Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. máj 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/178/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411208550
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6411208550.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa:

Westfinreal s. r. o., so sídlom Župné námestie 9, Nitra, IČO: 36 567 663, v konaní právne zastúpený
JUDr. Štefan Mesároš, advokát, Štefánikov 84, Nitra, proti odporcovi: W. Y., N.. XX.XX.XXXX, bytom S.
XXXX/XXX, N., v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla značky V.
A. Z. XXX, farba čierna metalíza, rok výroby XXXX, číslo karosérie: G., evidenčné číslo D. XXX P..

II. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom žiadal navrhovateľ určiť, že je vlastníkom vo výroku popísaného osobného

motorového vozidla (ďalej len „motorové vozidlo“). Návrh odôvodnil tým, že dňa 07.11.2008 uzavrel
ako kupujúci kúpnopredajnú zmluvu s predávajúcou Z. K., ktorá mu toto motorové vozidlo odpredala
za kúpnu cena 300.000,- Sk. Kúpna cena bola vyplatená v štyroch splátkach a vozidlo tým prešlo
do jeho výlučného vlastníctva. Zanedbal však ohlasovaciu povinnosť a v technickom preukaze bola
stále ako vlastníčka vedená predávajúca a k zaevidovaniu jeho ako vlastníka došlo až dňa 25.11.2008.
Následne ako leasingová spoločnosť poskytol kupujúcemu spoločnosti BP cars, s.r.o. úver, ktorý však
táto spoločnosť nesplácala a tak motorové vozidlo stále zostalo vo vlastníctve navrhovateľa. Potom

o kúpu motorového vozidla prejavila záujem spoločnosť Parea, s. r. o., ktorá uhradila časť kúpnej
ceny 1.800,- € v hotovosti a zvyšok kúpnej ceny vo výške 4.200,- € bol uhradený z úveru. Spoločnosť
Parea si prestala plniť svoje povinnosti a v dôsledku toho bolo motorové vozidlo tejto spoločnosti
odobraté. Potom bol dlh spoločnosťou Parea, s. r.o. prostredníctvom odporcu vyrovnaný a vozidlo bolo
opätovne prevzaté spoločnosťou Parea, s. r. o., no táto si znovu prestala plniť svoje povinnosti z úverovej
zmluvy ohľadne platenia splátok. Vozidlo sa už odňať nepodarilo a preto podal trestné oznámenie. V
rámci prebiehajúceho trestného konania bol potom navrhovateľ upovedomený vyšetrovateľom listom

z 15.02.2011 o tom, aby si vlastnícke právo uplatnil v občianskom súdnom konaní, nakoľko najskôr
uznesením vyšetrovateľa z 13.12.2010 bolo navrhovateľovi motorové vozidlo vrátené, no na základe
sťažnosti odporcu Okresná prokuratúra v Žiari nad Hronom toto uznesenie zrušila.

Odporca žiadal návrh zamietnuť poukazujúc na to, že navrhovateľ nikdy nebol vlastníkom tohto
motorového vozidla, pretože predchádzajúca vlastníčka Z. K. nikdy nepodpísala kúpnopredajnú zmluvu
s navrhovateľom, ktorý jej ani nezaplatil kúpnu cenu. Kúpnu zmluvu podpísala tretia osoba, ktorá nemala

plnomocenstvo. Bránil sa tiež tým, že predchádzajúca vlastníčka Z. K. prepísala na neho motorové
vozidlo na základe slobodnej vôle a bez nátlaku a bez finančnej, či nefinančnej odmeny.Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, po
vypočutí označených svedkov, ako aj na základe súvisiaceho trestného spisu tunajšieho súdu sp.
zn. 1T/161/2014, v ktorom je vedené trestné stíhanie voči odporcovi pre prečin podvodu, mal súd

za preukázané, že dňa 07.11.2008 došlo k uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy v písomnej forme medzi
predávajúcou Z. K. a navrhovateľom ako kupujúcim, ktorej predmetom bolo predmetné motorové vozidlo
za kúpnu cenu 300.000,- Sk.

Svedok A. A. vo svojej výpovedi potvrdil obranu odporcu, že predávajúca Z. K. kúpnu zmluvu ako

predávajúca nepodpísala. Svedok uviedol, že na zmluve menovanú podpísal on ako jej syn a mal na to
splnomocnenie. Toto však súdu predložené nebolo. To, že predávajúca zmluvu nepodpísala, potvrdila aj
samotná Z. K. v rámci svojej výpovede pred dožiadaným súdom a tak by bolo nadbytočným grafologické
znalecké dokazovanie navrhované odporcom.

Na základe výpovede svedka A. pred tunajším súdom dňa 14.04.2016 v súvislosti s jeho výpoveďou zo

dňa 13.12.2013 v rámci trestného konania (č.l. 177 a nasl. trestného spisu) a v súvislosti s výpoveďou
svedkyne J. S. zo dňa 29.11.2012 mal súd ale za preukázané, že vlastníčkou motorového vozidla
v skutočnosti nebola Z. K., ale jej syn A. A.. Menovaný síce vo výpovedi dňa 14.04.2016 uvádzal,
že auto patrilo matke, no podľa názoru súdu pravdivo vypovedal v rámci trestného konania, kde sa
vyjadril, že auto osobne zakúpil pre potreby rodiny a prevažne ho užíval on, čo vyplýva zo spôsobu jeho

vyjadrovania na pojednávaní dňa 14.04.2016, kedy sa opakovane vyjadroval v množnom čísle (auto
predali, užívali) a najmä z toho, že motorové vozidlo malo v tom čase evidenčné číslo vozidla N.: A., čo
logicky a presvedčivo vysvetlil tým, že išlo o jeho iniciále mena a priezviska. Súd preto neuveril tvrdeniam
svedka, že auto len „občas šoféroval“. I keď evidenčný stav vlastníctva motorového vozidla v evidencii
motorových vozidiel svedčil podľa v tom čase vykonaných záznamov Z. K., táto nebola jeho vlastníčkou,

lebo evidencia vozidiel na príslušnom dopravnom inšpektoráte je „len“ dopravnou evidenciou na účely
premávkynapozemnýchkomunikáciáchanieregistromzáväzneurčujúcimosobuvlastníkamotorového
vozidla. Napokon svedkyňa J. S. sa jednoznačne vyjadrila, že samotná Z. K. jej povedala, že so všetkými
vozidlami nakladal syn a na ňu boli len písané (č.l. 62 spisu), čo úplne logicky zapadá do kontextu vyššie
uvedených dôkazov a rovnako tak aj svedok V. V. (č.l. 7 pripojeného trestného spisu) sa vyjadril, že

vozidlo používal svedok A.. Výpoveď Z. K., že bola vlastníčkou motorového vozidla a že synovi udelila
plnú moc na jeho predaj nemožno potom považovať za dôveryhodnú a pravdivú, lebo súd tu postráda
rozumné vysvetlenie toho, aby si ona ako žena v tom čase vo veku takmer 50 rokov kúpila motorové
vozidlo typu V. A. Z. XXX a zvolila si preň Z.: N.-A..

Vlastnícke právo je upravené v § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), podľa ktorého je vlastník
v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a
nakladať s ním. Potom najčastejšie práve to, kto tieto vlastnícke oprávnenia vykonáva, je dôkazom toho,
že je vlastníkom danej veci. Dôležitý je vzťah, resp. postoj daného subjektu k predmetu vlastníctva ako
sa javí navonok a z kontextu týchto okolností potom možno vyvodiť, či daná osoba je vlastníkom veci,

resp. či má iné právo, ktoré jej umožňuje vec užívať.

Potom pokiaľ v kúpnopredajnej zmluve figurovala ako predávajúca Z. K., ona ako nevlastníčka nemohla
predať cudziu vec, nemala oprávnenie s vozidlom nakladať podľa § 123 OZ a preto pre rozpor s
uvedeným ustanovením je kúpna zmluva podľa § 39 OZ neplatným právnym úkonom. Platí tu totiž, že

nikto nemôže previesť na iného viac práv než sám má.

Na druhej strane však § 41a ods. 1 OZ hovorí, že ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho
úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

Vo vzťahu k tomu, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania je zrejmé, že evidentne svedok A. ako
vlastník motorového vozidla ho chcel predať, mal teda vôľu vozidlo odplatne scudziť v prospech
navrhovateľa. Bola dohodnutá kúpna cena a nerozhodné je, či mu aj bola skutočne vyplatená. Súd
preto opätovne uvádza, že ani tu nebolo potrebné znalecké dokazovanie ohľadne toho, čie podpisy sa
nachádzajú na príjmových pokladničných dokladoch, ktoré by mali potvrdzovať prevzatie kúpnej ceny.

Medzi svedkom ako predávajúcim a navrhovateľom ako kupujúcim bol dohodnutý predmet zmluvy - kúpy
a bola dohodnutá kúpna cena, čiže všetky náležitosti platného právneho úkonu kúpnej zmluvy podľa §
588 OZ, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemuodovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

Podľa názoru súdu potom na základe tohto platného právneho úkonu - kúpnej zmluvy v nepísanej forme
nadobudol navrhovateľ od predávajúceho ako skutočného vlastníka motorové vozidlo podľa § 133 ods. 1
OZ, ktorý určuje, že ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím
veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Pre zmluvný prevod hnuteľnej veci zákon nepredpisuje žiadnu špecifickú formu (ako je to pri
nehnuteľnostiach, kde forma musí byť písomná podľa § 46 ods. 1 OZ) a tak navrhovateľ platne
nadobudol vlastnícke právo, keďže iná dohoda účastníkov ohľadne momentu prechodu vlastníckeho
práva neexistovala a nebolo sporným, že motorové vozidlo navrhovateľom prevzaté bolo (došlo k
odovzdaniu do dispozičnej sféry navrhovateľa), keď aj z viacerých výpovedí odporcu vyplynulo, že
auto sa nachádzalo v bazáre, prostredníctvom ktorého sa potom navrhovateľ pokúšal motorové vozidlo

speňažiť, predať.

Pokiaľ mal teda súd za preukázané, že koncom roku 2008 sa navrhovateľ stal vlastníkom motorového
vozidla, bolo potrebné sa zaoberať tým, či potom navrhovateľ platne previedol na základe nejakého
právneho úkonu motorové vozidlo na inú osobu, prípadne na odporcu. Paradoxne odporca sám ani

neuviedol, na základe akého právneho úkonu, či inej právnej skutočnosti sa mal on stať vlastníkom
sporného motorového vozidla. V tomto smere ani žiaden z vypočutých svedkov (K., S., svedok V.
uplatňujúci škodu v mene navrhovateľa v trestnom konaní) neuviedol žiadnu právnu skutočnosť, od
ktorej by odporca mohol odvodzovať svoje vlastnícke právo. Celá situácia vlastne podľa súdu vznikla v
dôsledku toho, že ohľadne motorového vozidla navrhovateľa nebolo v tom čase možné dať do súladu

zápisy v evidencii motorových vozidiel, kde ako jeho vlastníčka figurovala Z. K. a odporca zrejme v
presvedčení o tom, že bol postupom navrhovateľa poškodený a tento mu odmietal poskytnúť určitú
kompenzáciu, menovanú presvedčil, aby motorové vozidlo na neho na polícii „prepísala“. Tak sa aj podľa
vykonaných dôkazov udialo, keď aktuálne je ako vlastník predmetného vozidla v policajnej evidencii
vedený odporca. No znovu tu treba uviesť, že žiaden právny podklad - titul nadobudnutia podľa § 132

ods. 1 OZ mu na to nesvedčí.

Podľa predložených zmlúv potom koncom roku 2008 a začiatkom roku 2009 sa navrhovateľ pokúšal
motorové vozidlo speňažiť, no súdu nebol predložený žiaden relevantný dôkaz o tom, že by navrhovateľ
na základe konkrétneho platného právneho úkonu prišiel o svoje vlastníctvo. Na jednej strane tu síce

boli úverové zmluvy medzi navrhovateľom ako veriteľom a najskôr spoločnosťou BP cars, s. r. o. a
potom Parea, s. r. o., ale jednoducho žiadny prevod vlastníckeho práva preukázaný nebol a podľa súdu
ani byť nemohol, lebo sa jednalo svojou povahou o leasingové zmluvy a k naplneniu ich zmluvných
podmienok nedošlo - v oboch prípadoch neboli uhrádzané ďalšie splátky, čo znamená, že navrhovateľ
ako vlastník motorového vozidla sa logicky domáhal jeho vrátenia i cestou spoločnosti Adona-Actor

(protokol o odovzdaní vozidla č.l. 18 spisu). V konečnom dôsledku, pokiaľ by si odporca nebol vedomý,
že vozidlo je vlastníctvom navrhovateľa, nebol by mu ho vydal potom, ako po prvýkrát spoločnosť
jeho matky Parea prestala splácať určené splátky. Vo vzťahu ku kúpnej zmluve, podľa ktorej motorové
vozidlo dňa 06.04.2009 nadobudol navrhovateľ od J. C., je potrebné uviesť, že menovaný podľa
vykonaného dokazovania nikdy nebol vlastníkom motorového vozidla a teda ho nemohol navrhovateľovi

ani odpredať, keď tento sa stal jeho vlastníkom kúpou od A. A..

Vychádzajúc z doteraz uvedeného súd jednoducho nemal preukázané ku dňu vyhlásenia rozsudku,
že by vlastníkom sporného motorového vozidla bol niekto iný než navrhovateľ. Odporcovi totiž žiaden
nadobúdací titul vlastníckeho práva k vozidlu nesvedčí a takýto titul nesvedčí ani žiadnej inej osobe.

Súd preto návrhu navrhovateľa vyhovel.
Naliehavý právny záujem navrhovateľa (§ 80 písm. c) O.s.p.) na požadovanom určení spočíval v tom,
že v situácii kedy je ako vlastník motorového vozidla vedený v evidencii motorových vozidiel odporca a
motorové vozidlo sa nachádza v úschove polície, ktorá ho nemôže vydať bez toho, že by sa deklarovalo
vlastnícke právo jednej z osôb, ktorá si naň robí nároky (na jednej strane navrhovateľ, na druhej strane

odporca, ktorému bolo zaistené), tak bolo potrebné súdnym rozhodnutím deklarovať vlastnícke právo
navrhovateľa. Bez tohto určenia by mu totiž motorové vozidlo nebolo možné z úschovy polície vydať
ako to nepriamo vyplýva z ust. § 97 ods. 1 Trestného poriadku.O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko súd
opomenul rozhodnúť o svedočnom svedkyne K., ktorá bola vypočutá dožiadaným súdom.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum

a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.