Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. máj 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/249/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113227170
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113227170.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Ústav na výkon väzby
a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Kpt. Nálepku 1, Prešov, IČO: 00738409, proti žalovanej: V.
M., A. X, W., zast. JUDr. Gabrielou Zelemovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Heydukova 16, o
vypratanie služobného bytu, takto

r o z h o d o l :

žalovaná j e p o v i n n á vypratať trojizbový byt č. X, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového

domu na A. Č.. X, W., pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, v lehote pätnásť dní od
zabezpečenia náhradného bytu,
žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.9.2013 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej
vypratať byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na ulici A. Č.. X M. W.Š., pozostávajúci
z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku.

Svojužalobuodôvodniltým,ženazákladenájomnejzmluvyč.XX/XXzodňa2.2.1993žalobcaprenechal
byt č.X za dobu trvania služobného pomeru manželovi žalovanej.

Personálnym rozkazom riaditeľa Ústavu na výkon väzby Prešov č. 109 zo dňa 18.8.2003 bol manžel
žalovanej prepustený zo služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, podľa
§ 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. v znení skorších právnych predpisov z dôvodu, že

rozhodnutím lekárskej poradnej komisie II. v zdravotníckom zariadení ústavu zo dňa 24.6.2003, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 10.7.2003, bola manželovi žalovanej stanovená zdravotná klasifikácia „D“
- neschopný služby v Zbore väzenskej a justičnej stráže, čím stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov
spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Zbore väzenskej a justičnej stráže. Podľa § 194 ods. 2 zák.
č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov, pri prepustení sa končí služobný pomer uplynutím dvoch
kalendárnych mesiacov, lehota začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni
doručeniarozhodnutiaoprepustení.Spersonálnymrozkazombolžalovanýoboznámenýdňa21.8.2003,

služobný pomer skončil dňom 31.10.2003. Keďže manžel žalovanej prestal u žalobcu vykonávať prácu,
na ktorú bol nájom služobného bytu viazaný, bola mu zaslaná výpoveď z nájmu služobného bytu podľa §
711 ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka. K výpovedi bola priložená listina, ktorá preukazovala dôvod
výpovede, a to personálny rozkaz č. 109 zo dňa 18.8.2003. Manžel žalovanej nespochybnil jej platnosť
na súde do troch mesiacov od doručenia výpovede, podľa ustanovenia § 711 ods. 6 Občianskeho
zákonníka. Nájom bytu sa skončil dňa 31.3.2004. Manžel žalovanej a ani žalovaná služobný byt

dobrovoľne nevypratali, aj napriek výzve na vypratanie bytu zo dňa 6.11.2007, pričom výzvu prevzali
dňa 7.11.2007. Dňa 10.12.2009 manžel žalovanej zomrel, žalovaná bola osobne na stretnutí nájomcovslužobných bytov dňa 8.9.2011 a následne písomne listom zo dňa 5.9.2011 bola vyzvaná na dobrovoľné
vypratanie bytu.

Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila a uviedla, že so žalobou nesúhlasí a poukázala na to, že
žalobcom popísaný skutkový stav je neúplný, nakoľko neuviedol, že k nájomnej zmluve č. XX/XX zo
dňa 2.2.1993 zmluvné strany uzatvorili aj Doplnok k nájomnej zmluve. Doplnok k nájomnej zmluve bol
uzatvorený práve preto, že pri podpise nájomnej zmluvy sa manžel žalovanej dozvedel, že byt, ktorý
mu bol pridelený, na ktorom dokončení osobne pracoval v dobrej viere, že byt bude mať rovnaký

charakter, ako byt ním odovzdaný (nájom na dobu neurčitú a iných podmienok), ho začal užívať mesiaci
novembri 1992, má byť bytom služobným. Žalovaná poukázala na to, že podmienkou pridelenia bytu
bolo odovzdanie predchádzajúceho bytu, čo sa vykonalo ešte dňa 1.12.1992, teda pred podpísaním
nájomnej zmluvy zo dňa 2.2.1993. Tento predchádzajúci byt bol pridelený inému príslušníkovi zboru,
p. V. K., s účinnosťou od 3.12.1992, pričom od roku 2002 sa V. K. stal dokonca vlastníkom tohto
prideleného služobného bytu. Žalovaná poukázala na situáciu, že konali tak za účelom vylepšenia

bytovej situácie rodiny, avšak bez toho, aby boli upovedomení o tom, že byt, ktorý im bol poskytnutý
zamestnávateľom (na A. ulici), nie je bytom podnikovým, ale služobným. Zamestnávateľ nebohého
manžela túto skutočnosť im oznámil až niekoľko mesiacov po presťahovaní sa do sporného bytu a už
bez možnosti zvrátiť danú situáciu, z týchto dôvodov následne došlo k uzatvoreniu doplnku k nájomnej
zmluve podpísanej dňa 2.2.1993, dňa 3.1.1994. Jeho účelom bolo zmiernenie zhoršeného stavu, v

súčasnostižalovanej.Žalovanápoukázalanato,žezmorálnych princípovtrebaprihliadaťnapostavenie
zamestnanca v štátnej službe a jeho možnosti pri podpisovaní nájomnej zmluvy, ako aj na dodatok
k nájomnej zmluve. Až po odovzdaní nájomného bytu, ktorý mohli odkúpiť do svojho vlastníctva, sa
dodatočne dozvedeli o zmenenom charaktere služobného bytu, ktorý už nebolo možné odkúpiť, naviac,
po skončení služobného pomeru bez zabezpečenia bytovej náhrady mal byť vrátený zamestnávateľovi.

Z týchto dôvodov navrhla žalobu zamietnuť, prípadne podmieniť povinnosť vypratať byt po pridelení
náhradného bytu. Uviedla, že jej finančná situácia nedovoľuje zabezpečiť si iné bývanie, nevlastní inú
nehnuteľnosť vhodnú na bývanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, svedkov W. V., C. B., Ľ. X. a listinnými

dôkazmi, a to návrhom, nájomnou zmluvou č. XX/XX, personálnym rozkazom o prepustení zo dňa
18.8.2003, výpoveďou z nájmu, výzvou na vypratanie bytu zo dňa 6.11.2007, výzvou na vypratanie
bytu zo dňa 5.9.2011 a kópiou doručenky, doplnkom k nájomnej zmluve zo dňa 3.1.1994, rozhodnutím
o pridelení bytu zo dňa 29.3.1983, zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 6.4.1983,
rozhodnutím o pridelení služobného bytu zo dňa 3.12.1992 pre p. V. K., čiastočným výpisom LV č

XXXXX k.ú. W., nájomnou zmluvou Ústavu zboru väzenskej a justičnej stráže v T. s nájomcom J. K.,
žiadosťou o odkúpenie služobných bytov zo dňa 9.5.2007, odpoveďou zo dňa 25.5.2007, protokolom
o výsledku kontroly zo dňa 20.5.2013, správou o výsledku následnej finančnej kontroly z mája roku
2013, hospodárskou zmluvou č. X/XXXX zo dňa 18.7.1991, vyjadrením Generálneho riaditeľstva zo dňa
17.11.1992, z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C 125/2013 návrhom, nájomnou zmluvou č. X/

XX, personálnym rozkazom, výpoveďou z nájmu služobného bytu zo dňa 4.1.2008 týkajúcu sa p. V..
Ľ. X., personálnym rozkazom zo dňa 22.11.2007, kópiami doručeniek, výzvou na vypratanie bytu p. X.
zo dňa 5.9.2011, zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 25C 125/2013 návrhom, nájomnou zmluvou č. X/XX,
personálnym rozkazom zo dňa 1.12.2003, výzvou na vypratanie bytu C. B. zo dňa 6.11.2006, kópiami
doručenky, výzvou na vypratanie bytu zo dňa 5.9.2011 zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu p.

C.B.zodňa2.9.1974,listinnýmidôkazmi,ktorésúobsahomspisutunajšiehosúdusp.zn.29C101/2008,
s obsahom výpovede svedka W.. X., rozhodnutím vo veci samej č. konania 29C 101/2008-187 zo
dňa 3.2.2010, rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. konania 1Co 53/2010-234-238, rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR, a to 6Cdo 235/2010.

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 8.1.2015 č.k. 12C 249/2013-88 tak, že žalobu
zamietol a rozhodnutie o trovách konania ponechal na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Po podanom odvolaní zo strany žalobcu, v odvolacom konaní Krajský súd v Prešove uznesením č.k.

13Co 81/2015-121 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací
súd vyjadril právny záver, že je toho názoru, že pozornosti súdu prvého stupňa ušlo ustanovenie § 4
zákona č. 189/1992 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy služobného bytu dňa
2.2.1993, a to v súvislosti s možnosťou bytovej náhrady v prípade, ak by návrhu žalobcu o vypratanieslužobného bytu vyhovel. Teda s možnosťou bytovej náhrady v zmysle uvedeného ustanovenia, ako
aj ustanovení Občianskeho zákonníka sa vôbec nezaoberal a z tohto dôvodu považoval rozhodnutie
o zamietnutí návrhu žalobcu za predčasné. Uložil súdu prvého stupňa po vrátení veci zaoberať sa

možnosťou bytovej náhrady pre žalovanú, ak by mienil návrhu žalobcu vyhovieť, a to s ohľadom na
všetky súvislosti súvisiace najmä s ukončením užívania predchádzajúceho bytu, ktorý manžel žalovanej
odovzdal žalobcovi v súvislosti s pridelením predmetného bytu. S poukazom, že táto otázka má zároveň
význam aj z hľadiska aplikácie ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre posudzovaný
prípad. Teda až po vykonaní dokazovania v naznačenom smere mal súd znovu rozhodnúť.

Súd prvého stupňa vo veci vyzval účastníkov konania, aby označili dôkazy, ktoré vzhľadom k
vyjadrenému právnemu záveru odvolacieho súdu navrhujú vo veci vykonať.

Žalobca sa vo veci vyjadril, že naďalej trvá na podanom návrhu a na už známych skutočnostiach, že na
základe nájomnej zmluvy č. XX/XX zo dňa 2.2.1993 žalobca prenechal žalovanej byt č. X nachádzajúci

sa na ul. A. M. W., na dobu trvania služobného pomeru jej neb. manžela. Aj keď neb. manžel žalovanej
pred nasťahovaním sa do služobného bytu užíval byt, ktorý mu bol pridelený Mestským národným
výborom Prešov, z vlastného rozhodnutia sa rozhodol uzavrieť nájomnú zmluvu so žalobcom na nájom
služobného bytu, ako je v preambule nájomnej zmluvy v č. XX/XX zo dňa 2.2.1993 uvedené, na dobu
trvania služobného pomeru. Manžel žalovanej o charaktere služobného bytu musel vedieť už pred

podpísaním zmluvy, čo preukazujú už vykonané dôkazy, personálnym rozkazom bol prepustený zo
služobného pomeru. Listom č. Ú.-X-XX/XX -XXXX zo dňa 10.12.2003 mu bola zaslaná výpoveď z nájmu
služobného bytu podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, následne nebola
spochybnená platnosť výpovede na súde. Mal teda zato, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre
vypratanie služobného bytu bez bytovej náhrady.

Žalovaná sa písomne na výzvu súdu k vyjadrenému právnemu záveru odvolacieho súdu nevyjadrila, na
vytýčenom termíne pojednávania dňa 26.4.2016 však prostredníctvom právnej zástupkyne poukázala
nato, že rozsudkom Krajského súdu Prešov bol potvrdený rozsudok v obdobnej právnej veci vydaný
tunajším súdom pod č.k. 7C 125/2013-151, ktorý sa stal právoplatným dňa 1.3.2016, ktorým bol

zamietnutý návrh na vypratanie služobného bytu v obdobnej právnej veci. Právna zástupkyňa žalovanej
v súvislosti s tým poukázala na ustanovenie čl. 1 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky. Taktiež na
to, že Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach opakovane poukazuje na potrebu
rešpektovania tohto princípu. Taktiež Ústavný súd SR vo svojej judikatúre konštatuje, že súčasťou
právnej istoty je požiadavka, aby sa na určitú právnu relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých

podmienkach sa dala rovnaká odpoveď. Pokiaľ ide o doplnenie dokazovania, poukázala na to, že vo
veci už boli vykonané dôkazy ktorými preukazovali, že pánovi K., ktorý tiež s rozhodnutím o pridelení
bytu dostal byt po manželovi žalovanej, tento si odkúpil a predložili aj list vlastníctva, tieto dôkazy boli
vykonané a navrhla, aby súd vo veci rozhodol tak, ako v predchádzajúcom rozhodnutí a návrh zamietol.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na základe nájomnej zmluvy č. X/XX zo dňa 2.2.1993
žalobca prenechal byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu W. N. L. A. Č.. X manželovi
žalovanej.

K tejto zmluve bol dňa 3.1.1994 uzatvorený dodatok s doplnením čl. 12, v zmysle ktorého od uvoľnenia

môže prenajímateľ upustiť

a) ak príslušník odpracoval v službách ZVJS SR viac ako 15 rokov
b) užívateľovi bol priznaný plný invalidný, starobný dôchodok
c) alebo došlo k úmrtiu príslušníka v čase trvania služobného pomeru a v byte zostali bývať priami

príslušníci rodiny zomrelého.
Predmetný doplnok bol parafovaný podpisom zástupcu riaditeľa žalobcu W. V..

Podľa personálneho rozkazu zo dňa 18.8.2003 bol manžel žalovanej prepustený zo služobného pomeru
príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, kde bol zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii

samostatný referent. Personálny rozkaz bol odôvodnený tým, že rozhodnutím lekárskej poradovej
komisie II. v zdravotníckom zariadení Ústavu na výkon väzby v Prešove č.p. Ú.- XX-X/XX - XXXX zo
dňa 24.6.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.7.2003, bola manželovi žalovanej stanovenázdravotná klasifikácia " D " - neschopný služby v Zbore väzenskej a justičnej stráže, čím dlhodobo stratil
zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Zbore väzenskej a justičnej stráže.

Následne bola manželovi žalovanej doručená výpoveď z nájmu služobného bytu zo dňa 10.12.2003,
doručená dňa 16.12.2003 s poukazom, že v súlade s ustanovením § 711 ods. 1 písm. b/ Občianskeho
zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú
je prenájom služobného bytu viazaný. V súlade s tým vypovedal prenajímateľ nájom služobného bytu,
nakoľko dňa 31.10.2003 manžel žalovanej ukončil služobný pomer príslušníka Zboru väzenskej a

justičnej Stráže. Výpoveď z nájmu obsahovala poučenie, že nájom bytu sa končí uplynutím výpovednej
lehoty, ktorá je 3 mesiace a začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
bola výpoveď doručená.

Výzvou zo dňa 6.11.2007, doručenou manželovi žalovanej dňa 7.11.2007, žalobca vyzval manžela
žalovanej na vypratanie služobného bytu v termíne do 31.12.2007. Opakovaná výzva bola doručená

žalovanej dňa 9.9.2011 s upozornením, že ak nedôjde k dobrovoľnému vyprataniu bytu, bude nútený
prikročiť k súdnemu vyprataniu.

Z výpovede W. V. vyplynulo, že sám pracoval pre žalobcu v rokoch 1988 až 1995 vo funkcii staršieho
referenta bytového oddelenia, neskôr ako vedúci hospodárskeho oddelenia a zástupca riaditeľa pre

veci ekonomické až do svojho odchodu 31.1.1995. Bytový dom na ulici A. M. W. bol odkúpený za
účelom zlepšenia bytových podmienok príslušníkov zboru. Podpisoval zmluvy o nájme predmetného
bytu. Uviedol, že samotnému uzatvoreniu týchto nájomných zmlúv predchádzalo jednanie s vtedajším
riaditeľom ústavu a nájomníkmi týchto konkrétnych bytov, nakoľko týchto bolo v tomto bytovom dome
viac, v zmysle týchto jednaní odznel ústny prísľub, že po pridelení týchto bytov aj po skončení

služobného pomeru títo nájomníci budú mať možnosť zotrvať v týchto bytoch a v prípade ich úmrtia ich
rodinní príslušníci. Situácia bola taká, že ešte pred uzatvorením písomných zmlúv a pred kolaudáciou
na príkaz riaditeľa ústavu príslušníci, ktorým boli tieto byty pridelené, sa museli sťahovať a až následne
došlo k uzatvoreniu písomných nájomných zmlúv dňa 2.2.1993. Dodatok bol uzatvorený 3.1.1994, a to
na základe predchádzajúcej ústnej dohody samotných nájomcov. Žalovanému bolo pritom doručené

usmernenie listom z Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže na zosúladenie ústnych
dohôdvtomznení,ževprípadeukončeniaslužobnéhopomerualeboúmrtiapríslušníkazboru,naďalejje
možnosť zotrvať nájomcom v týchto bytoch, s právom bývania bývalých príslušníkov, ale aj ich rodinných
príslušníkov. Svedok poukázal na to, že v čase uzatvárania týchto nájomných zmlúv a následne aj
dodatku, bola situácia ovplyvnená nástupom nového štátneho zriadenia išlo o obdobie pred rozdelením

republiky, atmosféra bola zložitá aj z dôvodu presunu finančných kompetencii. Aj investičná výstavba
predmetných bytov bola z týchto dôvodov komplikovaná z nedostatku finančných prostriedkov.

Svedkovia C. B. P. Ľ. X., bývalí spolupracovníci manžela žalovanej a súčasne osoby, ktorým boli
pridelené obdobné služobné byty (v rovnakom období a účastníci obdobných konaní vedených na

tunajšom súde sp. zn. 7C 125/2013 a sp. zn. 25C 125/2013) v predmetnom bytovom dome uviedli, že
na pridelenie väčších bytov už čakali dlhšiu dobu, následne s nimi riaditeľ ústavu rokoval a sťahovali
sa tesne pred Vianocami od roku 1992. Až neskôr začiatkom roka 1993 dostali rozhodnutia o pridelení
bytov, ako aj nájomné zmluvy, až vtedy boli upovedomení o tom, že predmetné byty majú iný charakter
ako byty, ktoré odovzdali. Následne z vedenia ústavu dostali informácie, že byty budú môcť užívať aj

po skončení služobného pomeru, za nezmenených podmienok, čo následne bolo doplnené písomne v
dodatku k nájomným zmluvám. Uvádzali, že požadované vypratanie z bytu zo strany žalobcu považujú
za neadekvátne, nakoľko v zbore odpracovali mnohé roky a tiež poukázali najmä na okolnosti
spočívajúce v tom, že pokiaľ by mali vedomosť o zmenenom charaktere bytov, ktoré im boli pridelené a
prenajaté ako tie, ktoré odovzdali, určite na takúto výmenu by nepristúpili.

Z rozhodnutia tunajšieho súdu č.k. 29C 101/2008 zo dňa 3.2.2010, právoplatným dňa 11.8.2010 mal
súd zistené, že išlo o konanie medzi V.. Ľ.Í. X. ako žalobcom a na druhej strane Slovenskou republikou
- Ústav na výkon väzby Prešov, ako žalovaným, v tejto právnej veci žalobcom, o neplatnosť výpovede
z nájmu. Predmetom konania bolo určenie, že výpoveď žalovaného z nájmu trojizbového bytu č. X

nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu na A. L. Č.. X, daná žalobcovi listom zo dňa 4.1.2008,
je neplatná. Súd prvého stupňa žalobu však zamietol a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že riešenie
otázky povahy bytov na A. Č.. X M. W., už bola prejudiciálne riešená v konaniach vedených na tunajšomsúde pod sp.zn. 17C 143/00 a sp.zn. 9C 251/01 a bolo ustálené, že uvedené byty majú povahu bytov
služobných.

V uvedenom konaní sp.zn. 29C 101/2008 súd konštatoval, že bytový dom na A.T. L. Č.. X M. W.,
vedený na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. W., je v správe žalobcu vykonávanej na základe zmluvy
o prevode správy č. 2/91 a zákona č. 278/1995 Z.z. a bol nadobudnutý pre účely zabezpečenia
rodinného ubytovania príslušníkov ZNV, teda bytové jednotky nachádzajúce sa v uvedenom bytovom
dome majú povahu služobného bytu podľa ustanovení § 1 ods. 3 písm. b/ zákona č. 189/1992. Na

základe uvedených skutočností majú preto byty v tomto bytovom dome povahu bytov služobných a
nájomcom služobného bytu môže byť iba ten, kto vykonáva prácu, na ktorú je nájom viazaný.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 189/1992 Zb. (účinnosť od 13.5.1992 do 31.7.2002), služobným bytom je byt,
ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 189/1992 Zb. (účinnosť od 13.5.1992 do 31.7.2002), služobným bytom je

a) byt postavený v prevádzkovej, verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určený na
bývanie zamestnanca povereného strážením, údržbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou
prevádzkového charakteru, bez ktorej nie je prevádzka možná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo

školského zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby
slúžiacej vodnému hospodárstvu alebo železničnej doprave,

b) byt v obytnom dome trvale určený na bývanie zamestnanca, ktorý je vlastníkom alebo správcom1)
tohto domu, poverený údržbou domu alebo výkonom niektorých služieb pre nájomcov bytov v dome

(domovnícky byt),

c) byt stavebne súvisiaci s nebytovými priestormi určenými na výkon obchodnej, výrobnej alebo inej
podnikateľskej alebo prevádzkovej činnosti a trvale určený na bývanie osoby, ktorá vykonáva v týchto
nebytových priestoroch uvedenú činnosť,

d) byt trvale určený na bývanie zahraničného lektora, ktorý sa podieľa na výchove a vzdelávaní žiakov
alebo študentov v školách alebo zariadeniach, alebo zahraničného stážistu,

e) byt získaný vojenskou správou zo štátnej bytovej výstavby podľa doterajších predpisov, ak jeho

nájomcom ku dňu účinnosti tohto zákona je vojak z povolania (vojenský byt),
f) byt získaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Federálnym ministerstvom vnútra, alebo
Zborom väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky zo štátnej bytovej výstavby podľa doterajších
predpisov, ak jeho nájomcom ku dňu účinnosti tohto zákona je policajt Policajného zboru Slovenskej
republiky, Federálneho policajného zboru alebo Zboru hradnej polície alebo príslušník Zboru väzenskej

a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len "príslušník").

Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 189/1992 Zb. (účinnosť od 13.5.1992 do 31.7.2002), služobným bytom je aj byt
vo vlastníctve štátu trvalo určený na bývanie

a) profesionálnych vojakov ozbrojených síl, /1a/

b) príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a príslušníkov ozbrojených zborov,
príslušníkov Slovenskej informačnej služby a príslušníkov Národného bezpečnostného
úradu, /1b/

c) zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií /1c/
a zamestnancov Armády Slovenskej republiky, /1d/

d) sudcov a prokurátorov.

Podľa § 1 ods. 4 zák. č. 189/1992 Zb. (účinnosť od 13.5.1992 do 31.7.2002), nájomcom služobného bytu
môže byť iba ten, kto vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný a v mieste výkonu
práce nie je vlastníkom, spoluvlastníkom, nájomcom alebo spoločným nájomcom iného bytu, rodinnéhodomu alebo bytového domu. Na uzavretie nájomnej zmluvy je potrebný súhlas orgánu alebo fyzickej
alebo právnickej osoby, pre ktorú nájomca vykonáva prácu, ak tento orgán alebo fyzická alebo právnická
osoba nie je zároveň prenajímateľom.

Podľa § 4 zák. č. 189/1992 Zb. (účinnosť 2.2.1193), pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú
nájomca nemá právo na bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím
dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o
služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa§685ods.2Občianskehozákonníka,nájomnúzmluvuonájmedružstevnéhobytumožnouzavrieť
za podmienok upravených v stanovách bytového družstva.

Podľa § 685 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zákony národných rád ustanovia, čo sa rozumie služobným
bytom, bytom osobitného určenia a bytom v domoch osobitného určenia a za akých podmienok možno

uzavrieť nájomnú zmluvu o nájme služobného bytu, o nájme bytu osobitného určenia a o nájme bytu
v domoch osobitného určenia.

Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a
rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob

ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa § 686 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva
o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež

uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu
uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi

písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu.5a)

Podľa § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm.
d), že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže,

že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, 5b) výpovedná lehota sa
predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.

Podľa § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak

a) prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich
rodičov alebo súrodencov,

b) nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný,

c) nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho
príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné
bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy
v dome,d) nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že

prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa,

e) je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt nemožno užívať,
alebo ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri ktorých vykonávaní nemožno byt alebo dom najmenej
počas šiestich mesiacov užívať,

f) nájomca prestal spĺňať predpoklady užívania bytu osobitného určenia5c) alebo predpoklady
užívania bytu vyplývajúce z osobitného určenia domu, 5d)
g) nájomca využíva byt bez súhlasu prenajímateľa na iné účely ako na bývanie.

Podľa § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť

tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede
nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 711 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b), e) a f)
je neplatná, ak prenajímateľ nepriložil k výpovedi listinu, ktorá preukazuje dôvod výpovede.

Podľa § 711 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak ide o byt osobitného určenia alebo o byt v dome
osobitného určenia, možno vypovedať nájom podľa odseku 1 len po predchádzajúcom súhlase toho,
kto svojím nákladom takýto byt zriadil, alebo jeho právneho nástupcu, alebo príslušného orgánu, ktorý
uzavretie zmluvy o jeho nájme odporučil.

Podľa § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych
dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty (§ 710 ods. 4) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo
sa písomne dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede
nájmu bytu zanikol.

Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde
do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

Podľa § 712 ods. 3, 4 OZ, náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná
miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom
v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať
viacerí nájomcovia. Prístreším je prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej nocľahárni alebo v iných
zariadeniach na to určených, 5e) a priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných vecí

domácej a osobnej potreby.

Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným
zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práva povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práva oprávnených záujmov iných osôb a nesmie
byť v rozpore dobrými mravmi.

Ustanovenie § 1 zák. č. 189/1992 Zb. taxatívne vymedzuje, ktoré byty sa považujú za byty služobné.

Na základe uvedených skutočnosti, má preto aj byt užívaný v súčasnosti žalovanou povahu bytu
služobného.

Nájomcom služobného bytu môže byť iba ten, kto vykonáva prácu, na ktorú je nájom viazaný.U manžela žalovanej bol nájom bytu viazaný na čas trvania jeho služobného pomeru k Zboru väzenskej
a justičnej stráži, upraveného zák. č. 73/1998 Z.z., ktorý má charakter obdobného pomeru ako pracovný
pomer v zmysle Zákonníka práce.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané tvrdenie žalovanej, že k zmluve v písomnej podobe došlo
dňa 2.2.1993 s účinnosťou od 1.1.1993, pritom k faktickému užívaniu predmetného bytu došlo už na
konci roka 1992, pričom byt v ktorom žili pred pridelením bytu na A. L. Č.. X M. W., museli odovzdať
inému príslušníkovi zboru. Podľa rozhodnutia o pridelení služobného bytu od 3.12.1992, predmetný byt

bol pridelený V. K. (z výpisu listu vlastníctva č. XXXXX, k.ú. W. mal súd zistené, že na základe zmluvy
o prevode vlastníctva bytu od roku 2002 V. K. je výlučným vlastníkom z tohto bytu ).

Z výpovedí svedkov mal súd preukázané, že vopred žiadnym spôsobom nebol manžel žalovanej
upozornený, že byt na A. L. Č.. X M. W. bude mať povahu bytu služobného a nájomcom, teda mohol
byť iba ten, kto vykonáva prácu, na ktorú je nájom viazaný.

Táto skutočnosť síce nemení povahu prenajímaného bytu, ako bytu služobného, ktorú spĺňal v zmysle
zák. č. 189/1992 Zb. ku dňu jeho účinnosti 13.5.1992 a nájom tohto bytu bol viazaný na trvanie
služobného pomeru príslušníkov zboru alebo nájomcov služobných bytov v zmysle § 1 tohto zákona,
avšak vychádzajúc z vyjadreného právneho záveru odvolacieho súdu pred časom uzavretia nájomnej

zmluvy dňa 2.2.1993, skončil nebohý manžel žalovanej užívanie iného bytu.

Z týchto dôvodov s použitím ustanovenia § 4 zákona č. 189/1992 Zb. v znení účinnom dňa 2.2.1993,
vznikol žalovanej nárok na bytovú náhradu.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd potom rozhodol o vyprataní bytu žalovanou s povinnosťou
žalobcu zabezpečiť bytovú náhradu.

V ďalšom súd poukazuje na vyjadrený právny záver odvolacieho súdu, ktorý bol toho názoru, že
pozornostisúduprvéhostupňaušlovyššiecitovanéustanoveniezákonač.189/1992Zb.,atovsúvislosti

s možnosťou bytovej náhrady, v prípade, ak by návrhu žalobcu o vypratanie služobného bytu vyhovel.
Teda s možnosťou bytovej náhrady v zmysle uvedeného ustanovenia, ako aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka sa vôbec nezaoberal a z tohto dôvodu považoval rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalobcu za
predčasné. V ďalšom poukázal na to, že bolo povinnosťou súdu prvého stupňa zaoberať sa možnosťou
bytovej náhrady pre žalovanú, ak návrhu žalobcu vyhovie, a to s ohľadom na všetky súvislosti súvisiace

najmä s ukončením užívania predchádzajúceho bytu, ktorý manžel žalovanej odovzdal žalobcovi v
súvislosti s pridelením predmetného služobného bytu, pričom táto otázka mala zároveň význam aj
z hľadiska aplikácie ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre posudzovaný prípad a pri
rozhodovaní mal vychádzať z definície predmetného bytu ako bytu služobného.

Podľa čl. 31 Európskej sociálnej charty na zabezpečenie účinného výkonu práva na bývanie sa zmluvné
strany zaväzujú prijať opatrenia určené na:
1. podporu prístupu k bývaniu na dostačujúcej úrovni,
2. predchádzanie výskytu a zníženie počtu osôb bez prístrešia s
cieľom postupného vyriešenia ich situácie,

3. sprístupnenie ceny bývania osobám bez dostatočných príjmov.

Súd dospel k záveru, že v danej právnej veci bolo dôvodné prihliadnuť na ustanovenie § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, a to vzhľadom na okolnosť, že výkon práv na ochranu vlastníctva žalobcu by
vážne ohrozil žalovanú ako užívateľku bytu, ktorá je na tento byt odkázaná.

Súd prihliadol najmä na to, že žalovanej s rodinou po presťahovaní sa do sporného bytu v roku 1992
zaniklo právo nájmu k inému bytu, pričom k uzatvoreniu nájomných zmlúv predmetnému bytu došlo
až 3.2.1993. Výsluchom svedka J.. W. V. bolo preukázané, že s manželom žalovanej, ako aj s ďalšími
príslušníkmi, ktorí začali užívať byty na A. ulici v roku 1992, bolo dohodnuté, že v bytoch, kde idú bývať,

bude možné bývať aj po skončení ich služobného pomeru do doby ich dožitia a v prípade ich úmrtia, že
v ňom budú môcť dožiť, bývať ich rodinní príslušníci.Z vyššie uvedených dôvodov ako aj vzhľadom na vyjadrený právny záver odvolacieho súdu, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo. V konaní bol žalobca úspešný čiastočne a čo do priznania náhradného bývania žalovaná,
preto súdu rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.