Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/188/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201419
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov

senátu JUDr. Mariána Trenčana a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobkyne: B. Q., Q. č. XXX,
Q., právne zastúpená: JUDr. Adam Puškár, advokát, Karpatská 5, Bratislava, proti žalovanému: Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor štátnych sociálnych dávok, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. H./E., P./Q./XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 31.07.2013 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti vyššie

uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a bolo potvrdené
rozhodnutie vydané v prvom stupni Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Úsek sociálnych
vecí a rodiny, Pracovisko Senec č. U zo dňa 13.02.2013 v spojení s listom č. U zo dňa 17.04.2013
(oprava prvostupňového rozhodnutia), ktorým bol podľa § 7 ods. 4 písm. a/ zákona č. 571/2009 Z.z. o
rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
aj ako „zákon č. 571/2009 Z.z.“ alebo ako „zákon“) a podľa nariadenia (ES) Európskeho parlamentu
a Rady 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov a

nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania
nariadenia (ES) č. 883/2004 sa žalobkyni ako oprávnenej osobe pri starostlivosti o maloleté dieťa B. F.,
nar. XX.XX.XXXX odňal rodičovský príspevok od 01.12.2011 v sume 190,10 eur. Žalobkyňa považovala
rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadala ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie.

V prvom rade namietala, že v danom prípade slovenské správne orgány nespolupracovali s príslušnou

inštitúciou v Grécku tak, ako to predpokladá nariadenie č. 987/2009 v čl. 11 ods. 1, pričom poukázala na
bod 2, 10 a 11 úvodných ustanovení nariadenia. Celé nariadenie č. 987/2009 je založené na spolupráci
inštitúcií členských štátov, čo v prípade žalobkyne vôbec nebolo dodržané a správne orgány oboch
stupňov porušili predpisy komunitárneho práva, ktoré majú podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred
zákonmi SR. Uvedené namietala žalobkyňa i v konaní, predovšetkým v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu, žalovaný však na uvedenú námietku vo svojom rozhodnutí nereagoval, a preto žalobkyňa
považovala jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné.

Ďalej žalobkyňa namietala postup, akým správne orgány určovali bydlisko žalobkyne. V zmysle čl. 1
písm. j/ nariadenia č. 883/2004 bydlisko znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. Spôsob určenia
bydliska potom vyplýva z čl. 11 Nariadenia č. 987/2009, a to na základe spolupráce inštitúcií členskýchštátov. Podľa tohto článku, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov
o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode
určiacentrumzáujmovdotknutejosobynazákladecelkovéhoposúdeniavšetkýchdostupnýchinformácií

súvisiacich s príslušnými skutočnosťami na základe kritérií vymenovaných v tomto článku. Pokiaľ
nedôjde k dohode uvedených inštitúcií, na určenie skutočného bydliska sa za rozhodujúci považuje
úmysel tejto osoby tak, ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli
k presťahovaniu. Žalobkyňa tvrdila, že skutkový stav, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie,
nebol spoľahlivo zistený. Správne orgány sa dôsledne nezaoberali podmienkami pre určenie bydliska

predpokladané v čl. 11 Nariadenia č. 987/2009, lebo dostatočne neskúmali žalobkynin rodinný stav a
rodinné väzby, nebol určený členský štát, ktorý sa považuje za miesto bydliska na daňové účely, bytovú
situáciunielennaSlovensku,aleajvmiestenávštevy(Grécku),neboliposúdenieďalšieosobitnékritériá,
ktorými sa vyznačuje prípad žalobkyne, akým je napríklad povinné zdravotné poistenie na Slovensku,
platenie poplatku za odpad na Slovensku, úmysel žalobkyne zdržiavať sa trvalo na Slovensku. Správny
orgán by potom zistil, že rodinné väzby ako aj centrum záujmov sa u žalobkyni viaže na Slovensko a

v Grécku je len na návšteve, aby zabezpečila kontakt dieťaťa s otcom, ktorý je vážne chorý, a preto
nemôže on cestovať na Slovensko. Taktiež žalobkyňa zdôraznila, že ohľadom predmetnej sociálnej
dávky sa bola informovať aj na inštitúcii v Grécku, kde ju informovali, že je v Grécku len na návšteve
a preto sa jej prípadom nezaoberali. V zmysle čl. 11 Nariadenia č. 987/2009 mali príslušné inštitúcie
SR a Grécka po vzájomnej dohode určiť centrum záujmov na základe všetkých dostupných informácií

súvisiacich s príslušnými skutočnosťami. Ak by nedospeli k dohode, potom by na určenie miesta bydliska
žalobkynebolrozhodujúcijejúmysel.Vtomtosmerepostupovalisprávneorgányvrozporesnariadením,
lebo s gréckou inštitúciou vôbec nespolupracovali a neurčili centrum záujmov spoločne s ňou, a tým
presunuli túto povinnosť na žalobkyňu. Žalobkyňa poukázala na rozsudok NSSR sp. zn. 4Sžso/18/2011
zo dňa 20.03.2012, v ktorom sa uvádza, že súčasťou skúmania miesta bydliska nie je len preukázanie

skutočností svedčiacich o nezachovaní bydliska v SR, ale aj skúmanie reálnych podmienok existencie
bývania o mieste pobytu - výkonu zamestnania. Žalobkyňa dodala, že jej prítomnosť v Grécku nemohli
správne orgány bez ďalšieho považovať za trvalú a stabilnú bez skúmania okrem iného aj otázky
reálneho bydliska v Grécku, pričom v jej prípade zhoda názorov na bydlisko nebola osvedčená s
príslušnou gréckou inštitúciou.

Žalobkyňa namietala tiež nedostatočné odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože v
ňom nie sú dostatočne vyhodnotené všetky dôkazy, ktoré sú rozhodnutí spomenuté. Napríklad nie je
vyhodnotenéto,akývplyvnarozhodnutiesprávnehoorgánumalaskutočnosť,žežalobkyňanepožiadala
všeobecnú zdravotnú poisťovňu o preplatenie zdravotnej starostlivosti, ako aj nedošlo k vyhodnoteniu

predloženého dokladu o cestovnom poistení - poisťovne Kooperatíva.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 14.10.2013, zotrval na svojom
doterajšomprávnomnázore,žalobupovažovalzanedôvodnúažiadaljuzamietnuť.Ksvojmustanovisku
žalovaný pripojil vyjadrenie prvostupňového správneho orgánu, z ktorého vyplýva, že žalobkyni ako

oprávnenej osobe v zmysle zákona č. 571/2009 Z.z. a Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní
systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodiny,
ktorísapohybujúvrámcispoločenstvavzneníneskoršíchpredpisovaNariadeniaRady(EHS)č.574/72,
ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní Nariadenia (EHS) č. 1408/71 platiteľ (správny orgán prvého
stupňa) vyplácal rodičovský príspevok pri starostlivosti o dieťa do troch rokoch veku syna od decembra

2009, teda od prihlásenia dieťaťa na trvalý pobyt na území SR. So žiadosti o rodičovský príspevok,
ktorú platiteľ obdržal dňa 18.12.2009 vyplýva, že otec dieťaťa je samostatne zárobkovo činnou osobou
v Grécku, žalobkyňa nie je v SR zamestnaná a so žiadosti tiež vyplývalo, že nemá bydlisko v inom
členskom štáte. Grécko bolo z dôvodu zamestnania otca dieťaťa primárne kompetentné na výplatu
rodičovského príspevku, avšak z dôvodu, že Grécko nemá takúto rodinnú dávku, rodičovský príspevok

vyplácala žalobkyni SR ako sekundárne kompetentný štát.

Dňa 20.12.2011 obdržal platiteľ rodný list - zápis mena a z jeho prekladu z gréckeho jazyka vyplynulo,
že žalobkyni sa v Grécku dňa XX.XX.XXXX narodilo ďalšie dieťa, dcéra J.. Narodením ďalšieho
dieťaťa došlo v rodine žalobkyne k zmene, ktorá má vplyv na posúdenie oprávnenosti na ďalšiu výplatu

rodičovského príspevku.

Z podkladov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii a z kópie vyhlásenia o bydlisku pre účely
Nariadenia č. 883/2004 a 987/2009 zo dňa 25.01.2012, ktoré dňa 30.01.2012 platiteľovi osobne prinieslamatka žalobkyne, vyplýva, že žalobkyňa uvádza adresu trvalého bydliska Q. Z vyhlásenia o bydlisku
zároveň vyplýva, že bydlisko v inom členskom štáte uvádza žalobkyňa na adrese v Grécku, kde je od
roku 2009. Podľa jej vyjadrenia ide o pravidelné návštevy, aby umožnila kontakt detí s ich otcom. tiež

uvádza, že v Grécku nie je pracovne viazaná ani poistená a každé dva tri mesiace je s dieťaťom v SR.
Z údajov o druhej posudzovanej osobe vo vyhlásení o bydlisku vyplýva, že otec maloletých detí má
bydlisko na adrese v Grécku od roku 1993. Z vyhlásenia o bydlisku tiež vyplýva, že otec maloletých
detí v Grécku od roku 2007 podniká na základe živnostenského oprávnenia. Taktiež sa uvádza, že otec
maloletých detí býva u svojho otca a tiež, že členským štátom na daňové účely a platenie zdravotného

poistenia je od roku 1991 Grécko. V predmetnom vyhlásení o bydlisku žalobkyňa uviedla, že obe jej
maloleté deti majú detskú lekárku na území SR, aj v Grécku.

Z dôvodu, že k posúdeniu nároku na rodičovský príspevok boli potrebné aj ďalšie podklady prvostupňový
správny orgán listom zo dňa 17.07.2012 vyzval žalobkyňu, aby v určenej lehote predložila potvrdenie o
tom, či jej bola zo zdravotnej poisťovne v SR preplatená zdravotná starostlivosť poskytnutá jej maloletým

deťom počas návštevy v Grécku a tiež, aby preukázala skutočnosti, že sa spolu s jej deťmi zdržiava celé
dva až tri mesiace v SR. V spisovej dokumentácii sa nachádza čestné vyhlásenie žalobkyne podpísané
dňa 23.07.2012 v Grécku, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa nepožiadala všeobecnú zdravotnú poisťovňu
o preplatenie zdravotnej starostlivosti, ktorá bola poskytovaná jej maloletým deťom počas návštev v
Grécku. Zároveň sa v spisovej dokumentácii nachádza cestovné poistenie držiteľov platobných kariet

uzavreté medzi žalobkyňou a poisťovňou Kooperatíva a.s., z ktorej je zrejmé, že žalobkyňa uzavrela
dňa 02.06.2011 ročné poistenie. Žalobkyňa sa dňa 03.01.2013 osobne dostavila k prvostupňovému
správnemu orgánu a uviedla, že na Slovensko pricestovala dňa 24.12.2012 a dňa 06.01.2013 odchádza
naspäť do Grécka. Zároveň uviedla, že jej ďalší plánovaný príchod na Slovensko bude v máji 2013. Z
úradnéhozáznamutiežvyplýva,žedňa03.01.2013navštívilaspolusjejmaloletýmideťmidetskúlekárku

a tiež to, že finančné náklady spojené so zabezpečením zdravotnej starostlivosti maloletým deťom v
Grécku uhrádza otec detí a zároveň aj to, že žalobkyňa nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom žiadnej
nehnuteľnosti v SR. Platiteľ rodičovského príspevku listom zo dňa 09.01.2013 požiadal praktického
lekára pre deti a dorast o zaslanie správy o tom, v ktorých dňoch odo dňa 01.12.2011 až do času
rozhodného pre správne konanie bola maloletým deťom žalobkyne poskytnutá lekárska starostlivosť

na území SR. Z listu praktického lekára pre deti a dorast doručeného platiteľovi dňa 11.02.2013
vyplýva, že maloleté deti bývajú v Grécku, v období od 01.12.2011 bol maloletý syn žalobkyne v
detskej poradni ambulancie praktického lekára dňa 14.05.2012 a ďalšia návšteva bola dňa 03.01.2013,
kedy mal maloletý 3,5 roka. Zo zaslanej správy tiež vyplýva, že očkovací preukaz priniesla matka detí
(žalobkyňa) z Grécka, kde má maloletý absolvované povinné očkovanie. Dcéra žalobkyne povinné

očkovanie absolvovala taktiež v Grécku. Platiteľ na základe podkladov nachádzajúcich sa v spisovej
dokumentácii dospel k záveru, že centrum záujmov rodiny žalobkyne je v Grécku, pretože v období od
01.12.2011žalobkyňaajejmaloletédetižijúprevažnevGrécku,kdejejejmaloletýmdeťomposkytovaná
aj zdravotná starostlivosť, a preto SR nie je príslušnou krajinou na výplatu rodičovského príspevku. Na
základe toho bol rozhodnutím zo dňa 13.02.2013 rodičovský príspevok žalobkyni od 01.12.2011 odňatý.

V priebehu odvolacieho konania požiadal platiteľ materskú školu o potvrdenie, odkedy je prijatý maloletý
syn žalobkyne do ich zariadenia a tiež o oznámenie, koľko hodín denne toto zariadenie navštevuje.
Na základe uvedeného dňa 15.04.2013 obdržal platiteľ potvrdenie materskej školy, z ktorého vyplýva,
že maloletý bude navštevovať ich zariadenie od 27.05.2013 do 01.06.2013 a tiež to, že maloletý nemá

každodennú dochádzku do materskej školy.

Žalovaný svojim rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne a odvolaním napadnuté prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že narodenie dieťaťa v rodine mení štruktúru rodiny
s možným priamym vplyvom na nárok na rodinné dávky podľa jednotlivých zainteresovaných legislatív

a v niektorých prípadoch má narodenie dieťaťa vplyv aj na sumy vyplácaných rodinných dávok v
závislosti od počtu detí v rodine. V zmysle platnej legislatívy je na základe uvedených skutočností po
narodení ďalšieho dieťaťa v rodine dôvod na nové posúdenie splnenia podmienok nároku na výplatu
rodičovského príspevku. Od 01.05.2010 nadobudlo účinnosť Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu
a rady č. 883/2004 a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktoré nahradili

predchádzajúce právne predpisy. Hlava III Nariadenia č. 883/2004 obsahuje osobitné ustanovenia
súvisiace s osobitnými kategóriami dávok, kde kapitola 8 obsahuje osobitné ustanovenia pre rodinné
dávky, ktoré sú nepríspevkovými dávkami. Podľa týchto osobitných ustanovení pri rodinných dávkach
je nárok odvodzovaný od nároku oboch rodičov detí na základe ich výkonu pracovnej činnosti ( a tedapríslušnostikprávnympredpisompodľaštátu,doktoréhosystémusociálnehozabezpečeniaprispievajú)
a aj od bydliska detí. Posudzovaná je situácia celej rodiny a kritérií pre posudzovanie nárokov na
rodinné dávky je viac ako pri príspevkových dávkach sociálneho zabezpečenia, pri ktorých sa určuje

uplatniteľná legislatíva len na jednotlivca a viac je aj rozhodujúcich skutočností s priamym vplyvom na
nárok na rodinné dávky v zmysle príslušných nárokových legislatív. Preto v tejto súvislosti uvedené
nariadenia skúmajú aj centrum záujmu rodiny, teda jej rodinných príslušníkov. Bydlisko podľa čl. 1 písm.
j/ Nariadenia č. 883/2004 znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. Bydlisko teda nemusí byť zhodné
s trvalým pobytom v zmysle slovenskej legislatívy, ale v zmysle definície bydliska podľa Nariadenia č.

883/2004 je trvalý pobyt na Slovensku iba štatistický údaj, podstatné je, kde rodičia s deťmi žijú, kde
majú deti detského lekára, u ktorého absolvujú pravidelné prehliadky, kde deti navštevujú základnú školu
a podobne. Z vyššie opísaných informácií, ktoré mal správny orgán od žalobkyne, ošetrujúcej lekárky a
materskej školy pre správny orgán vyplynulo, že bydlisko detí, teda miesto, kde obe maloleté deti žijú,
je v Grécku, a preto tento členský štát je v zmysle čl. 11 Nariadenia č. 883/2004 príslušný na výplatu
rodinných dávok. Podľa čl. 11 bod. 3 písm. a/ Nariadenia č. 883/2004, s výhradou čl. 12 až 16 osoba

vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte
podliehaprávnympredpisomtohtoštátu.Zospisovejdokumentáciejezrejmé,žeotecdetíbývavGrécku
a v tomto členskom štáte vykonáva aj zárobkovú činnosť, preto v zmysle vyššie uvedeného článku
podlieha legislatíve Grécka. Podľa všeobecných pravidiel v zmysle čl. 11 bod. 3 písm. e/ Nariadenia č.
883/2004, ktorákoľvek iná osoba, na ktorú sa písm. a/ až d/ nevzťahujú, podlieha právnym predpisom

členskéhoštátubydliskabeztoho,abybolidotknutéustanoveniatohtonariadeniazaručujúcetejtoosobe
dávky, podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých štátov. Žalobkyňa nevykonáva zárobkovú
činnosť v Grécku, ale ani v SR. Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že žalobkyňa a jej maloleté deti majú
bydlisko v Grécku, kde zvyčajne bývajú, preto pre účely výplaty rodinných dávok v zmysle čl. 11 bod 3
písm.e/Nariadeniač.883/2004žalobkyňapodliehalegislatíveGrécka.Nazákladecelkovéhoposúdenia

všetkých dostupných informácií žalovaný dospel k záveru, že centrum záujmov rodiny žalobkyne je v
Grécku, ktoré je štátom jej bydliska. Z uvedeného dôvodu je Grécko už od narodenia ďalšieho dieťaťa
jedinou príslušnou krajinou na výplatu rodinných dávok a SR od tohto obdobia už nie je kompetentným
štátom na výplatu rodičovského príspevku, preto podľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán
postupoval správne, keď žalobkyni rodičovský príspevok odňal.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplynuli okolnosti prípadu tak, ako boli účastníkmi
konania opísané v ich písomných podaniach.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z.z. oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak

a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a
b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z.z. ak nastala skutočnosť, ktorá má za následok zvýšenie
rodičovského príspevku, rodičovský príspevok sa vypláca vo vyššej sume od kalendárneho mesiaca, v

ktorom táto skutočnosť nastala.

Podľa § 7 ods. 4 písm. a/ zákona č. 571/2009 Z.z. Rodičovský príspevok sa odníme od kalendárneho
mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa rodičovský príspevok vyplatil, ak sa
zmenia alebo zaniknú skutočnosti rozhodujúce na nárok na rodičovský príspevok.

Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej
hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi

predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia
správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou

vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia
(§ 250i ods. 3 O.s.p.).Pokiaľ ide o námietku žalobkyne týkajúcu sa čl. 11 ods. 1 Nariadenia č. 987/2009, v uvedenom
článku sú ustanovené kritériá stanovené pre spôsob určenia bydliska účastníka konania. V danom
prípade nevznikol rozdiel v stanoviskách inštitúcií členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa

uplatňujezákladnénariadenie,pretože gréckainštitúcia(Ministerstvopráceasociálnehozabezpečenia)
oznámila, že príslušná inštitúcia v Grécku rodinné dávky neposkytla otcovi maloletého dieťaťa z dôvodu,
že nespĺňa podmienku nároku podľa právnych predpisov Grécka.

Nemožno tiež súhlasiť so žalobkyňou, že skutkový stav pre rozhodnutie vo veci nebol v konaní

dostatočne zistený. Z vyhlásenia o bydlisku a ďalších podaní žalobkyne nachádzajúcich sa v
administratívnom spise nevyplýva, že by jej skutočným úmyslom bolo zotrvať v SR. Sama uviedla, že do
Grécka odcestovala z dôvodu, aby zabezpečila kontakt otca s ich spoločnými maloletými deťmi. Naopak,
súd za nepreukázané považoval tvrdenie žalobkyne, že do Grécka chodí len na návštevy a na Slovensku
je každé dva až tri mesiace. Z administratívneho spisu vyplynulo, že od januára do decembra 2012 sa
žalobkyňa nezdržiavala na území SR, o čom napríklad svedčí skutočnosť, že zásielky adresované jej do

vlastných rúk preberala jej matka na to žalobkyňou splnomocnená. Taktiež z informácie všeobecného
lekára pre deti a dorast zo dňa 14.03.2012 vyplýva, že žalobkyňa a jej maloleté deti žijú v Grécku, kde
sú povinne očkované a navštevujú tam aj detskú lekárku. Obdobný záver možno vyvodiť aj zo správy
materskej školy zo dňa 15.04.2013.

Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobkyne, že rozhodnutie napadnuté žalobou je nezákonné, pre
jeho nepreskúmateľnosť (nedostatok dôvodov). Súd z administratívneho spisu zistil, že sa žalovaný vo
svojom rozhodnutí s námietkami žalobkyne vysporiadal. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať
o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa
precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné.

Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej
argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti , na základe akých logických úsudkov a zvážení
všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán
dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo
podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán

limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej
úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo
z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Odvolacie námietky žalobkyne sú v napadnutom rozhodnutí
podrobne opísané, žalovaný sa nimi zaoberal a v rozhodnutí sa s nimi i zrozumiteľne a preskúmateľne
vyporiadal. Je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí a z

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva.

Súd poznamenáva, že v rozhodnutí žalovaného sú nielen citované príslušné ustanovenia právnych
predpisov na vec sa vzťahujúcich, ale je uvedená i právna úvaha, ktorá viedla žalovaného k
rozhodnutiami deklarovanému právnemu záveru, čo zároveň súvisí aj s posúdením napadnutých

rozhodnutí z hľadiska správnosti právneho posúdenia v konaní zisteného skutkového stavu. Žalovaný v
odôvodnení svojho rozhodnutia opísal podklady, ktoré zohľadnil pri svojom rozhodovaní, predovšetkým
vychádzal z rodného listu dcéry žalobkyne, z vyhlásenia o bydlisku pre účely Nariadenia č. 883/2004
a 987/2009 zo dňa 25.01.2012, ktoré dňa 30.01.2012 platiteľovi osobne priniesla matka žalobkyne, z
čestného vyhlásenia žalobkyne podpísané dňa 23.07.2012 v Grécku, úradný záznam zo dňa 03.01.2013

zachytávajúci vyjadrenie žalobkyne, ktoré osobne podala prvostupňovému správnemu orgánu pri svojej
návšteve v SR od 24.12.2012 do 06.01.2013, správa lekára pre deti a dorast zo dňa 11.02.2013, správa
materskej školy zo dňa 15.04.2013 o dochádzke maloletého syna žalobkyne.

Narodenie dieťaťa v rodine, ako správne uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí ako aj vo vyjadrení k

žalobe, mení štruktúru rodiny s možným priamym vplyvom na nárok na rodinné dávky podľa jednotlivých
zainteresovaných legislatív členských štátov a v niektorých prípadoch má narodenie dieťaťa vplyv aj na
sumy vyplácaných rodinných dávok v závislosti od počtu detí v rodine. Po narodení ďalšieho dieťaťa
v rodine žalobkyne vznikol dôvod na nové posúdenie podmienok nároku na výplatu rodičovského
príspevku a preto správny orgán posúdil, kde je od 01.12.20111 centrum záujmov žalobkyne a

jej maloletého syna, pričom tento je odvodzovaný od nároku oboch rodičov detí na základe ich
pracovnej činnosti (teda príslušnosti k právnym predpisom podľa štátu, do ktorého systému sociálneho
zabezpečenia prispievajú) a aj od bydliska detí. Posudzovaná je situácia celej rodiny a kritérií preposudzovanie nároku na rodinné dávky, preto v tejto súvislosti je skúmané aj centrum záujmu rodiny,
teda jej jednotlivých príslušníkov.

V zmysle definície bydliska podľa Nariadenia č. 883/2004 (trvalý pobyt je iba štatistický údaj) je
podstatné, kde rodičia s deťmi žijú - kde majú napr. deti detského lekára, u ktorého absolvujú pravidelné
prehliadky, kde deti navštevujú školu a podobne. Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že lekárska
starostlivosť o deti bola vykonávaná v Grécku, nebola hradená zdravotnou poisťovňou v SR, ale túto
uhrádzal v Grécku otec maloletých detí. Maloletý syn žalobkyne navštívil detskú lekárku od 01.12.2011

jeden krát v roku 2012 a jeden krát v roku 2013, pričom povinné očkovanie absolvoval v Grécku. Bydlisko
detí, teda miesto, kde obe maloleté deti žijú je v Grécku a preto tento členský štát je v zmysle čl. 11
Nariadenia č. 883/2004 príslušný na výplatu rodinných dávok. Súd súhlasí so žalovaným, že žalobkyňa
nevykonáva zárobkovú činnosť v Grécku, ale ani v SR, v Grécku má žalobkyňa spolu s maloletými
deťmi tiež bydlisko, kde zvyčajne tiež bývajú. Preto pre účely výplaty rodinných dávok v zmysle čl. 11
bod 3 písm. e/ Nariadenia č. 883/2004 žalobkyňa podlieha legislatíve Grécka. Na základe celkového

posúdenia všetkých dostupných informácií žalovaný správne dospel k záveru, že centrum záujmov
rodiny žalobkyne je v Grécku, ktoré je štátom jej bydliska. Z uvedeného dôvodu je Grécko jedinou
príslušnou krajinou na výplatu rodinných dávok a SR od narodenia ďalšieho dieťaťa tohto obdobia už
nie je kompetentným štátom na výplatu rodičovského príspevku. Preto bol napadnutým rozhodnutím
žalobkyni rodičovský príspevok odňatý v súlade so zákonom.

Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že postup
žalovaného správneho orgánu, ako aj napadnuté rozhodnutie, boli v súlade so zákonom. Nakoľko
námietky žalobkyne neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j
ods. 1 O.s.p. a žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnej žalobkyni právo na ich
náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona

č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v
Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohamitak,abyjedenrovnopisostalnasúdeaabykaždý
účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 O. s. p.).