Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 14, 2018

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9Csp/216/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917210431
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:6917210431.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu U. proti

žalovanémuPROFICREDITSlovakia,s.r.o.,Pribinova25,Bratislava,IČO35792752zast.Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO 47 233 516 o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 934,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o žalobe žalobcu v časti, pokiaľ sa domáhal určiť, že úver uzavretý medzi účastníkmi
konania na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 12. 09. 2014 a 28. 10. 2015 je bezúročný a
bez poplatkov, z a s t a v u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 934,- eur do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa voči žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo
výške 56,- eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť

žalobcovi 934,- eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane
žalovaného uzavretím zmlúv o úvere. Žalobca uviedol, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahujú
zákonné náležitosti, neobsahujú konečný dátum splatnosti, splátka nie je rozdelená na istinu a úrok,
zmluvná odmena za poskytnutie úverov je v rozpore so zákonom a v zmluvách absentuje údaj o
priemernej RPMN. Vzhľadom na to je možné konštatovať, že úver je poskytnutý bez úrokov a bez
poplatkov a žalobcovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
2. V pôvodnej žalobe žalobca žiadal zároveň vysloviť, že úvery, ktoré boli poskytnuté žalovaným

žalobcovi na základe zmlúv o revolvingovom úvere, sú bezúročné a bez poplatkov. Na pojednávaní
žalobca zobral v tejto časti žalobu späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Vzhľadom na tú skutočnosť
súd konanie v časti určovacích výrokov zastavil v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p.
3. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť, poukázal na tú skutočnosť, že úverový
vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere, nie je vzťahom spotrebiteľským,
ale podnikateľským, uzavretý v režime obchodného práva, keďže zo zmluvy vyplýva, že peňažné
prostriedky boli poskytnuté pre účely výkonu podnikateľskej činnosti. Žalobca je v zmluve označený

údajmi evidovanými v zahraničnom živnostenskom registri, a preto v tejto súvislosti neprichádza do
úvahy porovnávanie nerovnováhy zmluvných strán v zmluvnom vzťahu, keďže ide o obchodnoprávny
vzťah, ktorý charakterizuje zmluvná voľnosť strán. V súvislosti s nespotrebiteľským charakterom zmluvy
žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu.4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvami o revolvingovom úvere zo dňa 28.
10. 2015 a 12. 09. 2014, splátkovými kalendármi k zmluve, rozhodcovskými zmluvami zo dňa 28. 10.
2015 a 12. 09. 2014, žiadosťou o odklad splátok, vyjadrením žalovaného zo dňa 24. 02. 2015, 19. 12.

2017, 13. 02. 2018 a 10. 05. 2018 s dokladmi o uhradení úveru žalobcovi, platbami žalobcu na čl. 49 a 50
spisu, priemernými úrokovými mierami z úverov poskytnutých v rokoch 2014 a 2015 a zistil nasledovný
skutkový stav.
5. Žalobca uzavrel so žalovaným PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. zmluvu o revolvingovom úvere dňa 12.
09. 2014, na základe ktorej skutočnosti žalovaný poskytol žalobcovi na účely výkonu jeho podnikateľskej

činnosti úver v dohodnutej výške 9.936,- eur, kde dlžník sa zaväzuje splatiť veriteľovi úver v 48
mesačných splátkach vo výške 207,- eur, kde splátkový kalendár je uvedený v prílohe č. 1, ktorá
je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá
predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Zmluvná odmena predstavuje 6.936,- eur a je splatná ku dňu
poskytnutia úveru. V prípade, že dlžník splatí všetky splátky úveru podľa splátkového kalendára, vzniká
dlžníkovipopredchádzajúcomschválenízostranyveriteľanároknarevolving.Zmluvnéstranysadohodli

na započítaní vzájomných pohľadávok vyplývajúcich z tejto zmluvy ku dňu poskytnutia úveru, a to
pohľadávky dlžníka na poskytnutý úver vo výške 9.936,- eur oproti pohľadávke veriteľa na zmluvnú
odmenu vo výške 6.936,- eur. Rozdiel bude ku dňu poskytnutia úveru uhradený veriteľom na účet
dlžníka. Samotná zmluva o revolvingovom úvere obsahuje 8 strán textu. Toho istého dňa strany dohodli
aj splátkový kalendár, na ktorom je uvedený aj podpis žalobcu a zároveň toho istého dňa bola uzavretá

aj rozhodcovská zmluva.
6. Žalobca uzavrel so žalovaným PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. ďalšiu zmluvu o revolvingovom úvere
dňa 28. 10. 2015, na základe ktorej skutočnosti žalovaný poskytol žalobcovi na účely výkonu jeho
podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej výške 6.624,- eur, kde dlžník sa zaväzuje splatiť veriteľovi
úver v 48 mesačných splátkach vo výške 138,- eur, kde splátkový kalendár je uvedený v prílohe č. 1,

ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu,
ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Zmluvná odmena predstavuje 4.624,- eur a je splatná ku
dňu poskytnutia úveru. V prípade, že dlžník splatí všetky splátky úveru podľa splátkového kalendára,
vzniká dlžníkovi po predchádzajúcom schválení zo strany veriteľa nárok na revolving. Zmluvné strany
sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok vyplývajúcich z tejto zmluvy ku dňu poskytnutia úveru,

a to pohľadávky dlžníka na poskytnutý úver vo výške 6.624,- eur oproti pohľadávke veriteľa na zmluvnú
odmenu vo výške 4.624,- eur. Rozdiel bude ku dňu poskytnutia úveru uhradený veriteľom na účet
dlžníka. Samotná zmluva o revolvingovom úvere obsahuje 8 strán textu. Toho istého dňa strany dohodli
aj splátkový kalendár, na ktorom je uvedený aj podpis žalobcu a zároveň toho istého dňa bola uzavretá
aj rozhodcovská zmluva.

7. Žalovaný vo vyjadrení k doručenej žalobe pri prvom úkone, ktorý mu v konaní patril, vzniesol námietku
miestnej príslušnosti tunajšieho súdu. Podľa názoru žalovaného žalobca neuzavrel zmluvy o úvere v
postavení spotrebiteľa, ale v postavení podnikateľa, keďže je zapísaný v zahraničnom živnostenskom
registri, a preto na riešenie sporu sa nepoužije právna úprava spotrebiteľských sporov a nepoužije
sa ani miestna príslušnosť na výber daná v zmysle § 19 písm. d) C.s.p. Na rozhodnutie o námietke

miestnej príslušnosti, ako aj na rozhodnutie, či na právny vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na
základe uzavretých zmlúv o úvere, sa použije spotrebiteľské právo, je teda podstatné vyriešiť otázku,
či žalobca uzavrel zmluvy o úvere ako spotrebiteľ alebo či zmluvy uzavrel ako podnikateľ v súvislosti s
podnikateľskou činnosťou a či bol úver poskytnutý na účely výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu.
8. Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené

inak (§ 13 C.s.p.). Popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v
obvode ktorého má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský
spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania (§ 19 písm. d)
C.s.p.). Pre posúdenie miestnej príslušnosti teda je rozhodujúce, v akom právnom postavení uzavrel
zmluvy o úvere žalobca. Žalovaný o svojich námietkach, že žalobca uzavrel zmluvu ako podnikateľ,

nepredložil žiadny dôkaz, poukázal len na to, že žalobca je evidovaný v zahraničnom živnostenskom
registri. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je
uvedené, že úver sa poskytuje dlžníkovi na výkon jeho podnikateľskej činnosti, pričom ide o formulárový
typ zmluvy s predtlačeným textom a v tejto súvislosti nemôže ísť o individuálne dohodnuté zmluvné
ustanovenie v zmysle § 53 ods. 2 Obč. zákonníka, keďže spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah tohto

zmluvného dojednania, keďže ide o typovú zmluvu na predtlačenom formulári žalovaného, ktorý mal
pripravený pre neobmedzený počet dlžníkov. Veriteľ musí preukázať opak, že zmluvné ustanovenia boli
individuálne dojednané, v opačnom prípade sa má za to, že konkrétne zmluvné dojednanie individuálne
dohodnuté nebolo v zmysle § 53 ods. 3 Obč. zákonníka. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvereje žalobca označený rodným číslom a je len uvedené označenie žalobcu v zahraničnom živnostenskom
registri a žiadny iný údaj v zmluve o úvere nie je uvedený, ktorý by spájal žalobcu s tým, že úver
berie ako podnikateľ na zabezpečenie podnikateľskej činnosti. Žalobca popieral, že by úver bol použitý

na účel súvisiaci s podnikaním, keďže v čase uzavretia zmluvy, ako aj v súčasnosti žalobca pracuje
ako opatrovateľ v Rakúsku, kde platí aj sociálne odvody a daňové priznanie podáva na Slovensku,
avšak len nulové, keďže má nízky príjem. S výkonom svojho podnikania nemá žiadne výdavky okrem
cestovného vo výške 60,- eur mesačne, ktoré výdavky mu prepláca rodina v Rakúsku, kde pracuje.
Finančné prostriedky z prvého úveru potreboval na uhradenie staršieho úveru a ten istý deň boli finančné

prostriedky poukázané vo výške 2.000,- eur na účet spoločnosti EOS. Pri uzatváraní úverových zmlúv
zástupca žalovaného vôbec neriešil účel, na ktorý by mali byť finančné prostriedky použité, chcel
len predložiť doklad o jeho predchádzajúcom príjme, na základe čoho žalobca predložil doklady o
evidovaní v živnostenskom registri v Rakúsku. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by v skutočnosti
skúmal účel použitia finančných prostriedkov, že sú použité na podnikateľské účely, uspokojil sa len s
tým, že žalobca je evidovaný v živnostenskom registri, žalobca popiera použitie finančných prostriedkov

v súvislosti s podnikaním, kde súd si nevie dosť dobre predstaviť, že by opatrovateľka v súvislosti
s podnikaním mala takéto vysoké výdavky súvisiace s podnikaním vzhľadom na charakter práce,
keďže ide o opatrovateľku v rodinách v Rakúsku, kde skutočne možno mať len výdavky súvisiace s
cestovným, ktoré jemu tá ktorá rodina prepláca. Z horeuvedených skutočností súd vyvodil záver, že
pri oboch úverových zmluvách, ktoré uzavreli strany sporu, ide o typovú formulárovú zmluvu, ktorú

žiadnym spôsobom žalobca nemohol ovplyvniť, žalovaný využil tú možnosť, že žalobca je evidovaný v
živnostenskom registri v zahraničí a hneď sa snažil podriadiť právny vzťah Obchodnému zákonníku s
uvedenímdozmluvy,žeúverječerpanýnaúčelyvýkonupodnikaniažalobcu,čosavôbecnepreukázalo.
Žalovaný vôbec nepreukázal, že by pred uzavretím zmluvy bol skúmal skutočný účel použitia finančných
prostriedkov, výpis zo živnostenského registra požadoval od žalobcu len za účelom preukázania

zdroja príjmu, nie za účelom preukázania účelu použitia poskytnutých finančných prostriedkov. Ďalej
nebolo preukázané, že by bolo medzi stranami sporu individuálne dohodnuté zmluvné dojednanie v
oboch zmluvách o úvere, že veriteľ poskytuje dlžníkovi finančné prostriedky na účely výkonu jeho
povolania, opak by musel žalovaný preukázať, čo však neurobil. Zo strany žalovaného v tejto súvislosti
možno konštatovať, že ide o nekalú obchodnú praktiku zo strany žalovaného zneužijúc skutočnosť, že

žalobca je evidovaný v živnostenskom registri na to, aby vylúčil podriadenie právneho vzťahu medzi
stranami sporu úprave Občianskeho zákonníka v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami, ako aj snahe
vylúčiť pôsobnosť Zákona o spotrebiteľských úveroch bez skutočnej snahy zistiť skutočný účel použitia
finančných prostriedkov. Preto možno jednoznačne uzavrieť, že žalobca vstupoval do právneho vzťahu
so žalovaným v súvislosti s poskytnutím úveru ako spotrebiteľ mimo rámca podnikateľských aktivít,

a preto je v danom prípade daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu v zmysle § 19 písm. d) C.s.p.
Vzhľadomnatietookolnostisúdnanámietkumiestnejnepríslušnostitunajšiehosúduneprihliadol,keďže
je nedôvodná a spor v zmysle § 42 C.s.p. prejednal a rozhodol, o ktorej skutočnosti nebolo potrebné
vydať samostatné rozhodnutie a je potrebné s touto skutočnosťou sa vysporiadať len v odôvodnení
rozhodnutia,ktorýmsakonaniekončí.Súdpretovychádzalztoho,žemedzistranamisporuboliuzavreté

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorý právny vzťah je potrebné použiť predpisy spotrebiteľského
práva.
9. Zmluvy uzavreté medzi žalobcom a žalovaným majú charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle §
52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel žalovaný ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti a žalobca ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa
musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč.
zákonníka.Zaspotrebiteľskúzmluvujemožnépovažovaťzmluvuuzavretúmedzižalobcomažalovaným

aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní
ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho
dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať.
10. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

- neprijateľná podmienka. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny a ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.11. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

12. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.
13. Podľa § 53 ods. 6 Obč. zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri
poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej

stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
14.Podľa§11ods.1písm.b)Zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníplatnomvčase
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 a v zmysle písm. d) ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere
je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

15. Podľa § 39 Obč. zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Podľa § 451 ods. 1, 2 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa § 457 Obč. zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
18. Pre posúdenie nároku žalobcu na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia je podstatné
posúdenie jeho nároku, či úver poskytnutý žalobcovi žalovaným je možné vyhodnotiť ako úver

poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov pre chýbajúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
19. Žalobca v žalobe tvrdil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonné náležitosti s
poukazom hlavne na neuvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnostispotrebiteľskéhoúveru.Súdjetohonázoru,žepredmetnúnáležitosťzmluvaospotrebiteľskom
úvere obsahuje, v obidvoch zmluvách je síce uvedené, že dlžník sa zaväzuje veriteľovi splatiť úver

v 48 mesačných splátkach a súčasťou zmluvy je aj splátkový kalendár ako príloha č. 1 zmluvy, ktorý
splátkový kalendár žalobca podpísal v rovnaký deň ako uzavretie zmluvy, splátkový kalendár podpísal,
a teda ho musel mať k dispozícii, kde v splátkovom kalendári je jednoznačný rozpis splatnosti a výšky
každej jednej mesačnej splátky. Je teda uvedená splatnosť aj poslednej splátky, ktorou je daná konečná
splatnosť úveru.

20. Pokiaľ ide o ďalšiu namietanú náležitosť žalobcom, ktorú namietal, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosť, a to uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov s uvedením poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom, tu súd poukazuje v prvom rade na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v konaní
C-42/2015 vo veci Home Credit, a.s. proti Kláre Bíróovej pri výklade smernice 2008/48, v zmysle ktorého

výkladu zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami
nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie
tejto istiny. Z toho teda vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje zákonnú náležitosť s
uvedením počtu splátok, s uvedením konkrétnej výšky splátky istiny, úrokov a poplatkov a táto zákonná
náležitosť je splnená, kde súd ešte poukazuje pri oboch namietaných náležitostiach na nové znenie

Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení Zákona č. 279/2017 Z.z., kde s účinnosťou
od 01. 05. 2018 už zákon nebude vyžadovať určenie termínu konečnej splatnosti úveru a pri náležitosti
v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) bude potrebné uviesť len výšku, počet, frekvenciu splátok a ich prípadné
poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s poukazom na písm.
i) citovaného ustanovenia v znení Zákona č. 279/2017 Z.z. Takto teda nová právna úprava reaguje

na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci Bíróová. V tejto súvislosti ešte súd poukazuje aj
na právne závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v konaniach 3Cdo/146/2017 a 3Cdo/56/2018, kde
Najvyšší súd uzavrel, že zmluva o úvere nemusí obsahovať rozpis pri každej jednej splátke, čo táto
splátka obsahuje.
21.Pokiaľideoďalšiezákonnénáležitostivzmysle§9ods.2Zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľských

úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavreté medzi
stranami sporu neobsahujú zákonom vyžadované náležitosti, a to v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) údaj o
RPMN pri zmluve uzavretej v roku 2014 (v roku 2015 písm. k)), neobsahuje náležitosť úrokovú sadzbu
úveru v zmysle § 9 písm. i) pri zmluve uzavretej v roku 2014, aj v roku 2015, keďže zákon vyžadujeuvedenie konkrétnej percentuálnej sadzby, kde obidve zmluvy o úvere obsahujú len uvedenie výšky
zmluvnej odmeny s uvedením výšky tejto odmeny, ale zmluva vôbec neobsahuje úrokovú sadzbu úveru.
Taktiež obidve zmluvy o úvere neobsahujú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) pre zmluvu uzavretú

v roku 2014, a to priemernú RPMN a ten istý údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. z) pre zmluvu uzavretú v
roku 2015. Keďže zmluvy o úvere neobsahujú tieto zákonné náležitosti, poskytnutý úver sa považuje v
zmysle § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z.z. za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov.
22. Na základe horeuvedeného záveru má teda žalovaný nárok len na vrátenie čistej sumy úveru, ktorý
bol poskytnutý žalobcovi. Pri zmluve uzavretej dňa 12. 09. 2014 bola poskytnutá žalobcovi suma 3.000,-

eur a žalobca uhradil sumu celkovo 4.554,- eur, a preto titulom tejto zmluvy by mal žalovaný vydať
bezdôvodné obohatenie ako plnenie poskytnuté žalobcom bez právneho dôvodu vo výške 1.554,- eur.
Pri druhej zmluve uzavretej dňa 28. 10. 2015 boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške
2.000,- eur a žalobca uhradil 1.380,- eur, a teda titulom tejto zmluvy o úvere by mal ešte žalobca uhradiť
žalovanému do čistej sumy úveru 620,- eur. Žalobca v rámci podaného vyjadrenia urobil započítací
návrh smerujúci k započítaniu v zmysle § 580 Obč. zákonníka a keďže ide o vzájomné pohľadávky

veriteľa a dlžníka, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zanikne pohľadávka započítaním v časti, pokiaľ
sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Keďže
titulom zmluvy o úvere uzavretej v roku 2014 mal by žalovaný vydať bezdôvodné obohatenie vo výške
presahujúcej čistý úver 1.554,- eur a titulom úverovej zmluvy uzavretej v roku 2015 mal by povinnosť
zaplatiť žalobca ešte sumu 620,- eur na vyrovnanie čistej sumy úveru poskytnutej mu žalovaným, ide o

vzájomné pohľadávky dlžníka a veriteľa, ktoré sú rovnakého druhu, zanikli započítaním v časti, v ktorej
sa kryli, t.j. vo výške 620,- eur a takto zostáva už len pohľadávka žalobcu voči žalovanému na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške žalovanej sumy, a to 934,- eur.
23. Čo sa týka zmluvného dojednania o zmluvnej odmene, v oboch zmluvách o spotrebiteľskom úvere
súd toto zmluvné dojednanie charakterizuje ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods.

4 písm. a) Obč. zákonníka, keďže ide o ustanovenie zmluvy, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorým sa
nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Tento záver súd urobil na základe toho, že obidve
zmluvy o úvere obsahujú 8 strán husto písaného textu, kde na to, aby súd mohol konštatovať, že žalobca
pred podpisom zmluvy sa mohol riadne oboznámiť so zmluvnými dojednaniami v zmluve a byť nimi
viazaný s vedomím, aké konkrétne zmluvné dojednania uzatvára, by musel byť vytvorený priestor aspoň

jednej hodiny na oboznámenie sa s každou úverovou zmluvou. Žalobca na pojednávaní uviedol, že
pred podpisom zmluvy zástupca žalovaného dal žalobcovi zmluvu len na podpis, zástupca žalovaného
uviedol len toľko, koľko splátok bude platiť a v akej výške bude splátka, žalobca nemal možnosť zmluvu
si ani prečítať a až po podpise zmluvy zmluvu zástupca žalovaného zobral so sebou a následne zmluva
prišla podpísaná žalovaným žalobcovi poštou. Na základe týchto okolností možno konštatovať, že

žalobca pred podpisom zmluvy nemal možnosť sa oboznámiť so zmluvnými dojednaniami v zmluve
o úvere vzhľadom na rozsiahlosť textu zmluvy o úvere, opak žalovaný nepreukázal, a preto takýmito
zmluvnými dojednaniami, minimálne týkajúce sa výšky zmluvnej odmeny a prípadného započítania
nároku žalobcu na poskytnutý úver voči nároku žalovaného na zmluvnú odmenu, žalobca nie je
viazaný, keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Aj na základe tohto konštatovania by bolo možné

vychádzať z toho, že došlo k neplatnej dohode o výške zmluvnej odmeny a na strane žalovaného by
došlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže by nemal nárok na zmluvnú odmenu a mal by nárok len na
sumu finančných prostriedkov, ktoré poskytol žalobcovi.
24. V súvislosti s namietaným charakterom zmluvného vzťahu medzi stranami sporu súd poukazuje na
ustanovenie § 24 Zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého ustanovenia aj v prípade, že by poskytnutý

úver nebol spotrebiteľským úverom, aj na takéto zmluvné vzťahy sa vzťahujú ustanovenia § 9 ods. 1 a 2
a § 11 zákona, to znamená, že aj takýto zmluvný vzťah - zmluva o úvere musí obsahovať náležitosti, a to
úrokovú sadzbu, RPMN a priemernú RPMN, kde pri absencii týchto náležitostí zmluvy o úvere nastupuje
dôsledok v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, že predmetný úver sa považuje za úver
poskytnutýbezúrokovapoplatkov.Tedaajvprípade,žebypredmetnéúveryneboližalobcoviposkytnuté

ako spotrebiteľovi, čo nebolo preukázané, nastúpila by pre žalovaného povinnosť vydať bezdôvodné
obohatenie tak, ako to súd uviedol vyššie.
25. Súd na záver podotýka, že obe zmluvy o úvere ako právne úkony podľa názoru súdu sú neplatnými
právnymiúkonmipreichrozporsdobrýmimravmispoukazomnavýškuodplaty,ktoráboladohodnutázo
strany žalovaného pri poskytnutí úveru. Pri úvere uzavretom v roku 2014 bola žalobcovi vyplatená suma

3.000,-eurazaobdobie48mesiacov,t.j.4rokovmázaplatiťžalobcacelkovo9.936,-eur,toznamená,že
zaplatí viac ako dvojnásobok poskytnutých finančných prostriedkov. Pri úvere poskytnutom v roku 2015
bola žalobcovi vyplatená suma 2.000,- eur a za obdobie 48 mesiacov, t.j. 4 rokov má zaplatiť žalobca
celkovo 6.624,- eur, to znamená, že zaplatí viac ako dvojnásobok poskytnutých finančných prostriedkov.Súd na stránke Ministerstva financií SR zistil priemerné úrokové sadzby úverov poskytnutých v roku
2014 za obdobné úvery, pričom tento dôkaz súd vykonal z vlastnej iniciatívy, keďže v spotrebiteľských
sporoch súd môže vo veci vykonať aj iné dôkazy, ktoré strany nenavrhnú v zmysle § 295 C.s.p., kde

v roku 2015 za obdobné úvery, ako bol úver poskytnutý žalovaným žalobcovi boli priemerné úrokové
sadzby 10,75 % a v roku 2014 10,19 %, čo pri porovnaní s viac ako 200 % úrokov navýšenia za celkovo
4 roky - 50% ročne - predstavuje niekoľkonásobné navýšenie úrokov ako priemerné úrokové sadzby v
období, ktoré platili pri poskytnutí úverov a takéto právne úkony - zmluvy o úvere by bolo možné hodnotiť
ako neplatné právne úkony pre ich rozpor s dobrými mravmi vzhľadom na neprimeranú výšku odplaty za

poskytnutie peňažných prostriedkov. Pri neplatnosti právnych úkonov vzniká taktiež povinnosť strane,
ktorá sa bezdôvodne obohatila, bezdôvodné obohatenie vydať a aj z tohto právneho titulu by vznikla
povinnosť žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie v žalovanej výške 934,- eur.
26. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti teda súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu ohľadom
vydania bezdôvodného obohatenia, kde žalobca má nárok na vydanie požadovaného bezdôvodného
obohatenia jednak na základe konštatovania, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, žalobca uhradil z oboch poskytnutých úverov viac finančných prostriedkov, pri ich súčte, ako
dostal od žalovaného a taký istý nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia prináleží žalobcovi titulom
prípadného konštatovania o neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi, kde na základe
neplatnosti vzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia taktiež v žalovanej výške.
27. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., kde žalobca,

ktorý mal úspech v konaní, má právo na plnú náhradu trov konania, kde však úspešný žalobca si právo
na náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
28. Keďže žalobca je oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. ú) Zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel, je povinný zaplatiť súdny poplatok žalovaný v zmysle
§ 2 ods. 2 citovaného zákona. Súdny poplatok predstavuje 6 % z priznanej sumy, najmenej 16,50 eur,

s poukazom na položku 1a) sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:
a) Neboli splnené procesné podmienky.
b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g)Zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie

súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.