Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 15, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14Csp/146/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117232084
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117232084.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,

a.s.,IČO:47967692,sosídlomVajnorská100/A,Bratislava,zastúpenýJUDr.VeronikaKubriková,PhD.,
s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanému: J., o zaplatenie 573,74 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 276,07 eur, úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne
zo sumy 609,35 eur od 21.10.2014 do 8.4.2015, zo sumy 567,59 eur od 9.4.2015 do 17.9.2015, zo
sumy 525,83 eur od 18.9.2015 do 18.10.2015, zo sumy 484,07 eur od 19.10.2015 do 20.12.2015, zo
sumy 444,07 od 21.12.2015 do 18.2.2016, zo sumy 402,07 eur od 19.2.2016 do 18.4.2016, zo sumy
360,07 eur od 19.4.2016 do 24.5.2016, vo sumy 318,07 eur od 25.5.2016 do 21.6.2016, zo sumy vo

výške 276,07 eur od 22.6.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

III. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 7.11.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia 573,74 EUR, úrokov vo
výške 163,10 EUR, úroky zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 573,74 EUR, vo výške 25 % p. a.
zo sumy 573,74 EUR, od 8.6. 2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % p.a. zo sumy

573,74 EUR od 8.6. 2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca tvrdil, že dňa 23.02.2010 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Poštová
banka, a.s. v právnom postavení veriteľa a žalovaným v právnom postavení dlžníka uzavretá zmluva o
úvere číslo 0872877810, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky
pre úver. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému titulom Zmluvy postúpením na základe
Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017 uzavretá medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s.

ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s. ako postupníkom. Na základe Zmluvy
bol žalovanému poskytnutý zo strany Poštovej banky, a.s. úver, a to vo výške 1500 EUR. Žalovaný
sa podľa Zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy o
úvere, výška každej splátky, vrátane skladby a splatnosti jednotlivých splátok úveruje zrejmá z Predpisu
splátok. V prípade, ak je súčasťou zmluvy o úvere aj dohoda strán o poistení schopnosti splácať úver,
v mesačnej splátke je zahrnuté aj dohodnuté poistné podľa Sadzobníka. V prípade, ak ide o poistenie
dobrovoľné vo forme doplnkovej služby, poukazujeme na to, že takéto poistné sa nezapočítava do

celkových nákladov úveru, a to s poukazom na § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
podľa ktorého sa do celkových nákladov úveru nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru
(ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné, resp. nebolo povinné na získanie úveru za uvedenýchpodmienok).VdobeoduzatvoreniaZmluvyžalovanýsplatilsvojzáväzoklenčiastočne,pričomjednotlivé
platby a spôsob ich započítania sú uvedené v časti „Zaplatené splátky" listiny „Aktuálny stav úveru".
Listina Aktuálny stav úveru je vyhotovená z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedený

v súlade s ustanovením § 40 ods. 8 a 9 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v platnom znení. V zmysle
Obchodných podmienok pre úver, ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky, veriteľovi
vzniká nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Pred zosplatnením úveru bol
zo strany právneho predchodcu žalobcu uplatnený postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
a žalovanému bolo zaslané upozornenie pred zosplatnením úveru. V upozornení pred zosplatnením

bol žalovaný oboznámený s tým, že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti pohľadávka z titulu
Zmluvy a zároveň bol žalovaný vyzvaný na doplatenie dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že žalovaný úhradu
pohľadávky nevykonal do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia banky, veriteľ - Poštová banka,
a.s. pristúpil k zosplatneniu úveru listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný ani napriek zaslanej
výzve (o zosplatnení úveru) nezaplatil dlžnú pohľadávku. Žalobca si v súdnom konaní uplatňuje voči
žalovanému aj príslušné zákonné úroky z omeškania, a to v súlade s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej

republikyč.87/1995Z.z.,podľaktoréhojevýskaúrokovzomeškaniaopäťpercentuálnychbodovvyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Výška v žalobe uplatňovaného úroku z omeškania je 5,25 %. Dátum začatia úročenia
percentom z dlžnej istiny od 8.6. 2017, je daný dňom nasledujúcim po dni vystavenia listiny Aktuálny stav
úveru zo dňa 7.6. 2017, nakoľko do času 7.6. 2017 sú úroky (aj zmluvné aj sankčné) vyčíslené, a to takto:

zaobdobieoduzavretiazmluvydovyhláseniapredčasnejsplatnostiúveruakopoložkaAktuálnehostavu
úveru - Pohľadávkový účet úroky a za obdobie od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do vyhotovenia
listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 7.6. 2017 ako položka Aktuálneho stavu úveru - Úroky na účte ČR
(čerpanej rezervy). Tento popis aktuálneho stavu úveru platí v prípade, ak žalovaný nevykonal úhrady
po dátume predčasnej splatnosti úveru. V prípade, ak po zosplatnení úveru došlo k platbám zo strany

žalovaného, sú zmluvné aj sankčné úroky kumulované na účte Pohľadávkový účet úroky, ktorý obsahuje
sumarizáciu uvedených úrokov za obdobie od uzavretia zmluvy do dátumu poslednej čiastkovej úhrady
zo strany žalovaného. V takom prípade položka Úroky na účte ČR predstavuje zmluvné a sankčné úroky
od dňa nasledujúceho po dni poslednej čiastkovej úhrady žalovaného až do dňa vystavenia aktuálneho
stavu úveru. V prílohe predkladáme listinu, ktorá obsahuje špecifikáciu úrokov do zosplatnenia úveru

(výsledok úrokov - suma BIS korešponduje so sumou úrokov podľa výzvy na zosplatnenie zo dňa
10.11.2014).

3. Žalovaný sa k návrhu ani po doručení uznesenia, ktorým mu bola uložená povinnosť vyjadriť sa k
návrhu, nevyjadril.

4. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade predmetom posúdenia bola iba otázka jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur, súd nenariaďoval pojednávanie.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom.

7. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.10. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v
odseku 2 neustanovuje inak.

11. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a
§ 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej
sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

12. Podľa ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení k 23.2.2010, kedy došlo k uzavretiu právneho
úkonu, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

14. Súd zistil, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 23.2.2010 sa právny predchodca žalobcu
ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 1.500,00 eur pri ročnej úrokovej sadzbe
25,00 %, celkovej výške nákladov 1.305,55 eur, pri výške mesačnej splátky 41,00 eur, počte splátok
70 a dátumom prvej splátky 12.3.210, splatnosťou splátok k 12 dňu v mesiaci, konečnou splatnosťou

12.12.2015, priemernou RPMN 24,63%, RPMN 28,07%.15. Listom z 10.11.2014 bolo žalovanému oznámené, že úverová pohľadávka sa stala k 10.11.2014
predčasne splatnou s výzvou na úhradu dlžnej istiny 594,70 eur, dlžných úrokov 50,23 eur a poplatkov
za upomienky 4,42 eur. Výzva bola žalovanému doručená 13.11.2014..

16. Podľa výpisu pohybov splátok, bolo z účtu vyčerpaná čiastke 1.500,- eur, splatené bolo 926,26
eur na istine a nezaplatená čiastka 573,74 eur. V stálom omeškaní s úhradou splátok bol žalovaný
od 20.11.2013 (splátky boli hradené nepravidelne v omeškaní). Súd však zistil, že po predčasnej
splatnosti istiny je evidovaná úhrada splátok 19.11.2014 vo výške 40,00 eur, 9.4.2015 vo výške 41,76

eur, 18.9.2015 vo výške 41,76 eur, 19.10.2015 vo výške 41,76 eur, 21.12.2015 vo výške 40,00 eur,
19.2.2016 vo výške 42,00 eur, 19.4.2016 vo výške 42,00 eur, 25.5.2016 vo výške 42,00 eur a 22.6.2016
vo výške 42,00 eur, pričom tieto splátky podľa výpisu neboli evidované na úhradu istiny ale úrokov a
poplatkov. V tomto prípade súd má za to, že sa jedná o postup v rozpore s ust. § 566 ods. 2 Obč. zák.,
podľa ktorého, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a
potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

17. Súd po preskúmaní obsahu základných náležitostí zmluvy nezistil, že by zmluva neobsahovala
základné náležitosti stanovené § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. alebo že by na právny vzťah sa
vzťahovalo ust. § 25 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z..

18. Skutkové tvrdenia žalobcu žalovaná nerozporovala a neurobila ich spornými, nepreukázala ani
netvrdila opak, preto súd z nich vychádzal pri posudzovaní uplatneného nároku.

19. Súd preto aj vzhľadom na prehľad úhrad v porovnaní s plátom splátok zistil, že ku dňu uplatneného
nároku na predčasné splatenie úveru k 10.11.2014 bola žalovaná povinná uhradiť dlžnú istinu vo výške

594,70 eur a dlžný úrok 50,23 eur a 4,42 eur ako poplatky za upomienky, spolu 649,35 eur.

20. Právny vzťah medzi poskytovateľom finančných prostriedkov ako veriteľom a spotrebiteľom ako
dlžníkom podlieha osobitnej právnej úprave. Jednoznačne možno ustáliť, že v konaní bola uzavretá
spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka, o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné považovať za vzťah zo spotrebiteľských zmlúv aj v súlade s
konštantnou judikatúrou ESD (Océano Grupo Editorial SA - C-240/98, Cofídis - C 473/00, Faccini Dori
C-91/92, Von Colson and Kamann C - 14/83 a iné) a eurokomfortným výkladom smerníc Európskej únie
č. 87/102/EHS do platnosti smernice č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere).

21. Vo vzťahu k nárokom po zosplatnení súd jednoznačne konštatuje, že právny vzťah medzi
účastníkmi posudzoval ako spotrebiteľský vzťah upravený zákonnými ustanoveniami zmluvy o úvere
podľa Obchodného zákonníka (zmluva- hmotnoprávne ustanovenia - zmluvný typ) s ostatnými nárokmi
upravenýmišpeciálnymzákonomoochranespotrebiteľaazákonaospotrebiteľskýchúverochavsúlade
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka nad rámec obligátnych ustanovení zmluvy o úvere podľa

Obchodného zákonníka.

22. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014 ustanovenie
§ 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho
účinnosťou.

23. Ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvný typ - úver, ustanovujú pre prípad
omeškania s vrátením úveru sankciu, právo veriteľa odstúpiť od úverovej zmluvy a to v prípade, ak je

dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace
(§ 506 Obchodného zákonníka).

24. Podľa § 502 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe

zákona.

25. Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok,sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

26. Podľa § 503 ods. 2 Obch. zák. ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v
deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

27. Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník

vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

28. Jednoznačne uplatnenie práva na predčasnú splatnosť úveru podľa § 506 Obch. zák. nemôže
priniesť veriteľovi nepriaznivejší výsledok spočívajúci v strate nárokov, ktoré doposiaľ nadobudol zo
zmluvného vzťahu, najmä ak podľa výslovného znenia právnej normy má právo požadovať, aby dlžník
vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Teda v čase uplatnenia práva podľa § § 506 Obch. zák. má veriteľ právo

požadovať od dlžníka, aby mu vrátil všetky nároky zo zmluvy o úvere a to nie len splatné splátky, ale aj
nesplatnú istinu, ktorá mala byť zaplatená v budúcich splátkach. Účinok nároku na predčasné splatenie
úveru je totožný s účinkami ex tunc, pretože na inštitút odstúpenia od zmluvy podľa obchodného
zákonníka je potrebné uplatňovať úpravu v Obchodnom zákonníku. Jednoznačne však odstúpením
zmluvný vzťah zanikol a dochádza k transformácii nároku, kde odstúpením už nemožno uplatňovať ďalej

nároky zo zmluvného vzťahu. Preto následne nárok sa spravuje výhradne občianskoprávnymi predpismi
v zmysle cit. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014.

29. Súd z uvedeného dôvodu zistil nesprávnosť postupu žalobcu, keď úhrady po zosplatnení nezapočítal
na istinu, ale príslušenstvo v rozpore s ust. § 566 ods. 2 Obč. zák.. Zároveň s poukazom na úpravu

vzťahu so spotrebiteľom je potrebné prehodnotiť aj doterajšiu judikatúru k povinnosti veriteľa vrátiť istinu
s úrokom po splatnosti celého úveru.

30. Vzhľadom na skutočnosť, že ustanoveniami obchodného práva sa spravujú len základné právne
inštitúty a výklade právnych noriem a záväzkov v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa, súd má za

to, že ust. § 506 Obch. zák. ale aj § 502 a § 503 ods. 1, 2 Obch. zák. je potrebné vykladať tak, že veriteľ
má právo na zaplatenie zmluvných úrokov počas trvania zmluvného vzťahu, teda buď počas trvania
zmluvy alebo do mimoriadnej splatnosti úveru. Uvedenému nasvedčuje skutočnosť, že zmluvné úroky z
úveru sú základnou náležitosťou tohto inštitútu, teda trvajú počas existencie zmluvy, jej účinnosti ako aj z
dôvodu, že sú splatné spolu so splátkami prípadne na konci lehoty na vrátene prostriedkov (prípadne aj

ku koncu roka). Ak teda dôjde k odstúpeniu od zmluvy, nastupujú účinky ex tunc, teda nároky na splatné
úroky a iné zmluvné nároky nezanikajú, ale nemožno po ukončení zmluvného vzťahu požadovať ďalšie
nároky zo zmluvy, ktorá zanikla, teda aj ďalšie splácanie úrokov. Ak by súd pripustil takúto možnosť,
teda existencie nároku na zaplatenie zmluvných úrokov po mimoriadnej splatnosti úveru (príp. po zániku
zmluvy) takýto nárok by prislúchal popri úroku z omeškania z celého nároku (zosplatneného úveru)

čo by neúmerne obohacovalo veriteľa, avšak nebolo by zrejmé, kedy sú úroky splatnými z hľadiska aj
prípadného premlčania, teda či ku koncu kalendárneho roka, či pri plnení a pod.. Fakticky by nárok na
úhradu úrokov nebolo možné premlčať (§ 116 ods. 3 Obč. zák.), pretože by nejestvovala ich splatnosť.
Úroky sa podľa cit. ustanovenia premlčiavajú za tri roky po ich splatnosti a to aj keby ešte nebol
premlčaný nárok na vrátenie istiny (napr. úroky splatné z určitej splátky). Ak by sa premlčanie úrokov

po zosplatnení - (§ 506 Obch. zák.) v zmysle judikatúry vzťahovalo k premlčaniu nároku na vrátenie
istiny, tak celá konštrukcia by nedávala zmysel, pretože úroky je potrebné považovať za príslušenstvo
121 ods. 3 Obč. zák., ktoré je možné oddeliť a previesť, teda musia byť schopné aj samostatného osudu
ako peňažná pohľadávka, teda musia byť vyjadrené aj dobou splatnosti. Je nepredstaviteľné, aby v
prípade premlčania nároku za vrátenie (zaplatenie) istiny zanikol aj nárok úroky ktoré vznikli do okamihu

premlčaniaistiny,ktorénapr.mohlibyťajsamostatnepostúpené.Naopakprávnuistotudovzťahuvznáša
presne určená splatnosť úrokov ukončením zmluvného vzťahu, pretože po ukončení zmluvného vzťahu
nastupuje naopak sankcia pre omeškanie dlžníka s peňažným plnením v podobe úrokov z omeškania,
teda právo veriteľa požadovať vrátenie všetkých splatných nárokov, istiny vrátane sumy dosiaľ splatných
úrokov a poplatkov. Naviac je neprípustné, aby pri nároku na vrátenie peňažných prostriedkov vznikal

okrem nároku na úhradu úroku z omeškania bol aj nárok na úroky, teda dva nároky popri sebe.

31. Súhrnom je potrebné konštatovať, že ak má byť spotrebiteľský vzťah posudzovaný mimo základných
zmluvných inštitútov zmluvy o úvere podľa noriem občianskeho práva, je potrebné prehodnotiťpredchádzajúcu judikatúru a rozhodovaciu prax v obchodných veciach kde prevládal názor, že dlžník je
povinný platiť úroky až do vrátenia istiny. Úroky zo zmluvy sú totiž výslovne zmluvný nárok, nemožno
ich požadovať mimo existencie zmluvy o úvere (kde ich výška je limitovaná počas právneho vzťahu a

ak neboli jasne dohodnuté, je povinnosť ich úhrady v obvyklej výške), teda ak ich nemožno požadovať
v prípade ak zmluva nevznikla, tak ich nemožno požadovať ani v období po zániku zmluvy. Samozrejme
týmto nie je dotknutá povinnosť dlžníka nahradiť prípadnú škodu porušením právnej povinnosti vrátiť
peňažné prostriedky, ktorá môže spočívať aj v ušlom zisku, teda do výšky prípadných úrokov, ktoré by
veriteľ obdržal, keby tieto prostriedky poskytol inému dlžníkovi.

32. V tomto prípade je potrebné dať za pravdu aj odôvodneniu rozsudku Krajského súdu v Prešove
z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014 podľa ktorého, splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa
vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca
a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho
povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru

k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok
splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je
obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí,
ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej
odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však

príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto
prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú
sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho
práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník

nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy

spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na
to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomfortný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto

by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd
takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa
voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového

vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto
zmenujustifikoval,podporilbynielenhrubúnadvláduveriteľa,alezároveňbypodporovalajstavvktorom
veriteľniejenútenývymáhaťsvojupohľadávkuaodplatnéúrokymumajúnahradiťstavjehopotenciálnej
nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie

veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu
na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí
k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením
vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované
úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený

sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis,
a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky

patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná
od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods.
1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom
stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných
plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom
mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho

zákonníka a nar. vl. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4
písm. k) Občianskeho zákonníka.

33. Súd preto spoločne s vyššie uvedeným názorom iného súdu vysloveného v odvolacom konaní
konštatuje, že ak by mal veriteľ práva nie len na úroky z omeškania ale aj zmluvné úroky, nebolo by v

jeho záujme čím skôr vymôcť nárok na vrátenie požičaných prostriedkov, pretože by inkasoval ďaleko
viac ako keby tieto prostriedky poskytol inému dlžníkovi a to aj keby nedošlo k zmene výšky úrokových
sadzieb (odhliadnuc od zníženia úrokových sadzieb po zmene monetárnej politiky ECB). Preto považuje
logické, že veriteľ má nárok na vrátenie všetkých nárokov ku dňu mimoriadneho odstúpenia od zmluvy a
následne na zaplatenie úrokov z omeškania z tejto sumy, ak nebola vrátená. V tomto smere je potrebné
aj vykladať jednotlivé ustanovenia zákonnej úpravy zmluvy o úvere, z ktorého je zrejmé právo veriteľa

na zaplatenie úrokov od poskytnutia prostriedkov do ich vrátenia, ale tento vzťah musí byť limitovaný
existenciou a trvaním zmluvného vzťahu, teda zmluvné plnenia nemožno požadovať po tom, čo zmluva
zanikla či už výpoveďou, odstúpením alebo uplynutím času.

34. Súd preto zaviazal žalovaného len za zaplatenie sumy 276,07 eur, úroku z omeškania vo výške

5,25% ročne zo sumy 609,35 eur od 21.10.2014 do 8.4.2015, zo sumy 567,59 eur od 9.4.2015 do
17.9.2015, zo sumy 525,83 eur od 18.9.2015 do 18.10.2015, zo sumy 484,07 eur od 19.10.2015
do 20.12.2015, zo sumy 444,07 od 21.12.2015 do 18.2.2016, zo sumy 402,07 eur od 19.2.2016 do
18.4.2016, zo sumy 360,07 eur od 19.4.2016 do 24.5.2016, vo sumy 318,07 eur od 25.5.2016 do
21.6.2016, zo sumy vo výške 276,07 eur od 22.6.2016 do zaplatenia.

35. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z., teda v
sume o 5 % vyššej ako je základná sadzba ECB stanovená ku dňu omeškania - uplynutiu lehoty 10 dní
na zaplatenie vo výzve - mimoriadnej splatnosti úveru. Súd z vyššie uvedených dôvodov nárok vo zvyšku
zamietol,tedazamietolnárokynaúhraduúroku25%pozosplatnenínárokovaúhraduinýchuplatnených

poplatkov po zosplatnení nárokov (sumy uvádzané vo výpisoch, ktoré neboli priamo uplatnené v žalobe
a skutkovo opísané).

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Hoci v spore mal žalovaný úspech v rozsahu 62,5 %, žalobca úspech v rozsahu 37,5%, žalovanému
náleží nárok na náhradu trov konania, súd mu nárok na náhradu trov však nepriznal, pretože žalovaný

bol nečinný a v konaní mu žiadne trovy nemohli vzniknúť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie

možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).