Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5C/72/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212224441
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4212224441.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu Obec Radvaň nad Dunajom, 946 38 Obec Radvaň nad

Dunajom č. 58, IČO: 306657, v konaní zastúpený advokátkou JUDr. Mariana Zavacká, Nádvorie Európy
32/3, 945 01 Komárno proti žalovanému: B.. C. G., L. XXXX/XX, XXX XX F. v konaní zastúpený AK
JUDr. Roman Blažek s.r.o., Pohraničná č. 4, 945 01 Komárno o vypratanie nehnuteľnosti sudcom Mgr.
Petrom Mezőszállásim takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa k.ú. A. nad N. vedenú na LV č. XXXX
ako parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 88m2 a odstrániť oplotenie do 3 dní po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania žalobcu a to jeho právnej zástupkyni v plnej výške.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu E XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
E., VS:XXXXXXXXXX, KS:XXXX, ŠS:XXXXXXXXXX náhradu trov štátu titulom zaplatenej odmeny
znalečného sumu 561,07 eur do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca návrhom zo dňa 21.11.2012 sa domáhal na tunajšom súde proti žalovanému vypratania
nehnuteľnosti nachádzajúcu sa k.ú. A. nad N. vedenú na LV č. XXXX ako parc.č.XXX/XX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 88m2 a odstrániť oplotenie. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je
výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný predmetný pozemok oplotil a užíva bez
právneho dôvodu. V záujme zabezpečenia príjazdovej cesty k Dunaju ostatným vlastníkom rekreačných
chát navrhol žalobe vyhovieť. Žalovaný napriek písomnej výzve žalobcu predmet sporu nevypratal a
oplotenie neodstránil.

2.Spis následne bol postúpený na O. súd F. dňa 28.3.2013, ktorý vo veci vydal rozkaz na plnenie dňa

3.5.2013. Žalovaný podaním zo dňa 17.9.2013 podal proti rozkazu na plnenie odpor s odôvodnením.
V dôvodoch odporu poukázal na to, že žalobca nepreukázal svoje vlastníctvo k predmetu sporu,
argumentácie a námietky žalovaného pri osobných stretnutiach žalobcom neboli akceptované a
označenie predmetu sporu pre právne účely súd nepoužiteľné.

X.Okresný súd F. vo veci rozhodol rozsudkom dňa 13.11.2013, v ktorom návrhu žalobcu vyhovel. Na
základe včas podaného odvolania L. súd v L. v konaní XCo XXX/XXXX rozsudok zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. O. súd F. postúpením zo dňa 6.6.2014 vec postúpil tunajšiemu súdu
na ďalšie konanie.4.Písomným podaním zo dňa 12.5.2015 žalovaný považoval návrh žalobcu za nedôvodný z dôvodu, že
žalovanýneužívacelúvýmerupredmetnejnehnuteľnosti,aleibajejčasťavdruhomradezdôvodu,žesa
žalovaný stal vlastníkom ním užívanej časti žalovanej nehnuteľnosti titulom vydržania. Otázku vydržania

vlastníckeho práva žalovaným navrhuje vyriešiť ako otázku predbežnú. Žalovaný navrhuje, aby súd
vykonal miestnu ohliadku, vykonaním ktorej by sa na tvári miesta zistilo a preukázalo, že žalovaným
užívaná časť spornej nehnuteľnosti je užívaná spolu s nehnuteľnosťou, ktorá tvorí vlastnícke právo
žalovaného, t.j. s parc.č.XXX/X, ako keby sa jednalo o jednu parcelu. Vyplýva to aj z toho, že sporná
nehnuteľnosť, ako aj žalovaného nehnuteľnosť sú z ich severnej časti ohradené betónovým múrikom.

Podľa zistení žalovaného tento múrik tam postavil prvý majiteľ parc.č.XXX/X v 80-tych rokoch, kedy
vznikla táto parcela. Taktiež na žalovaným užívanej časti spornej nehnuteľnosti sa nachádza niekoľko
koreňov viniča, ktoré tam údajne vysadil prvý majiteľ parc.č. XXX/X v 80-tych rokoch. Od tej doby, až do
vzniku súčasného konfliktu so žalobcom žalovaný, ako aj jeho právni predchodcovia užívali spornú časť
nehnuteľnosti dobromyseľne ako vlastnú. Ak by bol prvý majiteľ parc.č. XXX/X čo i len tušil, že sporná
časť nehnuteľnosti mu vlastnícky nepatrí, tak by ju asi neohradil betónovým múrikom a nevysádzal naň

vinič.

5.Súd do konania ustanovil znalca z odboru geodézia a kartografia, a vo veci určil miestnu ohliadku na
deň 20.1.2016. Na miestnej ohliadke sa súd oboznámil s predmetom sporu i za pomoci znalkyne. Ďalej
súd vypočul navrhnutých svedkov: D.. M. XXX/X, vlastník susednej nehnuteľnosti s par. č. XXXX ktorý

uviedol, že je vlastníkom nehnuteľnosti od roku 1980 (pozemku) tento stav pozná od tohto roku. V tom
čase pozemok vo vlastníctve žalovaného bol prázdny, neoplotený, bez nadstavby. Presne nevie uviesť,
kedy sa postavila rekreačná chata. Stavebné povolenie bolo vydané na stavbu rekreačnej chaty bez
oplotenia, len živým plotom. K Dunaju bol voľný prístup od ich chát, ktoré nie sú pri brehu. Nepamätá
sa presne, viem, že nadstavba bola bez betónového oplotenia.

Svedkyňu: A. G., ktorá uviedla, že je vlastníčka parcely č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX. Nehnuteľnosť
vystavali jej rodičia cca koncom 70-tich rokov, následne bola nehnuteľnosť prevedená na ňu a jej
brata. Susediace nehnuteľnosti - predmet sporu síce stáli, ale boli bez oplotenia. Chata odporcu bola
postavená cca si v roku 1986-1987 bez oplotenia.
Nepamätá si presne kedy sa oplotenie postavilo. Či to postavila pôvodná vlastníčka, alebo odporca,

to nevie. Vie, že pôvodní vlastníci pani R. T. s manželom mali 3 deti a nehnuteľnosť predali po
smrti pána T.. Kedy boli postavené nehnuteľnosti, cez ktoré bol voľný prístup k Dunaju, k tomu sa
presne vyjadriť nevie. K samotnému Dunaju chodili cez parcelu č.XXX/X, kde je v súčasnosti susediaca
chata odporcu. K Dunaju nemôžu prechádzať od vtedy, ako boli postavené chaty na parc.č.XXX/X a
susediaca chata. Petíciu som podpísala aj ona, aby bol sprístupnený prechod k Dunaju. V súčasnosti

voľný prístup k Dunaju nie je žiadny. Všetko je vo vlastníctve fyzických alebo právnických osôb, nie vo
vlastníctve obce. Svedok: JUDr. I. I., pri výsluchu uviedol, že bol ako poslanec obecného zastupiteľstva
poverený riešením predmetného problému. Na podnet susediacich vlastníkov vo forme petície zasadala
komisia dňa 10.11.2011, kde bola táto problematika prejednaná. Žalovaný sa dostavil na komisiu, kde
sa zaviazal oplotenie odstrániť a sprístupniť prechod k Dunaju. Nakoľko do jari pozemok nesprístupnil,

bola vykonaná ohliadka aj za účasti žalovaného a to dňa 7.6.2012, na ktorej sa zaviazal, že sprístupní
pozemok.
Všetky vyššie uvedené listiny sú založené do súdneho spisu. Komisia doporučila stavebnému úradu
začať konať vo veci odstránenia stavby. On tu nemá žiadnu nehnuteľnosť, len bol poverený na
vyriešenie predmetného problému. Svedok C. K., pri výsluchu uviedol, že uvedené oplotenie na

pozemku žalovaného bolo vystavané od roku 1988-1995, presne to nevie. Vystaval ho predchádzajúci
majiteľ. Túto skutočnosť vie, lebo je občanom obce a často chodí do tejto lokality. Vinič na pozemku -
predmetu sporu parc. č. XXX/XX je minimálne 20 -25 rokov starý, vysadil ho predchádzajúci vlastník.
Svedok W. W., ktorý pri výsluchu uviedol, že je vlastníkom susediacej nehnuteľnosti č.d. XXX. Pozná
predmetnú rekreačnú chatu žalovaného. Počas výstavby jeho chaty bola vystavaná aj chata žalovaného

a to pánom T.. Obývali chatu spolu s manželkou. Oplotenie bolo vystavané v cca roku 1990 pánom T. v
stave, v akom sa aj teraz nachádza. V čase keď pán T. staval oplotenie vysadil aj vinič tak, ako je to aj
v súčasnosti. Svedok K. G., ktorý pri výsluchu uviedol, že je manželom pani A. G., ktorá už vypovedala.
Pravidelne sa tu zdržiava od roku 1987 a vie potvrdiť, že chata žalovaného síce stála, avšak bez
oplotenia. Kedy bol vystavaný plot, k tomu sa vyjadriť nevie. Súhlasí s tvrdením, že vinič na parcele

č.XXX/XX bol vysadený ešte pánom T.- predchádzajúcim vlastníkom.

6.V písomnom podaní žalobca uviedol, že žalobca trvá na tom, že žalovaný nepredložil súdu žiadny
právne relevantný dôkaz nadobudnutia tohto nehnuteľného majetku vydržaním. Jedným z predpokladovvydržania ako osobitého spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byt'
oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci spojené s
vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že mu táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí

byt' splnená aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec
patri musí byt' podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa
bolo a to nielen pri vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu dôvodné. Na základe znaleckého
posudku č.XX/XXXX vyhotoveným Ing. K. H., ktorý znalecký posudok predložil sám žalovaný je však
zrejmé, že žalovaný pri kúpe svojej nehnuteľnosti (chaty so súp.č.XXX na parc.č.XXX/X s pozemkom

parc.č.XXX/X k.ú. A. nad N., LV č. XXXX), kupoval v roku 2005 len tieto nehnuteľnosti, na ktoré bral úver
z H. a.s., L. (dôkaz - pečiatka banky na prednej strane posudku). Predmetným znaleckým posudkom
č. XX/XXXX bola stanovená všeobecná hodnota rekreačnej chaty so súp. č. XXX na pozemku p. V.
č. XXX/X s príslušenstvom a pozemkov parc.č.XXX/X a XXX/X v k.ú. A. nad N. pre účely zriadenia
záložného práva. Sporná parc.č.XXX/XX nebola nikdy predmetom prevodu, takže žalovaný od začiatku
vedel a musel vedieť čo kupuje a čo tvorí od začiatku jeho vlastníctvo. Takisto predmetnú nehnuteľnosť

neužíval nerušene, nakoľko minimálne od roku 2011 bol vyzývaný k vyprataniu predmetného pozemku.
V tejto súvislosti vo všeobecnosti platí, že strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa
mu stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať
pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Žalobca má za to, že táto držba oprávnená nie je a v tomto prípade
nie je splnená ani vydržacia doba.

7.Na ústnom pojednávaní žalobca poukázal na to, že žalovaný bol niekoľko krát písomne vyzvaný na
uvoľneniepozemku,avšaknaprieksľubomzjeho stranykvyprataniupredmetnejnehnuteľnostinedošlo.
Ohľadne obrany žalovaného poukazuje na predložené čestné prehlásenie bývalého starostu M. R.
z obsahu ktorého vyplýva, že i právny predchodca žalobcu bol uzrozumený s tým, že predmetný

pozemok je vo vlastníctve obce a že iba s ústnym súhlasom starostu mohol využívať predmetný
pozemok. Žalovaný na ústnom pojednávaní poukázal na Znalecký posudok znalkyne Ing. J. E. č.
2., čl. 224 spisu, zvlášť na stranu č. 25 z čoho vyplýva, že počiatok - začiatok plynutia 10 ročnej
lehoty na dobromyseľné užívanie začalo plynúť v roku 1985, kedy bol pozemok daný do užívania
pôvodným užívateľom. Poukazujúc na č.l. 25 posudku č.l. 247 v zmysle ktorého až v roku 2005

geometrickýmplánombolavytvorenáparcelatvoriacapredmetsporu.Zuvedenéhovyplýva,poukazujúc
na prehlásenie bývalého starostu M. R., že najskôr až po roku 2005 teda po vytvorení predmetnej
parcely mohol žalobca právneho predchodcu žalovaného vyzvať resp. oznámiť, že predmetný pozemok
tvorí vlastníctvo žalobcu. Vychádzajúc z počítania lehôt aj právnych predchodcov za obdobie od 1985
do 2005 podľa názoru žalovaného uplynula 10-ročná vydržacia lehota, teda v predmetnom prípade

pri započítaní dobromyseľnosti právnych predchodcov žalobcu spĺňa všetky zákonom požadované
podmienky vydržania.

8.V písomnom podaní žalobca zo dňa 29.11.2016 poukázal na vyjadrenie žalovaného. Podľa ktorého
držba bola dobromyseľná od 1985. Táto skutočnosť nezodpovedá pravde, pretože predchádzajúci

vlastník K. T. požiadal obecný úrad listom dňa 16.2.1994 o prenájom 60 m2 z parcely vo vlastníctve
obce, nachádzajúcej sa vedľa jeho parcely č.XXX/X (z parc.XXX/X). V žiadosti uviedol, že ak by ju obec
predávala, tak žiada o jej odkúpenie. V čase podania jeho žiadosti parcela XXX/XX ešte neexistovala.
Jeho žiadosť o prenájom bola odsúhlasená na 40.Zasadnutí OZ v A. nad N. dňa 25.2.1994. Ako
z hore uvedeného vyplýva predchádzajúci vlastník do roku 2006 nebol dobromyseľným držiteľom.

Bol si vedomý, že parcela, ktorú užíval bola len v nájme, na základe súhlasu vlastníka pozemku. Z
tohto vyplýva, že predchádzajúci vlastníci nespĺňali zákonom požadované podmienky vydržania. Ak
by vydržanie trvalo od roku 1985, podľa geometrických plánov najprv by predmetom vydržania bola
parc.č.XXX/X vo výmere XXX m2. Po roku 2005 parc.č.XXX/XX vo výmere 88 m2. V skutočnosti
žalovaný užíva časť pozemku na parc.č.XXX/XX v dĺžke 13m. lebo ďalšia časť v dĺžke 13,99 m je

spoločná hranica s parc.č.XXX/XX. Celkový rozmer parcely, ktorú užíva žalovaný je 3m x 13m t.j.39m2.

9.Na ďalšom ústnom pojednávaní právny zástupca žalovaného poukázal na to, že zo žiadosti nebohého
T. K. zo dňa 16.2.1994 nevyplýva o ktorý pozemok požiadal pri uzatvorení nájomnej zmluvy. V tejto časti
je to neurčité. Na doplnenie neurčitosti žiadosti nebohého K. T., že sa netýka predmet sporu poukazuje

na obsah listu žiadosti z ktorého vyplýva, že požiadal o nájom cca 60m2, kým znalkyňa na mieste
samom určila vo svojom posudku rozsah užívania spornej nehnuteľnosti cca 30 m2. A že či týmto listom
nebohý nemyslel prenájom z uličnej strany pozemku tj. vybetónovanú časť. V neposlednom rade ak
žalobca tvrdí, že táto cesta bola jedinou prístupovou cestou k Dunaju, prečo súhlasil s prenájmom sužívaním predmetu sporu právneho predchodcu žalovaného. Právna zástupkyňa žalobcu na prednesy
žalovaného uviedla, že okolité parcely boli vo vlastníctve iných fyzických osôb. Jedine sporná parcela
tvoriaca predmet sporu je vo vlastníctve žalobcu teda obce A. nad N.. Z uvedeného jasne vyplýva,

že žiadosť predchádzajúceho nebohého vlastníka sa týkala práve predmetného sporného pozemku.
Jedine mohlo ísť o spornú parcelu z dôvodov, že sporná parcela č.XXX/XX o výmere 88m2 vznikla až
geometrickým plánom v roku 1995, pred tým bola začlenená k parcele č.XXX/X a jedine žalobca má vo
vlastníctve iba túto parcelu a žiadne iné susediace parcely s nehnuteľnosťou žalovaného.

10.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami
procesnej obrany: Snímka k katastrálnej mapy č.l. 5, LV č.l. 6, petícia č.l. 7, 8, výzva na vypratanie
č.l. 9, odpoveď na výzvu č.l. 10, opätovná výzva č.l. 11-12, rozsudok OS F. č.l. 65-69, odvolanie č.l.
83- 84, fotodokumentácia č.l. 85-90, snímka č.l. 91, vyjadrenie žalobcu č.l. 102-104, kópia katastrálnej
mapy č.l. 105, uznesenie KS L. č.l. 111-116, kópia katastrálnej mapy č.l. 125, LV č.l. 126-131, vyjadrenie
žalovaného č.l. 147-148, stanovisko žalobcu č.l. 150-151, LV č.l. 163-166, kópia katastrálnej mapy č.l.

167-169, ZP č.l. 178-182, kolaudačné rozhodnutie č.l. 183, ZP č.l. 186-192, kúpna zmluva č.l. 199-201,
vyjadrenie žalobcu č.l. 213-214, ZP č. X/XXXX č.l. 222-257, stanovisko pr. zást. žalobcu č.l. 266, čestné
vyhlásenie č.l. 268, posledná výzva č.l. 269-270, prezenčná listina č.l. 271, zápisnica č.l. 272, výzva č.l.
273, zápisnica č.l. 281- 282, žiadosť č.l. 283 -286 spisu. Na základe takto vykonaného dokazovania súd
ustálil nasledovný skutkový a právny záver.

11.Žalobcajevýlučnýmvlastníkomnehnuteľnostinachádzajúcejsak.ú.A.nadN.vedenejnaLVč.XXXX
ako parc.č.XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 88m2. Na základe dohody o zriadení práva
osobného užívania pozemku A. XXX/XX, k pozemku parc.č.XXX/X ostatnej plochy o výmere 169 m2, z
LV č. 1 pre k.ú. A. nad N., bolo zriadené právo osobného užívania k pozemku na výstavbu rod. domčeka,

rekr. Chaty, garáže a zriadenia záhradky v prospech užívateľa C. M. a manž. B. M.. Na základe kúpnej
zmluvy RI XXX/XX došlo k prevodu parcely č.XXX/X zapísanej na LV č.XXXX a rozostavanej rekreačnej
chaty, parcela č.XXX/X ostat. plocha o výmere 169 m2 na nadobúdateľov K. T. a manž. R. T. v celosti. Na
základe dedičstva D XXXX/XX, Dnot XXX/XX, Z XXX/XX došlo k zápisu dedičstva po poručiteľovi K. T.
parcely č.XXX/X zapísanej na LV č. XXXX a rozostavanej rekreačnej chaty parcela reg. C KN č. XXX/X

ostat. plocha o výmere 169 m2 na dedičov R. T. 1 k celku, G. D. 1/8 k celku, Q. L. 1/8 k celku, R. R. 1/8 k
celku a K. T. 1/8 k celku, Žiadosť o zápis Z XXXX/XX, zápis stavby s.č. XXX na parcele reg. C KN Č. XXX/
X na podklade rozhodnutia č. XXX/XXXX o určení súpisného čísla, kolaudačného rozhodnutia č. XX-St./
XX/XXXX- E.-2. Kúpna zmluva V XXXX/XX - prevod parciel reg. C KN č. XXX/X, XXX/X a rekreačnej
chaty na parcele reg. C KN č. XXX/X zapísaných na LV č. XXXX parcela reg. C KN č. XXX/X zast. plocha

a nádvorie o výmere 126 m2 parcela reg. C KN č. XXX/X zast, plocha a nádvorie o výmere 43 m2 stavba
s.č. XXX- rekreačná chata na parcele reg. C KN č. XXX/X v prospech kupujúceho B.. C. G. v celosti.
Geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXXX-XX z roku 1984 z „doterajšieho stavu“ PK vložky č. XXX, bola
parcela č.XXX/X -les o výmere 863 m2. Z tejto parcely boli vytvorené parcely č.XXX/X, XXX/X,XXX/X.
Parcela č.XXX/X vo výmere 169 m2, ktorá je vo vlastníctve žalovaného. Parcela XXX/X bola vo výmere

263 m2. Geometrickým plánom č. XX/XXXX bola vytvorená parc.č. XXX/XX zast. plocha o výmere 88 m2
z pôvodnej parc. č.XXX/X zast. plocha o výmere 263 m2 vo vlastníctve žalobcu. Na základe znaleckého
posudku č. XX/XXXX vypracovanej pre účely kúpy nehnuteľností parciel reg. C KN č.XXX/X, XXX/X a
rekreačnej chaty na parcele reg. C KN č. XXX/X zapísaných na LV č. XXXX parcela reg. C KN č.XXX/X
zast. plocha a nádvorie o výmere 126 m2 parcela reg. C KN č.XXX/X zast, plocha a nádvorie o výmere

43 m2 stavba s.č. XXX- rekreačná chata na parcele reg. C KN č. XXX/X, vyplýva, že plot uličný a bočný
pri garáži v celkovej dĺžke 12,80 m bol postavený v roku 1990. Je založený na betónových základových
pásoch šírky 30 mm s podmurovkou betónovou výšky 300 mm. Plot tvoria oceľové stĺpy, medzi ktoré
sú osadene rámy s výplňou z drevených dosiek. Výška výplne plota je 100 cm. V plote sú osadene
plotové vráta veľkosti 2600 x 1300 mm, vyhotovené podobne ako plot. Žalovaný ako nadobúdateľ po

kúpe nehnuteľností ujal užívania nehnuteľností v stave ako ju nadobudol od predávajúcich. Vlastník K.
T., ktorý postavil rekreačnú chatu požiadal obecný úrad listom dňa 16.2.1994 o prenájom 60m2 z parcely
vo vlastníctve obce, nachádzajúcej sa vedľa jeho parcely č.XXX/X (z parc.XXX/X). V žiadosti uviedol,
že ak by ju obec predávala, tak žiada o jej odkúpenie. V čase podania jeho žiadosti parcela č.XXX/
XX ešte neexistovala. Jeho žiadosť o prenájom bola odsúhlasená na 40.Zasadnutí OZ v A. nad N. dňa

25.2.1994. V žiadosti poukázal na malú výmeru jeho pozemku pri rekreačnej chate o výmere 169 m2.
Poslanci obecného zastupiteľstva so žiadosťou K. T. na prenájom obecného pozemku vedľa jeho chaty
č. XXX, cca 60 m2 súhlasili. Žalobca žalovaného písomne vyzval na uvoľnenie pozemku parc.č.XXX/XX,
ktorú užíva bez právneho dôvodu za účelom jeho využitia vo verejnom záujme. Ďalšiu výzvu žalobcažalovanému adresoval dňa 23.3.2012. Napriek výzvam žalovaný pozemok parc.č.XXX/XX užíva bez
právneho dôvodu.

12.Podľa § 126 Občianskeho zákonníka
(1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje;
najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
(2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

13.Podľa § 129 Občianskeho zákonníka
(1) Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

14.Podľa § 130 Občianskeho zákonníka
(1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je
držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

(2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo
na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
(3) Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po
dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé
náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

15.Podľa § 134 Občianskeho zákonníka
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k

veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).
(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca.
(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej
doby.

16.Podľa § 663 Občianskeho zákonníka
Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej
dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

17.Podľa § 872 Občianskeho zákonníka

(1) Právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej
osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté.
(2) Ak právo osobného užívania rovnakého nezastavaného pozemku vzniklo viacerým občanom

spoločne (spoločným užívateľom), stávajú sa s účinnosťou tohto zákona podielovými spoluvlastníkmi
s rovnakými podielmi.
(3) Ak právo osobného užívania rovnakého zastavaného pozemku vzniklo viacerým občanom spoločne
(spoločným užívateľom zastavaného pozemku), stávajú sa s účinnosťou tohto zákona podielovými
spoluvlastníkmi s podielmi, ktorých veľkosť je rovnaká ako veľkosť ich spoluvlastníckych podielov na

stavbe postavenej na pozemku v spoločnom osobnom užívaní. V prípade pochybností určí veľkosť
spoluvlastníckych podielov dohoda spoluvlastníkov, a ak k nej nedôjde, súd na návrh niektorého z nich.
(4) Ak právo osobného užívania k zastavanému alebo nezastavanému pozemku vzniklo manželom,
stávajú sa dňom účinnosti tohto zákona bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, pokiaľ ich
bezpodielové spoluvlastníctvo trvá; ak zaniklo, stávajú sa podielovými spoluvlastníkmi rovným dielom.

(5) Ak predo dňom účinnosti tohto zákona vzniklo občanovi právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o
osobnom užívaní pozemku, ale do účinnosti tohto zákona už nedošlo k dohode, prípadne k jej registrácii
právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva, vzniká oprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvy
k pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania. Ak oprávnený
neuplatní svoje právo do jedného roka od účinnosti tohto zákona, právo zanikne. Ak k uzavretiu kúpnej

zmluvy nedôjde, nie je dotknuté právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ( § 451 a nasl.).
(6) Ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších
predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môžesi oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj
pred účinnosťou tohto zákona.

18.Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh žalobcu je dôvodný. Žalobca
v rámci prostriedkov procesného útoku preukázal svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti tvoriaca predmet
sporu, ako i skutočnosť, že žalovaný predmet sporu užíva bez právneho dôvodu. Žalobca nehnuteľnosť
potrebuje na zabezpečenie verejných potrieb vlastníkov ostatných nehnuteľností za účelom prístupu
k Dunaji. Nakoľko žalovaný napriek doručenej výzvy na uvoľnenie (vypratanie) nehnuteľností, túto

nevypratal a oplotenie brániace v prechode ostatným vlastníkom susediacich nehnuteľností neodstránil,
súd žalovanému túto povinnosť uložil rozsudkom.

Súd v rámci skúmania prostriedkov procesnej obrany žalovaného spočívajúce v nadobudnutí
vlastníckeho práva vydržaním, kde oprávnenú a dobromyseľnú držbu odvodzoval od svojich právnych
predchodcov, sa riadil nasledovnými úvahami: Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom

nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou
držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania patria:
a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,
b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov.

Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže
započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je
pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.
V predmetnej veci žalobca listinným dôkazom preukázal opak tvrdenia žalovaného o dobromyseľnosti
jeho právneho predchodcu K. T., nakoľko z jeho žiadosti zo dňa 16.2.1994 adresovanej obecnému

zastupiteľstvu vyplýva, že je si vedomý celkovej výmery svojej nehnuteľnosti 169 m2, a že požiadal
zastupiteľstvo buď o predaj alebo o prenájom susediaceho pozemku vo vlastníctve žalobcu (obce).
Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX oplotenie bolo postavené v roku 1990 práve K. T.. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že jeho dobromyseľnosť v užívaní pozemku (vo vlastníctve žalobcu), najneskôr
skončila dňa vyhotovením žiadosti t.j. 16.2.1994. Od uvedeného dátumu v osobe K. T. nemožno hovoriť

o osobe dobromyseľného užívateľa, nakoľko žalobca mu udelil titul na užívanie vo forme prenájmu, čo
nemôže byť podkladom na vydržanie vlastníckeho práva vydržaním. Vzhľadom na skutočnosť, že K. T.
nehnuteľnosti nadobudol kúpou v roku 1988, nesplnil ani zákonom stanovenú desať ročnú vydržiacu
lehotu. Žalovaný, ktorý nehnuteľnosti nadobudol kúpou v roku 2005 od právnych nástupcov K. T. a
jeho manželky, tiež nesplnil zákonom stanovenú desať ročnú vydržiacu lehotu ani v prípade jeho

dobromyseľnosti, že mu právo patrí, nakoľko žalobca ho vyzval na uvoľnenie pozemku výzvou dňa
21.12.2011.

19.Súd ďalej skúmal aj právny titul užívania predmetu sporu žalovaným, a to na základe udeleného
súhlasu obecným zastupiteľstvom žalobcu na zasadnutí dňa 25.2.1994, kedy poslanci obecného

zastupiteľstva so žiadosťou K. T. na prenájom obecného pozemku vedľa jeho chaty č. XXX, cca 60 m2
súhlasili. Vychádzajúc z podstatných náležitostí nájomnej zmluvy, zmluva musí obsahovať označenie
prenajímateľa a nájomcu, medzi ktorými sa zmluva uzaviera, predmet nájmu a odplatu za nájom
(nájomné). Okrem týchto podstatných náležitostí môže zmluva obsahovať aj ďalšie náležitosti, napríklad
dohodnutú dobu nájmu, spôsob odovzdania a užívania najatej veci, spôsob platenia nájomného,

výpovedné dôvody, možnosti predčasnej výpovede pred dohodnutou dobou nájmu a pod. Predmetnom
prípade však medzi stranami konania resp. žalobcom a právnym predchodcom žalovaného nedošlo k
dohodnutiu podstatných náležitostí nájomnej zmluvy. Okrem udelenia súhlasu s prenájmom žalobcom,
žiadne ďalšie náležitosti dohodnuté neboli, čo má za následok neplatnosť a to absolútnej nájomnej
zmluvy. Nakoľko ani tento inštitút medzi stranami nebol platne dohodnutý, súd mal za to, že žalovaný

ani titulom nájmu nepožíva právnu ochranu, a po doručení výzvy na uvoľnenie užíva nehnuteľnosť bez
právneho titulu.

20.Podľa §255 CSP. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V
predmetnom prípade súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech v

konaní.

21.Podľa §262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.22.Výroková časť rozsudku o uložení povinnosti nahradiť trovy štátu titulom zaplatenej odmeny znalkyni
sa zakladá na ust.§ 259 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.