Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/440/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514210608
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2017:7514210608.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Československá

obchodní banka, a.s., IČ: 00001350, so sídlom Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, zast.: Mgr. Peter
Olejár, advokát, so sídlom Mikulášska 29, 811 01 Bratislava proti žalovanému: G. Q., A.. XX.XX.XXXX,
S. W. XXX XX A. Č.. X v konaní o 29 267,39 Kč s prísl takto

r o z h o d o l :

Ohľadom úroku z omeškania v sadzbe 0,55% ročne zo sumy 20 932,22 Kč od 3.6.2014 do zaplatenia
sa konanie zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 24 318,32 Kč spolu so 7,25% ročným úrokom z omeškania zo

sumy 20 923,22 Kč od 3.6.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania 66,18%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, podanou dňa 10.6.2014 domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu 29
267,36 Kč spolu s kapitalizovaným úrokom z omeškania v sume 2308,29 Kč, zmluvným úrokom 16,9%
ročne zo sumy 19 089,22 Kč od 3.6.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania 8,05% ročne zo sumy 20

932,22 Kč od 3.6.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Nárok dôvodil tým, že Zmluvou o úvere zo dňa 25.5.2012 bol medzi žalobcom a žalovaným
založený úverový vzťah, ktorou žalobca žalovanému poskytol úver v sume 20 000 Kč na jeho bežný
účet. Žalovaný sa ho zaviazal splatiť v 36 anuitných splátkach vo výške 711 Kč, splatných k 20. dňu
v mesiaci počnú prvou splátkou dňa 20.6.2012 a poslednou splátkou dňa 20.5.2015. Dohodnutá bola
16,9% ročná sadzba zmluvného úroku, ktorý sa v anuitných splátkach stal súčasťou každej splátky.

Poplatok za správu úveru si banka neúčtovala. žalovaný sa zaviazal platiť aj poplatok za poistenie pre
prípad neschopnostisplatiťúverapoistnýmvsume17Kčmesačnevždydo20.dňavmesiaci. Žalovaný
si neplnil svoje zmluvné povinnosti ani riadne a už vôbec nie včas, za čo ho žalobca upomínal, a účtoval
si poplatky za písomné upomienky v zmysle sadzobníka. Keďže žalovaný svoje povinnosti neplanil ani
naďalej, žalobca listom zo dňa 20.11.2012 úver zosplatnil a týmto listom zo dňa 20.11.2012 ho vyzval
na úhradu dlžnej sumy.

3. Konkretizoval že ku dňu zosplatnenia úveru žalovaný dlhoval 22 040,85 Kč, no ku dňu 2.6.2014
(ku dňu spísania žaloby, pozn), bol dlh v sume 29 267,39 Kč a táto suma pozostávala zo sumy dlžnej i
zročnej istiny 19 089,22 Kč, nesplatených úrokov v sadzbe 16,9% v sume 6035,88 Kč, zákonného úroku
z omeškania 2308,29 Kč a nesplatených poplatkov 1834,- Kč. Pohľadávka bez príslušenstva činí sumu20 923,22 Kč (19 089,22 Kč istiny plus 1834 Kč poplatkov) a preto navrhol žalobe ako plne dôvodnej
vyhovieť.

4. Za účelom preukázania svojich tvrdení predložil súdu listinné dôkazy:
a) úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa l5.5.2012, z ktorej faktografické údaje, uvedené v bode 2. a 3.
tohto odôvodnenia vyplývajú a okrem toho súd zistil zo znenia čl. 1.6 zmluva aj to, že skutočne, splátky,
ktoré mal žalovaný v sume 711 Kč platiť do 20. dňa v mesiaci počnúc 20.6.2012, obsahuje čiastku,
určenú k úhrade istiny a čiastku k úhrade zmluvného úroku. Podľa č. 1.7 boli dohodnuté pri omeškaní

splátky či ostatných peňažných nárokov iba úrokom z omeškania, a podľa čl. 1.8. si žalovaný dohodol
poistenie 17 Kč. Celková čiastka, splatná spotrebiteľom, činila 26 196 Kč

b) upomienky zo dňa 23.8.2012, zo dňa 4.9.2012, výzvou zo dňa 23.9.2012 a poslednou výzvou zo dńa
21.10.2012 (čl.17 - druhá strana - 19), ktorými žalobca písomne upomínal na porušovanie zmluvných
povinností žalovaným s tým, že vo výzve zo dňa 21.10.2012 bol upozornený na možnosť vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru.

c) keďže na tieto upomienky žalovaný nereagoval, žalobca listom zo dňa 20.11.2012 - čl. 17 súdneho
spisu oznámil žalovanému, že jeho pohľadávka sa z rozhodnutia žalobcu stala splatnou dňa 20.11.2012

v celom rozsahu a vyzval žalovaného, aby dlžnú splatnú čiastku, ktorá k danému dňu činil a22 040,85
Kč vrátane príslušenstva a poplatkov, uhradil do 1.12.2012 na tam uvedený účet a variabilný symbol.

d) z výpisu z úverového účtu žalovaného (čl.20 -24) vyplýva, že ku dňu zosplatnenia úveru bola celková
pohľadávka evidovanásumou22049,81Kč,pozostávajúcazosumyistiny19089,22Kč,dlžnýchúrokov

1075,36 Kč, nabehnutých úrokov 1084,32 Kč, dlžných poplatkov 1834 Kč a úrokov z omeškania 42,27
Kč.

5. Na základe výzvy súdu zo dňa 17.3.2016 žalobca v písomnom podaní zo dňa 18.4.2016 v
podstate zopakoval údaje, obsiahnuté v žalobe a zároveň doplnil že žalovaný uhradil iba dve splátka y

to: 20.6.2012 sumu 728 Kč, z toho 474,76 Kč sa započítalo na istinu, 236,25 Kč na úroky a 17 Kč na
poistenie, a dňa 20.7.202 sumu 728 Kč, z toho sa na istinu započítalo 436,02 Kč , na úroky 274,98 Kč
a na poistenie 17 Kč. Z uvedeného dôvodu dlh na istine činil 19 089,22 Kč.

6. Uviedol, že za prvú upomienku z 23.8.2012 si žalobca naúčtoval v zmysle Sadzobníka sumu 300 Kč,

za prvú výzvu zo dňa 4.9.2012 500 Kč, a rovnako tak 500 Kč za výzvu zo dňa 24.9.2012 a 22.10.2012
s tým, že doručením listu zo dňa 20.11.2012, kedy sa stal úver predčasne zročným, zanikol zmluvný
vzťah medzi žalobcom a žalovaným a žalobca žalovaného z poistenia odhlásil. Za dobu výpovede t.j.
za dva mesiace tak poplatok činí 34 Kč (2 x 17 Kč) a celková čiastka titulom poplatky tak predstavuje
sumu 1834 Kč. Týmto odaním zároveň žalobca prd prvým pojednávaním v rozsahu sadzby úroku z

omeškania, ktorý žaloval vo výške 8,05%, zobral späť vo výške 0,55% vzhľadom na to, že došlo k chybe
pri písaní a uplatnil zákonný úrok z omeškania 7,5% ročne.

7. Žalovaný, ktorému bola doručená žaloba s prílohami ako aj doplňujúce podanie žalobcu zo dňa
18.4.2016 nereagoval, a zostal v konaní nečinný.

8. Na pojednávaní dňa 31.1.2017, ktorého sa riadne a včas predvolaný žalovaný nezúčastnil, právny
zástupca žalobcu zotrval na všetkých písomne prezentovaných skutočnostiach, uviedol, že zo strany
žalovaného nedošlo ani len k čiastočnej úhrade pohľadávky, a preto navrhol dôvodne podanej žalobe
vyhovieť.

9. Keďže žiadna zo strán nenavrhla žiadne iné dôkazy, súd dokazovanie ukončil a na jeho základe
právne uzatvára:

10. V prvom rade súd musel skúmať, či môže aplikovať nariadenie Brusel I. Po zistení, že:

1) medzinárodný prvok v danom spore je daný sídlom žalobcu v Českej republike voči žalovanému s
bydliskom na území SR a žalobca svoj nárok uplatnil žalobou pred súdom v SR. Tým bola založená
situácia, ktorá môže vzniesť otázku medzinárodnej súdnej príslušnosti a keďže žalovaný príslušnosť
súdu nenamietol, príslušnosť bola založená2)Zrovnakéhodôvodujesplnenátiežpodmienkateritoriálnejpôsobnostinariadenia,kedymábyťBrusel
I aplikovaný v uvedených členských štátoch EU, v ktorých ich možno aplikovať (od 1.7.2007 je možné
aplikovať ho už aj v Dánsku)

3) splnená je napokon aj podmienka časového pôsobenia nariadenia, nakoľko spor vznikol po tom, ako
nariadenie vstúpilo u oboch štátov (ČR i SR) do platnosti dňom 1.5.2004, kedy sa obe krajiny stali členmi
EÚ
4) splnená bola aj podmienka vecnej pôsobnosti, pretože ide o spor z úverovej zmluvy, ktorá je typickým
civilným, popr. obchodným kontraktom

11. Podľa Článku 15 ods. 1 nariadenia: Vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na
účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa
tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide
a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky alebo
b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má

financovať predaj tovaru, alebo
c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká
v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto
členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu
týchto činností.

12. Podľa Článku 16 ods 2. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského
štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

13. Súd takto konštatuje, že je daná právomoc ako aj príslušnosť procesného súdu na konanie o veci.

14. Vo vzťahu k otázke použitia hmotného práva súd uvádza:

15. Podľa Článku 4 Nariadenia Rady ES 593/2008 (Rím I): Rozhodné právo pri absencii voľby:

1. Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli
dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto:
a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu;
b)zmluvaoposkytovaníslužiebsaspravujeprávnymporiadkomkrajinyobvykléhopobytuposkytovateľa
služieb;

2. Ak sa na zmluvu nevzťahuje odsek 1 alebo ak sú prvky zmluvy pokryté viac ako jedným z písmen a)
až h) odseku 1, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá
má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu.

16. Podľa článku 6 Nariadenia Rady ES 593/2008 (Rím I): Spotrebiteľské zmluvy
1. Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa
môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len
"spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej
len "podnikateľ"), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu,

že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu
spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín
vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

17. V zmysle Článku (21) základných princípov nariadenia Rady č. 259/2008 V prípade absencie voľby,

ak rozhodné právo nemožno určiť buď na základe skutočnosti, že zmluvu nemožno zaradiť do jedného
z vymedzených typov, alebo na základe právneho poriadku krajiny obvyklého pobytu strany, ktorá má
uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, na zmluvu by sa mal vzťahovať právny poriadok krajiny,
s ktorou má najužšiu väzbu. S cieľom určiť túto krajinu by sa malo okrem iného vziať do úvahy, či
predmetná zmluva má veľmi úzku väzbu s inou zmluvou alebo zmluvami.

18. Podľa Čl. (23) cit. nariadenia: Čo sa týka zmlúv, ktoré uzavreli osoby považované za slabšie strany,
tieto osoby treba chrániť kolíznymi normami, ktoré chránia ich záujmy lepšie, než ich chránia všeobecné
normy.19. Podľa Čl. (25) cit. nariadenia: Spotrebiteľov by mali chrániť také pravidlá krajiny ich obvyklého
pobytu, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou za predpokladu, že spotrebiteľská zmluva bola

uzavretá v krajine, kde podnikateľ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť. Mala by
sa zaručiť rovnaká ochrana, ak podnikateľ nevykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v
krajine, v ktorej má spotrebiteľ svoj obvyklý pobyt, ale zároveň akýmkoľvek spôsobom smeruje svoju
činnosť do tejto krajiny alebo do niekoľkých krajín vrátane tejto krajiny a zmluva je uzavretá ako výsledok
tejto činnosti.

20. Podľa Čl. (2) cit. nariadenia: Podľa článku 65 písm. b) zmluvy majú tieto opatrenia zahŕňať opatrenia
na podporu zlučiteľnosti pravidiel uplatniteľných v členských štátoch týkajúcich sa kolíznych noriem a
sporov o právomoc.

21. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. (ZMPS): Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ

neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon
vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

22. Podľa § 10 ods. (4) ZMPS: Záväzkové vzťahy súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou sa spravujú
slovenským právnym poriadkom, ibaže právo, ktoré by bolo inak rozhodné, poskytuje spotrebiteľovi

lepšiu ochranu jeho práv.

23. Slovenská republika je ako člen Európskej únie viazaný hore uvedeným nariadením, ktorý upriamuje
povinnosť členských štátov chrániť slabšie strany tými kolíznymi normami, ktoré chránia ich záujmy
lepšie, než ich chránia všeobecné normy. Súd má poznatok aj z vlastnej rozhodovacej činnosti, že

práva úprava ochrany spotrebiteľských vzťahov je na území Slovenskej republiky prísnejšie než je tomu
v Českej republike, a teda, hoci by sa na daný vzťah mal aplikovať právny poriadok ČR, aj Článok
25 základných princípov Nariadenia č. 593/2009 „splnomocňuje“ slovenské právo keď upravuje, že
spotrebiteľov by mali chrániť také pravidlá krajiny ich obvyklého pobytu, od ktorých sa nemožno odchýliť
dohodou za predpokladu, že spotrebiteľská zmluva bola uzavretá v krajine, kde podnikateľ vykonáva

svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť.

24. V konečnom dôsledku sa právna úprava medzi slovenským a českým právom v čase uzavretia
posudzovanej zmluvy neodlišovala natoľko, aby s poukazom na totožné znenie zákonov, vzťahujúcich
sa na danú vec, nemohlo byť použité aj české právo, pretože:

25. Aj podľa Obč. zákonníka v ČR: Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy
o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé
straně dodavatel.

26. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia
zmluvy o úvere, smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch
spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit
své smluvní postavení.

27. Podľa § 55 ods. 3 zákona č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy
o úvere, v pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.

28. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy

o úvere, spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání, která v rozporu s požadavkem dobré víry
znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech a povinnostech stran.

29. Podľa Obč. zákonníka SR v čase uzavretia zmluvy: § 52 ods. (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Na rozdiel od českej právnej úpravy však bol § 52 ods. 2 s účinnosťou od 1.4.2015 doplnený
úpravou, podľa ktorej: Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

31. Ani český ani slovenský Občiansky zákonník v čase uzavretia zmluvy neupravoval úverovú zmluvu
ako osobitný zmluvný typ, bolo sa treba riadiť úpravou, svojím obsahom najbližšou t.j. úpravou v
Obchodnom zákonníku, ktorá bola na území oboch krajín rovnaká:

32. Podľa § 497 Obch. zákonníka ČR Ďalej len OBZ): Smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na

požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje
poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

33. Podľa § 498 OBZ: strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem smlouvy, i v jiné
než české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se strany nedohodnou jinak, je

dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty, a v téže měně platit úroky.

34. Podľa §499 OBZ: Za sjednání závazku věřitele poskytnout na požádání peněžní prostředky lze
sjednat úplatu, jestliže poskytování úvěru je předmětem podnikání věřitele.

35. Podľa §502 OBZ: (1) Od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky
ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou-
li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují
banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné
podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné.

(2) V pochybnostech se má za to, že sjednaná výše úroků se týká ročního období.

36. Podľa §503 OBZ: (1) Závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní
prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší než rok, jsou úroky
splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek poskytnutých peněžních

prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají.
(2) Mají-li být poskytnuté peněžní prostředky vráceny ve splátkách, jsou v den splatnosti každé splátky
splatny i úroky z této splátky.
(3) Dlužník je oprávněn vrátit poskytnuté peněžní prostředky před dobou stanovenou ve smlouvě. Úroky
je povinen zaplatit jen za dobu od poskytnutí do vrácení peněžních prostředků.

37. Podľa § 504 OBZ: Dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak
do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.

38. Podľa § 4 zákona 321/2001 Zb. zákona ČR o spotrebiteľských úveroch: (1) Smlouva, ve které

se sjednává spotřebitelský úvěr, musí být uzavřena písemně. Jedno vyhotovení smlouvy musí obdržet
spotřebitel.
ods. 2): Smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí obsahovat také
a) stanovení roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr způsobem uvedeným v příloze tohoto
zákona,

b) stanovení podmínek, za kterých může být roční procentní sazba nákladů na spotřebitelský úvěr
upravena a které nesmí být závislé pouze na vůli věřitele,
c) stanovení maximální výše spotřebitelského úvěru, stanovení výše jednotlivých splátek, jejich počtu
a přesného časového rozvržení,
d) stanovení jednotlivých plateb, včetně těch, které jsou uvedeny v § 2 písm. a) bodech 1 až 5, budou-

li placeny spolu se spotřebitelským úvěrem; pokud jednotlivé platby nelze přesně stanovit, musí být
uveden způsob jejich výpočtu,
e) závazek věřitele informovat spotřebitele v průběhu plnění smlouvy o všech
změnách roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr,f) u smluv, ve kterých se sjednává koupě najaté věci, výši spotřebitelského úvěru,
g) ustanovení o právu na splacení spotřebitelského úvěru před stanovenou lhůtou (§ 11),
h) podmínky, za kterých lze předčasně ukončit smluvní vztah,

i) způsob placení.

39. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe zmluvy zo dňa 15.5.2012 bola
žalovanému poskytnutý úver 20 000 Kč na 36 mesiacov s prvou splátkou dňa 20.6.2012 a poslednou
dňa 20.5.2015, ze výška splátky na toto obdobie bola určená sumou 711 Kč, ktorá v sebe zahŕňala časť

požičanej isitny a časť zmluvného úroku. Z tejto základnej faktografie je zrejmé, že suma - celková
čiastka, určená k zaplateniu, činila sumu 26 208 Kč (36 x 711). Poplatkom za poistenie 17 Kč mesačne,
platený spolu s so splátkou 711 Kč činil 612 Kč (36 x 17), čím celková suma, ktorá sa v deň uzavretia
stala pohľadávkou, činila 26 208 Kč (25 596 + 612). Uvedený výpočet korešponduje so sumu, ktorú ako
celkovú čiastku, ktorú mal dlžník zaplatiť, sám žalobca v zmluve vyšíslil sumou 26 196 Kč (nevedno,
ako k tomu dospel, ale toto nemalo pre vec zásadný význam, rozdiel je minimálny)

40. Ako skutočnoť, ktorá nebola medzi stranami sporu sporná vzišlo to, že žalovaný neplnil zmluvné
podmienky v zmysle zmluvy, ohľadom čoho bol viackrát písomne upozorňovaný, a ktorú okolnosť
žalobcapreukázalupomienkami,ktorévkonečnomdôsledkuviedlikrozhodnutiužalobcouozosplatnení
úveru a jeho predčasnej zročnosti.

34. K zosplatneniu, ako vyplynulo z listu žalobcu zo dňa 20.11.2012, došlo práve ku dňu 20.11.2012
s tým, že žalovaný bol vyzvaný, aby do 1.12.2012 vzniknutý dlh zaplatil v celosti. . Súd akcentuje na
skutočnosť, ktorá má pre posúdenie nároku žalobcu zásadný význam a to v tom, že, ako vyplýva z tohto
listu, zročným sa stal dlh vo výške 22 040,85 Kč vrátane príslušenstva a poplatkov podľa sadzobníka.
41. Z údajov z výpisu z účtu žalovaného k tomut dňu je zistiteľná skladba tejto sumy a to: istina 19

089,22 Kč, dlžné úroky 1075,36 Kč, nabehnuté úroky 1084,32 Kč, dlžné poplatky 1834 Kč a úroky z
omeškania 42,27 Kč.

42. Žalobca v žalobe však stav - výšku pohľadávky situoval na obdobie ku dňu 2.6.2014 (k času
spísania žaloby) a žaloval ju v celkovej výške 29 267,39 Kč.

43. V dôsledku prehodnotenia sadzby úroku z omeškania za obdobie od 3.6.2014 upravil jeho výšku
z pôvodnej 8,05% na 7,5% ročne s tým, že v ostatných častich petitu zostala žaloba bez zmeny.

44 Podľa § 144 Civilného sporového poriadku(ďalej len CSP): Žalobca môže vziať žalobu späť.

45. Podľa § 145 ods 1) CSP: Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

46. Podľa § 146 ods. (1) CSP: Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

47. Vzhľadom na skutočnosť, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby ohľadom sadzby úroku z omeškania
za obdobie od 3.6.2014 došlo síce po začatí konania ale pred prvým pojednávaním, so späťvzatím
žaloby nebol potrebný súhlas žalovaného a preto súd konanie v tejto časti zastavil.

48. Ohľadom zvyšku uplatnenej pohľadávky, , súd uvádza:

49. Sám žalobca preukázal, že dňa 20.11.2012 sa stal zročným celý neuhradený dlh vrátane
príslušenstva a poplatkov v sume 22 040,85 Kč, pozostávajúca zo sumy dlžnej istiny 19 089,22 Kč ,
dlžných poplatkov 1834 Kč (spolu 20 923,22 Kč) a tiež úroku z omeškania 42,27 Kč a zmluvných úrokov

v sume 2150,68 Kč (1075,36 Kč dlžné a 1084,32 Kč nabehnuté). Súčet týchto súm je vo výpise uvedený
sumou 22 049,81 Kč, no žalobca žalovaného vyzval na úhradu sumy celého zročného úveru v sume
22 040,81 Kč.

50. Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto, ak mal žalovaný zaplatiť na úvere za obdobie od 20.5.2012

do 20.5.2015 sumu 25 596 Kč a zaplatil 1422 Kč (2 x po 711 Kč), celkový dlh na zosplatnenom t.j.
zročnom úvere činil 24 174 Kč ( z toho istina 19 089,22 Kč) a takto bol žalobcovi aj priznaný. Po
zosplatnení úveru úroky nebolo možné priznať z dôvodu, že zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so
záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutiepeňazí sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru a celková suma úrokov musí byť vždy zaplatená
najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto v danom prípade nemohol
žiadať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti celej úverovej istiny, pretože sa

aj za obdobie, ktoré zostávalo v splátkach zaplatiť aj zvyšok úveru t.j. v tomto prípade za obdobie
od 20.11.2012 do 20.5.2015, stali splatnými v jeden deň a naraz. Žalobcovi po uplynutí lehoty, ktorú
žalovanému určil na vrátenie peňazí, prislúchajú len úroky z omeškania. Po vyhlásení celého úveru za
splatný sa istina, súčasťou ktorej sa stali zmluvné úroky aj za dobu do zmluvnej splatnosti (20.5.2015),
sa ďalej zmluvne neúroční.

51. Počiatok platenia úrokov upravuje prvá veta ust. § 502 OBZ t.j. že sa majú platiť od poskytnutia
peňažných prostriedkov (popr. od dňa zmluvne dohodnutej doby).

52. Koniec platenia zmluvných úrokov je upravený v § 503 OBZ ods. 1, čo je vyjadrený slovami
„...záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky...“ ako aj

slovami: V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky,
ktoré sa ho týkajú. Uvedené platí bez ohľadu na to, či sa úver stane splatným v dobe, dohodnutej
v zmluve, alebo úveru, ktorý bol vyhlásený za predčasne splatný. Až v danom momente t.j. v čase
splatnosti požičaných peňazí a spolu s nimi tiež splatných úrokov sa právo stáva nárokom. Povinnosť
dlžníka platiť úroky z úveru počas celej doby, po ktorú tento úver, teda požičané finančné prostriedky

neboli vrátené veriteľovi, má svoje limity v tom zmysle, že táto zásada platí až do tzv. splatnosti úveru,
pretože po zosplatnení úveru nastupujú sankčné úroky z omeškania.

53. To znamená, že platenie úrokov z úveru je dôvodné len do doby splatnosti úveru, teda vlastne
do doby, v ktorej bol dlžník povinný predmetné finančné prostriedky vrátiť, ktorá okolnosť vyplynie z

konkrétnej úverovej zmluvy. Úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú,
medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a
dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do
úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania, čo je odlišný inštitút oproti odplatným úrokom
a ten má sankčnú povahu.

54. Tento záver súdu podporuje aj komentár k § 503 OBZ, podľa ktorého:
-vzhľadomnato,žeustanoveniejedispozitívne,predobusplatnostiúrokovjerozhodujúciobsahzmluvy,
teda doba splatnosti, ktorú si strany dojednali v zmluve. Podporne je doba splatnosti úrokov upravená
v odseku 1 a 2.

- všeobecne platí, že splatnosť úrokov je totožná so splatnosťou istiny, čo vyjadruje prvá veta. Tento
princíp sa použije vždy (pokiaľ zmluva neustanovuje iné), keď sa má úver vrátiť jednorazovo. To platí
za predpokladu, že lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov nie je dlhšia ako jeden rok.
Ak táto lehota presiahne jeden rok, platí, že úroky sú splatné koncom kalendárneho roka, bez ohľadu
na splatnosť istiny.

- pre poslednú fázu splácania úveru, teda keď sa má vrátiť zvyšok úveru, zákon ustanovuje podporné
pravidlo, že úroky týkajúceho sa tohto zvyšku sú splatné spolu s ním.

55. Navyše súd poukazuje aj na dôležitý fakt a síce, že tak podľa práva v českej ako aj slovenskej
republike musí byť v spotrebiteľskej úverovej zmluve, akou je aj zmluva prejednávaná v tejto veci,

uvedená RPMN. Tento údaj RPMN znamená ročná percentuálna miera nákladov. Definícia zo zákona
vraví, že RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t. j. všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z
celkovej výšky spotrebiteľského úveru.

56. Za stavu, aký sa snaží žalobca dosiahnuť a síce, aby bol žalovaný zaviazaný platiť zmluvné úroky
až do zaplatenia istiny (napriek tomu, že to nebolo dohodnuté), by RPMN, uvedená v zmluve, s týmito
nákladmi nekorešpondovala a nesprávny údaj o skutočnej RPMN by spôsobil, že by bol úver bez
poplatkov a bez úrokov.

57. Ak by aj existovala „dohoda“ o platení úroku až do zaplatenia istiny t.j. bez ohľadu na dohodnutú
zmluvnú splatnosť úveru ako celku, išlo by o jednak neprijateľné dojednanie, ktoré spotrebiteľa výrazne
poškodzuje a rozpore so zákonom a teda by bola absolútne neplatná.58. Vkontextesvyššieuvedeným súduvádza,žeanižalobcanetvrdilaanivsamotnejúverovejzmluve
nie sú zmluvné úroky upravené inak, ako na obdobie od 20.6.2012 do 20.5.2015 a preto ak sa stali
zmluvné úroky, rozvrhnuté na toto obdobie do 36 splátok, úkonom žalobcu ako veriteľa sa stali zročnými

spolu s istinou dňa 20.11.2012, kedy sa pohľadávka stala nárokom, na zmluvné úroky dňom 21.11.2012
už nárok nemá. Z uvedeného dôvodu bola žaloba v časti, ktorou sa žalobca domáhal zmluvného úroku
aj za obdobie od 3.6.2014 až do zaplatenia, zamietnutá, nehovoriac o tom, že za dobu od 3.6.2014 do
termínu zmluvnej splatnosti 20.5.2015 by mu boli vlastne priznané dvakrát. Celková pohľadávka titulom
zročného úveru a poplatkov tak činí 26 008 Kč (24 174 + 1834).

59. Podľa §1 Nariadenia vlády ČR č. 142/1994 v znení Nariadenia č. 163/2005: Výška úrokov z
omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou, zvýšené o 7
percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je výška
úroku z omeškania závislá na výške repo sadzby stanovenej ČNB a platnej pre prvý deň príslušného
kalendárneho polroka.

60. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu v termíne do 1.12.2012 a keďže nezaplatil, dňom
2.12.2012 je v omeškaní. Súd si sám zistil, že od 29.6.2012 až ku dňu rozhodnutia súdu bola repo
sadzba 0,25% (čl87) a preto bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania 7,25% ročne od 2.12.2012 do
2.6.2014. Úroku z omeškania sa žalobca domáhal iba zo sumy dlžnej istiny a poplatkov vo výške 20

923,22 Kč (19 089,22 istina + 1834 poplatky) a z tejto sumy je kapitalizovaný úrok za uvedené obdobie
v sume 2277,47 Kč a preto bola žaloba aj ohľadom úroku z omeškania zamietnutá.
Celková dôvodne žalovateľná pohľadávka žalobcu tak činí 28 285,47 Kč (2608 Kč úver s poplatkami +
2277,47 Kč úrok z omeškania).
61. Podľa § 255 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Úspech žalobcu bol v konaní v rozsahu 90,38% k pomeru neúspechu 9,62 % a keďže rozdiel
týchto veličín činí 80,76%, súd trovy konania priznal žalobcovi v pomernej časti, o výške ktorých bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať

odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie
odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.