Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/249/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113227170
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113227170.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Ústav na výkon väzby

a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Kpt. Nálepku 1, Prešov, IČO: 00738409, proti žalovanej: V.
M., A. X, W., zast. JUDr. Gabrielou Zelemovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Heydukova 16, o
vypratanie služobného bytu, takto

r o z h o d o l :

žalobu zamieta,

o trovách konania r o z h o d n e samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.9.2013 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej
vypratať byt č. X nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu na ulici A. Č.. X M. W. pozostávajúci

z troch izieb, kuchyne a príslušenstva do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe nájomnej zmluvy č. 04/93 zo dňa 2.2.1993 žalobca prenechal
byt č. X za dobu trvania služobného pomeru manželovi žalovanej. Personálnym rozkazom riaditeľa
Ústavu na výkon väzby Prešov č. 109 zo dňa 18.8.2003 bol manžel žalovanej prepustený zo služobného
pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, podľa § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998
Z.z. v znení skorších právnych predpisov z dôvodu, že rozhodnutím lekárskej poradnej komisie II. v
zdravotníckom zariadení ústavu zo dňa 24.6.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.7.2003, bola

manželovi žalovanej stanovená zdravotná klasifikácia „D“ - neschopný služby v Zbore väzenskej a
justičnej stráže, čím stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu
v Zbore väzenskej a justičnej stráže. Podľa § 194 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších
predpisov pri prepustení sa končí služobný pomeru uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, lehota
začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia o
prepustení. S personálnym rozkazom bol žalovaný oboznámený dňa 21.8.2003, služobný pomer skončil
dňom 31.10.2003. Keďže manžel žalovanej prestal u žalobcu vykonávať prácu, na ktorú bol nájom

služobného bytu viazaný, bola mu zaslaná výpoveď z nájmu služobného bytu podľa § 711 ods. 1 písm.
b/ Občianskeho zákonníka. K výpovedi bola priložená listina, ktorá preukazovala dôvod výpovede, a to
personálny rozkaz č. 109 zo dňa 18.8.2003. Manžel žalovanej nespochybnil jej platnosť na súde do troch
mesiacov od doručenia výpovede, podľa ustanovenia § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Nájom
bytu sa skončil dňa 31.3.2004. Manžel žalovanej a ani žalovaná služobný byt dobrovoľne nevypratali
aj napriek výzve na vypratanie bytu zo dňa 6.11.2007, pričom a vyzvú prevzali dňa 7.11.2007. Dňa
10.12.2009 manžel žalovanej zomrel, žalovaná bola osobne na stretnutí nájomcov služobných bytov

dňa 8.9.2011 a následne písomne listom zo dňa 5.9.2011 bola vyzvaná na dobrovoľné vypratanie bytu.
Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila a uviedla, že so žalobou nesúhlasí a poukázala na to, že
žalobcom popísaný skutkový stav je neúplný nakoľko neuviedol, že k nájomnej zmluve č. 04/93 zo
dňa 2.2.1993 zmluvné strany uzatvorili aj Doplnok k nájomnej zmluve. Doplnok k nájomnej zmluve boluzatvorený práve preto, že pri podpise nájomnej zmluvy sa manžel žalovanej dozvedel, že byt, ktorý
mu bol pridelený, na ktorom dokončení osobne pracoval v dobrej viere, že byt bude mať rovnaký
charakter, ako byt ním odovzdaný (nájom na dobu neurčitú, a iných podmienok), ho začal užívať mesiaci

novembri 1992, má byť bytom služobným. Žalovaná poukázala na to, že podmienkou pridelenia bytu
bolo odovzdanie predchádzajúceho bytu, čo sa vykonalo ešte dňa 1.12.1992, teda pred podpísaním
nájomnej zmluvy zo dňa 2.2.1993. Tento predchádzajúci byt bol pridelený inému príslušníkovi zboru p. V.
K., s účinnosťou od 3.12.1992, pričom od roku 2002 sa V. K. stal dokonca vlastníkom tohto prideleného
služobného bytu. Žalovaná poukázala na situáciu, že konali tak za účelom vylepšenia bytovej situácie

rodiny, avšak bez toho, aby boli upovedomení o tom, že byt, ktorý im bol poskytnutý zamestnávateľom
(na A. ulici) nie je bytom podnikovým, ale služobným. Zamestnávateľ nebohého manžela túto skutočnosť
im oznámil až niekoľko mesiacov po presťahovaní sa do sporného bytu a už bez možnosti zvrátiť
danú situáciu, z týchto dôvodov následne došlo k uzatvoreniu doplnku k nájomnej zmluve podpísanej
dňa 2.2.1993, dňa 3.1.1994. Jeho účelom bolo zmiernenie zhoršeného stavu v súčasnosti žalovanej.
Žalovaná poukázala na to, že z morálnych princípov treba prihliadať na postavenie zamestnanca v

štátnej službe a jeho možnosti pri podpisovaní nájomnej zmluvy, ako aj na dodatok k nájomnej zmluve.
Až po odovzdaní nájomného bytu, ktorý mohli odkúpiť do svojho vlastníctva sa dodatočne dozvedeli o
zmenenom charaktere služobného bytu, ktorý už nebolo možné odkúpiť, naviac po skončení služobného
pomeru bez zabezpečenia bytovej náhrady mal byť vrátený zamestnávateľovi. Z týchto dôvodov navrhla
žalobu zamietnuť, prípadne podmieniť povinnosť vypratať byt po pridelení náhradného bytu. Uviedla, že

jejfinančnásituácianedovoľujezabezpečiťsiinébývanienevlastníinúnehnuteľnosťvhodnúnabývanie.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, svedkov W. V., C. B., Ľ. X. a listinnými dôkazmi
a to návrhom, nájomnou zmluvou č. 04/93, personálnym rozkazom o prepustení zo dňa 18.8.2003,
výpoveďou z nájmu, výzvou na vypratanie bytu zo dňa 6.11.2007, výzvou na vypratanie bytu zo dňa
5.9.2011 a kópiou doručenky, doplnkom k nájomnej zmluve zo dňa 3.1.1994, rozhodnutím o pridelení

bytu zo dňa 29.3.1983, zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 6.4.1983, rozhodnutím
o pridelení služobného bytu zo dňa 3.12.1992 pre p. Miroslava Krivjančina, čiastočným výpisom
LV č XXXXX k.ú. W., nájomnou zmluvou Ústavu zboru väzenskej a justičnej stráže v Ružomberku
s nájomcom J. K., žiadosťou o odkúpenie služobných bytov zo dňa 9.5.2007, odpoveďou zo dňa
25.5.2007, protokolom o výsledku kontroly zo dňa 20.5.2013, správou o výsledku následnej finančnej

kontroly z mája roku 2013, hospodárskou zmluvou č. 2/1991 zo dňa 18.7.1991, vyjadrením Generálneho
riaditeľstva zo dňa 17.11.1992, z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C 125/2013 návrhom, nájomnou
zmluvou č. 2/93, personálnym rozkazom, výpoveďou z nájmu služobného bytu zo dňa 4.1.2008 týkajúcu
sa p. V.. Ľ. X., personálnym rozkazom zo dňa 22.11.2007, kópiami doručeniek, výzvou na vypratanie
bytu p. X. zo dňa 5.9.2011, zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 25C 125/2013, návrhom nájomnou

zmluvou č. 1/93, personálnym rozkazom zo dňa 1.12.2003, výzvou na vypratanie bytu C. B. zo
dňa 6.11.2006, kópiami doručenky, výzvou na vypratanie bytu zo dňa 5.9.2011 zápisom o dohode
o odovzdaní a prevzatí bytu p. C. B. zo dňa 2.9.1974, listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 29C 101/2008, s obsahom výpovede svedka W.. X., rozhodnutím vo veci samej
č. konania 29C 101/2008-187 zo dňa 3.2.2010, rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. konania 1Co

53/2010-234-238, rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, a to 6Cdo 235/2010, pričom zistil tento skutkový
stav veci:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na základe nájomnej zmluvy č. 4/93 zo dňa 2.2.1993
žalobca prenechal byt č. X nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu W. N. L. A. Č.. X manželovi

žalovanej.
K tejto zmluve bol dňa 3.1.1994 uzatvorený dodatok s doplnením čl. 12, v zmysle ktorého od uvoľnenia
môže prenajímateľ upustiť

a) ak príslušník odpracoval v službách ZVJS SR viac ako 15 rokov

b) užívateľovi bol priznaný plný invalidný, starobný dôchodok
c) alebo došlo k úmrtiu príslušníka v čase trvania služobného pomeru a v byte zostali bývať priami
príslušníci rodiny zomrelého.
Predmetný doplnok bol parafovaný podpisom zástupcu riaditeľa žalobcu W. V..
Podľa personálneho rozkazu zo dňa 18.8.2003 bol manžel žalovanej prepustený zo služobného pomeru

príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, kde bol zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii
samostatný referent. Personálny rozkaz bol odôvodnený tým, že rozhodnutím lekárskej poradovej
komisie II. v zdravotníckom zariadení Ústavu na výkon väzby v Prešove č.p. ÚVV- 96-4/90 - 2003 zo
dňa 24.6.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.7.2003, bola manželovi žalovanej stanovenázdravotná klasifikácia " D " - neschopný služby v Zbore väzenskej a justičnej stráže, čím dlhodobo stratil
zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Zbore väzenskej a justičnej stráže.
Následne bola manželovi žalovanej doručená výpoveď z nájmu služobného bytu zo dňa 10.12.2003,

doručená dňa 16.12.2003 s poukazom, že v súlade s ustanovením § 711 ods. 1 písm. b/ Občianskeho
zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú
je prenájom služobného bytu viazaný. V súlade s tým vypovedal prenajímateľ nájom služobného bytu,
nakoľko dňa 31.10.2003 manžel žalovanej ukončil služobný pomer príslušníka Zboru väzenskej a
justičnej Stráže. Výpoveď z nájmu obsahovala poučenie, že nájom bytu sa končí uplynutím výpovednej

lehoty ktorá je 3 mesiace a začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
bola výpoveď doručená.
Výzvou zo dňa 6.11.2007, doručenou manželovi žalovanej dňa 7.11.2007, žalobca vyzval manžela
žalovanej na vypratanie služobného bytu v termíne do 31.12.2007. Opakovaná výzva bola doručená
žalovanej dňa 9.9.2011 s upozornením, že ak nedôjde k dobrovoľnému vyprataniu bytu, bude nútený
prikročiť k súdnemu vyprataniu.

Z výpovede W. V. vyplynulo, že sám pracoval pre žalobcu v rokoch 1988 až 1995 vo funkcii staršieho
referenta bytového oddelenia, neskôr ako vedúci hospodárskeho oddelenia a zástupca riaditeľa pre
veci ekonomické až do svojho odchodu 31.1.1995. Bytový dom na ulici A. M. W. bol odkúpený za
účelom zlepšenia bytových podmienok príslušníkov zboru. Podpisoval zmluvy o nájme predmetného
bytu. Uviedol, že samotnému uzatvoreniu týchto nájomných zmlúv predchádzalo jednanie s vtedajším

riaditeľom ústavu a nájomníkmi týchto konkrétnych bytov, nakoľko týchto bolo v tomto bytovom dome
viac v zmysle týchto jednaní odznel ústny prísľub, že po pridelení týchto bytov aj po skončení
služobného pomeru títo nájomníci budú mať možnosť zotrvať v týchto bytoch a v prípade ich úmrtia ich
rodinní príslušníci. Situácia bola taká, že ešte pred uzatvorením písomných zmlúv a pred kolaudáciou
na príkaz riaditeľa ústavu príslušníci, ktorým boli tieto byty pridelené sa museli sťahovať a až následne

došlo k uzatvoreniu písomných nájomných zmlúv dňa 2.2.1993. Dodatok bol uzatvorený 3.1.1994 a to
na základe predchádzajúcej ústnej dohody samotných nájomcov. Žalovanému bolo pritom doručené
usmernenie listom z Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže na zosúladenie ústnych
dohôd v tom znení, že v prípade ukončenia služobného pomeru alebo úmrtia príslušníka zboru naďalej je
možnosť zotrvať nájomcom v týchto bytoch, s právom bývania bývalých príslušníkov, ale aj ich rodinných

príslušníkov. Svedok poukázal na to, že v čase uzatvárania týchto nájomných zmlúv a následne aj
dodatku, bola situácia ovplyvnená nástupom nového štátneho zriadenia išlo o obdobie pred rozdelením
republiky, atmosféra bola zložitá aj z dôvodu presunu finančných kompetencii. Aj investičná výstavba
predmetných bytov bola z týchto dôvodov komplikovaná z nedostatku finančných prostriedkov.

SvedkoviaC.B.aĽ.X.,bývalíspolupracovnícimanželažalovanejasúčasneosoby,ktorýmbolipridelené
obdobné služobné byty (v rovnakom období a účastníci obdobných konaní vedených na tunajšom súde
sp. zn. 7C 125/2013 a sp. zn. 25C 125/2013) v predmetnom bytovom dome uviedli, že na pridelenie
väčších bytov už čakali dlhšiu dobu, následne s nimi riaditeľ ústavu rokoval a sťahovali sa tesne pred
Vianocami od roku 1992. Až neskôr začiatkom roka 1993 dostali rozhodnutia o pridelení bytov, ako aj

nájomné zmluvy, až vtedy boli upovedomení o tom, že predmetné byty majú iný charakter ako byty,
ktoré odovzdali. Následne z vedenia ústavu dostali informácie, že byty budú môcť užívať aj po skončení
služobného pomeru, za nezmenených podmienok, čo následne bolo doplnené písomne v dodatku
k nájomným zmluvám. Uvádzali, že požadované vypratanie z bytu zo strany žalobcu považujú za
neadekvátne, nakoľko v zbore odpracovali mnohé roky a tiež poukázali najmä na okolnosti spočívajúce

v tom, že pokiaľ by mali vedomosť o zmenenom charaktere bytov, ktoré im boli pridelené a prenajaté
ako tie, ktoré odovzdali určite, na takúto výmenu, by nepristúpili.
Z rozhodnutia tunajšieho súdu č.k. 29C 101/2008 zo dňa 3.2.2010 právoplatným dňa 11.8.2010 mal súd
zistené, že išlo o konanie medzi V.. Ľ.Í. X. ako žalobcom a na druhej strane Slovenskou republikou -
Ústav na výkon väzby Prešov, ako žalovaným, v tejto právnej veci žalobcom, o neplatnosť výpovede

z nájmu. Predmetom konania bolo určenie, že výpoveď žalovaného z nájmu trojizbového bytu č. X
nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu na A. L. Č.. X, daná žalobcovi listom zo dňa 4.1.2008
je neplatná. Súd prvého stupňa žalobu však zamietol a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že riešenie
otázky povahy bytov na A. Č.. X M. W., už bola prejudiciálne riešená v konaniach vedených na tunajšom
súde pod sp. zn. 17C 143/00 a sp. zn. 9C 251/01 a bolo ustálené, že uvedené byty majú povahu bytov

služobných.
V uvedenom konaní sp. zn. 29C 101/2008 súd konštatoval, že bytový dom na A.T. L. Č.. X M.
W., vedený na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. W., je v správe žalobcu vykonávanej na základe zmluvy
o prevode správy č. 2/91 a zákona č. 278/1995 Z.z. a bol nadobudnutý pre účely zabezpečeniarodinného ubytovania príslušníkov ZNV, teda bytové jednotky nachádzajúce sa v uvedenom bytovom
dome majú povahu služobného bytu podľa ustanovení § 1 ods. 3 písm. b/ zákona č. 189/1992. Na
základe uvedených skutočností majú preto byt je v tomto bytovom dome povahu bytov služobných a

nájomcom služobného bytu môže byť iba ten, kto vykonáva prácu, na ktorú je nájom viazaný.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 189/1992 Zb. (účinnosť od 13.5.1992 do 31.7.2002), služobným bytom je byt,
ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 189/1992 Zb. (účinnosť od 13.5.1992 do 31.7.2002), služobným bytom je

a) byt postavený v prevádzkovej, verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určený na
bývanie zamestnanca povereného strážením, údržbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou
prevádzkového charakteru, bez ktorej nie je prevádzka možná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo
školského zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby
slúžiacej vodnému hospodárstvu alebo železničnej doprave,

b) byt v obytnom dome trvale určený na bývanie zamestnanca, ktorý je vlastníkom alebo správcom1)
tohto domu, poverený údržbou domu alebo výkonom niektorých služieb pre nájomcov bytov v dome
(domovnícky byt),

c) byt stavebne súvisiaci s nebytovými priestormi určenými na výkon obchodnej, výrobnej alebo inej
podnikateľskej alebo prevádzkovej činnosti a trvale určený na bývanie osoby, ktorá vykonáva v týchto
nebytových priestoroch uvedenú činnosť,

d) byt trvale určený na bývanie zahraničného lektora, ktorý sa podieľa na výchove a vzdelávaní žiakov

alebo študentov v školách alebo zariadeniach, alebo zahraničného stážistu,

e) byt získaný vojenskou správou zo štátnej bytovej výstavby podľa doterajších predpisov, ak jeho
nájomcom ku dňu účinnosti tohto zákona je vojak z povolania (vojenský byt),

f) byt získaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Federálnym ministerstvom vnútra, alebo
Zborom väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky zo štátnej bytovej výstavby podľa doterajších
predpisov, ak jeho nájomcom ku dňu účinnosti tohto zákona je policajt Policajného zboru Slovenskej
republiky, Federálneho policajného zboru alebo Zboru hradnej polície alebo príslušník Zboru väzenskej
a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len "príslušník").

Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 189/1992 Zb. (účinnosť od 13.5.1992 do 31.7.2002), služobným bytom je aj byt
vo vlastníctve štátu trvalo určený na bývanie

a) profesionálnych vojakov ozbrojených síl, /1a/

b) príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a príslušníkov ozbrojených zborov,
príslušníkov Slovenskej informačnej služby a príslušníkov Národného bezpečnostného
úradu, /1b/

c) zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií /1c/
a zamestnancov Armády Slovenskej republiky, /1d/

d) sudcov a prokurátorov.

Podľa § 1 ods. 4 zák. č. 189/1992 Zb. (účinnosť od 13.5.1992 do 31.7.2002), nájomcom služobného bytu
môže byť iba ten, kto vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, a v mieste výkonu
práce nie je vlastníkom, spoluvlastníkom, nájomcom alebo spoločným nájomcom iného bytu, rodinného
domu alebo bytového domu. Na uzavretie nájomnej zmluvy je potrebný súhlas orgánu alebo fyzickej
alebo právnickej osoby, pre ktorú nájomca vykonáva prácu, ak tento orgán alebo fyzická alebo právnická

osoba nie je zároveň prenajímateľom.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia dobyužívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa§685ods.2Občianskehozákonníka,nájomnúzmluvuonájmedružstevnéhobytumožnouzavrieť
za podmienok upravených v stanovách bytového družstva.

Podľa § 685 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zákony národných rád ustanovia, čo sa rozumie služobným
bytom, bytom osobitného určenia a bytom v domoch osobitného určenia a za akých podmienok možno

uzavrieť nájomnú zmluvu o nájme služobného bytu, o nájme bytu osobitného určenia a o nájme bytu
v domoch osobitného určenia.

Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a
rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva

neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa § 686 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva
o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu
uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi
písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane

použijú ustanovenia osobitného predpisu.5a)

Podľa § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm.
d), že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže,
že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, 5b) výpovedná lehota sa

predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.

Podľa § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak

a) prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich

rodičov alebo súrodencov,

b) nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný,

c) nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho

príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné
bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy
v dome,

d) nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné

alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že
prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa,

e) je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt nemožno užívať,
alebo ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri ktorých vykonávaní nemožno byt alebo dom najmenej

počas šiestich mesiacov užívať,

f) nájomca prestal spĺňať predpoklady užívania bytu osobitného určenia5c) alebo predpoklady
užívania bytu vyplývajúce z osobitného určenia domu, 5d)g) nájomca využíva byt bez súhlasu prenajímateľa na iné účely ako na bývanie.

Podľa § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť
tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede
nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 711 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b), e) a f)

je neplatná, ak prenajímateľ nepriložil k výpovedi listinu, ktorá preukazuje dôvod výpovede.

Podľa § 711 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak ide o byt osobitného určenia alebo o byt v dome
osobitného určenia, možno vypovedať nájom podľa odseku 1 len po predchádzajúcom súhlase toho,
kto svojím nákladom takýto byt zriadil, alebo jeho právneho nástupcu, alebo príslušného orgánu, ktorý
uzavretie zmluvy o jeho nájme odporučil.

Podľa § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych
dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty (§ 710 ods. 4) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo
sa písomne dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede
nájmu bytu zanikol.

Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde
do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práva povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práva oprávnených záujmov iných osôb a nesmie
byť v rozpore dobrými mravmi.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že bytový dom na A. L. Č.. X M. W., ktorej správu vykonáva

žalovaný na základe hospodárskej zmluvy č. 2/1991 o prevode správy uzatvorenou podľa § 247
Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. účinného do 1.1.1992 medzi odovzdávajúcou organizáciou
Bytovým podnikom š. p. Prešov a Útvarom Zboru nápravnej výchovy Slovenskej republiky Prešov s
účinnosťou k 1.7.1991.

Ustanovenie § 1 zák. č. 189/1992 Zb. taxatívne vymedzuje, ktoré byty sa považujú za byty služobné.

Na základe uvedených skutočnosti, má preto aj byt užívaný v súčasnosti žalovanou povahu bytu
služobného.

Nájomcom služobného bytu môže byť iba ten, kto vykonáva prácu, na ktorú je nájom viazaný.

U manžela žalovanej bol nájom bytu viazaný na čas trvania jeho služobného pomeru k Zboru väzenskej
a justičnej stráži, upraveného zák. č. 73/1998 Z. z., ktorý má charakter obdobného pomeru ako pracovný
pomer v zmysle Zákonníka práce.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané tvrdenie žalovanej, že k zmluve v písomnej podobe došlo
dňa 2.2.1993 s účinnosťou od 1.1.1993, pritom k faktickému užívaniu predmetného bytu došlo už na
konci roka 1992. Pričom byt, v ktorom žili pred pridelením bytu na A. L. Č.. X M. W., museli odovzdať
inému príslušníkovi zboru. Podľa rozhodnutia o pridelení služobného bytu od 3.12.1992 predmetný byt

bol pridelený V. K. (z výpisu listu vlastníctva č. XX XXX k.ú. W. mal súd zistené že na základe zmluvy o
prevode vlastníctva bytu od roku 2002 V. K. je výlučným vlastníkom z tohto bytu ).

Z výpovedí svedkov, mal súd preukázané, že vopred žiadnym spôsobom nebol manžel žalovanej
upozornený, že byt na A. L. Č.. X N. W. bude mať povahu bytu služobného a nájomcom, teda mohol

byť iba ten, kto vykonáva prácu, na ktorú je nájom viazaný.

Táto skutočnosť síce nemení povahu prenajímaného bytu, ako bytu služobného, ktorú spĺňal v zmysle
zák. č. 189/1992 Zb. ku dňu jeho účinnosti 13.5.1992 a nájom tohto bytu bol viazaný na trvanieslužobného pomeru príslušníkov zboru alebo nájomcov služobných bytov v zmysle § 1 tohto zákona,
avšak okolnosti za ktorých následne došlo k uzavretiu doplnku č. UZVJS 8-1/70-94, súd má za to, že
uloženie povinnosti žalovanej vypratať predmetný byt by bolo zásahom do práv žalovanej na ochranu

súkromného a rodinného života a obydlia.

Podľa čl. 31 Európskej sociálnej charty na zabezpečenie účinného výkonu práva na bývanie sa zmluvné
strany zaväzujú prijať opatrenia určené na:
1. podporu prístupu k bývaniu na dostačujúcej úrovni,

2. predchádzanie výskytu a zníženie počtu osôb bez prístrešia s
cieľom postupného vyriešenia ich situácie,
3. sprístupnenie ceny bývania osobám bez dostatočných príjmov.

Súd dospel k záveru v danej právnej veci bolo dôvodné prihliadnuť na ustanovenie § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a to vzhľadom na okolnosť, že výkon práv na ochranu vlastníctva žalobcu by

vážne ohrozil žalovanú ako užívateľku bytu, ktorá je na tento byt odkázaná. Súd prihliadol najmä na
to, že žalovanej s rodinou po presťahovaní sa do sporného bytu v roku 1992 zaniklo právo nájmu k
inému bytu, pričom k uzatvoreniu nájomných zmlúv predmetnému bytu došlo až 3.2.1993, naviac nájom
predchádzajúceho bytu nebol viazaný na trvanie služobného pomeru. Žalobca svoje vlastnícke právo z
vlastnej vôle obmedzil dodatkom k nájomnej zmluve uzavretej s manželom žalovanej. Doplnok nájomnej

zmluvy, bol riadne uzavretý právny úkon, ktorému manžel žalovanej, ale aj dotknutí iný nájomcovia v
obdobnej situácií dôverovali. Výsluchom svedka J.. W. V. bolo preukázané, že s manželom žalovanej,
ako aj s ďalšími príslušníkmi, ktorí začali užívať byty na A. L. v roku 1992 bolo dohodnuté, že v bytoch,
kde idú bývať, bude možné aj bývať aj po skončení ich služobného pomeru do doby ich dožitia a v
prípade ich úmrtia, že v ňom budú môcť dožiť, bývať ich rodinní príslušníci.

Taktiež bolo preukázané, že manžel žalovanej sa aj mimo svojich pracovných povinnosti podieľal na
stavebných prácach na bytoch v predmetnom bytovom dome tak, aby boli vôbec obývateľné na konci
roka 1992.

Občiansky zákonník pojem dobrých mravov nevymedzuje, z kontextu zákona však vyplýva, že ide o
súbor určitých morálnych noriem, v ktorých sa odzrkadľujú všeobecné platné pravidlá morálky, etiky
a slušnosti a na ktorých existuje všeobecný záujem (spoločenská dohoda) ich rešpektovať. Najvyšší
súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach poukázal na významnú korekčnú funkciu
zásady dobrých mravov, ktorá umožňuje súdu meritórne vystupovať do občianskoprávnych vzťahov,

ktoré nezodpovedajú spoločenskému očakávaniu.

„Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi nemusí vyplývať iba z jeho obsahu, ale tiež z celkového
charakteru dojednania - v zmysle zhrňujúceho zohľadnenia obsahu, pohnútky a účelu, pričom sú
dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený.“. rozhodnutie rakúskeho

Najvyššieho súdneho dvora z 22.04.1975, č. 4Ob10/75; 8Ob236/75
Súd má za to, že neprimerane prísne a tvrdé, by bolo uloženie povinnosti žalovanej vypratať predmetný
byt bez bytovej náhrady, vzhľadom na vyššie opísané okolnosti za, ktorých došlo k vzniku nájomného
vzťahu.
V posudzovanej veci je predmetom žaloby žalobcom uplatnený nárok na vypratanie žalovanej z bytu

bez povinnosti žalobcu zabezpečiť žalovanej bytovú náhradu. Ide nepochybne o žalobu, v ktorej na
jednej strane (strane žalobcu) ide o ochranu práv vlastníka nehnuteľnej veci a ktorej vyhovenie sa na
druhej strane závažným spôsobom dotýka zvlášť významného záujmu žalovanej a to jej záujmu na
zabezpečení bývania ako jednej zo základných sociálnych istôt. Vec bolo potrebné posúdiť nielen z
hľadiska opodstatnenosti ochrany práv žalobcu, ale komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich

hľadísk, t.j. aj z hľadiska, či výkon takéhoto práva formou vypratania bytu bez povinnosti zabezpečiť
žalovanej bytovú náhradu výnimočne (ne)možno odoprieť práve s odkazom na § 3 ods. 1 OZ.

Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri priznaní bytovej náhrady, ak

aj súd by chcel vyhovieť žalobe pri aplikácii tohto citovaného ustanovenia, tak Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako aj Najvyšší súd Českej republiky judikovali, že na základe tohto ustanovenia nemožno
zakladať meniť či rušiť právne vzťahy, možno ich len korigovať a v zmysle tohto ustanovenia možno,
odoprieť poskytnutie právnej ochrany uplatňovanému právu, ktoré musí byť podložené vždy konkrétnymizisteniami, ale naopak iba na základe ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno založiť
vznik zmenu alebo zánik práva a povinnosti.
Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.