Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2011

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11Er/4318/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6706209164
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kochanová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2011:6706209164.2

Uznesenie

Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO : 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému Š. U., O.. XX.XX.XXXX, V. U.. E.. Š. XXXX/X,
XXX XX K., pod č. EX 590/2006, na súde pod spisovou značkou 11Er/4318/2006 súdnym exekútorom
JUDr. Jánom Debnárom, Exekútorský úrad so sídlom T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec, na uspokojenie

pohľadávky oprávneného vo výške 426,20 Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vo Zvolene poverením č. 5611 011007 zo dňa 27.09.2006 poveril súdneho exekútora JUDr.
Jána Debnára vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného : istiny
426,20 Eur (12.840,-Sk) s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy od 25.12.2005 do zaplatenia

na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a.s. č.k. SR 1624/06 zo dňa12.05.2006.

Zospisovéhomateriálusúdzistil,ževexekučnomtitulebolauloženápovinnémupovinnosťnazaplatenie
sumy 426,20 Eur (12.840,-Sk) s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 418,24 Eur od 25.12.2006
do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške 131,11 Eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol
na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 09.11.2005, záväzky z ktorej povinný riadne a včas neplnil. V
odôvodnení sa ďalej uvádza, že účastníci sa v bode 17 Zmluvy dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z
tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.
Tento rozhodol a priznal oprávnenému vyššie špecifikované plnenia.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 3 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva

podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Dňa 20.09.2010 bolo súdu doručené podanie oprávneného, v ktorom uvádza, že v zmysle § 44 ods.
8 Exekučného poriadku žiada o zmenu súdneho exekútora. O predmetnom podaní súd nerozhodoval,
nakoľko z obsahu spisu zistil, že sú dané okolnosti, na základe ktorých môže súd vyhlásiť exekúciu
za neprípustnú a zastaviť exekúciu aj bez návrhu. Súd preskúmal rozhodcovský spis to rozhodcovský
rozsudok č.k. SR 1624/06 zo dňa 12.05.2006, zmluvu o úvere zo dňa 09.11.2005, návrh na začatie

rozhodcovského konania zo dňa 03.05.2006, výzvu na žalobnú odpoveď zo dňa 04.05.2006, prehľad
práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, pokus o zmier zo dňa 18.04.2006, pričom
zistil nasledovný stav : oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 09.11.2005
zmluvu o úvere. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský s ohľadom na predmet činnosti
dodávateľa na výpise z Obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej

činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje
opätovne. Ako vyplýva z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku zmluva bola uzatvorená
podľa Obchodného zákonníka. Z okolností utvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy
- subjektov právneho vzťahu je zrejmé, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. To, že

formulár na ktorom je zmluva uzatvorená má názov „zmluva o úvere“, ktorej právna úprava je v systéme
vnútroštátneho práva SR obsiahnutá v Obchodnom zákonníku nemá za následok skutočnosť, že na
predmetný právny vzťah sa nevzťahuje pôsobnosť príslušných vnútroštátnych a európskych noriem
o ochrane spotrebiteľa. V zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa ustanovenia o ochrane
postavenia spotrebiteľa použijú vždy pokiaľ je účastníkom právneho vzťahu spotrebiteľ. Táto zmluva má

povahu spotrebiteľskej zmluvy nielen s poukazom na povahu subjektov právneho vzťahu a okolnosti
uzatvorenia, ale aj s poukazom znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj poukazom na
znenie § 1 ods.2 a ods. 3 a § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom týmto zákonom bola v zmysle
jeho prílohy č. 3 prebratá do právneho poriadku SR smernica Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o
aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú

spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/EHS z 22. februára 1990
(Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998 (Ú.v.
ES L 101, 1.4.1998). Smernica 87/102/EHS v článku 2 ods. 1 obsahuje negatívne vymedzenie, na ktoré
druhy úverov sa nevzťahuje, táto úprava smernice je v podstate zhodná s citovaným ustanovením § 1,
§ 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa článku 1 ods.1 smernice 87/102/EHS sa táto smernica

vzťahuje na zmluvy o úvere, teda na všetky úvery s výnimkou tých, ktoré sú z jej pôsobnosti vylúčené
článkom 2 ods. 1. Z uvedeného teda vyplýva, že na základe zásady nepriameho účinku je bez výnimky
na právny vzťah zo zmluvy o úvere daná pôsobnosť ustanovení predmetnej smernice 87/102/EHS,
ale aj predpisu ktorým bola do právneho poriadku SR implementovaná - zákona o spotrebiteľskýchúveroch. Ďalej s poukazom na povahu subjektov právneho vzťahu je na uvedený právny vzťah v
súlade so zásadou nepriameho účinku daná aj pôsobnosť ustanovení smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,

prostredníctvom ktorých bola implementovaná do právneho poriadku SR. Pôsobnosť smernice 93/13/
EHS je daná bez ohľadu na to, že predmetná zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka,
nakoľko pri vymedzení svojho cieľa smernica v článku 6 ods. 1 výslovne uvádza, že členské štáty
zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné. Je teda

zrejmé a absolútne nepochybné, že Obchodný zákonník je súčasťou vnútroštátneho práva SR a na
zmluvy podľa neho uzatvorené je daná pôsobnosť smernice 93/13/EHS, ak sú účastníkmi na jednej
strane osoba konajúca s cieľom vzťahujúcim sa k svojim obchodom, podnikaniu a povolaniu a na
druhej strane spotrebiteľ, tak ako je tomu v prípade predmetnej zmluvy o úvere. Teda pri posudzovaní
otázkypôsobnostieurópskychavnútroštátnychnoriemoochranespotrebiteľajeokolnosť,žepredmetná
zmluva bola zmluva uzatvorená podľa Obchodného zákonníka bez významu.

Súd pri posudzovaní daného vzťahu ako spotrebiteľského zobral do úvahy povahu poskytnutého
úveru, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy o úvere, postavenie zmluvných strán, ale aj okolnosti,
ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy, to znamená, že zmluva bola uzatvorená vopred pripravenom
predtlačenom formulári, ktorý oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane. Na

základe toho mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah
medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na ktoré
sa odôvodnenie rozhodcovského rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia smernice
Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernice Rady 87/102/
EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré

sa týkajú spotrebiteľského úveru, Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na
dohodu strán a bez ohľadu na to či zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného alebo Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplikatívny, príkladný, a teda

neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany
vnútroštátneho zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje
nanesprávnuaplikačnúprax.Toznamená,žesúdpriposudzovaníneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok
týmto výpočtom nie je viazaný, rozhodujúce sú ciele, účinky a dôsledky zmluvných podmienok. V
posudzovanej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie exekučný titul vydaný rozhodcovským súdom,

ktorý vo veci rozhodoval na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru. Dojednanie rozhodcovskej doložky so spotrebiteľom je nielen podmienkou, ktorá
je v zmysle čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm.)
q) smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, ale ide aj o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom
bolo to, že rozhodcovský súd oprávnenému priznal ako náhradu za neplnenie záväzku zo strany

spotrebiteľa neprimerane vysokú sankciu - úrok z omeškania 0,25 % denne, tak ako si ho oprávnený
v rozhodcovskom konaní uplatnil. „Zmluvné“ dojednanie úroku z omeškania vo výške 0,25% denne
obsiahnuté vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je podľa cit. ustanovení smernice 93/13/
EHS samo osebe nekalou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve, ale účinkom dojednania
rozhodcovskej doložky bolo, že ustanovený rozhodcovský súd plnenie na základe tejto neprimeranej

podmienky oprávnenému priznal.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V posudzovanej veci sa exekúcia vykonáva na vymoženie sumy 426,20 Eur s 0,25% úrokom z
omeškania denne zo sumy od 01.03.2006 do zaplatenia, čo predstavuje úrok 91,25% ročne. Exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok. Ako vyplýva z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku
strany, ale aj zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bodu 17, strany si sa „dohodli“,že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie budú riešené výlučne pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Ako uvedené

v predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto uznesenia, rozhodcovský súd nielenže opomenul
aplikáciu príslušných európskych a vnútroštátnych právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa
a neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale priznal
oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to úrok z omeškania v sadzbe 0,25 % denne, čo
predstavuje91,25%ročne.Dojednaniesankciezaneplneniezmluvnejpovinnostivtejtovýškejenielenv

rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre
rozpor s dobrými mravmi je aj v príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva
určujúcou. Sankcia v uvedenej výške je sama osebe je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej
zmluvnej povinnosti plniť včas. Rozhodcovský súd neskúmal ani skutočnosť, že predmetná zmluva o
úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pričom podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ a

zákon sankcionuje absenciu tejto náležitosti, tým, že v takom prípade sa poskytnutý úver v zmysle
§ 4 ods. 3 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Teda navonok v súlade s pozitívnym právom sa javí využitie inštitútu - dojednania rozhodcovskej
doložky, ktoré je právnym úkonom, vo všeobecnosti právom dovoleným a predvídaným. Avšak, v
tomto prípade dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom vo

svojich dôsledkoch viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana ktorú mu poskytujú príslušné
ustanoveniasmernice93/13/EHSasmernice87/102/EHS,akoajustanoveniaObčianskehozákonníkao
spotrebiteľských zmluvách a zákona o spotrebiteľských úveroch, čo je zrejmé a preukázateľné vzhľadom
na priznané plnenie a absolútne nerešpektovanie príslušných kogentných európskych a vnútroštátnych
noriem o ochrane spotrebiteľa. Horeuvedené dôsledky dojednania rozhodcovskej doložky sú teda, z

hľadiska predmetných noriem nežiadúce, nepredpokladané a zakázané. Podľa názoru súdu je teda z
hľadiska vnútroštátneho práva dojednanie rozhodcovskej doložky v posudzovanom právnom vzťahu
právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd
povinnosť prihliadnuť ex offo.

Teda na základe uvedeného súd po zvážení a zohľadnení všetkých uvedených okolností uzatvárania
zmluvy, povahy účastníkov zmluvy, predmetnej právnej úpravy a judikatúry Súdneho dvora dospel k
názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá
ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, smernice Rady 87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, Občianskeho
zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore
príslušnými ustanoveniami najmä Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj
v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd exekúciu v zmysle § 57

ods. 1 písm. g) a ods. 2 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

O trovách exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtomrovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).