Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/334/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715210870
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5715210870.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie

Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu:
Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, Žilina, IČO: 36 403 008, právne
zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovanej: N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, M. M., právne zastúpená: JUDr. Martin Olos,
advokát so sídlom V. V. X, XXX XX C. M., o zaplatenie 221,56 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 21C/326/2015-200 zo dňa 8. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu a vyslovil, že
žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

2. Žalobu zamietol z dôvodu, že v rozhodnom období od 01.07.2012 do 30.09.2012 nenastal režim
dodávateľa poslednej inštancie a reálnym dodávateľom elektriny žalovanej bola spoločnosť PB Power
Trade, a.s. (ďalej len „PBPT“). Uvedené je podporené aj skutočnosťou, že ku dňu začiatku fakturačného

obdobia, teda od 01.07.2012, nebolo spoločnosti PBPT, ktorá dodávala elektrinu žalovanej, odňaté
povolenie na výkon činnosti a nebol ani iný zákonný dôvod, pre ktorý by zmluvný partner žalovanej
nemal možnosť uskutočňovať dodávku elektriny. Poukázal na uznesenie Okresného súdu Žilina
č.k. 20Cb/135/2012-216 zo dňa 02.08.2012, potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn.
14Cob/309/2012 zo dňa 18.10.2012, ktorým vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť Stredoslovenská
energetika - distribúcia, a.s. (ďalej len „PDS“) vypovedala spoločnosti PBPT rámcovú zmluvu o
dodávke elektriny, rozhodol tak, že jej uložil povinnosť v plnom rozsahu plniť všetky svoje povinnosti

prevádzkovateľa distribučnej sústavy vyplývajúcej z Rámcovej distribučnej zmluvy č. RDZ 04/2009,
uzatvorenej medzi spoločnosťou PBPT a spoločnosťou PDS a zároveň prikázal, aby ako prevádzkovateľ
distribučnej sústavy riadne poskytoval distribučné služby a distribúciu elektriny v zmysle zákona č.
656/2004 Z.z. o energetike. Má za to, že aj z týchto rozhodnutí presvedčivo vyplýva skutočnosť, že
v rozhodnom období nenastal režim dodávateľa poslednej inštancie a reálnym dodávateľom elektriny
žalovanej bola spoločnosť PBPT. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že
prevádzkovateľ distribučnej sústavy mu listom zo dňa 24.06.2009 oznámil odstúpenie od rámcovej
distribučnej zmluvy, a preto odvtedy odberné miesta zákazníkov dodávateľa elektriny PBPT bolizaradené v rámci režimu dodávky poslednej inštancie do jeho bilančnej skupiny, a to v súlade s
rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „URSO“) zo dňa 06.12.2010 č. 0160/2010/
E-PP. Teda dodávku elektriny v režime dodávateľa poslednej inštancie nerealizoval svojvoľne, ale na

základe oznámenia PDS v súlade so zákonom a príslušnými rozhodnutiami URSO. Len si plnil svoju
povinnosť na základe Oznámenia č. 8010/URSO/2009 zo dňa 24.06.2012, v ktorom mu URSO oznámil,
že je povinný od 01.07.2012 zabezpečiť dodávku elektriny v režime dodávky poslednej inštancie.
Záväzkový vzťah medzi ním a žalovanou nevznikol zmluvne, ale fakticky v dôsledku skutočností, ktoré
nastali a s ktorých existenciou legislatíva spájala vznik takéhoto právneho záväzkového vzťahu. Má

za to, že v priebehu konania nebolo zistené, kto skutočne v rozhodnom období žalovanej dodával
energiu. Poukázal na články 17.1 písm. c), 17.6 písm. a) a 17.9 Prevádzkového poriadku PDS,
schváleného rozhodnutím URSO zo dňa 06.12.2010, č. 0160/2010/E-PP (ďalej len „prevádzkový
poriadok“). PDS platne odstúpil od Rámcovej distribučnej zmluvy č. RDZ042009 zo dňa 23.06.2009,
čo potvrdil aj Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 23.04.2015, č.k. 20Cb/135/2012-544. Cenu za
poskytnutie dodávky elektriny vyúčtoval v súlade s rozhodnutím URSO zo dňa 25.11.2011, č. 0031/2012/

E. Ďalej upriamil pozornosť na oficiálne vyjadrenie hovorcu URSO, ktoré poskytol pre televíziu RTVS
v rámci reportáže „Občan za dverami“, v ktorom ustálil, že v tomto rozhodnom období dodával
vtedajším zákazníkom dodávateľa elektriny PBPT práve žalobca. Pokiaľ sa týka predbežného opatrenia
vydaného Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 20Cb/135/2012, toto nemalo a nemá žiadny dopad
na vznik a existenciu povinnosti žalobcu realizovať dodávku elektriny v režime dodávky poslednej

inštancie v rozhodnom období. Rovnako nemá žiaden vplyv na povinnosť niekdajších zákazníkov PBPT
zaplatiť žalobcovi odplatu za uskutočnenú dodávku elektriny v režime poslednej inštancie v období od
01.07.2012 do 30.09.2012. Žalobca nebol účastníkom predmetného súdneho konania a Okresný súd
Žilina neuložil v tomto konaní žalobcovi žiadnu povinnosť. Na základe toho má za to, že okresný súd
dospel vo svojom rozhodnutí k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré nesprávne právne posúdil. V

zmysle platnej právnej legislatívy, ako aj prevádzkového poriadku, nastali po odstúpení od rámcovej
zmluvy podmienky na zaradenie vtedajších zákazníkov dodávateľa PBPT v rámci režimu dodávky
poslednej inštancie do jeho bilančnej skupiny. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že vyhovie
žalobe v plnom rozsahu, prípadne ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Odvolanie považuje za plne nedôvodné a rozsudok za
vecne správny. Tento netrpí žiadnymi vadami a plne sa s ním stotožňuje. Poukázala na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline, kde v rovnakých veciach nebolo vyhovené žalobe žalobcu. V týchto
rozhodnutiach bolo ťažiskovo judikované, že žalobca v rozhodnom období nespĺňal podmienky a režim
dodávky poslednej inštancie nenastal. Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že

na určitú, právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď
(napr. I. ÚS 87/93, III. ÚS 356/06). Poukázal na to, že žalobca dokonca ani neuviedol číslo odberného
miesta alebo EIC kód odberného miesta, kde jej mal vlastne elektrinu reálne dodávať. Okresný súd Žilina
predbežným opatrením uložil distribučnej spoločnosti, aby v plnom rozsahu voči spoločnosti PBPT plnila
všetky povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy vyplývajúce z rámcovej distribučnej zmluvy a

ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy riadne poskytovala distribučné služby a distribúciu elektriny.
Elektrinu do jedného odberného miesta pritom môže v tom istom čase dodávať iba jeden dodávateľ
elektriny. Spoločnosti PBPT nebolo odňaté povolenie na dodávku elektriny a predbežným opatrením
súdu jej boli zabezpečené všetky distribučné služby v zmysle rámcovej distribučnej zmluvy, od ktorej
distribučnáspoločnosťodstúpila.Navyše,vdanejvecianinikdynedošlokžiadnemuprerušeniudodávky

elektriny, ako to predpokladá ust. § 20a ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z., resp. § 18 ods. 6 zákona č.
251/2012 Z.z.. Po 01.10.2012 s dodávateľom PBPT neuzavrela novú zmluvu o dodávke a pôvodná
zmluva o dodávke neustále pokračovala. Navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a
priznať jej náhradu trov konania.

5. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala sporová strana v
zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu a z dôvodoch podľa §
379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP pre vecnú správnosť.

6. Bolo prioritné ustáliť v konaní, či boli naplnené zákonné podmienky dodávky elektrickej energie
dodávateľom poslednej inštancie tak, ako je to zakotvené v § 20a ods. 1 zák.č. 656/2004 Z.z. o
energetike a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 01.09.2012 v aplikácii s § 18 ods. 6
zák.č. 251/2012 Z.z. v znení účinnom od 01.09.2012. Aj podľa názoru odvolacieho súdu správne uzavrelsúd prvej inštancie, že v rozhodnom období, t.j. od 01.07.2012 do 31.08.2012, neboli splnené zákonné
podmienky na začatie režimu dodávky elektriny dodávateľom poslednej inštancie.

7. Je preukázané, že zmluvu o dodávke elektrickej energie žalovaná uzatvorila s dodávateľom PBPT,
a teda v rozhodnom období bola v zmluvnom vzťahu s dodávateľom elektriny s touto spoločnosťou.
PDS adresovala žalobkyni oznámenie o prechode odberateľov spoločnosti PBPT do režimu dodávky
poslednej inštancie (oznámenie zo dňa 28.06.2012) a s povinnosťou od 01.07.2012 - 00:00 hod.
zabezpečiť dodávku elektriny v režime dodávky poslednej inštancie. URSO v písomnom podaní z

24.07.2012 adresovanom PDS oznámil svoje stanovisko, v ktorom konštatuje, že postup spoločnosti
PDS ako prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy je v rozpore s § 20a zák.č. 656/2004 Z.z.
o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže neboli splnené
zákonnépodmienkynazačatierežimudodávkyelektrinydodávateľomposlednejinštancie.Dodávateľovi
energie PBPT totiž nebolo odňaté povolenie a ani nenastala skutočnosť, že dodávateľ elektriny nemá
možnosť uskutočňovať dodávku elektriny. Distribúcia elektriny podľa URSO bola ukončená v rozpore s

prevádzkovým poriadkom prevádzkovateľa distribučnej sústavy PDS, pretože prerušenie, obmedzenie
alebo ukončenie distribúcie elektriny z dôvodu neplnenia platobných podmienok dodávateľom elektriny
nie je podľa čl. 11.1 prílohy č. 3 k prevádzkovému poriadku prípustné.

8. Z takto vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že neboli splnené požiadavky ustanovenia

§ 20a zák.č. 656/2004 o energetike v znení účinnom ku dňu 01.07.2012 pre začatie režimu dodávky
elektriny dodávateľom poslednej inštancie. Ku dňu začiatku rozhodného obdobia, ktorým bol deň
01.07.2012, dodávateľ elektriny, s ktorým žalovaná bola v zmluvnom vzťahu, nemal odňaté povolenie
na výkon činnosti a neexistoval ani iný zákonný, relevantný dôvod (ako to má na mysli ust. § 20a ods. 1),
pre ktorú by dodávateľ elektriny (zmluvný partner žalovanej) nemal možnosť uskutočňovať túto dodávku.

Ak distribútor PDS voči obchodnej spoločnosti PBPT nesplnila povinnosti prevádzkovateľa distribúcie
distribučnej sústavy a neposkytovala elektrinu počnúc od 01.07.2012, postupovala tak v rozpore so
zákonom, čo konštatuje vo svojej písomnej reakcii (oznámenie) aj URSO. V dôsledku porušenia zákona
potom nemohol vzniknúť medzi žalobkyňou a žalovanou právny vzťah predpokladaný § 20a zákona
o energetike. Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že odvolacie argumenty žalobkyne neboli

spôsobilé narušiť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a muselo byť vyhodnotené jej
odvolanie ako nedôvodné. List spoločnosti PDS zo dňa 28.06.2012 adresovaný žalobcovi, v ktorom
oznámila, že odstúpila od rámcovej zmluvy uzavretej so spoločnosť PBPT, nie je dôkazom podľa názoru
odvolacieho súdu, ktorý by ovplyvnil vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Tento list nebol záväzný
prežalovanú,ktorýmalohľadnedodávkyelektrickejenergievrozhodnomobdobíplatneuzavretúzmluvu

so spoločnosťou PBPT.

9. Súd prvej inštancie pri hodnotení vykonaného dokazovania zameraného na otázku, kto bol v
rozhodnom období pre žalovanú dodávateľom elektrickej energie, správne vychádzal i z uznesenia o
nariadení predbežného opatrenia Okresným súdom Žilina sp.zn. 20Cb/135/2012 zo dňa 02.08.2012,

ktorým bola spoločnosti PDS uložená povinnosť, aby ako prevádzkovateľ distribučnej siete plnil voči
spoločnosti PBPT všetky povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy vyplývajúce z distribučnej
zmluvy, uzavretej medzi označenými spoločnosťami dňa 23.06.2009. Napokon aj sám žalobca v
odvolaní proti napadnutému rozsudku (strana 3 odvolania) má za to, že v priebehu konania nebolo
zistené, kto skutočne v rozhodnom období žalovanej dodával energiu.

10. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na Oznámenie č. 8010/URSO/2009 zo dňa 24.06.12
(poznámka odvolacieho súdu správne 24.06.09), že mu týmto URSO oznámil že je povinný od
01.07.2012 zabezpečiť dodávku elektriny v režime dodávky poslednej inštancie, takáto skutočnosť
z predmetného oznámenia nevyplýva. Z obsahu tohto oznámenia (č.l. 14) vyplýva, že žalobca je

dodávateľom poslednej inštancie pre koncových odberateľov elektriny na časti vymedzeného územia
držiteľa povolenia na distribúciu elektriny, ktorého zariadenie je pripojené k prenosovej sústave. V
oznámení sa však neudáva konkrétny dátum, že režim dodávateľa poslednej inštancie nastal dňom
01.07.2012.

11. Obsahom princípu práv neho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú
otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (I. ÚS 87/93, PL. ÚS
16/95, III. ÚS 356/06). Obdobne ako rozhodol odvolací súd v preskúmavanej veci bolo rozhodnuté i v
ďalších rozhodnutiach Krajského súdu Žilina, napr. č.k. 8Co/374/2016-182 zo dňa 31.03.2017, sp.zn.10Co/362/2016 zo dňa 25.05.2017, č.k. 9Co/311/2016-223 zo dňa 24.11.2016, č.k. 5Co/351/2016-190
zo dňa 20.12.2016.

12. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú
procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané,
že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

13. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom
prvej inštancie, je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je
takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Odvolateľ v odvolaní poukázal na
prevádzkový poriadok PDS, ako aj na rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/135/2012-544, ktorým

mala byť zamietnutá žaloba spoločnosti PBPT ohľadne neplatnosti odstúpenia od rámcovej zmluvy.
TakistopoukázalnavyjadreniahovorcuÚRSOpretelevíziuRTVSvrámcireportáže„Občanzadverami“,
ktoré je možné nájsť na webovom sídle. Odvolací súd poukazuje na to, že tieto skutočnosti žalobca
pred súdom prvej inštancie netvrdil a ani nenavrhoval vykonať takéto dôkazy, hoci ich mohol použiť už
pred súdom prvej inštancie. Z týchto dôvodov odvolací súd neprihliada na tvrdené odvolacie námietky

a neoboznamoval sa s dôkazmi preukazujúce uvedené skutočnosti. Len na okraj poznamenáva, že ani
tieto dôkazy by nemali význam pre iné rozhodnutie vo veci. Navyše, na uvedenom závere nemení nič
ani skutočnosť, že rozsudkom súdu bolo vyslovené platné odstúpenie od rámcovej zmluvy, nakoľko
sa jedná o obchodno-právny spor medzi spoločnosťou PDS a spoločnosťou PBPT a navyše, takýto
právoplatný rozsudok ku dňu začatia rozhodného obdobia a jeho priebehu ešte neexistoval a tiež bolo

vydané uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, ktorým bola zaviazaná spoločnosť PDS plniť si
svoje povinnosti voči spoločnosti PBPT. Vyjadrenie hovorcu URSO v televízii RTVS však nedosvedčuje,
že žalobca v rozhodnom období reálne dodával elektrickú energiu žalovanej ako dodávateľ poslednej
inštancie, ktorá skutočnosť bola zjavne spochybnená i už spomínanými stanoviskami URSO zo dňa
24.07.2012 (č.l. 33) a 07.12.2015 (č.l. 75) a sám žalobca vo svojom odvolaní vyslovil názor, že v konaní

nebolo zistené, kto skutočne v rozhodnom období žalovanej dodával energiu.

14. Odvolací súd na podklade vyššie uvedených zistení a právnych úvah vyhodnotil odvolanie žalobcu
ako nedôvodné, a preto odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil,
vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie správne vychádzal zo zásady

úspechu v konaní.

15. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, z tohto dôvodu má podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Vzhľadom
na uvedený záver, krajský súd žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)