Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 11, 2018

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 10Csp/140/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917206203
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Stašíková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2018:5917206203.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobcu: Platiť sa oplatí, s.r.o.,

IČO: 45684618, Košická 56, 821 08 Bratislava, zast.: Advokátska kancelária Jakubčák, advokátska
kancelária s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanej: Z. K., nar.XX.X.XXXX, bytom V., V. 8,
o zaplatenie 92,35 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou podanou na tunajší súd dňa 16.11.2017 mailom a dňa 23.11.2017 poštou, žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny

vo výške sumu 92,35 EUR a 5,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 23,09 EUR od 20.1.2015 do
zaplatenia, 5,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 23,08 EUR od 19.2.2015 do zaplatenia, 5,05 %
úrok z omeškania ročne zo sumy 23,09 EUR od 19.3.2015 do zaplatenia, 5,05 % úrok z omeškania
ročne zo sumy 23,09 EUR od 21.4.2015 do zaplatenia, a tiež sa domáhal aj náhrady trov konania.

2.Žalobu odôvodnil tým, že žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného
veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO 35 763

469, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel Sa, Vložka číslo 2081/
B (ďalej právny predchodca žalobcu) a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 27.8.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2016. Postúpenie
pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanej oznamované listom
zo dňa 12.2.2016. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR , sp . zn . 4 Obo 210/ 01 ) ( judikát R 119/
2003 ) „Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva,

že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej
osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že
sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že
oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a
slobodne. Platí to bez ohl'adu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp .
či vôbec vznikla. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o Postúpení
pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval

zmluvou o postúpení postupník. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu relevantným oznámením
postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka
na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu
otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení. Právny predchodca žalobcu je telekomunikačnýoperátor, ktorý ponúka jednotlivcom, domácnostiam a firemným zákazníkom produkty a služby pevnej i
mobilnej siete, služby internetového pripojenia, možnosti sledovania televízie a iné služby, kedy právny
predchodca žalobcu poskytuje služby i podľa zákona číslo 610/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov,

zákona o elektronických komunikáciách. Právny predchodca žalobcu a žalovaná sa na základe Zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli na tom,
že právny predchodca žalobcu bude žalovanej poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaná bude
uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o fixné služby. Na základe vzťahu medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou boli právnym predchodcom žalobcu žalovanej poskytnuté služby,

ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaná si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnila. Právny
predchodca žalobcu vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúru/faktúry, ktorú/ktoré však žalovaná
neuhradila riadne a včas a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie. K dnešnému dňu k úhrade
dlhu žalovanej uplatňovanému v tomto konaní zostáva (v prípade, že žalovaná k dokladu vystavenému
právnym predchodcom žalobcu nič nezaplatila, ďalej uvedená suma - dlžná suma - je totožná so sumou
podľa vystaveného dokladu; v prípade, že žalovaná k dokladu vystavenému právnym predchodcom

žalobcu zaplatila čo i len časť, táto platba bola priradená na istinu a ďalej uvedená suma je totožná s
dlžnou sumou - nie je totožná so sumou podľa vystaveného dokladu):
- suma vo výške 23,09 EUR, doklad č. 770250276, splatná dňa 19.1.2015 + úroky z omeškania
- suma vo výške 23,08 EUR, doklad č. 8771207732, splatná dňa 18.2.2015 + úroky z omeškania
- suma vo výške 23,09 EUR, doklad č. 7772183870, splatná dňa 18.3.2015 + úroky z omeškania

- suma vo výške 23,09 EUR, doklad č. 5773137614, splatná dňa 20.4.2015 + úroky z omeškania.
Nakoľko žalobca si v tomto konaní nemusí voči žalovanej uplatňovať všetky pohľadávky, ktoré
ako postupník od pôvodného veriteľa nadobudol a žalovaná mohla uhrádzať i takéto, v tomto
konaní neuplatňované pohľadávky, tu uvedená platba žalovanej môže/uvedené platby žalovanej môžu
presiahnuť sumu pôvodnej istiny v tomto konaní uplatňovaných pohľadávok, táto platba/tieto platby sa

totiž započítavala/započítavali i na pohľadávky v tomto konaní neuplatňované (skôr splatné). Žalobca si
v tomto konaní uplatňuje nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby. Žalovaná si svoju
povinnosť zaplatiť včas a riadne nesplnila, v dôsledku čoho sa dostala do omeškania. Žalobca si v tomto
konaní uplatňuje nárok na úrok z omeškania v minimálnej zákonnej výške 5 % p.a..

3.Žalobca svoje skutkové tvrdenia preukazoval listinami a to:
a) Zmluvou o poskytovaní verejných služieb a nájme KZ zo dňa 26.3.2010
b) odovzdávacím protokolom Magio sat zo dňa 6.7.2010
c) faktúrami č. 8771207732, 573137614, 7772183870, 0770250276
d) oznámením o postúpení pohľadávky datumovanej 24.6.2016

Všetky listiny vo fotokópii.

Podľa § 177ods. 2, Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,

Podľa § 219 ods.3, Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana
požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

4.Nakoľko mal súd za to, že sú splnené podmienky podľa vyššie citovaných ustanovení procesného
poriadku, súd vo veci pojednávanie nenariaďoval.

5.Pred samotným vykonaním dokazovania vo vzťahu k uplatnenému nároku súd skúmal existenciu

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko tento svoje postavenie odôvodňoval nadobudnutím
pohľadávky od pôvodného veriteľa a to obchodnej spoločnosti Slovak Telekom a.s. Bajkalská 28,
Bratislava IČO: 35 763 469 a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015
a odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2016.

6.Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťoukaždého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal.(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)

7.Nakoľko predmetná zmluva o postúpení pohľadávky netvorila súčasť listinných dôkazov, súd skúmal
či bola splnená požiadavka uvedená v § 526 ods.2 Občianskeho zákonníka(ak postúpenie pohľadávky
oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení).
Žalobca tvrdil oznámenie postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného

žalobcu zo dňa 12.2.2016. Na túto skutočnosť však nepreložil žiadny listinný dôkaz, preto súd vykonal
dokazovanie oboznámením sa kópiou listiny datovanej dňa 24.6.2016 označenej ako „Oznámenie o
postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka“. K uvedenej listine nebolo žalobcom
preukazované doručovanie žalovanému či už doručenkou alebo poštovým hárkom.

8.Vychádzajúc z judikovaného stanoviska Najvyššieho súdu SR , sp . zn . 4 Obo 210/ 01 ) ( judikát

R 119/ 2003 ) je nesporné, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú
voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému
veriteľovisdôsledkom,žesazbavísvojhozáväzku,jeoznámeniejehopôvodnéhoveriteľa,(samozrejme
za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a
bolo urobené vážne a slobodne.). Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy

o Postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie a relevantným oznámením postupcu o postúpení
pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie
postúpenej pohľadávky.

9.Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 ods.2 Občianskeho zákonníka sa spravuje režimom

doručovania hmotnoprávnych úkonov podľa § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav
vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Účinnosť takéhoto právneho úkonu
nastane pokiaľ dôjde resp. je doručený adresátovi t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície. Zákon však
nevyžaduje aby sa adresát s obsahom úkonu aj oboznámil, stačí keď adresát získal konkrétnu možnosť
oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle. Právna teória a súdna prax za takú možnosť považuje nielen

samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom ale aj prípady keď dôjde k doručeniu
do poštovej schránky alebo oznámeniu o uložení zásielky a pod. v tejto súvislosti súd poukazuje
nap. Na rozhodnutie NS ČR zo dňa 8.6.2011 sp.zn. 26Cdo268/2011, NS SR zo dňa 28.1.2011 sp.zn.
5Cdo129/2010).

10.Z listinného dôkazu predloženého žalobcom označeného ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky
podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka“ datovaného dňa 24.6.2016 (žalobcom označené
oznámenie zo dňa 12.2.2016 nebolo súdu predložené)nemal súd za preukázané či sa tento úkon dostal
do sféry dispozície žalovanej resp. či žalovaná získal možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť.

11.Vyhodnotením skutkových tvrdení žalobcu v nadväznosti na ich preukázanie listinami ním
predloženými, súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, keď ani z jedného
listinného dôkazu nevyplýva kedy a akým spôsobom bolo žalovanej oznámené postúpenie pohľadávky,
z ktorého dôvodu súd má za to, že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu a jeho žalobu potom
zamietol. V kontexte s uvedením súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 11. 2011, sp.

zn. 1Sžr/38/2011, ktorým najvyšší súd dal do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa
ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je
totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením,

či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o
využívaní zákonných procesných ustanovení.

12.Záverom súd uvádza, že predmetným rozhodnutím nezaniká povinnosť žalovanej plniť na základe
uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní služby a nájme KZ zo dňa 23.6.2010 pôvodnému veriteľovi.

Podľa ust. § 255ods. 1, CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.13.Žalovanej, hoci mala vo veci úspech, zo spisu nevyplývajú žiadne trovy konania preto súd jej nárok
na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, (§ 355 ods.1, § 356 CSP) písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,
b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.