Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/127/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316204127
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316204127.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore žalobkyne T. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom

J.. X. XXXX/XX, XXX XX M., zast. JUDr. Štefan Straka, advokát, so sídlom Krmanova 1, Košice, proti
žalovanej Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, so sídlom
Štúrova 2, Bratislava, v konaní, o zaplatenie 6337,29 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 3657,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 1157,73 eur od 11.04.2016 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15,42 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboupodanounatunajšomsúdedňa03.05.2016vočižalovanejdomáhalazaplatenia
sumy 6887,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1887,27 eur od
11.04.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania, z dôvodu náhrady škody vzniknutej nezákonným
rozhodnutím v trestnom konaní.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 30.11.2012 vydal vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v
Humennom, odbor kriminálnej polície, , Oddelenia všeobecnej kriminality Humenné uznesenie o
vznesení obvinenia ČVS: ORP-582/OVK-HE-2012, ktorým bolo žalobkyni vznesené obvinenie za prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2, písm. a) Trestného zákona, spáchaného formou
spolupáchateľstva. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podala sťažnosť v zákonnej trojdňovej lehote,
ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné uznesením 1Pv 217/12-28 zo dňa 13.03.2013 zamietol.
Dňa 07.11.2013 prokurátor podal obžalobu Okresnému súdu Humenné. Rozsudkom Okresného súdu

Humenné č.k. 3T/106/2013-386 zo dňa 14.10.2014 bola žalobkyňa oslobodená spod obžaloby a to z
dôvodu podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
bola stíhaná. Keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola žalobkyňa stíhaná, uznesenie
vyšetrovateľa OR PZ v Humennom o vznesení obvinenia sa považuje za nezákonné.
V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR, napr. 3Cdo/194/2010, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím
trestného súdu. Oslobodzujúci rozsudok má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení

obvinenia pre nezákonnosť. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti začatia trestného stíhania je
neskorší výsledok trestného konania. Ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu
spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin
nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté.Nárok žalobkyne na náhradu škody spôsobenej nezákonným trestným stíhaním pozostáva z
nasledovných položiek: 1) Trov právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške 1337,29 eur, ktoré
preukázateľne zaplatila obhajcovi na základe vyúčtovania trov právneho zastupovania a faktúry č.

2015/011, 2) náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 5000 eur, ktorá je odôvodnená v súlade
s § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. nasledovne: a) osobou žalobkyne, jej doterajším životom a
prostredím, v ktorom žije a pracuje, v čase vznesenia obvinenia bola vo veku 43 rokov, nebola doposiaľ
nikdy súdne trestaná ani trestne stíhaná, b) závažnosťou vzniknutej ujmy v dôsledku nezákonného
trestnéhostíhaniapreskutok,kuktorémumalodôjsťzatakýchokolností,žepoškodenoumalabyťmatka

manžela žalobkyne, ktorá mala byť údajne zbitá nevestou a synom na verejnosti, čo malo voči žalobkyni
ajejrodinnýmpríslušníkomveľminepriaznivéohlasy,c)závažnosťounásledkov,ktoréžalobkynivznikliv
jej súkromnom živote v podobe narušenia rodinného spolužitia a poškodenia dobrého mena žalobkyne a
celejrodiny,čosaprejavilonapríkladajvnekritickompostojiazaujatostipríslušnýchpolicajnýchorgánov,
ktoré vyústilo do ničím neodôvodneného trestného stíhania jej synov, ktorým bolo vznesené obvinenie
pre trestný čin obmedzovania osobnej slobody, nebezpečného vyhrážania a marenia spravodlivosti

a následne boli oslobodení spod obžaloby rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 4T/8/2014, d)
závažnosťou následkov, ktoré žalobkyni vznikli v spoločenskom uplatnení. Žalobkyňa si po vznesení
obvinenia nevedela nájsť na miestnej úrovni žiadnu prácu, čo potvrdzuje napr. potvrdenie ÚPSVaR M.
v období od 01.05.2012 do 11.04.2013 a od 01.05.2013 do súčasnosti, 3) náhradu trov advokáta pri
predbežnomprerokovanínárokunanáhraduškodyatovovýške549,98eurvyčíslenúvzmyslevyhlášky

o odmenách a náhradách advokátov za 2 úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia a
podanienávrhunapredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody.Príslušenstvomnárokusúúrokyz
omeškania v zákonnej výške zo sumy 1337,29 eur od 11.04.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí
polroka odo dňa doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobkyňa
požiadala Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody dňa 06.10.2015. Listom č. VI/4 Gc 92/15/1000-5 zo dňa 06.11.2015 GP SR oznámila, že sa jej
žiadosťou zaoberať nebude.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.05.2016 neuznala nárok uplatňovaný žalobkyňou,
pričom v podrobnostiach poukázala na písomnosť GP SR č. VI/4 Gc92/15/1000-5 zo dňa 06.11.2015

adresované JUDr. Štefanovi Strakovi, právnemu zástupcovi žalobkyne.

4. Žalobkyňa doručila súdu dňa 01.08.2016 spresnenie žalobného návrhu a upravila petit žaloby tak,
že žiadala zaviazať žalovanú zaplatiť jej 6887,27 eur a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 1887,27 eur od 13.11.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Návrh na zmenu petitu žaloby odôvodnila tým, že po podaní žaloby došlo k ustáleniu súdnej
praxe vo vzťahu ku dňu, kedy je možné uplatňovať nárok na plynutie úrokov z omeškania, teda dňom
uplynutia 6 mesačnej zákonnej lehoty na prejednanie nároku náhrady škody spôsobenej nezákonným
trestným stíhaním alebo dňom po prevzatí oznámenia o odmietnutí prejednania nároku na náhradu
škody. Podľa stanoviska Generálnej prokuratúry SR pod sp. zn. VI/4Gc92/15/1000-5 z 6.11.2015, ktorým

žalovaná odmietla žiadosť na náhradu škody prejednať, začala plynúť zákonná lehota dňa 08.10.2015
a táto skončila prevzatím zamietavého stanoviska žalovanej právnym zástupcom žalobkyne, t.j. dňom
12.11.2015.

5. Okresný súd Humenné uznesením sp. zn. 21C/127/2016 zo dňa 26.09.2016 pripustil zmenu žaloby

s tým, že ďalej bude konať o žalobe ,,Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 6.887,27 eur a úroky z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.887,27 eur od 13.11.2015 do zaplatenia a to všetko v
lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. „Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy
konania a trovy právneho zastúpenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

6. Súd vec prejednal na pojednávaniach nariadených na deň 18.04.2017 a 19.05.2017, na ktorých boli
prítomní právny zástupca žalobkyne, žalobkyňa ako aj žalovaná.

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, podstatným obsahom spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 3T 106/2013, oznámením generálnej prokuratúry o výsledku predbežného

prerokovania nároku na náhradu škody z 06.11.2015, odstúpením žiadosti ministerstvom spravodlivosti
z 27.10.2015, vyčíslením trov právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške 1337,29 € a listinného
dôkazu o vyplatení tejto sumy zo strany žalobkyne svojmu obhajcovi, faktúrou za poskytnuté právne
služby na sumu 549,98 eur za zastupovanie pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody privýkone verejnej moci, výpoveďou žalobkyne, žalovanej a svedkov na pojednávaní a s obsahom ďalších
v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

8. Dňa 30.11.2012 bolo uznesením vyšetrovateľa OR PZ Humenné pod sp. zn. ČVS: ORP-582/OVK-
HE-2012 vznesené žalobkyni obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2, písm. a)
Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva. Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné
uznesením sp. zn. 1Pv 217/12-28 zo dňa 13.03.2013 zamietol sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu o
vznesení obvinenia. Dňa 18.04.2013 vyšetrovateľ PZ podal na okresnú prokuratúru návrh na podanie

obžaloby pre uvedený skutok a dňa 07.11.2013 prokurátor podal na tunajší súd na žalobcu obžalobu.
Následne tunajší súd rozsudkom pod č. k. 3T /106/2013-386 zo dňa 14.10.2014 oslobodil žalobkyňu
spod obžaloby a to z dôvodu podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že
sa stal skutok, pre ktorý bola obžalovaná stíhaná.

9. Dňa 31.03.2015 právny zástupca žalobkyne jej vyúčtoval trovy právneho zastúpenia v uvedenej

trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 3T/106/2013 v celkovej sume 1337,29 €, a to za
úkony právnej služby podľa vyúčtovania, náhrady hotových výdavkov, cestovných náhrad a náhrady za
stratu času, režijný paušál, zvýšených o DPH. Uvedenú sumu žalobkyňa svojmu právnemu zástupcovi
uhradila dňa 28.04.2015.

10. Podaním z 06.10.2015 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadala žalovanú v
zastúpení Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, a teda nákladov, ktoré musela vynaložiť na trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní v
celkovej výške 1337,29 € ktoré jej vyúčtoval právny zástupca a ktoré mu uhradila a zároveň náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 5000 eur.

11. Podaním z 06.11.2015 žalovaná zastúpená generálnou prokuratúrou žalobkyni oznámila, že
Generálna prokuratúra nie je príslušná konať za štát, pretože škodu nespôsobila prokuratúra
(prokurátor), čím nie sú splnené zákonné podmienky na postup podľa § 4 ods. 1 písm. f) zák. č. 514/2003
Z.z. a z uvedeného dôvodu preto žiadosť neprerokuje.

12. V priebehu pojednávania žalobkyňa a jej právny zástupca zotrvali na podanej žalobe, pričom tvrdili,
že v danej veci nesie žalovaná zodpovednosť za škodu, ktorá bola žalobkyni spôsobená tým, že hradila
trovy obhajoby v trestnom konaní, v ktorom bola napokon rozsudkom súdu prvej inštancie oslobodená
spod obžaloby a taktiež trvali na uplatnenej nemajetkovej ujme v sume 5000 eur. Žalovaná poukázala

na jej písomné stanovisko z 24.05.2016 a navrhla žalobu zamietnuť z dôvodov tam uvedených.

13. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 18.04.2017 uviedla, že z dôvodu krivého obvinenia zo strany jej
svokry jej bola spôsobená finančná, sociálna ujma jej rodine. Bola konateľka firmy, následne jej skončilo
konateľstvo vo firme a chcela sa zamestnať. Hľadala si zamestnanie avšak každý poukazoval na to, že

je tá, ktorá zbila svoju svokru. M. je malé mesto a jej rodina bola dosť medializovaná aj v televízii a každý
ich tu pozná. Trpeli tým okrem nej aj jej manžel, taktiež synovia a jej rodičia. Stále až do súčasnej doby
je nezamestnaná, nepodarilo sa jej nájsť žiadne zamestnanie. Je evidovaná na úrade práce, kde sa
pravidelne chodí informovať a zaujíma sa o prácu. Bohužiaľ každý o tom vie, čo sa stalo a keď predloží
svoj občiansky preukaz, každý si pošuškáva o tom, čo sa stalo a to napriek tomu, že sa o svoju svokru

vzorne starala, mala ju rada, navštevovali ju, pomáhali jej finančne aj morálne, napriek tomu sa stalo
to čo sa stalo. Dozvedeli sa, že to bolo umelo vykonštruované aby svokra zničila morálne, spoločensky
a finančne jej rodinu a tým bola na celú jej rodinu vykonštruovaná policajná naháňačka. Z radov polície
boli šikanovaní, sledovaní a stále koľkokrát svokra navštívila ich dom, bolo tam trestné stíhanie hoci
sa nič neudialo. Stále ich len krivo obviňovala, ešte jedno obvinenie neskončilo a začalo sa druhé.

Žiadnezobvinenízostranysvokrysavšaknepotvrdilo.Onamázdravotnéproblémy,zdravotnéproblémy
mali aj jej rodičia, ktorí do roka zomreli obidvaja. Všetko sa teraz deje tak, že sa nemôžu sa pohnúť z
miesta, zastihlo to celú jej rodinu. Naši odberatelia a klienti sa od nich odstrihli, nechceli mať s nimi nič
lebo sa dopočuli, čo sa deje v rodine a v jej rodine vznikli obrovské finančné ale aj vzťahové problémy.
Svokra sa aj vyjadrila, že ona chce zničiť svojho syna, ju ako nevestu a svojich vnukov a vlastne sa

jej to nejakým takým spôsobom aj podarilo. Postup orgánov činných v trestnom konaní nepovažuje za
správny a adekvátny, išlo o nezákonné stíhanie jej osoby, čo sa nakoniec aj potvrdilo. Trestné stíhanie
malo negatívny vplyv na jej psychické zdravie a má aj naďalej, je totiž osobou, ktorej záleží na dobrom
mene rodiny a nedokáže sa doteraz vysporiadať s tým, čo sa stalo. Trestné stíhanie zanechalo na nejaj spoločenské následky, prestala sa s týkať s ľuďmi a nikde nechodila, uzatvárala sa do seba a hanbila
sa ľudí. Ovplyvnilo to aj ich susedské vzťahy, susedia s nimi prestali komunikovať.

14. Svedok P. Š. na pojednávaní dňa 18.04.2017 uviedol, že potom všetkom čo sa stalo sa život jeho
mamy ako aj celej rodiny zmenil od základov k horšiemu. Či po finančnej stránke, či po ujme na mene,
pretože ľudia na nich pozerali ako na nejakých bláznov. Mama si nevedela nájsť prácu a doteraz si
nevie nájsť prácu. Nestýka sa ani s ľuďmi je uzavretá v sebe. Po psychickej stránke ju to ovplyvnilo.
Trestné stíhanie negatívne ovplyvnilo aj jeho život, boli 35 dní vo väzbe v nadväznosti na ten prípad a to

neoprávnene. Postup polície bol podľa neho „nadštandardný“, pretože bola po nich vyhlásená policajná
naháňačka, poľovačka z dôvodu zdiskreditovať ich rodinu, zničiť ju a uviesť ju do ničoty.

15. Svedok Ľ. Š. na pojednávaní dňa 18.04.2017 uviedol, že všetkým týmto bolo ublížené jeho mame -
žalobkyni a samozrejme celej rodine a to tým, že jeho mamu to dosť psychicky postihlo a zničilo to dobré
meno celej rodiny a jeho matky. Žalobkyňa mala problém pri hľadaní práce, nemohla si nájsť prácu,

priatelia a jej známy ju začali ohovárať, resp. pozerať na ňu pomedzi prsty. Takto pozerali aj na nich
všetkých, na celú rodinu. Pozerali na žalobkyňu ako na nejakú hyenu. Zničilo to psychiku celej rodiny
ako aj po zdravotnej stránke, taktiež rodičia žalobkyne veľmi trpeli vďaka tomu čo sa stalo a následne
aj potom zomreli následkom toho. Doteraz sa celá rodina s tým ťažko vysporiadava. Trestné stíhanie
negatívne ovplyvnilo ich dobré meno, reputáciu celej rodiny a ovplyvnilo aj ich spoločenský život medzi

priateľmi a známymi, medzi susedmi.

16. Svedkyňa L. P. na pojednávaní súdu dňa 19.05.2017 uviedla, so žalobkyňou sa pozná od strednej
školy, sú spolužiačky a priateľky. Pred štyrmi rokmi sa dozvedela, ako aj jej okolie a ostatní spolužiaci
čo sa stalo žalobkyni s tým, že keď ju potom stretla bola žalobkyňa úplne psychicky vyčerpaná, bola na

dne. Mala problém so svojou svokrou, ktorá ju udala ako aj jej synov na polícii, že mala byť napadnutá
žalobkyňou a jej synmi. Samozrejme, že to nebola pravda, ona tomu neverila, pretože poznala celú jej
rodinu. Samozrejme uškodilo to dobrému menu žalobkyne, jej spoločenskej prestíži a chcela jej týmto
pádom pomôcť, aby sa celá tá kauza, celý ten proces už ukončili. Bola z toho dosť prekvapená, myslí si,
že jej svokra má psychické problémy lebo také niečo urobiť voči vlastnému synovi je hanba. Žalobkyňa

veľmi trpela, ona jej pomáhala, psychicky ju podporovala, postupne sa z toho dostávala vďaka jej pomoci
ale je to strašná ujma, ktorá sa jej stala. Bolo to úplne vykonštruované zo strany svokrinej dcéry B..
Neviem o čo išlo tejto švagrinej ako aj svokre, pozná ich tridsať rokov ako aj ich deti, ich dvoch synov,
aby jej išlo o ten majetok, ktorý chcela nadobudnúť, o nehnuteľnosť a tým pádom urobila také zlo na
celú rodinu. Aféra zle ovplyvnila aj manželský život žalobkyne a susedské vzťahy. Žalobkyňa následkom

toho začala mať aj zdravotné problémy a mala sa problém aj zamestnať.

17. V priebehu pojednávania dňa 19.05.2017 právny zástupca žalobkyne navrhol pripustenie žaloby
tak, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 6.337,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy 1.337,29 eur od 11.04.2016 až do zaplatenia a to v lehote do 3 dní odo dňa

právoplatnostitohtorozsudkuasúčasnejžiadam,abysúdpriznalžalobcovináhradutrovpripredbežnom
prorokovaní nároku vo výške 549,98 eur spolu s trovami tohto konania a to v lehote do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh na pripustenie zmeny žaloby odôvodnil tým, že došlo k zmene
judikatúry a to v tom smere, že predmetom majetkovej ujmy okrem trov obhajoby nemôžu byť spojené aj
trovy predbežného prejednania tohto nároku, ktoré majú byť riešené v rámci trov tohto súdneho konania.

Zároveň navrhol upraviť aj úroky z omeškania podľa aktuálneho názoru súdnej praxe a to tak, že úroky
žiadal od 11.04.2016 z dôvodu, že touto lehotou uplynula trojročná lehota na predbežné prejednanie
nároku zo strany Generálnej prokuratúry. Doložil aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach v obdobnej
veci.

18. Vzhľadom na návrh právneho zástupcu žalobcu na zmenu žaloby a náležité odôvodnenie pripustenia
tejto zmeny súd na pojednávaní dňa 19.05.2016 pripustil zmenu žaloby v znení tak, ako to navrhol
právny zástupca žalobkyne.

19. Právny zástupca žalobkyne vo svojej záverečnej reči uviedol, že čo sa týka trov obhajoby, tak tieto

preukázal doloženou faktúrou, dokladom o jej zaplatení ako aj úradnými záznamami o poradách, ktoré
si uplatňuje s tým, že právna služba bola účelná, vzhľadom na oslobodzujúci rozsudok Okresného
súdu Humenné. Ďalej poukázal na § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý upravuje podmienky
pre priznanie nemajetkovej ujmy. Poukázal na to, že nemajetková ujma, ktorú požadujú vo výške5.000,- eur je v zákonom stanovenom rozhraní, je racionálna a odvodená vzhľadom na traumu, ktorú
musela žalobkyňa prežiť v súvislosti s nezákonným obvinením a znemožnením svojho spoločenského
postavenia. Žalobkyňa žije v usporiadanej rodine, ktorá je v M. známa, nikdy sa nedostala do rozporu

so zákonom až na tento vykonštruovaný prípad. Žalobkyňa má problémy s uplatnením a nájdením
zamestnania a to práve kvôli tomuto prípadu a jej meno sa následkom tejto kauzy stalo negatívne
známym, hlavne v oblasti v ktorej sa môže zamestnať a to oblasť reštauračných a gastronomických
služieb. Doložili doklady o tom, že žalobkyňa má zdravotné problémy a tieto pretrvávajú až do dnešného
dňa. Celá táto aféra veľmi negatívne vplýva na žalobkyňu a jej rodinu, na rodinných príslušníkov.

Žalobkyňa spája túto aféru aj so smrťou svojich rodičov, ktorí následne po tejto afére zomreli, pričom
predtým ochoreli. Má teda za to, že sú naplnené podmienky podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003
Z.z. a požadovaná náhrada, ktorá je v zákonom stanovenej hranici vo výške 5.000,- eur ktorú žiadajú je
primeraná tej ujme, ktorá sa žalobkyni stala. Žiadal preto, aby súd žalobe vyhovel v zmysle pripustenej
zmeny žaloby a taktiež aby žalovanú zaviazal nahradiť aj trovy predbežného prejednania nároku a trovy
tohto konania.

20. Žalovaná vo svojej záverečnej reči sa vyjadrila nasledovne. Napriek stanovisku najvyššieho súdu
zo 06.12.2015, si myslí, že v trestných veciach, kde bolo trestné stíhanie zastavené, za náhradu škody
je zodpovedná za Slovenskú republiku Generálna prokuratúra SR. Poukázala na doterajšiu judikatúru,
kde takéto náhrady boli priznané, hlavne čo sa týka trov obhajoby. K samotnému trestnému skutku, pre

ktorý sa viedlo trestné stíhanie, protistranou bolo prezentované, že sa jednalo o vykonštruovaný prípad
a zrejme mlčky sa myslelo, že to bol vykonštruovaný prípad orgánmi činnými v trestnom konaní. Je
potrebné však uviesť, že vo veci vedené trestné stíhanie bolo vedené zákonným spôsobom na základe
podnetukvázipoškodenej,voveciboliprodukovanévpriebehutrestnéhokonaniavecipreajprotitomuto
skutku a podľa Trestného poriadku v takomto prípade prokurátorovi vyplýva zákonná povinnosť podať vo

veci obžalobu a taktiež z Trestného poriadku vyplýva, že jedine súd je príslušný keď sú dôkazy pre a proti
ustáliťvinualebonevinuobžalovaného.Trestnéstíhaniebolovedenézákonnýmspôsobomčovyplývaaj
z toho, že súd obžalobu prijal a nevrátil ju do prípravného konania, čo má z Trestného poriadku zákonnú
možnosť ak zistí dôvody na vrátenie obžaloby. Ďalej poukázal na výsluch svedkyne P., ktorá vypovedala,
že za celým týmto skutkom stála sestra manžela žalobkyne a v pozadí boli nejaké majetkové nároky.

To isté bolo produkované aj na inom pojednávaní na súde, kde žaluje manžel žalobkyne Slovenskú
republiku o náhradu škody z jeho strany. Tým chcem poukázať, že orgány činné v trestnom konaní pri
začatí trestného stíhania o týchto skutočnostiach nemohli vedieť, teda sa jednalo o zákonné trestné
stíhanie. Čo sa týka uplatneného nároku nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 3 č. 514/2003 Z.z. má za to,
že tu neboli z ich strany produkované žiadne konkrétne skutočnosti aby napríklad v príčinnej súvislosti,

žalobkyňa v tom čase obvinená nemohla nájsť prácu. Nebol produkovaný dôkaz aby nejaký konkrétny
zamestnávateľ nezobral žalobkyňu do pracovného pomeru kvôli tomuto skutku, resp. kvôli tomu, že v
tom čase bola trestne stíhaná. Pritom všeobecne platí aj na Slovensku prezumpcia neviny, tzn. že ten
kto je stíhaný neznamená, že je vinný, resp. že už je právoplatne odsúdený. Preto žiadala žalobu v
celom rozsahu zamietnuť.

21. Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase vznesenia obvinenia, na účely
tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach,
právomchránenýchzáujmochapovinnostiachfyzickýchosôbaleboprávnickýchosôb, b)orgánverejnej
moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej

samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

22. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa

nemožno zbaviť.

23. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo

poverený orgán Policajného zboru,
e) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
k) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov

verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.
Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky.

24.Podľaustanovenia§5odsek1citovanéhozákona,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

25. Podľa ustanovenia § 6 odsek 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné

rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa ustanovenia § 6 odsek 2 citovaného zákona, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,
ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

26. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 a 2 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný
bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti
zostávajú zachované.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu

škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

27.Podľaustanovenia§17ods.1citovanéhozákonauhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitný
predpis neustanovuje inak.

28. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie

zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

29. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovanej súd poukazuje na na judikovaný názor Najvyššieho súdu
SR, ktorý vo svojom rozsudku sp. zn. 3 Cdo 194/2010 konštatuje, že v prípade, ak išlo o trestné stíhanie
na podklade obžaloby podanej prokurátorom, ktoré sa skončilo oslobodením žalobcu spod obžaloby,

prichádzali by do úvahy dva orgány verejnej moci, ktoré by mohli v tomto prípade niesť zodpovednosť za
škodu, ktorá žalobcovi vznikla. Tým prvým je ministerstvo vnútra a tým druhým je generálna prokuratúra.
Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom - ktorom prípade orgánom konajúcim v mene štátu,
je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody; ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených orgánoch, je príslušným ten z nich, ktorý vo veci

začal konať ako prvý.

30. Súd mal v tejto veci preukázané, že voči žalobkyni bolo vyšetrovateľom PZ dňa 30.11.2012
vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestnéhozákona, spáchaného formou spolupáchateľstva. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa sťažnosť,
ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné uznesením 1Pv 217/12-28 zo dňa 13.03.2013 zamietol.
Následne na žalobkyňu podal prokurátor okresnej prokuratúry dňa 07.11.2013 na tunajší súd obžalobu.

Po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní vyhlásil tunajší súd dňa 14.10.2014 rozsudok,
ktorým žalobkyňu oslobodil spod obžaloby dôvodiac, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
bolaobžalovanástíhaná. Následnedňa31.03.2015právnyzástupcavyúčtovalžalobkynitrovyprávneho
zastúpenia v trestnom konaní v sume 1337,29 €, ktorú žalobkyňa uhradila dňa 28.04.2015, čo vyplýva
z priloženého výpisu z účtu právneho zástupcu č. XXXXXXXXXX, vedený v UniCredit Bank.

31. Nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená začatím a vedením trestného stíhania, ktoré
neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona
č. 514/2003 Z.z., pri ktorom je treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z
úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie
právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež oslobodenie

spod obžaloby, pričom skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie
je bez významu. Súd má teda zato, že ak bola obžalovaná oslobodená spod obžaloby, tak ako tomu bolo
v predmetnej veci, má právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia po splnení
ďalších podmienok vyžadovaných zákonom č. 514/2003 Z.z. i napriek tomu, že k zrušeniu uznesenia
o vznesení obvinenia nedošlo.

32. Pred uplatnením nároku na náhradu škody na súde treba vopred prerokovať tento nárok na náhradu
škody s príslušným orgánom, a to podanou písomnou žiadosťou. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa
pred uplatnením svojho práva na náhradu škody na súde žiadosťou zo dňa 06.10.2015 požiadal
žalovanú v zastúpení Generálnou prokuratúrou SR o predbežné prerokovanie nároku. Táto na túto

žiadosť reagovala podaním zo dňa 06.11.2015 tak, že žalobkyni oznámila, že nie je príslušná konať za
štát, pretože škodu nespôsobila prokuratúra a preto žiadosť neprerokuje.

33. Pokiaľ ide o samotnú škodu tak žalobkyňa si uplatnil škodu pozostávajúcu z trov jej právneho
zastúpenia v trestnom konaní. Z ustanovenia § 18 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je zrejmé, že

náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému v konaní
vznikli. Žalobkyňa súdu preukázal a úhradu sumy 1337,29 eur ako trovy právneho zastúpenia v trestnom
konaní, čom svedčí predložený výpis z účtu právneho zástupcu žalobcu. V zmysle uvedeného tak v
majetkovej sfére žalobcu došlo k ujme spočívajúcej v zmenšení jeho majetku.

34. Napokon posledným predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a škodou. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (nezákonné rozhodnutie) a
vznik škody boli v logickom slede, teda aby toto nezákonné rozhodnutie bolo príčinou a vznik škody
vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Vydaním uznesenia o vznesení obvinenia a prebiehajúcim
trestného konania žalobkyňa vynaložila náklady spojené s jej obhajobou v konaní pred súdom, ktoré by

neboli vznikli v prípade, ak by bolo trestné stíhanie zastavené. Z uvedeného dôvodu je zrejmá i príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

35. Po vykonanom dokazovaní tak súd dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre
priznanie žalobkyni nároku na náhradu škody v časti uplatnenej majetkovej ujmy, nie však v uplatnenej

výške 1337,29 eur Súd z pripojeného trestného spisu skúmal aj účelnosť vynaložených výdavkov a
dospel k záveru, že tieto neboli uplatnené v správnej výške.

36. Právny zástupca žalobkyne si uplatnil tarifnú odmenu za úkon právneho zastupovania za 15 úkonov
právnej služby, režijný paušál, náhradu za stratu času a cestovné. Tarifná odmena bola v súlade s

13 ods. 2 vyhlášky 655/2004 Z.z. bola znížená o 50 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní
dvoch osôb. Súd nepokladal za dôvodne uplatnené úkony 2.) Predloženie plnomocenstva, žiadosť o
vyrozumenie o konaní úkonov, žiadosť o nahliadnutie do spisu zo dňa 10.01.2013 a 3.) Preštudovanie
spisu OR PZ v Humennom, 11.01.2013 spolu s náhradou za stratu času a cestovným a 2x režijným
paušálom po 7,81 eur, spolu vo výške 141,42 eur, pretože tieto úkony obsahovo spadajú pod úkon 1.)

Príprava a prevzatie právneho zastupovania. Išlo teda o ich duplicitné uplatnenie a teda neúčelné.

37. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky 655/2004 Z.z., v znení účinnom od 01.07.2013, Výpočtovým základom
na účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní opriestupkoch je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý
polrokkalendárnehoroka,ktorýoštyrirokypredchádzarokuurčujúcemuvýpočtovýzákladpodľaodseku
3. Súd pri preskúmaní vyčíslenia trov právneho zastúpenia zistil, že právny zástupca žalobkyne pri

výpočte tarifnej odmeny za úkony po 01.07.2013 použil nesprávny výpočtový základ, a to výpočtový
základ, ktorý o 3 roky predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa odseku 3 a nie o 4 roky,
ako ukladá vyhláška účinná od 01.07.2013. Súd preto za úkon 10.) podnet na preskúmanie obžaloby,
03.12.2013 priznal sumu 28,98 eur ( pri použití výpočtového základu za prvý polrok roku 2009, ktorý o 4
roky predchádza roku 2013), za úkon 11.) porada s klientom zo dňa 09.04.2014 v trvaní 1 hodiny sumu

40,07 eur, za úkon 12.) účasť na hlavnom pojednávaní zo dňa 10.04.2014 (8:30 - 12:15 hod.) sumu
60,11 eur, za úkon 13.) návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 15.04.2014 sumu 30,05 eur, za úkon
14.) Porada s klientom zo dňa 13.10.2014 sumu 40,07 eur a za úkon 15.) účasť na pojednávaní dňa
14.10.2014 (8:30-15:00 hod) sumu 90,16 eur.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené súd krátil trovy právneho zastúpenia o sumu 179,56 eur s DPH a

žalobkyni priznal náhradu škody v sume 1157,73 eur.

39. Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní.

40. Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

41. Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

42. Je nesporné, že žalovaná sa so splnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, a preto
žalobkyňa má právo i na zaplatenie úroku z omeškania. Súd žalobkyni priznal úrok z omeškania v ním
uplatnenej zákonnej výške 5,05 % zo sumy 1157,73 eur od 11.04.2016 do zaplatenia, t.j. odo dňa
nasledujúceho po uplynutí trojročnej lehoty na prerokovanie predbežného nároku na náhradu škody.

43. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala i priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo
výške 5000 eur.

44. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

45. Podľa . 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2
sa určuje s prihliadnutím najmä na

a)
osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b)
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c)

závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d)
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

46. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

47. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.
Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (209/1992 Zb.), každý má
právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

48. Úprava ochrany súkromia, vrátane rodinného súkromia, vychádza zo zásady, že do súkromného
života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna
ujma. Funkciou práva na súkromie je totiž zabezpečiť pre fyzickú osobu nerušenosť súkromnej sféry,
v ktorej by mohla všestranne rozvíjať svoju osobnosť. Ústava zároveň rodinný život priraďuje k
súkromnému životu, pričom toto priradenie treba interpretovať tak, že rodinný život a právo na jeho

ochranu sú súčasťou súkromia. Súčasťou súkromného života je bezpochyby rodinný život, zahŕňajúci
nielen sociálne, morálne a kultúrne vzťahy medzi najbližšími príbuznými, bez ohľadu na to, či trvale
žijú alebo nie, ako aj vzťahy medzi prarodičmi a vnukmi alebo medzi dospelými deťmi, žijúcimi vo
vlastných rodinách a ich rodičmi. Ústava chráni aj súkromie fyzickej osoby v rodinných vzťahoch voči
iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne, či materiálne. Zásahy

do týchto vzťahov, ktoré sú neoprávnené, možno kvalifikovať ako zásahy do rodinného života - do
rodinného súkromia. V prípade, že i medziľudské väzby tvoriace základ a rámec súkromného života
jednotlivca dosahujú určitú intezitu a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže takouto deštrukciou
vzťahov dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na
ochranu osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu zásahu je protiprávne, je objektívne spôsobilé

do práva na ochranu osobnosti zasiahnuť a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom
do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení
alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy.

49. Občiansky zákonník neupravuje maximálnu ani minimálnu výšku poskytovaného zadosťučinenia. V

zmysle § 13 ods. 1 OZ sa vyžaduje iba primeranosť tohto zadosťučinenia s prihliadnutím na závažnosť
ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. Zmyslom zadosťučinenia nemá byť
zábezpeka, zdroj obživy ani náhrada príjmu a nemôže viesť k neprimeranému obohateniu. Výška
priznaného zadosťučinenia musí zohľadňovať závažnosť vzniknutej ujmy na strane žalobkyne, teda
trvalú citovú traumu ale aj okolnosti na strane žalovanej, kde nešlo o úmyselné konanie.

50. Vykonaným dokazovaním, najmä výpoveďami svedkov a samotnej žalovanej bolo preukázané, že
trestné stíhanie vedené proti žalobkyni malo negatívny vplyv na reputáciu a vnímanie žalobkyne v
spoločnosti, medzi jej známymi, priateľmi a susedmi, problémy psychického charakteru ako aj problémy
v manželstve, čím jej vznikla nemajetková ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným stíhaním, ktorú

spôsobila žalovaná svojim protiprávnym konaním. Z výpovedi je zrejme, že trestné stíhanie žalobkyne
bolo v mieste bydliska všeobecne známe, vzhľadom na skutok sa ľudia a aj najbližší domnievali,
že žalobkyňa napadla spolu s manželom svokru - poškodenú, je obvinená a neskôr aj obžalovaná,
žalobkyňa to veľmi ťažko niesla a rovnako aj jej okolie - deti, manžel a jej rodičia a preto len samotný
oslobodzujúci rozsudok ako určitá forma satisfakcie je nepostačujúci vzhľadom na charakter prípadu.

Bolo poškodené dobré meno a povesť žalobkyne, došlo k zásahu do jej práva na súkromie a preto je
na mieste aj peňažná satisfakcia.

51. Okrem existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovanej a nemajetkovou
ujmou ktorá vznikla žalobkyni, súd pri rozhodovaní o výške vzniknutej nemajetkovej ujmy posudzoval

primeranosť výšky zadosťučinenia vzhľadom na závažnosť ujmy u jednotlivých žalobcov a okolnosti, za
ktorých k neoprávnenému zásahu došlo a dospel k záveru, že požadovaná výška nemajetkovej ujmy
v sume 5000 eur nie je primeraná.52. Už samotná skutočnosť, že žalobkyňa bola spod obžaloby v trestnom konaní oslobodená, je pre
ňu určitým druhom satisfakcie. Súd taktiež nemal preukázanú spojitosť s vedeným trestným stíhaním
a nemožnosťou žalobkyne sa zamestnať, nakoľko z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

M. (čl. 24) vyplýva, že žalobkyňa bola nezamestnaná aj pred dňom 30.11.2012, teda pred tým, ako jej
bolo vznesené obvinenie. Žalobkyňa taktiež súdu nepreukázala, že by sa v rozhodnom období o prácu
uchádzala a zamestnávatelia jej žiadosť odmietli.

53. Vzhľadom na okolnosti prípadu, intenzitu zásahu do osobnosti a sféry súkromia žalobkyne je súd

toho názoru, že primeraná výška nemajetkovej ujmy je v sume 2500 eur a preto v prevyšujúcej sume
žalobu zamietol.

54. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55. V časti o zaplatenie 3657,73 eur (57,71 %) súd žalobe vyhovel a v časti o zaplatenie 2679,56 eur
(42,29 %) žalobu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bola v konaní úspešnejšia
žalobkyňa, ktorej patrí náhrada trov konania po odpočítaní neúspechu v konaní, od jeho úspechu v
konaní, a to v rozsahu 15,42 % z celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu.

56. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.