Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416010557
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8416010557.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Emila

Dubňanského a JUDr. Jaroslava Bugeľa na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.05.2018, v trestnej
veci proti obžalovanej Z. C., pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. b/
Tr. zákona, o odvolaní prokurátora a obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn.
1T/126/2016 zo dňa 02.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovanej Z. C., rod. O., nar. XX.XX.XXXX v O.-
A. A., trvale bytom ul. C. č. XXX/XX,
I., okr. C., konateľka spoločnosti
B. E. W., s.r.o., I.

u k l a d á :

Podľa § 277 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1, 3 písm. e/ Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 2
(dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. z a r a ď u j e obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovanej Z. C..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok napadnutým rozsudkom sp. zn. 1T/126/2016 zo dňa 02.10.2017 uznal
obžalovanú Z. C. vinnou zo spáchania zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2
písm. b/ Tr. zákona, ktorý spáchala tak, že

ako konateľka, štatutárny orgán a zodpovedná osoba za podnikateľský subjekt B. E. W., s.r.o., IČO:

44107145, so sídlom I. XX, I., okr. C. za obdobie od mesiaca 06/2014 do mesiaca 10/2015 podľa
mesačných výkazov poistného, zrazila svojim 7 zamestnancom poistné na nemocenské poistenie a
príspevok na starobné a dôchodkové sporenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti podľa
§ 141 ods. 2 zákona NR SR č. 461/2003 Z.z., o sociálnom poistení a následne takto zrazené poistnéneodviedla na účet A. O. pobočka ul. X.. M. č. XXXX, O., za uvedené obdobie v sume 5.899,55 €, čím
takto spôsobila pre A. O., pobočka O. so sídlom ul. X. M. č. XXXX, O., škodu v sume 5.899,55 €.

Za to jej súd uložil podľa § 277 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona,
§ 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd zaradil obžalovanú na výkon uloženého trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku prokurátor Okresnej prokuratúry
Kežmarok podal odvolanie proti výroku o treste. Obžalovaná podala odvolanie.

Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 14.11.2017. Prokurátor
konštatuje, že v plnom rozsahu súhlasí s uznaním viny pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa

§ 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona. Nesúhlasí s rozhodnutím Okresného súdu v Kežmarku o
uložení trestu obžalovanej Z. C. nie je možné súhlasiť s použitím ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3
písm. e/ Tr. zákona, pretože neboli splnené podmienky na použitie ustanovenia pre mimoriadne zníženie
trestu. Prokurátor sa zaoberá účelom trestu, následne podmienkami, za ktorých možno mimoriadne
znížiť ukladaný trest a zdôrazňuje, že Okresný súd v Kežmarku v odôvodnení pri použití ustanovenia

§ 39 ods. 1 Tr. zákona uvádza, že u obžalovanej Z. C. zohľadnil špecifické okolnosti prípadu, kde
obžalovaná bola zodpovedná za odvádzanie daní a poistného, čo ani nespochybňovala, avšak súd
zohľadnil skutočnosť, že pri praktickom výkone podnikania v plnom rozsahu sa spoľahla na manžela.
Súd dodal, že obžalovaná viedla riadny život a jej trestná činnosť či už v prejednávanej veci alebo
aj v rámci predchádzajúceho odsúdenia je spojená s jej podnikaním. Podľa názoru súdu, sa nejedná

o osobu, u ktorej by bolo možné považovať dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby za
primeranú z hľadiska naplnenia účelu trestu, najmä ak je nutné ukladať nepodmienečný trest. Zároveň
konštatuje, že spáchala trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a dodáva, že hoci
trest na dolnej hranici by spoločne s doposiaľ nepremeneným trestom v trvaní dvoch rokov, pri
jeho predpokladanej premene, by predstavoval neprimeranú formu trestnej represie nezodpovedajúcej

následkom trestného činu vo forme zavinenia, pohnútky obžalovanej, ktorá sa snažila zabezpečiť chod
firmy v ťažkom ekonomickom prostredí druhotnej platobnej neschopnosti v regióne s jednou z najvyšších
mier nezamestnanosti. Nejde o osobnosť kriminálne narušenú, práve naopak, táto jej trestná činnosť je
výnimočného charakteru s nevydareným podnikaním. Súd zvýraznil aspekt individuálnej prevencie, a
preto pristúpil k aplikácii mimoriadneho zníženia pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Prokurátor zdôraznil,

že súd neuviedol žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní
urobila vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku, pre ktorý je obžalovaná. Na hlavnom pojednávaní
konštatovala, že skutok neoľutovala a jej ľútosť v prípravnom konaní bola len vo vzťahu k situácii,
do ktorej toto konanie dospelo, pričom stále poukazovala na objektívne zložitú situáciu vo forme
pôsobiacej v regióne so zlou sociálnou a ekonomickou situáciou. Prokurátor zdôraznil, že pomery na

strane páchateľa, na ktoré poukázal súd, nie je možné považovať za okolnosti svedčiace pre dôvodnosť
použitia mimoriadneho ustanovenia pre zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej
sadzby.Prokurátorpoukázal,ženaokolnosťvedeniariadnehoživotanastraneobžalovanejniejemožné
prihliadať, pretože vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp.
zn. 6T/4/2014 zo dňa 24.02.2014, kedy bola odsúdená pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa

§ 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, teda pre obdobný trestný čin, nemožno povedať, že obžalovaná
viedla v minulosti riadny život. Prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok Okresného súdu v
Kežmarku sp. zn. 1T/126/2016 zo dňa 02.10.2017 a vec vrátil tomuto súdu, aby ju znova v potrebnom
rozsahu prejednal a vo veci rozhodol, alebo aby krajský súd rozhodol na podklade doposiaľ vykonaného
dokazovania sám.

Obžalovaná svoje odvolanie odôvodnila podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 07.11.2017. V prvom
rade konštatuje, že je konateľkou spoločnosti B. E. W. s.r.o. Stala sa ňou na požiadanie manžela v
roku 2008. Neuvedomovala si všetky možné dôsledky tohto postavenia. Nezúčastňovala sa na riadení
spoločnosti. O jej chode mala len okrajové informácie a neprichádzala do styku s financiami. Nikdy

nerozhodovala o spoločnosti. Keď sa dozvedela o problémoch s odvodmi, bola ubezpečovaná zo strany
manžela, že on si je vedomý týchto rozhodnutí a berie zodpovednosť na seba, čo nikdy nepoprel. Jednou
z možností, o ktorej vedela, bol konkurz spoločnosti, ktorý presadzovala od chvíle, keď bola v tejto
súvislosti vypočúvaná. Chcela, aby bola nahradená na pozícii konateľky. Sama to nevedela urobiť, bolaubezpečovaná, že to riešenie nebude potrebné, že sa z týchto ťažkostí dostanú. Nie je možné, aby
bola odsúdená osoba, ktorá len formálne zodpovedá za spoločnosť, keď k dispozícii je zodpovedná
osoba, ktorá ovláda spoločnosť. Zdôraznila, že v spoločnosti bola iba zamestnaná. Za svoju prácu

dostávala nepravidelnú mzdu. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 02.10.2017 bola konfrontovaná s
otázkami, ktorým v dôsledku psychického tlaku a depresie v danej situácii ani nerozumela, nedokázala
primerane reagovať a odpovedať. Dôsledky kladných odpovedí na položené otázky si nedokázala
uvedomiť. Rozumela tomu, že firma neodvádzala odvody, čo nikdy nepopierali, nakoľko tento fakt sa
nedá poprieť. Ostatné otázky a odpovede v súvislosti s firmou s odvodmi boli nad rámec jej vedomostí a

poznania. Veľmi ju prekvapil záver, ktorý z toho vyplynul, že sa priznala ku všetkým skutkom obžaloby a
nie je potrebné žiadne dokazovanie na pojednávaní. Spoliehala sa, že za prítomnosti manžela, svedka
a znalca, že si oni navzájom vysvetlia podstatu svojich tvrdení ohľadne možnosti úhrad odvodov. Verila,
že konečne dôjde k posúdeniu a zmene pohľadu na postavenie jej a manželovej osoby a úlohy vo firme.
Nesúhlasístým,žebynevyjadrilaľútosť.Ľútosťvyjadrovalaprikaždomvypočúvaní.Jejejnaozajľúto,že
firma neodvádzala odvody, čo bolo ich povinnosťou. Táto skutočnosť dá sa vysvetliť zlou ekonomickou

situáciou, nedostatkom finančných prostriedkov. Z jej strany, zo strany jej manžela B. C. a syna J. A.
nedošlo k žiadnemu obohateniu ani úmyslu zadovážiť si prospech. Vždy riešili nedostatok finančných
prostriedkov a ich život nikdy nebol nákladný, skôr skromný. Očakávala konfrontáciu so znalcom. Firma
počas celej doby bola v strate. Z faktu, že podľa účtovných zápisov v pokladničnej knihe, keď na konci
mesiaca sa objaví v pokladni napr. zostatok 100,- eur a následne zápis odvodov vo výške 800,- eur,

nemôže vyvodzovať záver, že firma mala a mohla odviesť tých 100,- eur a ostal by dlh 700,- eur, je
podľa nej čisto insitný a reálne neobhájiteľný. Tento pohľad znalca si osvojil aj vyšetrovateľ a nedošlo ku
konfrontácii. Následne sa zaoberala aj jednotlivými trestnými stíhaniami a zdôraznila, že k neodvádzaniu
odvodov dochádzalo priebežne počas celého obdobia. Napriek tomu, že finančná situácia a činnosť
firmy bola v podstate rovnaká, došlo k posudzovaniu troch období. Domnieva sa, že celá činnosť firmy

mala byť posudzovaná ako jedno celé obdobie, preto podali aj podnet na prokuratúru. Aj keď prístup
sudcu bol citlivý, ústretový a jeho rozsudok zodpovedal stavu, v ktorom sa prípad nachádzal, nedokáže
sa s daným rozsudkom a trestom, aj keď na minimálnej hranici sadzby stotožniť, preto podala odvolanie.

Na základe riadne a včas podaných odvolaní krajský súd preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe
tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné. Na druhej strane
odvolanie obžalovanej Z. C. nie je dôvodné.

Obžalovaná Z. C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.10.2017 sa vyjadrila, že poučeniu podľa §
257 porozumela a chce urobiť vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku, ktorý je uvedený v obžalobe.
Súd prvého stupňa v súlade s ustanovením
§ 257 ods. 4 Tr. poriadku povolil obžalovanej vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku. Zároveň

bola súdom prvého stupňa poučená o následkoch vyhlásenia v rozsahu § 257 ods. 5 a 8. Po týchto
poučeniach boli položené otázky. Na všetky položené otázky odpovedala kladne a pred prijatím
vyhlásenia súd zisťoval stanovisko prokurátora, ktorý navrhol prijať vyhlásenie obžalovanej o tom, že
nepopiera spáchanie skutku. Po vykonaní týchto úkonov súd prijal vyhlásenie obžalovanej Z. C., že
nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a rozhodol, že vykoná dokazovanie v rozsahu, v

akom sa obžalovaná priznala ku skutku a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade
spôsobenej škody.

Vychádzajúc z postupu súdu prvého stupňa na hlavnom pojednávaní, keď súd prvého stupňa
nepochybil pri postupe podľa ustanovenia § 257 Tr. poriadku, v takomto prípade vyhlásenie obžalovanej

je neodvolateľné a v rozsahu vyhlásenia nenapadnuteľné odvolaním. Krajský súd v rámci svojej
preskúmavanej činnosti nezistil ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, že postupom
súdu prvého stupňa bolo porušené právo na obhajobu obžalovanej.
Krajský súd preskúmaval v rámci odvolacieho konania iba rozhodnutie súdu o uloženom treste.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa zaoberal otázkou poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. Zhodnotil osobu obžalovanej, kde konštatoval, že doposiaľ nebola priestupkovo
postihnutá. Obžalovaná z miesta trvalého bydliska je hodnotená všeobecne. Z odpisu registra trestov
vyplynulo, že doposiaľ bola jedenkrát súdne trestaná rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn.6T/4/2014 zo dňa 24.02.2014, ktorým bola uznaná vinnou zo spáchania zločinu neodvedenia dane a
poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a pokračujúceho prečinu nezaplatenia dane
a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov

s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 24.02.2014. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že skutok, ktorý je
uvedený vo výrokovej časti jeho rozhodnutia, bol spáchaný práve v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zákona, kedy nemožno výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložiť na skúšobnú dobu, teda musí byť ukladaný trest nepodmienečný.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí sa zaoberal individualizáciou trestu dosiahnutím účelu trestu a
dospelkzáveru,žejepotrebnépoužiťinštitútmimoriadnehozníženiaaukladaťtrestpoddolnouhranicou
zákonom stanovenej trestnej sadzby. Z časti s týmito úvahami súdu prvého stupňa je možné súhlasiť,
no na druhej strane krajský súd sa nestotožnil s tým, že za trestný čin, ktorý je páchaný v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia za obdobné konanie, mal byť ukladaný, podľa názoru súdu prvého

stupňa, trest, ktorý nezodpovedá ani jednej tretine dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Takýto trest, podľa názoru krajského súdu, je trestom miernym, ktorý nevyjadruje závažnosť konania
obžalovanej, ktorá už v minulosti dostala šancu a napriek tomu zopakovala to isté konanie. Krajský
súd po zohľadnení osoby obžalovanej, po zohľadnení jej reálnej činnosti v spoločnosti, ktorá ju však
nezbavuje zodpovednosti konateľky za chod spoločnosti a plnenie povinností spoločnosti voči štátu,

dospel k záveru, že v danom prípade, vychádzajúc aj zo stanoviska Najvyššieho súdu SR č. 44/2017, je
možno použiť ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu, pretože urobila vyhlásenie, ktoré zodpovedá
vyhláseniu uznania viny.

Krajský súd mal na zreteli aj predchádzajúce odsúdenia a dospel k záveru, že účel trestu, ktorý

je vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zákona, sa u obžalovanej dosiahne trestom odňatia slobody pod
dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 2 rokov. Vzhľadom na skutočnosť, že
k páchaniu trestnej činnosti došlo v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, krajský súd
uložil obžalovanej trest nepodmienečný. Obžalovaná Z. C. v období posledných desiatich rokov nebola
vo výkone trestu odňatia slobody, preto ju súd pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej
Z. C. je nedôvodné. Obžalovaná Z. C. namietala samotný výrok o vine tak, ako už krajský súd vyššie
poukázal. Tento výrok o vine je odvolaním nenapadnuteľný. Otázkou výroku o treste sa krajský súd

zaoberal a argumentačne vysporiadal na základe odvolania prokurátora.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.