Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 23Er/646/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709209341
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Jombíková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6709209341.2

Uznesenie

Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému P. X., O.. XX.XX.XXXX, V. X. M., P. XXX/XX, vedenej
pod spisovou značkou EX 630/09 (pôvodne súdnym exekútorom JUDr. Júliou Kubjatkovou) v súčasnosti
ustanoveným náhradníkom súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad
so sídlom v Rimavskej Sobote, Kálmana Mikszatha 268, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo

výške 751,01 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen poverením č. 5611 030545 * zo dňa 19.08.2009 poveril súdneho exekútora
JUDr. Júliu Kubjatkovú vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného
vo výške 751,01 Eur s príslušenstvom, a to na základe rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom

Mgr. Michalom Krnáčom, so sídlom v Žiline, Mydlárska 185, sp. zn. RK-1235/07-MK zo dňa 28.12.2007,
ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 31.01.2008 a vykonateľnosť dňa
04.02.2008.

2. Exekučný súd musel vziať do úvahy skutočnosť, že predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi
je exekučný titul (§ 41 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení

účinnom do 31.03.2017 /ďalej len „Exekučný poriadok“/). Exekučným titulom je iba také rozhodnutie,
ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť. Každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého nútený
výkon sa navrhuje, musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti (formálnej i
materiálnej). V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44), na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50),
na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58). Súd musí zároveň v tomto rozsahu skúmať

exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo
formálnej vykonateľnosti, musí exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Skutočnosť, že dňa 19.08.2009 bolo v
predmetnej veci vydané poverenie na vykonanie exekúcie, nebráni skúmaniu podmienok vykonateľnosti
exekučného titulu kedykoľvek v priebehu exekúcie. Poverenie totiž nie je súdnym rozhodnutím a
nezakladá prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny

právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný
úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže
začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku), a ktorým súdny exekútor
preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať. Poverenie na vykonanie exekúcie však nemá priame
právne účinky voči osobe povinného, preto povinný voči nemu ani nemôže využiť žiadne opravné
prostriedky (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 205/2011 zo dňa

01.02.2012).3. Exekučný súd plniac svoju zákonnú povinnosť v každom štádiu exekučného konania aj bez návrhu
skúmať, či exekúcia prebieha na základe vykonateľného exekučného titulu, preskúmal, či rozhodcovský
rozsudok vydaný rozhodcom Mgr. Michalom Krnáčom, sp. zn. RK-1235/07-MK zo dňa 28.12.2007 je

vykonateľným exekučným titulom.

K spotrebiteľskej povahe záväzkovoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania

4. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej

prípadne len „OZ“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného do 30.06.2007 (ďalej aj
ako „zákon o ochrane spotrebiteľa“), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho

zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje.

5. Na prvom mieste súd skúmal povahu právneho vzťahu, ktorý medzi účastníkmi konania vznikol na

základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 05.06.2006. Je potrebné zohľadniť, že predmetná zmluva
bola uzavretá za účinnosti § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.2007, v danom čase však bol
pojem „spotrebiteľských zmlúv“ definovaný nielen v ust. § 52 ods. 1 OZ, ale súčasne aj v ust. § 23a
zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý tento pojem v porovnaní s OZ definoval širším spôsobom, preto
exekučný súd vychádzal v rámci povinnosti eurokonformného výkladu zo širšieho vymedzenia tohto

pojmu obsiahnutého v § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa.

6. Pri určení, či ide o spotrebiteľskú zmluvu na účely posúdenia ne/prijateľnosti jej jednotlivých dojednaní
nie je podstatný predmet zmluvy, ale povaha jej strán. Súdny dvor v týchto súvislostiach v rozsudku
vo veci C-488/11 Dirk Frederik Asbeek Brusse, Katarina de Man Garabito proti Jahani BV, zo dňa

30.05.2013 (body 29-30), pokiaľ ide pôsobnosť smernice 93/13 EHS uviedol, že žiadne ustanovenie
smernice neuvádza, na aké druhy zmlúv sa aplikuje, pritom smernica definuje zmluvy, na ktoré sa
vzťahuje, odkazom na určitú vlastnosť zmluvných strán, podľa toho či konajú alebo nekonajú s cieľom
vzťahujúcim sa k ich obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

7. Súd posúdil právny vzťah z predmetnej zmluvy ako spotrebiteľský zmluvný vzťah, v ktorom mal
oprávnený postavenie dodávateľa, a to s ohľadom na jeho predmet činnosti uvedený v Obchodnom
registri, ktorým je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, t.j.
pri plnení a uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Pokiaľ ide o
postavenie dlžníka z predmetnej zmluvy, z jej obsahu nevyplýva a žiadna okolnosť nenasvedčuje tomu,

že by predmetnú zmluvu uzatvoril v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, uskutočniac
tento právny úkon pod svojím obchodným menom. S ohľadom na ustanovenie § 52 ods. 1 OZ je
teda zrejmé, že pokiaľ so zreteľom na postavenie účastníkov predmetnej zmluvy nebol preukázaný
iný charakter ich vzájomného zmluvného vzťahu, ide nepochybne o spotrebiteľský zmluvný vzťah
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.

K právnemu posúdeniu ne/prijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvného ustanovenia v
spotrebiteľskej zmluve

8. Súd v rámci exekučného konania nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je

exekučným titulom; nemôže preskúmavať právne a skutkové závery, ktoré boli výsledkom konania, ktoré
predchádzalo vydaniu rozhodnutia, na poklade ktorého sa má vykonať exekúcia. Ak však exekučný
súd skúma platnosť rozhodcovskej zmluvy (či už uzavretej vo forme osobitnej zmluvy alebo vo forme
rozhodcovskej doložky k inej zmluve), takýto postup nemožno považovať za posudzovanie vecnejsprávnosti rozsudku rozhodcovského súdu, ale len za realizáciu oprávnenia vyplývajúceho z ust. § 44
ods. 2, resp. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

9. Rozhodca odvodil svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci z rozhodcovskej doložky,
ktorá je obsiahnutá v bode 18.2.1 Zmluvných dojednaní, ktoré majú povahu všeobecných obchodných
podmienok a sú súčasťou Zmluvy o úvere, ktorú účastníci konania uzavreli dňa 05.06.2006. V
zmysle rozhodcovskej doložky „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami
vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou

Zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred
jedným z nasledujúcich rozhodcov: • JUDr. Gustáv Ret, advokát, zapísaný v SAK pod č. 0978, so sídlom
Tomášikova 30, P.O.BOX 85, 830 00 Bratislava 3, • JUDr. Ján Smetana, advokát, zapísaný v SAK pod č.
0265, so sídlom Horná 51, 974 00 Banská Bystrica, • JUDr. Marianna Mochnáčová, advokátka, zapísaná
v SAK pod č. 3328, so sídlom Tyršovo nábrežie 11, 040 01 Košice, • Mgr. Michal Krnáč, advokát,
zapísaná v SAK pod č. 2083, so sídlom Konevova 3, 034 01 Martin. V prípade, že postupne alebo naraz

nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v
sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ.“

10. Nakoľko v danom prípade rozhodca odvodil svoju právomoc vec rozhodnúť z dohody medzi
účastníkmi konania, ktorí, ako už súd ustálil v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia,

boli voči sebe navzájom v postavení spotrebiteľa a dodávateľa, je povinnosťou exekučného súdu v
rámci prieskumnej právomoci vyplývajúcej z ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku ustáliť, či predmetná
rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

11. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 2 OZ, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne

dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 3 smernice 93/13, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Súd posudzuje ne/prijateľnosť konkrétnych zmluvných dojednaní nielen prostredníctvom
demonštratívneho výpočtu neprijateľných podmienok obsiahnutého v ust. § 53 ods. 3 OZ (v
znení účinnom do 31.12.2007), ale aj prostredníctvom tzv. generálnej klauzuly obsiahnutej v ust. §
53 ods. 1 OZ. Samotná smernica 93/13 EHS, rovnako ako Občiansky zákonník, obsahuje okrem

indikatívneho a príkladného výpočtu neprijateľných podmienok, obsiahnutého v prílohe, aj generálnu
klauzulu, obsiahnutú v čl. 3 ods. 1, pretože počíta s tým, že nekalé môžu byť nielen zmluvné dojednania
príkladmo uvedené v prílohe smernice, čo napokon jasne vyplýva aj z čl. 3 ods. 3 smernice, ktorý
uvádza, že zoznam uvedený v prílohe „je indikatívny a nevyčerpávajúci“. Neprijateľnou podmienkou v
spotrebiteľskej zmluve je teda vždy zmluvné ustanovenie, ktoré možno podradiť pod niektorú z klauzúl

obsiahnutých v ust. § 53 ods. 3 OZ, ale zároveň môže byť kvalifikované ako neprijateľná podmienka aj
zmluvné ustanovenie, ktoré nie je možné podradiť pod niektorú z týchto klauzúl, ak takéto dojednanie
napĺňa kritériá generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ. Nakoľko v čase uzavretia zmluvy o
úvere sa vo výpočte neprijateľných podmienok obsiahnutom v § 53 ods. 3 OZ nenachádzala klauzula
týkajúca sa rozhodcovskej doložky, ktorá bola do tohto výpočtu neprijateľných podmienok doplnená

až od 01.01.2008, exekučný súd vychádzal pri posudzovaní ne/prijateľnosti rozhodcovskej doložky z
generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ.

13. Podľa názoru súdu v prípade posudzovanej rozhodcovskej doložky obsiahnutej v ustanovení bodu
18. Zmluvných dojednaní, niet rozumnej pochybnosti o tom, že takéto zmluvné dojednanie napĺňa

kľúčové kritérium generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 OZ, keď dôsledkom takejto
rozhodcovskej doložky je spôsobenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa.14. Zo znenia rozhodcovskej doložky je zrejmé, že v jej dôsledku je spotrebiteľ nútený riešiť svoje spory
s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní.

15. Exekučný súd má za to, že dojednanie o právomoci rozhodcu obsiahnuté v rozhodcovskej
doložke svojimi dôsledkami napĺňa kritérium značnej nerovnováhy v právach povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa aj tým, že obsahuje vopred presne určený okruh rozhodcov, ktorých
výber spotrebiteľ nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť, keďže ich mená sú uvedené v predmetnej
rozhodcovskej doložke nachádzajúcej sa v dopredu naformulovaných všeobecných obchodných

podmienkach. Vzhľadom na to, že povinný v postavení spotrebiteľa nemal možnosť výber týchto osôb
akokoľvek ovplyvniť, táto skutočnosť sama osebe vyvoláva dôvodné pochybnosti o nestrannosti daných
rozhodcov vo vzťahu k stranám rozhodcovského konania, najmä oprávnenému.

16. Značnú nerovnováhu spôsobuje dojednaná rozhodcovská doložka aj tým, že v dôsledku jej
dojednania bola spotrebiteľovi sťažená obrana napr. aj stanovením neprimerane krátkej 7 dňovej lehoty

na žalobnú odpoveď bez možnosti jej zmeny či doplnenia (č.l. 18.2.1. písm. c) Zmluvných dojednaní),
čím došlo k prehĺbeniu už aj tak faktického nerovného stavu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä
sohľadomnanezanedbateľnénebezpečenstvo,žespotrebiteľosvojichprávachneviealebomáťažkosti
s ich uplatnením.

17. Podľa čl. 4 ods. 1 smernice 93/13, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky
ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

18. Zmluvné dojednania obsahujú v čl. 14 sankcie, konkrétne v prípade omeškania dlžníka so splnením
akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ je dlžník povinný uhradiť veriteľovi zmluvnú
pokutu vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania, v prípade omeškania s úhradou splátky
o viac ako 15 dní je dlžník povinný zaplatiť ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 5 % z výšky splátky, pri
omeškaní s úhradou splátky viac ako 30 dní ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 10 % z výšky splátky. Podľa

čl. 13.1. písm. a) Zmluvných dojednaní v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo iného
peňažného záväzku podľa zmluvy sa všetky záväzky dlžníka, ktoré sa podľa zmluvy mali stať splatnými
v budúcnosti, stávajú okamžite splatnými, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, pričom podľa čl. 14.4
Zmluvných dojednaní v prípade, že sa dlžník omešká so splnením povinnosti podľa čl. 13.1. písm. a) o
viac ako 15 dní, dlžník je povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 50 % z nominálnej výšky úveru.

19. Zo zmluvy o úvere a z vyjadrenia oprávneného zo dňa 15.01.2016 vyplýva, že oprávnený ako veriteľ
poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 995,82 Eur, a to za odmenu vo výške 278,83 Eur, pričom
táto odmena bola splatná ku dňu poskytnutia finančných prostriedkov a bola uhradená započítaním
oproti nároku dlžníka - povinného na poskytnutie úveru. K 11.11.2007, teda ku dňu splatnosti celého

nesplateného záväzku zo zmluvy, predstavovala nesplatená istina úveru sumu 165,91 Eur a nárok na
zmluvné pokuty sumu 996,58 Eur. Výška zmluvných pokút teda k uvedenému dňu predstavovala 600,68
% výšky dlžnej istiny úveru. Vo vzťahu k sume finančných prostriedkov, ktoré boli povinnému ako úver
aj reálne vyplatené, t.j. 716,99 Eur, predstavujú zmluvné pokuty 138,99 %.

20. Kritérium značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa napĺňa predmetná rozhodcovská doložka
ajtým,ževdôsledkujejuzavretiazískaldodávateľmožnosťuplatniťvočispotrebiteľovivrozhodcovskom
konaní pred rozhodcom, o ktorého nestrannosti vo vzťahu k stranám rozhodcovského konania možno
mať pochybnosti, a v ktorom bola spotrebiteľovi možnosť obrany svojich práv sťažená aj stanovením už
spomenutej neprimerane krátkej lehoty na žalobnú odpoveď, plnenia z hrubo nevyvážených ustanovení

o zmluvných pokutách dojednaných v čl. 14 Zmluvných dojednaní. Tieto dojednania o zmluvných
pokutách, sú pritom samy osebe spôsobilé naplniť definíciu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, pretože vzhľadom na ich výšku a kumuláciu spôsobujú v danom právnom vzťahu jednostrannú
značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa.

21. Existencia značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa je podľa názoru exekučného súdu
umocnená aj samotným začlenením rozhodcovskej doložky do všeobecných obchodných podmienok.
V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa
11.11.2013, bod 30, ktorý uviedol, že „Je potrebné zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľskýchzmluvách na rozdiel trebárs od obchodných zmlúv majú slúžiť k predovšetkým k tomu, aby nebolo
nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak
nesmú slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej

forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že
pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej
pokute). Ak dodávateľ napriek tomu takto koná, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto
konaniu nemožno priznať právnu ochranu.“

22. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru exekučného súdu v danom prípade rozhodcovská doložka
predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej
v ustanovení § 53 ods. 1 OZ, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 OZ absolútne neplatná.

Dôsledky neplatnosti rozhodcovskej doložky pre exekučné konanie a vykonateľnosť exekučného titulu

23. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie
sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

24. V predmetnej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok vydaný

rozhodcom, ktorý svoju právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania odvodzoval
od rozhodcovskej doložky, ktorú súd s ohľadom na už uvedené vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku
obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 OZ absolútne neplatná. Nakoľko
teda rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky bola dojednaná neplatne, rozhodca nemal
právomoc predmetný majetkový spor medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť. Exekučný súd

je oprávnený a zároveň povinný v každom štádiu exekúcie skúmať, či exekučný titul bol vydaný orgánom
vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny
akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval. Z uvedeného dôvodu
rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Mgr. Michalom Krnáčom, sp. zn. RK-1235/07-MK zo dňa
28.12.2007 nemohol nadobudnúť a ani nenadobudol formálnu a materiálnu vykonateľnosť, a teda nie

je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku zastavil.

25. O trovách exekúcie v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku súd nerozhodoval, nakoľko nemal

ich vyčíslenie k dispozícii a rozhodne o nich samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí

byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.