Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. jún 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24Csp/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117224645
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117224645.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v sporovej veci žalobcu: Poštová banka, a.s.,

so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO:
50 361 368, proti žalovanej: Y. Y.Á., T.. XX.XX.XXXX, H. Z. XX, XXX XX Z., o zaplatenie 5 273,59 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2 153,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne z dlžnej sumy od 10.5.2018 do zaplatenia v pravidelných splátkach po 96 eur mesačne vždy k 25-
temu dňu v mesiaci až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane

splatným celý dlh.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.12.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
zaplatiť mu 5 273,59 eur s príslušenstvom. Tvrdil, že dňa 12.9.2012 so žalovanou uzatvoril zmluvu o
úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 5 500 eur. Nakoľko sa žalovaná dostala

do omeškania so splácaním svojho dlhu, žalobca požadoval od žalovanej predčasné splatenie úveru
vo výške 5 273,59 eur s príslušenstvom. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe
označil zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX, obchodné podmienky pre úver, všeobecné obchodné
podmienky, predpis splátok k zmluve o úvere, listinu „aktuálny stav úveru“, upozornenie s podacím
hárkom, výzvu na úhradu dlžnej sumy s doručenkou.

2. Žalovaná zásielku súdu so žalobou, prílohami a procesnými poučeniami neprevzala v odbernej lehote,

rovnako aj pokus o doručenie prostredníctvom Obvodného oddelenia policajného zboru Prešov - Juh
ostal bezvýsledný. Súd preto zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke súdu od 20.4.2018 do 9.5.2018. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila, skutkové tvrdenia
uvádzané žalobcom nepoprela.

3. Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 20.6.2018 v neprítomnosti strán sporu, nakoľko dôležitý
dôvod na odročenie pojednávania nebol zistený ani tvrdený. Žalobca vopred písomne ospravedlnil

svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní a navrhol, aby súd vec prejednal a rozhodol aj v jeho
neprítomnosti. V tomto podaní uviedol, že súhlasí s postupným splnením dlhu žalovanou v pravidelných
mesačnýchsplátkachpo96eurmesačne.Žalovanázásielkuspredvolanímnapojednávanieneprevzala
v odbernej lehote.4. Súd sa pri rozhodovaní vo veci oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a zistil, že dňa 13.9.2012
bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzatvorená zmluva o úvere - dostupná

pôžička na vopred pripravenom tlačive, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 5
500 eur, s výškou mesačnej splátky 142,50 eur, dátum prvej platby bol dohodnutý do 12.10.2012, počet
mesačných splátok 72, celková výška nákladov 3 729,90 eur, dátum konečnej splatnosti 12.9.2018,
priemerná RPMN na trhu 19,08%, RPMN banky 20,74%, úroková sadzba 19%, dátum každej ďalšej
platby k 12. dňu v mesiaci. Zároveň bol dohodnutý základný súbor poistenia. Súčasťou zmluvy nebol

rozpis splátok istiny úrokov a poplatkov, predpoklady pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov,
ani celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Z formulára zmluvy nie je jasné, či mala žalovaná
možnosť uzatvoriť túto zmluvu aj bez dojednaného poistenia, nakoľko mala výber z dvoch možností -
základnýsúborpoisteniaalebokomplexnýsúborpoistenia.Žalobcaskúmalschopnosťžalovanejsplácať
úver, pričom zistil, že žalovaná má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie, je vydatá, má vyživovaciu
povinnosť k jednému dieťaťu, je zamestnaná v spoločnosti Č. G., G..M..B.., G. G. F.X. X, Y.. Čistý

mesačný príjem jej domácnosti bol vo výške 1 400 eur, mesačné splátky žalovanej boli vo výške 303
eur. V období od 18.10.2012 do 5.1.2015 žalovaná uhradila žalobcovi v mesačných splátkach sumu 3
346,66 eur. Listom zo dňa 5.1.2015, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, žalobca
oznámil žalovanej, že pohľadávka sa stala predčasne splatnou a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy vo
výške 5 725,09 eur, žalovaná dlžnú sumu nezaplatila. Žalovaná uhradila žalobcovi spolu 3 346,66 eur

za tento úver.

5. V zmluve ani v obchodných podmienkach pre úver nie sú uvedené predpoklady, ktoré boli použité
pre výpočet RPMN, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ani výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Žalobca neskúmal schopnosť žalovanej ako dlžníka splácať poskytnutý úver, preto nebol oprávnený
vyžadovať od žalovanej ako spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

6. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil tak, že medzi žalobcom a žalovanou ide o

spotrebiteľský vzťah, pričom zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom 01.12.2011 do 31.12.2012, teda v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy.

7. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

8. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred

zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä
dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo

cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.10. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny
štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úverprizmluváchospotrebiteľskomúverezatvorenýchdo15kalendárnychdnípozverejnenípriemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

11. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y) a § 10 ods. 1 ,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

12. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 , nie je oprávnený vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

13. Podľa § 37 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v

rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.

15. Podľa § 53 odsek 1 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 52 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, súneplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. Ustanovenie § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka v citovanom znení nadobudlo účinnosť 1.5.2014,
právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia, to znamená, že od účinnosti sa
zákonodarcom zvolená právna úprava vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (z
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8MCdo 13/2014 z 28.5.2015).

19. Základom sporu je neuvážené poskytovanie spotrebiteľských úverov v spojitosti s nepriaznivou
sociálnou situáciou na východnom Slovensku. Žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v sume,
ktorá je neprimerane vysoká k majetkovým a príjmovým pomerom žalovanej zisteným žalobcom. Podľa
názoru súdu prvej inštancie je potrebné považovať predmetný úvery za bezúročný a bez poplatkov z
dôvodu, že žalobca hrubo porušil svoje povinnosti preskúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť
žalovanej splácať poskytnuté úvery. Pri poskytnutí spotrebiteľského úveru žalobca vedel, že žalovaná

má len stredoškolské vzdelanie a jednu vyživovaciu povinnosť, nezistil jej mesačný príjem, len mesačný
príjem celej domácnosti, ktorý bol 1400 eur a poskytol jej spotrebiteľský úver s mesačnou splátkou
142,50 eur na šesť rokov, hoci vedel, že žalovaná je už zadĺžená tak, že spláca dlhy v sume 303 eur
mesačne.

20. V predmetnej právnej veci bolo nesporné, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere
medzi Poštovou bankou, a.s. a žalovanou ako klientom. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd zistil, že
dojednané poistenie schopnosti žalovanej splácať úver je neplatné, keďže jej žiadosť bola uvedená
na predformulovanom tlačive, kde priamo v strednej časti zmluvy je uvedený text „Žiadam o poistenie
schopnosti splácať úver a vyhlasujem, že spĺňam podmienky pre vznik zvoleného súboru poistenia

uvedeného v bode 11.5 Obchodných podmienok pre úver - dostupnápôžička, dostupnápôžička - šikovná
rezerva“, pričom žalovaná mala výber z dvoch možnosti - základný súbor alebo komplexný súbor, pričom
žalovanáoznačilazákladnýsúbor.Ztextuzmluvyniejezrejmé,čimalažalovanámožnosťzískaťpôžičku
aj bez uzatvorenia poistenia; v pochybnostiach súd aplikoval výklad pre spotrebiteľa priaznivejší tak,
že tento právny úkon posúdil ako neplatný, keďže je dôvodná pochybnosť, či bol vykonaný slobodne a

vážne, teda vykonané platby poistného boli započítané na splátky istiny.

21. Ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) je potrebné považovať za najdôležitejší údaj
pre spotrebiteľa vzhľadom na to, že zahŕňa všetky náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutím
spotrebiteľského úveru. Je preto najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru.

Zákonom č. 129/2010 Z.z. zákonodarca preto sprísnil obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere aj tým spôsobom, že pri povinnom údaji o ročnej percentuálnej miere nákladov pridal aj nutnosť
uviesť všetky predpoklady, ktoré boli použité pre jej výpočet, pričom tieto predpoklady musia byť
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Aj keď v tomto prípade je v zmluvách uvedená hodnota
ročnej percentuálnej miere nákladov, nie sú v nej uvedené spomínané predpoklady a to dokonca ani v

obchodných podmienkach, ktoré boli použité pre jej výpočet. Preto táto ich absencia spôsobuje ďalšiu
fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

22. V zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva síce obsahovala údaj označený ako „RPMN“,
avšak tento údaj je podľa názoru súdu pre bežného spotrebiteľa nedostatočne zrozumiteľný, často uniká

jeho pozornosti a môže si ho vysvetliť úplne iným spôsobom, zvlášť pokiaľ je v zmluve uvedený výlučne
formou skratky. Podľa názoru súdu nebola dostatočne naplnená informačná povinnosť žalobcu ako
poskytovateľa úveru.

23. Podľa názoru súdu prvej inštancie nepostačuje, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere má písomnú

formu a ustanovenie § 11 odsek 1 písmeno a) zákona č. 129/2010 Z.z. si nemožno vykladať tak,
že musia byť kumulatívne splnené podmienky nedostatku písomnej formy a absencie niektorej z tam
vymenovaných náležitostí zmluvy. Takýto výklad je bez základnej logiky a viedol by k absurdnému
záveru, že stačilo by, ak by dodávateľ v zmluve uviedol len výšku spotrebiteľského úveru bez
ďalších náležitostí, čo určite nebolo zámerom zákonodarcu. Citované ustanovenie sa žiada vykladať

tak, že záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je potrebné prijať pri nedostatku písomnej
formy o spotrebiteľskom úvere alebo pri absencii konkrétnych obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Výklad a aplikácia § 11 citovaného zákona musí byť v súlade so zmyslom a
účelom citovaného zákona. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatnýmobsahovým náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 9 odsek 2 a § 11 odsek 1 písmeno a) citovaného
zákona. Pokiaľ zmluva neobsahuje niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 odsek 1 písmeno a), nie
je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma (rozsudok Krajského súdu v Prešove

č.k. 21Co 10/2015-74 zo dňa 26.11.2015).

24. Súd skúmal, či bolo dojednanie o splátkach úveru v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch.
V období po vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit
Slovakia a.s. poti Kláre Bíróovej bol zvažovaný rozsah aplikácie záverov uvedeného rozsudku. Výklad

obsiahnutý v rozsudku bol v určitom období po vydaní rozsudku aplikovaný v rozhodovacej činnosti
súdov vo veciach vyplývajúcich zo spotrebiteľských záväzkových vzťahov. Po prehodnotení výkladu
bolo konštatované, že Súdny dvor Európskej únie vykladá výlučne právo Európskej únie a ako taký nie
je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Súdny dvor Európskej únie aj vo veci C-42/15
poskytol výlučne výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách v spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102//EHS. Nevyjadroval sa k výkladu

zákona o spotrebiteľských úveroch. Súdom aplikované ustanovenia o spotrebiteľských úveroch sú
odlišné od ustanovení smernice č. 2008/48/ES (článok 10, odsek 2 písmeno c) a článok 10, odsek
2 písmeno h)) a nakoľko súd aplikoval vnútroštátny zákon o spotrebiteľských úveroch a nie smernicu
č. 2008/48/ES, výklad dotknutých ustanovení smernice Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 nemá
vplyv na rozhodovaciu činnosť v spore. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora

EÚ (C-152/84, C-91/92, C-397/01) na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami,
v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie
smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti sa ako také nemôže použiť v rámci
sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci, v danom spore dodávateľ proti spotrebiteľovi.
Z uvedených dôvodov v predmetnom spore rozsudok Súdneho dvora Európskej únie číslo C-42/15,

nemá vplyv na právne posúdenie veci vnútroštátnym súdom. Navyše, text právneho predpisu Slovenskej
republiky síce nemôže ísť proti textu smernice, ale môže ísť nad jej rámec.

25. Za poskytnuté úvery zaplatila žalovaná spolu 3 346,66 eur, žalobca jej poskytol úver vo výške 5
500 eur. Pri závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 odsek 1 citovaného zákona

žalovaná by teda mala žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru, teda je povinná uhradiť žalobcovi
sumu 2 153,34 eur. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu považoval za dôvodnú v časti o zaplatenie
dlžnej istiny 2 153,34 eur a vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

26. Podľa § 559 odsek 2 zákona č. 40/ 1964 Zb. Občiansky zákonník, dlh musí byť splnený riadne a včas.

27. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/ 1964 Zb. Občiansky zákonník, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

28. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/ 1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu bola vo výške 0%.
31. Keďže žalobca náležite neskúmal schopnosť žalovanej splácať úver, nebol oprávnený vyhlásiť
predčasnú splatnosť úveru, teda nemá nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy od 1.11.2017.
Žalovaná nesplnila svoj záväzok v stanovenej lehote a dostala sa do omeškania, preto v zmysle vyššie

citovaných zákonných ustanovení žalobcovi patrí zároveň aj úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal vo
výške 5,00% ročne z dlžnej sumy od 10.5.2018, teda odo dňa nasledujúceho po dni zvesenia oznámenia
o podanej žalobe a v ostávajúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 2 Civilného sporového poriadku a keďže mal
žalobca vo veci úspech len čiastočný v rozsahu menšom ako 50%, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou

žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

V Prešove, dňa 20. júna 2018