Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 22, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/227/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415201512
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6415201512.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
OdalošovejačlenovsenátuJUDr.PetraKvietkaaJUDr.JankyBoroškovej,vprávnejvecižalobcu:Prima
banka Slovesnko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: L. A.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. O. V. XXX/X, XXX XX B. V., o zaplatenie 7 408,33 € s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 12C/63/2015-70 zo dňa 19.

01. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 12C/63/2015-70 zo dňa 19. 01. 2017 vo výroku,
ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II. výrok) a závislom výroku o
náhrade trov konania (III. výrok) p o t v r d z u j e.
II. V ostatnej odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
III. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
nezaplatenú istinu vo výške 7 408,33 €, nezaplatené poplatky o výške 100,44 €, úrok z neuhradených
splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru vo výške 420,48 €, úroky z omeškania z neuhradených
splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru vo výške 10,29 € a úroky z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy nezaplatenej istiny o výške 7 408,33 € od 21.01.2015 do zaplatenia a zo sumy

nezaplatených úrokov vo výške 420,48 € od 21.01.2015 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od
právoplatnostiodvolanímnapadnutéhorozhodnutia(I.výrok).Vozvyšnejčastisúdprvejinštanciežalobu
zamietol (II. výrok). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (III. výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 10.06.2013 platne uzavretá Úverová

zmluva č. 54041. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca pri uzavretí zmluvy konal v rámci svojho
predmetupodnikania.Žalovanýuzavrelzmluvuakofyzickáosoba,priuzatváranízmluvynekonalvrámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa obsahu Úverovej zmluvy č. 54041 sa dá posúdiť,
že ide o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s
minimálnou možnosťou zasiahnuť do obsahu zmluvy alebo obchodných podmienok a tak podstatným
spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Súd prvej inštancie po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako

aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnou zmluvou je
potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský a Úverovú zmluvu č. 54041 je potrebné považovať za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluvou o úvere sa žalovaný
zaviazal žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky. Túto
povinnosť žalovaný porušil a poskytnutý úver v súlade s uzatvorenou zmluvou nesplácal, v dôsledku
čoho sa dňa 30.09.2014 sa dostal do omeškania so zaplatením splátok vo výške 285,88 € a dňa

30.10.2014 bol už v omeškaní so zaplatením splátok vo výške 602,82 €. Keďže si žalovaný neplnil
svoje zmluvné povinnosti, žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru, v dôsledku čohožalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi celý dlh, ktorého istina činila 7 408,33 € najneskôr do
20.01.2015. Žalovaný uvedený dlh žalobcovi neuhradil. Súd prvej inštancie na základe takto zisteného
skutkového stavu a právneho posúdenia veci posúdil, vychádzajúc z vyššie konštatovaných skutočností,

žalobný návrh žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 7 408,33 €, ako dôvodný a vyhovel mu tak, ako je
uvedené vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia.

3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že v období do vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru bol žalovaný povinný platiť istinu pohľadávky v dohodnutých anuitných splátkach, pričom

žalovanému boli účtované úroky vo výške 13,9 % ročne. Žalovanému tak vznikla aj povinnosť zaplatiť
žalobcovi dohodnutý úrok, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého
úveru do predčasného zosplatnenia vo výške 420,28 €. V dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním žalovaného a súčasne predčasným
zosplatnením úveru zo strany žalobcu. K predčasnému zosplatneniu záväzku žalovaného dochádza
konaním žalobcu a teda je to žalobca, ktorý v súvislosti so zmenou obsahu záväzku určil režim ďalšieho

plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom. Predčasné zosplatnenie úveru
predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje žalobcovi zmenou záväzku požadovať
jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Pri predčasnom mimoriadnom zosplatnení úveru
žalobcovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnia úveru. Ak teda nastal stav, kedy žalovaný, ako spotrebiteľ, už nemá právny titul mať

peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, ak by žalobca inkasoval úroky, ktoré
by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov žalovaným. Z uvedeného dôvodu súd
prvej inštancie žalobu v časti zaplatenia úrokov vo výške 13,9 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške
7 408,33 € od 21.01.2015 do zaplatenia zamietol. Okamihom predčasného zosplatnenia záväzku mal
podľa súdu prvej inštancie žalobca nárok len na úroky z omeškania spojené so zosplatnou neuhradenou

časťou pohľadávky.

4. Podľa súdu prvej inštancie sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v
dôsledku čoho mu okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi
úroky z omeškania. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zníženej výške

5 % ročne. Súd prvej inštancie vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia priznal žalobcovi nárok na
zaplatenie takto určených úrokov z omeškania kapitalizovaných ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo
výške10,29€,anároknazaplatenieúrokovzomeškaniavovýške5%ročnezosumynezaplatenejistiny
o výške 7 408,33 € od 21.01.2015 do zaplatenia a zo sumy nezaplatených úrokov vo výške 420,48 €
od 21.01.2015 do zaplatenia. Súd prvej inštancie vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia priznal

žalobcoviajnároknazaplateniepoplatkovvovýške100,44€,ktorýpredstavujúpoplatokza2upomienky
vo výške 2 x 15,00 €, poplatok za zaslanie výzvy za predčasné splatenenie úveru vo výške 30,00 € a
dlžné poplatky za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 3 x 13,48 €.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) v spojitosti s § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca
dosiahol v konaní plný úspech čo sa týka žalovanej istiny, neúspešný bol len v časti jej uplatneného
príslušenstva. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
vo výške 100 %.

6. Proti rozsudku v časti zamietnutia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol,
že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutej časti, považuje ho za nesprávne
a odvolanie odôvodňuje tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

7. Podľa názoru odvolateľa, nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia finančných prostriedkov až
do ich vrátenia, teda aj po predčasnom zosplatnení. Citoval právnu úpravu v ustanoveniach § 502 ods.
1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka a komentár k týmto ustanovenia z IURA EDITION. Z podstaty
úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok
trvá až do doby vrátenia úveru. V tom zmysle upravuje trvanie povinnosti platiť úrok aj § 503 ods. 3.

Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia, strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t.j. dobu,
počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchylne.“8. „Pri úverovej zmluve ide nepochybne o plnenie peňažného záväzku a hneď v dvoch rovinách: vrátiť
poskytnutépeňažnéprostriedky(úver)vdohodnutejlehote,akoajzaplatiťpožadovanéúroky.Akdlžníkv
oboch prípadoch nesplní svoju povinnosť včas, dostane sa do omeškania. Vzhľadom na to, že ide o dva

rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú tak svojou podstatou, ako aj funkciami, všeobecne treba vychádzať
z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru
a jednak na úrok z omeškania (§ 369 ods. 1). Úprava úroku z omeškania ako aj z úroku z úveru je
podporná (má dispozitívny charakter), a preto je, samozrejme, rozhodujúce, ako sa strany dohodli v
zmluve. Svojou dohodou môžu rôzne kombinovať uplatnenie oboch inštitútov v konkrétnom prípade.“

9. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už
neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch.

10. Žalobca ďalej uviedol, že samotné zosplatnenie úveru ešte neznamená, že veriteľ má požičané
prostriedky k dispozícii. Ak by tomu tak bolo, veriteľ by nebol nútený uplatňovať si nárok súdnou cestou a

nevznikol by mu ani nárok na úrok z omeškania. Na záver žalobca poznamenal, že rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. sn. 6Co/190/2014 je rozhodnutím v jednotlivej veci a nie je záväzný pre rozhodovaciu
činnosť iných súdov. Ďalej uviedol, že rozhodnutie ani Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98 sa
netýka samotného uplatňovania nároku na dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov po
zosplatnení úveru.

11. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu zmenil a to tak, že zaviaže žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 13,90 %
ročne zo sumy 7408,33 Eur od 21.1.2015 do zaplatenia a priznal žalobcovi aj náhradu trov odvolacieho
konania vo výške zaplateného súdneho poplatku.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti, preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania § 380 ods. 1 CSP s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať, alebo

doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a
závislom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu
prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd správne postupoval, keď v prevyšujúcej časti
žalobužalobcuzamietol.Dôvody,prektorétakurobil,okresnýsúdsprávnerozobralvodôvodnenísvojho
rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne

odkazuje.

17. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k podanému
odvolaniu krajský súd naviac dodáva:

18. K tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkovýstav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah

už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a
ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

19. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti odvolací súd
uvádza, že úrok predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že

nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk a práve absentujúci zisk
pokrýva veriteľovi úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.

20. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za
úver po splatnosti pohľadávky, a teda popri úrokoch z omeškania, či iných sankciách už zaoberala, napr.
aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obo 143/98 (na ktoré poukazuje aj

odvolateľ), v ktorom konštatoval, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti
dlhu (jeho splátok), keď od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369
Obchodného zákonníka). Odvolací súd daný záver považuje za súladný so zákonom.

21. Existujú však aj odlišné názory, podľa ktorých dispozitívna norma neobmedzuje dobu na poskytnutie

finančných prostriedkov a kým úroky z omeškania sú sankciou, tak úroky sú odmenou za užívanie
peňazí, a preto ich treba platiť až do ich vrátenia (napr. rozsudok NS ČR zo dňa 27. 06. 2007, sp.
zn. 33Odo 657/2005), avšak zásadný posun v prejednávanej otázke predstavuje v spotrebiteľských
právnych veciach judikatúra Súdneho dvora Európskej únie.

22. Je nepochybné, že za úver možno dohodnúť úroky a možno dohodnúť aj obdobie na užívanie
finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do
splatnosti), podľa jeho predstáv, poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa
prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom

stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť, avšak
niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky
po zosplatnení popri úrokoch z omeškania (uvedený následok nie je upravený v § 502 ods. 1 ani
v § 503 ods.3 ObZ, na ktoré poukazuje odvolateľ). Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon
priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne

stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta).

23. Od každého veriteľa konajúceho s odbornou starostlivosťou sa očakáva, že cenu za úver zjednáva
na úverové obdobie do splatnosti pohľadávky, a preto aj práve cena za úver za úverové obdobie
do splatnosti úveru vyjadruje cenu úveru a je teda pojmovo jednoznačne odlíšiteľná od sankcií za

omeškanie s plnením dlhu spotrebiteľa, pričom v prípade omeškania, nie inštitút ceny úveru, ale inštitúty
rôznych sankcií za neplnenie povinností, riešia krízu spojenú s omeškaním.

24. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej

istiny z čoho vyplýva, že rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru
spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz.
Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny,
ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania, patrí
veriteľovi úrok, pričom jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť

sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým
dňom omeškania spotrebiteľa, ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným
zosplatnením úver s tým, že s protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú
spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania

peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Je nutné zároveň uviesť, že úroky za
poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru odlišujú tým,
že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po
splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkovza obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus
úrokov z omeškania, čím dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

25. K argumentácii žalobcu v podanom odvolaní poukazujúceho na kogentnú povahu ustanovenia §
497 Obchodného zákonníka s tým, že obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť iba poskytnuté peňažné
prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania, keď úrok z úveru je nárokom,
na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka odvolací súd uvádza, že žalobcovi nebolo odopreté právo na

priznanie úrokov za úver od jeho poskytnutia, ale nároku na zaplatenie úroku po zosplatnení úveru.
Pre úplnosť odvolací súd udáva, že žalobca netvrdil, že mal v zmluve dohodnuté platenie úroku z
poskytnutých finančných prostriedkov po zosplatnení úveru až do úhrady celej poskytnutej sumy, preto
sa toto ani nemohlo stať predmetom skúmania oprávnenosti nároku na úrok. Žalobca tiež neodstúpil od
zmluvy, a preto nebolo možné jeho nárok posudzovať podľa 506 ObZ, na ktoré poukazoval v odvolaní.

26. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné a rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom II. výroku v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

27. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. a III. výroku, ponechal nedotknutý bez preskúmavania v zmysle
§ 367 ods. 2 CSP.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu proti žalobcovi právo na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Zo spisu však odvolací súd zistil, že žalovanému

žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto mu odvolací súd nepriznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).