Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 11, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 39CbZm/81/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113207964
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3113207964.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v spore žalobcu: CD Consulting, s. r. o.,

so sídlom Politických väzňov 1272/21, Nové Mesto, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 264 XX XXX,
právne zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom advokátskej kancelárie Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: A. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. II XX/XX, XXX
XX H. nad U., o zaplatenie zmenkovej sumy 380,67 eur s príslušenstvom takto,

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, zastavuje.

III. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 28.03.2013 doručená žaloba na uplatnenie pohľadávky na tlačive
A, podľa článku 4 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenia“), ktorou
žalobca navrhoval, aby súd na základe jeho pohľadávky vydal proti žalovanému rozsudok, ktorým by ho

zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 380,67 eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo
sumy 830,67 eur od 22.01.2010 do 12.05.2010, zo sumy 530,67 eur od 13.05.2010 do 30.07.2011, zo
sumy 480,67 eur od 31.07.2011 do 04.09.2011, zo sumy 430,67 eur od 05.09.2011 do 06.10.2011 a zo
sumy 380,67 eur od 07.10.2011 do zaplatenia a s 6,00 % úrokom zo sumy 830,67 eur od 19.03.2010 do
12.05.2010, zo sumy 530,67 eur od 13.05.2010 do 30.07.2011, zo sumy 480,67 eur od 31.07.2011 do
04.09.2011, zo sumy 430,67 eur od 05.09.2011 do 06.10.2011 a zo sumy 380,67 eur od 07.10.2011 do
zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy. Zároveň si uplatnil právo na náhradu

trov konania. Žalobca svoj nárok voči žalovanému odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 30.03.2009 na zmenkovú sumu 830,67 eur,
pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 22.01.2010. Indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Zmenka bola vystavená dňa 30.03.2009 na sumu 830,67 eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok
žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu
s 0,25 % denným úrokom od 22.01.2010. Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového

veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 450,- eur, pričom
na zmenkovú sumu uhradil 450,- eur a na úroky uhradil 0,- eur. Keďže zmenková listina je opatrená
doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca
na preukázanie dôvodnosti svojho nároku voči žalovanému navrhol vykonať dokazovanie listinnýmidôkazmi a predložil súdu spolu so žalobou originál zmenky vystavenej žalovaným dňa 30.03.2009 na
zmenkovú sumu 830,67 eur a výpis z obchodného registra na žalobcu.

2. Preskúmaním predloženej zmenky súd zistil, že zmenka bola vystavená žalovaným dňa 30.03.2009
v Trenčíne na rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o. , IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Z výpisu
z Obchodného registra vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako prvý zmenkový veriteľ, je
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
Zmenka bola vystavená žalovaným, fyzickou osobou.

3. Na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu
potreby komplexného posúdenia existencie resp. neexistencie pôvodného záväzkového vzťahu ako
spotrebiteľského, súd vyzval žalobcu aplikujúc článok 4 bod 4 nariadenia na doplnenie návrhu. Uvedený
článok nariadenia umožňuje súdu v prípade, ak sa súd domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca,
nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo na uplatnenie pohľadávky nie je správne

vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dať
žalobcovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť alebo predložiť týmto
orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote
určenej orgánom, pričom na tento účel súd použije tlačivo B. Súd vyzval zaslaním vyplneného tlačiva B
žalobcu na predloženie listinných dôkazov a to zmluvy o spotrebiteľskom úvere, splátkového kalendára

a prehľadu platieb realizovaných žalovaným a to v lehote do 15.06.2013.
4. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 18.06.2013 v ktorom uviedol, že je v zmenkovom
vzťahu indosatárom a na súdom požadované vysvetlenia nevie reagovať. Nerozumie, prečo súd
požaduje doplnenie tlačiva na uplatnenie pohľadávky predložením rozvrhu platieb. Žalovaný na zmenku
uskutočnil úhradu celkom 450,- eur. Zdôraznil, že toto konanie, je sporovým konaním, žalovaný

nespochybňuje tvrdenia žalobcu o vykonaných úhradách. Žalobca nie je osobou, ktorej bolo hradené na
zmenku zo strany vystaviteľa zmenky. Žalovaný na zmenku hradil pôvodnému majiteľovi zmenky, pred
indosovaním zmenky. Žalobca nemá s pôvodným majiteľom zmenky dojednanú zmluvnú povinnosť o
predkladaní potvrdení o vykonaných platbách na zmenku a Žalobca zároveň nie je oprávnený splnenie
takejto požiadavky autoritatívne požadovať či vynucovať. V prípade, ak súd na preukázanie platieb

odporcu na zmenku vyžaduje ďalšie dôkazy, navrhol, aby súd vyžiadal stanovisko odporcu, či v návrhu
uvedenýrozpisplatiebkorešpondujesnímvykonanýmiúhradami,aleboichnamieta,tedačiideospornú
otázku medzi účastníkmi konania. Navrhol, aby súd v kooperácii s žalovaným a pôvodným majiteľom
zmenky ustálil spôsob, akým boli jednotlivé úhrady vykonané a vyžiadal doklady, alebo potvrdenia o
vykonaných úhradách od inštitúcie, ktorá také potvrdenia je oprávnená vydať, napr. potvrdenie banky

o vykonanej úhrade.
5. Vzhľadom k tomu, že žalobca súdu žiadny ním žiadaný listinný dôkaz nepredložil a súdu bolo
známe z jeho činnosti, že právny predchodca žalobcu mal v súvislosti s úverovými zmluvami vedené
konania na tunajšom súde, súd si pripojil k spisu spisový materiál. Každá zmluva o úvere poskytovanom
právnym predchodcom žalobcu obsahuje číslo zmluvy, ktoré sa premietlo do každej zmenky, a ktoré

súdu umožnilo stotožniť jednotlivé konania. V uvedenom prípade súd zistil údaje zo spisu Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 60Er/2638/2010, v ktorom sa nachádzala úverová zmluva zo dňa 30.03.2009.
6. Po doručení odpovede žalobcu, súd v súlade s článkom 5 odsek 2 nariadenia, vyplnil časť I. vzorového
tlačiva C a zaslal ho žalovanému spolu s kópiou tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky. Žalovanému
bolo tlačivo spolu s prílohami doručené 16.07.2013. Žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril.

7. Súd v uvedenom prípade skúmal, či ide o konanie, ktoré spĺňa predpoklady kladené na konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu podľa článku 2 nariadenia, následne skúmal právomoc slovenských
súdov na rozhodnutie o uvedenej veci, vecnú a miestnu príslušnosť, ako aj, vzhľadom k cezhraničnému
sporu, rozhodné právo.
8. Vzhľadom na priamu aplikáciu nariadenia, rozhodujúcimi kritériami pri posudzovaní, či ide o konanie

podľa tohto nariadenia, je skúmanie, či ide o cezhraničný spor, či výška uplatňovanej pohľadávky
nepresahuje bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov sumu 2.000,- EUR a či žalobca podal
žalobu vyplnením vzorového tlačiva A. V uvedenom prípade toto konanie spĺňa všetky nariadením
predpokladané kritériá. Podľa tohto nariadenia možno postupovať v zmysle článku 2 ods. 1 v
občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu. Vzhľadom

k tomu, že žalobca má ku dňu doručenia tlačiva žaloby sídlo v Českej republike t. zn. v inom členskom
štáte ako je bydlisko žalovaného, ktorý má bydlisko v Slovenskej republike, súd vyhodnotil, že ide v
uvedenom prípade v súlade s článkom 3 nariadenia o cezhraničný spor. Vzhľadom k tomu, že ide o spor
s cudzím, medzinárodným prvkom, preto sa na konanie uplatní aj nariadenie (ES) č. 44/2001 - BruselI, podľa ktorého súd posudzoval právomoc slovenských súdov, pričom zistil, že právomoc slovenského
súdu je pre spotrebiteľské zmluvy daná podľa článku 16 ods. 2 bydliskom spotrebiteľa. Vecne príslušným
je súd oznámený Slovenskou republikou Komisii a to v zmysle článku 25 odsek 1 nariadenia, okresný

súd. Miestne príslušným, aplikujúc článok 19 nariadenia a následne § 84 Občianskeho súdneho
poriadku, zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p“), ako procesný predpis
účinný v čase podania žaloby, je Okresný súd Trenčín. Vzhľadom k tomu, že v uvedenom prípade
ide o cezhraničný spor, súd sa zaoberal aj určením rozhodného práva, ktoré bude na daný spor
aplikovať. Súd určil, že vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané, ani tvrdené, že by si zmluvné strany

zvolili rozhodné právo, súd určil rozhodné právo podľa článku 10 odsek 1 zákona č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, tak, že na danú vec je potrebné aplikovať právny
poriadok Slovenskej republiky, nakoľko to zodpovedá rozumnému usporiadaniu právneho vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným.

9. O podanej žalobe súd rozhodol rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 39CbZm/81/2013-31zo dňa

23.08.2013, bez nariadenia pojednávania, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol a zároveň rozhodol o
trovách konania tak, že žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal
odvolanie žalobca. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 8CoZm/35/2014-70 zo dňa 28.07.2015 zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. V rámci zrušujúceho rozhodnutia
odvolací súd poukázal na to, súd prvého stupňa odňal stranám procesné právo podľa § 123 O.s.p.

vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. V danej veci ide o listiny, ktoré súd prvého stupňa
pripojil do konania bez návrhu strán sporu, poukázal na nález Ústavného súdu SR z 10.07.2013 č.
k. II. ÚS 499/2012-47 a kontradiktórnosť konania, dokazovanie a prejednanie veci v prítomnosti strán
sporu. Za splnenia podmienky písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu bolo
povinnosťou súdu prvého stupňa dať stranám priestor, aby sa zoznámili s dôkazmi, ktoré súd vykonal a

so skutkovými zisteniami a priestor na vyjadrenie prípadne na navrhnutie iných dôkazov na vyvrátenie
týchto skutkových tvrdení. Z obsahu spisu súd nemal preukázané splnenie poučovacej povinnosti voči
žalobcovi podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v
procesnom postupe súdu prvého stupňa, odstráni súd v konaní v novom rozhodnutí vo veci.

10. Na základe rozhodnutia odvolacieho súdu súd vo veci nariadil na prejednanie veci pojednávanie na
deň 11.04.2017. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis, zákon č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). V súlade s § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, preto postupoval súd od 01.07.2016 aj
vtomtokonanísúladesnovýmprocesnýmpredpisom,C.s.p..Súdspredvolanímnapojednávaniestranu

sporu, ktorá nie je právne zastúpená riadne poučil o jej procesných právach a povinnostiach. Súd poučil
o procesných právach a povinnostiach iba žalovaného, nakoľko § 160 C.s.p. poučenie o procesných
právach a povinnostiach strany zastúpenej advokátom vylučuje. Zároveň súd obidvom stranám sporu
uviedol, že na uvedený právny vzťah bude aplikovať normy spotrebiteľského práva. Súd tak postupoval
v súlade s pokynom odvolacieho súdu.

11. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca, ktorý zároveň nepožiadal o odročenie pojednávania z
dôležitých dôvodov, preto súd uskutočnil pojednávanie v jeho neprítomnosti. Žalobca ospravedlnil svoju
neprítomnosť podaním zo dňa 07.04.2017 v rámci ktorého uviedol, že konanie žalobca inicioval podľa
čl. 4 nariadenia a preto očakáva, že súd v ňom bude postupovať podľa procesných zásad definovaných

v tomto nariadení. Prioritné sú zásady efektivity a hospodárnosti konania. Podľa deklarácie vyjadrenej
v bode 8 nariadenia vo veciach s nízko hodnotou sporu by sa malo zjednodušiť a zrýchliť konanie a
zároveň znížiť náklady tým, že sa okrem možností existujúcich na základe práva členských štátov, ktoré
zostanú zachované, poskytne alternatívny, ďalší nástroj. Podľa článku 5 bodu 1 nariadenia konanie je
písomné, súd nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo

strán, na čo v danom prípade nie sú splnené podmienky. Ak by sa požiadavka na nariadenie ústneho
pojednávania javila ako nevyhnutná a racionálna, mal súd povinnosť podľa nariadenia rozhodnúť o
nariadení pojednávania formou uznesenia. Záverom žalobca uviedol, že nemá námietky, aby sa v tejto
veci otvorilo pojednávanie bez jeho účasti a nežiada odročiť pojednávanie z dôvodu jeho neprítomnosti.

12. Žalovaný sa rovnako na pojednávanie nedostavil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania z
dôležitých dôvodov, preto súd uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti žalovaného.13. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, pričom v súlade s § 204 C.s.p.
neoboznamoval čítaním ani oboznamovaním obsahu: výpis z obchodného registra na žalobcu z
14.03.2013, zmenka z 30.03.2009, prehľad platieb na zmenku, zmluva o úvere č. 3291392, výpis z

obchodného registra na spoločnosť Pohotovosť, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/3/2008,
nakoľko ide o listiny, ktorých odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a listina ani jej obsah
neboli protistranou spochybnené. Podľa § 204 C.s.p. oboznámil súd obsah: výpis z registra obyvateľov
na žalovaného z 28.02.2017, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 60Er/2638/2010-9, uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16CoE/5/2011-22, výpis z obchodného registra na žalobcu z 11.04.2017,

výpis z registra obyvateľov na žalovaného z 11.04.2017.

14. Po vykonaní dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý
aplikoval nižšie uvedené právne predpisy.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých stranám je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

20. Podľa § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 odsek 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 2 písmeno b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky. vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 3 odsek 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci.

25. Podľa § 3 odsek 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.26. Podľa § 4 odsek 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

27. Podľa čl. I § 3a zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky
na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa
osobitných predpisov.

28. Podľa čl. I. § 17 odsek 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky

vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

29. Podľa čl. I. § 17 odsek 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti

prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo
zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

30. Podľa čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vlastná zmenka obsahuje: označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené

v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; údaj
zročnosti; údaj miesta, kde sa má platiť; meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; dátum a
miesto vystavenia zmenky; podpis vystaviteľa.

31. Podľa čl. I. § 77 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov

pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o
indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43
až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní
(§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

32. Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii príslušných právnych predpisov, súd posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán takto: Na žalobcu bola indosovaná zmenka, ktorá
obsahuje označenie zmenka, umiestnené v jej ľavej hornej časti v slovenskom jazyku, bezpodmienečný
sľub zaplatiť peňažnú sumu vo výške 830,67 eur, uvedenú slovom aj číselným vyjadrením v hornej časti
zmenky, údaj o zročnosti zmenky, ktorý je umiestnený v ľavej hornej časti zmenky, ktorý obsahuje údaj

o tom, že zmenka je splatná pri predložení, údaj o mieste platenia, ktorý je uvedený v ľavej strednej
časti zmenky a ktorý obsahuje ako platobné miesto sídlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, meno toho na
koho rad sa má platiť, kde je uvedené v ľavej hornej časti zmenky na rad POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO:
35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, dátum a miesto vystavenia zmenky, ktoré sú uvedené v
hornej ľavej časti zmenky, kde je uvedené v Trenčíne, 30. marca 2009 a podpis vystaviteľa zmenky, ktorý

sa nachádza v spodnej pravej časti zmenky. Zmenka ďalej obsahuje položku „bez protestu“, dohodu o
výške zmenkového úroku 0,25 % denne od 22. januára 2010, doložku „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“ a v pravej dolnej časti nad podpisom vystaviteľa zmenky obsahuje zmenka
identifikačné údaje v podobe meno a priezvisko, rodné číslo. Na rube zmenky sa nachádza indosament
v zmení „namiesto nás na rad CD Consulting, s. r. o. , s označením sídla spoločnosti, ktorý je podpísaný

indosantom. Zároveň zmenka v dolnej ľavej časti obsahuje údaj o čísle zmluvy, kde je uvedené 3291582.
Predloženie originálu zmenky, bez ďalšieho, malo podľa žalobcu dostatočne preukazovať dôvodnosť
uplatneného nároku.33. Z údajov zverejnených v Obchodnom registri vyplýva, že právny predchodca žalobcu, od ktorého
zmenku žalobca nadobudol, je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj
poskytovanie úverov nebankovým spôsobom a žalovaným v konaní je fyzická osoba. Vzhľadom k

charakteru pôvodného zmenkového veriteľa, súd dospel k záveru, že aj právny vzťah, ktorý zmenka
zabezpečovala, môže byť vzťahom spotrebiteľským, na ktorý je súd z úradnej povinnosti povinný
aplikovať normy spotrebiteľského práva, a preto pristúpil aj k jeho preskúmaniu. K preskúmavaniu
pôvodného zmluvného vzťahu súd poukazuje na to, že zákon č. 438/2015 Z. z. novelizoval § 17 zákona
č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový, v zmysle ktorého, v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo

vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti, odôvodňujúce námietky,
ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zmenková zaviazanosť zo zmenky
vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Rovnako uvedený zákon doplnil do zákona zmenkového
a šekového nové ustanovenie § 3a v zmysle ktorého sú neplatné zmenkové prejavy urobené v rozpore
so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov. V zmysle uvedenej novely súd ex offo prihliada

na námietky, ktoré má žalovaný zo zmenky, čím vlastne zákonodarca preniesol zodpovednosť za
obranu v spore zo zmenky v prípade uplatnenia zmenkového nároku z dlžníka na súd, v prípadoch
ak zmenková zaviazanosť vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V zmysle tejto zákonnej
povinnosti, súd musí riadne preskúmať uplatnený nárok čo znamená v prípade zmenkového nároku
až po úroveň zmenkou zabezpečeného pôvodného zmluvného vzťahu. Súd preto vyhodnocoval všetky

okolnosti uvedeného prípadu, zmluvné podmienky v rámci pôvodného zmluvného vzťahu a skúmal
dôvodnosť a oprávnenosť uplatneného nároku. Súd len na úplnosť k preskúmavaniu pôvodného
záväzkového právneho vzťahu zmenkou zabezpečeného, poukazuje aj na 93. spoločné stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR
zo dňa 20.10.2015, z ktorého vyberá, že „ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku

predloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že pokiaľ z
akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou alebo
neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách
možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ“, pričom uvedené stanovisko zmene
právnej úpravy predchádzalo. Uvedená právna úprava § 17 zákona zmenkového a šekového, nakoľko

neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, je aplikovateľná na všetky aj začaté súdne konania, t. zn.
aplikoval ju súd aj v uvedenom prípade.

34. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu ako právnická
osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti uzavrel so žalovaným ako fyzickou osobou

nekonajúcou v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti dňa 30.03.2009 Zmluvu
o úvere č. 3291582. Súčasťou zmluvy o úvere boli aj všeobecné obchodné podmienky právneho
predchodcu žalobcu, ktoré obsahovali dohodu o vyplnení zmenky. Vzhľadom k subjektom uzatvárajúcim
zmluvu, súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo dňa
30.03.2009 k uzavretiu tzv. spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvedenou

zmluvou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému úver v sume 500,- eur a
žalovaný sa zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu úveru zvýšenú o poplatok vo výške
484,- eur t. zn. žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovo čiastku 984,- eur a to v dvanástich mesačných
splátkach po 82,- eur. Z činnosti súdu je známe, že právny predchodca žalobcu uzavieral tisícky
zmlúv, na ktorých bolo zhodne v prípade fyzických osôb vyznačené zamestnanie resp. povolanie ako

účel poskytnutého úveru a v prípade, ak fyzická osoba mala aj živnostenské oprávnenie, bez ohľadu
na účel na aký bol úver poskytnutý, bolo v zmluve uvedené, že je poskytnutý na výkon podnikania.
Vzhľadom k tomu, že v prípade pochybnosti o obsahu zmluvy, platí pre spotrebiteľa výklad priaznivejší,
súd má za to, že poskytnutý úver bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania. Účel poskytnutia úveru zo strany žalobcu nebol preukázaný. V tejto súvislosti súd

poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoE/5/2010-46 zo dňa 23.02.2010, s ktorým
sa stotožňuje a z ktorého vyplýva, že je namieste pri pochybnosti o obsahu zmlúv výklad priaznivejší
pre spotrebiteľa, čím treba dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol
poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí
takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver

majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), čiže veriteľa. Keďže v
uvedenom prípade nebol preukázaný účel, na ktorý bol poskytnutý úver použitý, preto súd považoval
poskytnutý úver za úver poskytnutý na iný účel ako výkon povolania, zamestnania či podnikania.35. Zhrnúc vyššie uvedené, z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny vzťah, ktorý
vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorý bol zmenkou zabezpečený, je
spotrebiteľským právnym vzťahom. Spotrebiteľská zmluva predstavuje osobitný druh zmluvy, pri ktorej

na jednej strane vystupuje v silnejšej pozícii dodávateľ, osoba konajúca v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a na druhej strane v slabšej pozícii spotrebiteľ, fyzická osoba, ktoré pri jej
uzatváraní a plnení nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V uvedenom prípade bola
uzavretá zmluva označená ako zmluva o úvere uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
a v článku 20 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bolo medzi stranami zmluvy dohodnuté,

že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Uvedené označenie ani
dojednanie nie je ale prekážkou aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj ďalších právnych predpisov spotrebiteľského práva, ktoré súd aplikuje na všetky
zmluvy, bez ohľadu na ich právnu formu, ak jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Vzhľadom
k charakteru subjektov, ako už bolo vyššie uvedené, podmienku jednej zmluvnej strany v podobe
spotrebiteľa mal súd v uvedenom konaní splnenú. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Vzhľadom k tomu, že osobitným zákonom
je v rámci nášho právneho poriadku upravené poskytovanie tzv. spotrebiteľských úverov, súd ďalej
skúmal, či predmetný právny vzťah nepodlieha aj režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení neskorších predpisov. Spotrebiteľským úverom sa v zmysle zákona č. 258/2001 Zb.

o spotrebiteľských úveroch rozumie dočasné použitie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, pričom v
uvedenom prípade mal charakteristiku spotrebiteľského úroku v zmysle zákona splnenú, preto uzavrel,
že na uvedený právny vzťah sa vzťahujú aj ustanovenia spotrebiteľského práva a medzi nimi aj zákon
o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z.. Súd z úradnej povinnosti, po zistení, že v uvedenom

prípade ide o spotrebiteľský vzťah ktorý zmenka zabezpečovala, tento preskúmal, za účelom zistenia
možných nekalých alebo neprípustných nárokov a tým aj v konaní vznesení prípadných námietok
proti uplatnenému nároku zo zmenky. Platnosť spotrebiteľskej zmluvy bola nevyhnutným predpokladom
pre následné posudzovanie zabezpečovacej zmenky, ktorá zabezpečovala pôvodný záväzkový právny
vzťah a plnenie z ktorej, bolo predmetom tohto konania.

36. Súd bez ohľadu na ďalšie v rámci dokazovania zistené skutočnosti a to zo zmluvy o úvere a
predloženej zmenky, poukazuje v prvom rade na to, že zmenka bola vystavená v rozpore § 4 odsek
6 zákona č. 258/2001 Z. z., účinného do 31.12.2010, v zmysle ktorého, veriteľ smel prijať od dlžníka
zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu

zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju
dlžníkovikedykoľveknapožiadanievydať.Súdpretomalzato,ževuvedenomprípadežalovanémupatrí

námietka vyplnenia zmenky v rozpore so zákonom, nakoľko žalovanému bol poskytnutý úver vo výške
500,-eurazmenkabolavyplnenánasumu830,67eur.Pretoakbysúdajvyhodnotilpredmetnúzmluvuo
spotrebiteľskomúvereakozmluvuplatnú,dojednanépríslušenstvorovnakoakodojednanéplatne,akoaj
dohodu o zabezpečení úveru zmenkou ako platnú, spotrebiteľský úver poskytnutý vo výške 500,- eur, za
predpokladu že nebola zaplatená z neho ani jedna splátka, nemohol byť platne zabezpečený zmenkou

s vyplnenou zmenkovou sumou vo výške 830,67 eur a to pre priamy rozpor s § 4 odsek 6 zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom v uvedenom prípade, za splnenia platnosti vyššie
uvedených dojednaní, mohla byť zmenka vyplnená, tak aby bola v súlade so zákonom, na maximálnu
zmenkovú sumu 650,- eur. Už len uvedené, predstavuje dôvod, pre ktorý nie je možné žalobe žalobcu
vyhovieť.SúdnatomtomiestepoukazujeajnamnohérozhodnutiaKrajskéhosúduvTrenčíne/napríklad

č. k.: 16CoZm/95/2015-124, 16CoZm/16/2015-68, 16CoZm/39/2015-99, 16CoZm/33/2015-102 a iné/,
v rámci ktorých aj odvolací súd uviedol, že zmluva o úvere je nielen zmluvou spotrebiteľskou, ale aj
zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z., na vystavenie ktorej a na prijatie ktorej
treba aplikovať § 4 ods. 6 citovaného zákona. Podľa tohto ustanovenia mohol veriteľ zmenku vystavenú
dlžníkom, ktorý mal v záväzkovom vzťahu postavenie spotrebiteľa, prijať len ak išlo o zabezpečovaciu

zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto ustanovením, veriteľ nesmie prijať a je povinný judlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky (znenie od 01.01.2008 do 31.12.2010).

37. Okrem vyššie uvedeného vystavenia predloženej zmenky vo vzťahu k uzatvorenej úverovej
zmluve v rozpore so zákonom, súd vykonaným dokazovaním zároveň zistil, že predmetná úverová
zmluva obsahuje dojednania, ktoré neúmerne a hrubo narušujú rovnováhu zmluvných strán a to v
neprospech spotrebiteľa. Vyhodnotením zmluvy ako celku súd dospel k záveru, že takto jednostranne
koncipovaná zmluva, je zneužitím nedostatku skúsenosti, právnych vedomostí ako aj nedostatku a

akútnej potreby finančných prostriedkov zo strany spotrebiteľa. Spotrebiteľ v snahe prekryť nedostatok
finančných prostriedkov pristúpil na podmienky predložené právnym predchodcom žalobcu, ktorý ich
nastavil za účelom maximalizácie svojho zisku, nerešpektujúc základné spoločenské princípy či už
dobrých mravov resp. z pohľadu výkonu podnikateľskej činnosti ani princíp poctivého obchodného
styku. V priamom rozpore s vyššie uvedenými zásadami je väčšina ustanovení preskúmavanej zmluvy.
Neprijateľné, individuálne nedojednané zmluvné podmienky a hrubé narušenie rovnováhy možno vidieť

aj v článku, ktorého súčasťou je Dohoda o vyplnení zmenky. Súd pri tomto dojednaní zistil, že išlo
o zmluvnú podmienku, ktorá nebola medzi stranami sporu individuálne dojednaná, bola súčasťou
Všeobecných zmluvných podmienok vopred pripravených právnym predchodcom žalobcu a žalovaný
nemal možnosť ju žiadnym spôsobom ovplyvniť. Bežný spotrebiteľ nemá predstavu o fungovaní
a dôsledkoch zmenkových záväzkov, nie je schopný posúdiť právne dôsledky uzavretej dohody o

zabezpečení záväzkového vzťahu zmenkou, ako aj dohody o vyplnení bianco zmenky, a to posilnenie
práva a jeho vymožiteľnosti na strane dodávateľa na jeho úkor. Bežný spotrebiteľ bez akéhokoľvek
právnického vzdelania nevie vyhodnotiť aké riziko pre neho znamená podpísanie zmenky a ako tým
„uľahčí“ vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Dohodou o vyplnení bianco zmenky sa zmluvné strany
dohodli, že dlžník vystaví zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia

zmenkovej sumy, ktorú vyplnení veriteľ, a ktorá bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takto formulovaná dohoda
o vyplnení bianco zmenky predstavuje pre spotrebiteľa dohodu vykazujúcu znaky zjavnej neurčitosti
a nezrozumiteľnosti, t. zn. opäť dôvody jej neplatnosti v zmysle neprijateľných zmluvných podmienok.
Spotrebiteľ nemôže vedieť, vzhľadom k mnohosti možností dojednaných zmluvných pokút, či a v akej

výške budú uplatnené veriteľom, a v akej miere sa premietnu do zmenkovej sumy. Takáto dohoda
o zabezpečení všetkých pohľadávok vrátane pokút zmenkou je nielen z dôvodu jej neurčitosti a
nezrozumiteľnosti neprijateľnou zmluvnou podmienkou, opäť neprimerane zhoršujúcou postavenie
spotrebiteľa,alejeajvpriamomrozporesozákonom.Zákonč.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch
výslovne limituje možnosť zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou

sumou, ako už bolo vyššie uvedené, do výšky nesplatenej istiny a príslušenstva maximálne do výšky
30 % pôvodnej istiny. Inú dohodu prekračujúcu uvedené zákonné ustanovenie možno považovať či už
za neprijateľnú zmluvnú podmienku alebo za obchádzanie zákona, ktoré majú rovnaký právny dôsledok
a to neplatnosť takéhoto dojednania.

38. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka výslovne zakazuje, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to
v neprospech spotrebiteľa, s tým, že takéto podmienky sú sankcionované neplatnosťou. Neobyčajne
hrubým spôsobom je v uvedenom prípade narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch, kde je nielen hypertrofia

zabezpečovacích prostriedkov (viacnásobné zmluvné pokuty, dohoda o zrážkach zo mzdy, dohoda o
vyplnení zmenky, súhlas k získaniu informácií od Sociálnej poisťovne), ale ich koncipovanie je výlučne
na prospech veriteľa, bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť.
Súčasťou týchto dojednaní je v rámci všeobecných obchodných podmienok aj dohoda o zabezpečení
úveru zmenku a vyplnení zmenky, ktorá je z dôvodu vytvorenia značnej nerovnováhy, absencie jej

individuálneho dojednania, dojednania v rozpore so zákonnou úpravou, či z dôvodu jej neurčitosti, ako aj
rozporu s dobrými mravmi, neplatná. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka ide o neplatnosť absolútnu,
na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti.

39. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok zo zmenky, ktorá zabezpečovala vyššie uvedenú zmluvu.

Vzhľadom k tomu, že súd zistil, absolútnu neplatnosť ako dohody o zabezpečení pohľadávky zmenkou
takajdohodyovyplneníbiancozmenky,nemožnožalobcovipriznaťplnenieanizozmenky.Naabsolútne
neplatný právny úkon sa prihliada akoby neexistoval, súd naň prihliada, a to súd opakovane zdôrazňuje,
z úradnej povinnosti. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru o neplatnosti vyššie uvedených dohôd,právny predchodca žalobcu nemohol vzhľadom k neplatnej zmluve, na základe jej neplatných dojednaní
vyplniť bianco zmenku, ani ju ďalej indosovať žalobcovi. Predložená zmenka, aj keď obsahuje všetky
náležitosti zmenky, nezabezpečuje konkrétny záväzkový vzťah a to vzťah z poskytnutého úveru medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Absolútna neplatnosť článku 17 zmluvy o úvere a to
dohody o zabezpečení zmenkou a vyplnení bianco zmenky, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere sama
o sebe nie je dôvodom neplatnosti zmenky. Neplatnosť uvedenej dohody však znamená neexistenciu
kauzálneho vzťahu medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať t. zn. v
uvedenom prípade nedošlo k platnému vzniku zmenkového záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti súd

poukazuje na to, že treba rozlišovať medzi neplatnosťou zmenky a to z dôvodu nesplnenia podstatných
náležitostí resp. vyplnenie v rozpore so zákonom č. 191/1950 Zb. a neplatnosťou zmluvy, dojednania o
vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia konkrétnej pohľadávky, či už pre rozpor s dobrými mravmi,
neprijateľnými podmienkami, či nerešpektovaním zákonného obmedzenia maximálnej výšky zmenkovej
sumy. (Rozsudok NS SR sp. zn. 1 Obdo V 43/2006). Vzhľadom k tomu, že súd mal preukázanú
absolútnu neplatnosť dohody o vyplnení zmenky, na základe tejto neplatnej dohody nevzniklo právnemu

predchodcovižalobcuprávobiancozmenkuvyplniť,akoaniprávonazákladezmenkypožadovaťplnenie
vzťahujúce sa k uvedenému úverovému právnemu vzťahu. Vzhľadom k tomu, že toto právo nevzniklo
právnemu predchodcovi žalobcu, nemohlo indosovaním ani prejsť na žalobcu, preto žalovanému patrí aj
námietka, ktorou môže namietať, že predložená zmenka žiaden právny vzťah nezabezpečuje, rovnako
ako môže namietať neplatnosť dohody o zabezpečení pôvodného právneho vzťahu zmenkou. Aj z

uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

40. K nariadeniu pojednávania, ktoré žalobca namietol, súd uvádza, že samotné nariadenie súdu
umožňuje aj vo veciach s nízkou hodnotou sporu nariadiť ústne pojednávanie a to v zmysle článku 5 ods.
1 nariadenia, ak to súd považuje za potrebné. Žalobca poukazoval vo svojom vyjadrení, že nariadeniu

ústneho pojednávania malo predchádzať uznesenie s odôvodnením tohto postupu v zmysle článku 5
ods. 1 nariadenia. Súd má za to, že tento právny názor žalobcu, nie je správny. Z uvedeného článku
nevyplýva povinnosť súdu rozhodovať o nariadení pojednávania osobitným uznesením. Uznesením
rozhodne iba v prípade, ak návrh niektorej zo strán na ústne pojednávanie odmieta. Uvedeným
spôsobom súd chcel zabezpečiť stranám možnosť v rámci ústneho prejednania veci zúčastniť sa

výkonu dokazovania, nakoľko súd vykonal dokazovanie aj dôkazom, významným pre právne posúdenie
veci, zabezpečeným vlastnou činnosťou, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a prípadne navrhnúť ďalšie
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to aj vzhľadom k inému ako žalobcom tvrdenému právnemu
posúdeniu veci, ktoré bolo aj stranám sporu zo strany súdu oznámené. Tento postup bol v súlade ako s
nariadením, tak aj s procesným právom SR, na ktoré samotné nariadenie v článku 19 odkazuje.

41. Rovnako záverom súd poukazuje na množstvo rozhodnutí v obdobných veciach Krajského súdu v
Trenčíne /napr. 16CoZm/68/2015, 16CoZm/60/2015, 16CoZm/28/2015 a ďalšie/, ktorými boli potvrdené
zamietajúce výroky rozhodnutí v obdobných veciach, v ktorých si žalobca uplatnil predmetný nárok z
rovnakých dôvodov. Odvolací poukázal v nich aj na to, že žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľko tisíc

zmeniek indosametnom od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. si musel byť vedomý, že v skutočnosti
ide o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 Občianskeho
zákonníka) a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje
Občiansky zákonníka (§ 54 ods. 1 ). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o
úvere. Rovnako odvolací súd skonštatoval správnosť postupu prvého stupňa, keď súd prvého stupňa

riešil kauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúci neprijateľné
zmluvnépodmienky.Akozákladnúneprijateľnúpodmienkusúdprvéhostupňaposúdildohoduovyplnení
zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka. Odvolací súd poukázal aj na to, na zdôraznenie správnosti rozhodnutí okresných súdov,
že je toho názoru, že pôvodnému majiteľovi zmenky, remitentovi nevzniklo právo zmenku vyplniť pre

absolútnu neplatnosť dohody o vyplňovacom práve ani zmenku vystavenú žalovaným prijať. Žalobcovi
so zmenky nevzniklo právo na žiadne plnenie. Žalobca, ktorý nadobudol zmenku rubopisom na škodu
dlžníka, sa nemôže úspešne domáhať plnenia titulom zmenky prijatej a vyplnenej v rozpore s hmotným
právom, pretože ide o výkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu ako konanie v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

42. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.43. Podľa § 145 odsek 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

44. Podľa § 146 odsek 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

45. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu po podaní žaloby čiastočne späť, v časti o zaplatenie

zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, súd konanie v tejto časti, v súlade s § 145 odsek 2
C.s.p., zastavil. Vzhľadom k tomu, že k späťvzatiu žaloby došlo pred otvorením pojednávania, súhlas
žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný.

46.Podľa§255odsek1C.s.p.súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

47. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p, § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný, ktorý mal
v konaní plný úspech by mal právo na náhradu trov konania, avšak v priebehu konania sa žalovaný
pojednávania nezúčastnil, súd zo spisu žiadne trovy konania, ktoré by vznikli žalovanému nezistil, preto

o trovách konania rozhodol v uvedenom prípade tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Uvedené súd uskutočnil z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko ak by rozhodol o nároku na náhradu
trov konania, bolo by nevyhnutné následne samostatným uznesením, rozhodnúť o ich výške, čo súd
nepovažuje za hospodárne. Preto, aby o v uvedenom prípade o nulovej výške trov konania nemusel
rozhodovať samostatne súdny úradník, súd rozhodol o trovách konaniach ako celku tak, že žalovanému

súd náhradu trov konanie nepriznal, teda spojil rozhodovanie

50. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

51. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. Počas rozhodovania o uplatnenom nároku do konania vstúpilo aj Združenie spotrebiteľov Slovenska,
o. z., ktorého vstup bol počas konania odôvodený § 93 odsek 2 O.s.p.. Počas konania nadobudol

účinnosť C.s.p., v zmysle ktorého v súlade s § 470 C.s.p., súd postupuje aj vo veciach, ktorých konania
začali pred účinnosťou tohto zákona. Predmetný zákon už úpravu vedľajšieho účastníka, spoločnosti
na ochranu spotrebiteľov, tak ako to upravoval pôvodne § 93 odsek 2 O.s.p. nepozná. Tento inštitút
z nášho právneho poriadku bol odstránený. Vzhľadom k tomu, že aj na prebiehajúce konania sa
uplatní účinná právna úprava, t. zn. C.s.p., súd po nadobudnutí jeho účinnosti, t. zn. od 01.07.2016

s vedľajším účastníkom ďalej nekonal. Súd však vzhľadom k tomu, že vedľajší účastník v určitom
štádiu konania bol subjektom konania a to do 30.06.2016, súd o nároku na náhradu trov konania, ktorý
mu vznikol do 30.06.2016 v rozhodnutí vo veci samej rozhodol, a to tak, že vedľajšiemu účastníkovi
súd náhradu trov konania nepriznal. Nakoľko postavenie vedľajšieho účastníka v konaní ako takom
zaniklo, súd ho ani v hlavičke rozhodnutia pri strane sporu, pri ktorej pôvodne vystupoval, neuvádza.

Súd pri rozhodovaní o priznaní nároku vychádzal z § 257 C.s.p. a § 262 C.s.p., a z toho, že ide
o v konaní jedného z pôvodne účastníkov, ktorého aj keď postavenie v konaní zaniklo, nakoľko v
určitom štádiu konania bol účastníkom konania, je nevyhnutné v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,
rozhodnúť o jeho trovách. Z predmetného spisového materiálu vyplýva, že vedľajší účastník okrem
podania doručeného súdu vypracovaného zvoleným advokátom žiaden iný úkon vo veci neuskutočnil.

K úkonu uskutočnenému právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, súd poukazuje na to, že vedľajším
účastníkom bolo združenie na ochranu spotrebiteľa, teda občianske združenie ktorého náplňou činnosti
bola ochrana spotrebiteľa. Ak takýto subjekt na uplatňovanie ochrany spotrebiteľa splnomocní ďalší
subjekt, advokáta, hoci ide o činnosť ktorou sa výlučne zaoberá, súd toto zastúpenie nepovažuje zaúčelné, preto z dôvodu neúčelnosti takýchto trov a z dôvodu, že iné trov zo spisu nevyplývajú, súd nárok
na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 8CoZm/28/2016-144 zo dňa 23.08.2016 v obdobnej veci, s ktorým záverom sa

stotožňuje a ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým rovnako súd prvého
stupňa vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal a z ktorého vyplýva, že ani odvolací
súd trovy vedľajšieho účastníka nepovažuje za účelne vynaložené, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do
množstva obdobných sporov, bez ohľadu na vôľu strany sporu, vstúpil do konania v hromadných veciach
vštádiupotom,akosúdprvejinštanciepodanéhromadnéžalobyzamietolzdôvoduaplikácieustanovení

o ochrane spotrebiteľa. Vedľajší účastník tak mal vedomosť, že i bez jeho vstupu do konania a jeho
právneho zastúpenia advokátom boli súdmi aplikované ustanovenia o ochrane spotrebiteľov ex offo a
teda mal si byť vedomý, že ochrana spotrebiteľa tak v danom konaní nevyžaduje jeho vstup ani jeho
právne zastúpenie advokátom. Táto skutočnosť navodzuje dojem, že účelom vstupu do konania nebola
ochrana práv konkrétneho žalovaného (spotrebiteľa), ale získanie finančných prostriedkov v podobe
náhrady trov právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Trenčín, bude o ňom rozhodovať Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.