalovaného voči svojim klientom na iné subjekty. Žalovaný v rámci
svojej bežnej podnikateľskej činnosti postúpil niektoré nevymožiteľné pohľadávky. Takéto postupovanie

pohľadávok je prísne regulované. Žalovaný postupuje v súlade s príslušnými právnymi predpismi a vždy
iba tak, aby zvýšil hodnotu svojho majetku. Odplata za postúpenie pohľadávok reálne zvýši hodnotu
majetku žalobcu. Nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa požiadavku princípu proporcionality.
Právny zástupca žalobcu podal voči žalovanému veľké množstvo návrhov na nariadenie obdobnýchneodkladných opatrení. Obmedzenie s nakladaním predstavuje výraznú a neodôvodnenú ujmu na
strane žalovaného. Súd nesprávne vec právne posúdil, pretože neboli splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia. Nie je splnená podmienka, že existuje odôvodnená potreba neodkladnej

úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie. Súd opomenul odôvodniť prečo navrhovaným
neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav. Sledovaný účel bol možno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením a nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa požiadavku proporcionality.
Odvolacie súdy opakovane konštatovali, že na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia nie sú dané
zákonné dôvody, pričom žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia Krajských súdov v Banskej Bystrici,

Košiciach, Bratislave a Nitre. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh v celom
rozsahu zamietol.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je čiastočne vecne správne a odvolanie žalobkyne je odôvodnené.
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci

rozhodol, keď nariadil neodkladné opatrenie a uzavrel, že existujú dôvody na nariadenie neodkladného
opatrenia. Aj odvolací súd považuje situáciu žalovaného za takú, ktorá vzbudzuje obavu z toho, či
žalovaný dokáže splniť všetky svoje záväzky. Žalovaný túto skutočnosť popiera a poukazuje pritom
na účtovnú závierku z roku 2016, avšak rozhodnutie bolo vydané v roku 2018. Už v roku 2016 mal
žalovaný záporné vlastné imanie vo výške viac ako -16. 000 000 eur. Vstúpil do likvidácie a zrejme

smeruje k ukončeniu podnikateľskej činnosti na území Slovenskej republiky. Odvolací súd je viazaný
odvolacími dôvodmi, a pokiaľ žalovaný uviedol, že súd mohol nariadiť zabezpečovacie opatrenia, avšak
súčasne neoznačil skutočnosti ani dôkazy svedčiace o tom, vo vzťahu k akému majetku zabezpečovacie
opatrenie mohlo byť zariadené, tak potom odvolací súd vychádza z toho, že takáto možnosť tu nebola,
pretože nebola v konaní osvedčená ani preukázaná. Princíp právnej istoty neznamená povinnosť

rešpektovať akékoľvek rozhodnutie súdov Slovenskej republiky, ale len rozhodnutie najvyšších súdnych
autorít. Žalovaný v odvolaní neargumentuje rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít, a preto nebolo
povinnosťou odvolacieho súdu na tieto rozhodnutia prihliadať. Rozhodnutia krajských súdov môžu byť
relevantnépresvojupresvedčivosť,čovšakmusívychádzaťzhodnoteniavecikonajúcimsúdu.Odvolací
súd je preto toho názoru, že bolo dôvodné v danej veci nariadiť neodkladné opatrenie. Odôvodnená je

aj odvolacia námietka žalobkyne, že pokiaľ takáto obava existuje vo vzťahu k pohľadávke, je potrebné
zohľadniť pri rozhodovaní aj to, že s pohľadávkou je v zásade spojené aj právo na náhradu trov
konania. Zo žiadnych dôkazov nevyplýva, že by žalobkyňa ako účastníčka, ktorej úspech v konaní
sa predpokladá, nemala nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd podotýka, že neodkladným
opatrením sa poskytuje ochrana predpokladanému (pravdepodobnému) nároku a pokiaľ predpokladane

existujenároknapohľadávkusamotnú,takvtakejistejrovineexistujeajnárokžalobkynenanáhradutrov
konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, vo výroku ktorým
bolo nariadené neodkladné opatrenie a zmenil uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej
časti tak, že neodkladné opatrenie nariadil aj v celej prevyšujúcej časti, a to postupom podľa § 387 ods.
1 CSP a § 388 CSP.

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.