Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 13P/332/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516206431
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2516206431.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: D. O., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matky: D. O., trvalý pobyt: O. D. S., G. XXX/XX, a otca:
L. A., trvalý pobyt: O. D. S., A. XXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na zníženie výživného pre mal. D. sa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec návrhom zo 04.11.2016, doručeným súdu 09.11.2016, navrhol, aby súd znížil jeho vyživovaciu
povinnosť k mal. D. zo sumy 130 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že

naposledy určené výživné bolo vo výške 130 eur, kedy súd vychádzal z jeho príjmov v roku 2015, ako aj
zo skutočností, že nemal inú vyživovaciu povinnosť. Od tohto rozhodnutia súdu o výživnom sa podstatne
zmenili jeho schopnosti a možnosti, pretože od júna 2016 zmenil zamestnanie, v ktorom dosahuje čistý
mesačný príjem vo výške 400 eur. Tiež od novembra 2016 začal splácať dlh vo výške 29 eur a vo februári
2016 sa mu narodil syn M..

2. Matka vo Vyjadrení z 10.01.2017, doručeným súdu 13.01.2017, s návrhom otca na zníženie výživného

pre mal. D. nesúhlasila z dôvodu, že súd by nemal prihliadať na finančné záväzky navrhovateľa, nakoľko
výživné na maloleté dieťa má prednosť pred inými finančnými pohľadávkami navrhovateľa. Matka tiež
uviedla, že s dcérou sa 28.09.2016 osamostatnila, presťahovali sa do 2-izbového nájomného bytu. Od
10.11.2016 sa zamestnala, pričom maloletú prihlásila do Mestských jaslí v Piešťanoch.

3. Otec vo Vyjadrení zo 06.02.2017 okrem iného uviedol, že uhrádza výdaje na nájom vo výške 270 eur,
OVB 29 eur, mobil 25 - 45 eur, výživné na maloletú 130 eur, poistku pre syna M. 32,10 eur, cestovné

do práce 50 eur.

4. Otec pred súdom zotrval na písomne podanom návrhu na zníženie výživného pre mal. D. zo sumy 130
eur mesačne na 50 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu z dôvodu, že má zhoršenú situáciu,
pretože mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi M., nar. 17.02.2016, jeho družka poberá iba
rodičovský príspevok, je doma s mal. M. na rodičovskej dovolenke.

5. Matka pred súdom s návrhom otca na zníženie výživného pre mal. D. nesúhlasila.

6. Kolízny opatrovník pred súdom návrhu otca na zníženie výživného pre mal. D. neodporučil vyhovieť,
nakoľko zníženie výživného nie je v prospech maloletej.7. Rodičia a kolízny opatrovník sa právom záverečnej reči nevyjadrili.

8. Z výsluchu otca súd zistil, že je býva spolu s družkou a synom v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve
rodičov priateľky. Náklady na bývanie sú vo výške cca 200 eur, čo zahŕňa náklady na energie, ktoré
rodičom priateľky zatiaľ neplatia. Jeho mal. syn M. má 1,5 roka, je v celodennej starostlivosti družky.
Výdavky spojené so starostlivosťou o mal. M. sú bežné, na stravu, ošatenie, hygienu a plienky. Keď sa
syn narodil, mal problémy so srdcom, teraz už problémy nemá. Na kontrolu s ním chodia raz za pol roka,

resp. raz za 3 mesiace, lieky neberie. V čase podania návrhu pracoval ako čašník s priemerným čistým
mesačným príjmom vo výške od 450-500 eur mesačne. Pracovný pomer bol ukončený uplynutím doby,
pričom posledný mesiac mal zvýšený príjem z dôvodu, že mu boli spätne vyplatené všetky nadčasy, ako
aj dovolenka. Teraz pracuje ako vodič sanitky s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 450 eur.
Má vyšší príjem z toho dôvodu, že sú mu preplácané nadčasy. Poberá prídavok na mal. M. vo výške 23
eur. Iný príjem nemá žiaden. Čo sa majetkov týka, majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní. Má dlh

na splatnom výživnom vo výške 30 eur. Vo vzťahu k spol. OVB splácal do 17.10.2017 dlh vo výške 800
eur, ktorý vznikol z dôvodu, že mu boli touto spoločnosťou vyplatené provízie za poistky, resp. rôzne
finančné operácie a v prípade storna poistiek, mu boli vyplatené provízie krátené a musel ich vrátiť späť.
Je stredoškolsky vzdelaný s maturitou v odbore čašník. Predložená amortizačná tabuľka potvrdzuje
skutočnosť, že mu bol poskytnutý úver vo výške 2 500 eur za účelom kúpy auta Honda Accord, r.v. 2004,

ktoré si musel kúpiť z dôvodu, že detská pohotovosť kvôli synovi je až v Rimavskej Sobote, čo je cca
60 km od miesta bydliska, t.j. od Revúcej. Kúpna cena auta bola vo výške 3 500 eur, pričom rozdiel v
kúpnej cene a poskytnutým úverom vo výške 1 000 eur uhradil na základe predaja jeho starého auta.
Auto si kúpil tiež z dôvodu, aby mohol dochádzať za dcérou D.. Výdavky, ktoré rozpísal vo vyjadrení zo
06.02.2017, ako aj vo vyjadrení doručenom súdu 07.12.2017, naďalej trvajú. Jeho priateľka navštevuje

súkromnú školu v Brezne, za ktorú platí asi 100 eur polročne. Výpisy z účtu preukazujú platby faktúr
za jeho telefón.

9. Z výsluchu matky súd zistil, že býva sama s dcérou v 2-izbovom nájomnom byte, do ktorého sa
presťahovala v októbri 2016. Náklady na bývanie uhrádza mesačne vo výške cca 61 eur - nájom, 25

eur za elektrinu a 55 plyn. Dcéra D. má 3,5 roka. Keď sa s dcérou osamostatnili v októbri 2016, dcéra
začala navštevovať jasle v Piešťanoch, s čím mala matka spojené zvýšené výdavky vo výške 90 eur
mesačne za poplatok jasliam, 5 eur denne na stravu, celkom mesačne platila 200 eur. Od septembra
2017 dcéra začala navštevovať materskú školu, s čím sú spojené výdavky vo výške 12 eur mesačne
ZRPŠ a 20 eur mesačne na stravu. Zdravotné problémy vážneho charakteru maloletá nemá žiadne. Súd

tiež zistil, že do augusta 2017 matka poberala rodičovský príspevok, v novembri 2016 sa zamestnala ako
asistentka predaja s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 490 eur mesačne. Okrem tohto
príjmu poberá prídavok na dieťa a daňový bonus. Čo sa majetkov týka, majetok výraznejšej hodnoty
žiaden nevlastní. Dlhy nemá žiadne.

10. Z Potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za r. 2016 a 2017, z Potvrdenia z 27.11.2017 súd
zistil, že matka v r. 2016 a 2017 poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur. Súd tiež zistil, že
matka sa dňom 10.11.2016 zamestnala u zamestnávateľa TESCO STORES SR, a.s., s priemerným
čistým mesačným príjmom vo výške 400,05 eur mesačne v roku 2016 a vo výške 491 eur mesačne v
roku 2017.

11. Z Dohody o poskytovaní starostlivosti pre dieťa a úhradách za služby v Mestských jasliach, z
Rozhodnutia Základnej školy s materskou školou Moravany nad Váhom súd zistil, že Mesto Piešťany
ako zriaďovateľ Mestských jaslí na ul. Javorová 27, Piešťany sa zaviazalo poskytovať starostlivosť pre
dieťa - D. O. v Mestských jasliach na dobu určitú do 31.08.2017. Súd tiež zistil, že maloletá bola od

04.09.2017 prijatá na predprimárne vzdelávanie do Základnej školy s materskou školou v Moravanoch
nad Váhom.

12. Z Rodného listu v Knihe narodení Matričného úradu Piešťany z 22.02.2016 súd zistil, že otcovi L.
A.P. a matke M. G. sa XX.XX.XXXX narodil syn M. A..

13. Zo Mzdových listov za r. 2016 a 2017, Potvrdenia o príjme z 24.11.2017 súd zistil, že priemerný čistý
mesačný príjem otca v období od júna 2016 do júna 2017 činil 538 eur u zamestnávateľa SMZ - Služby,a.s., Jelšava a za obdobie od júla 2017 do októbra 2017 vo výške 569,13 eur mesačne u zamestnávateľa
NSP, n.o., Revúca.

14. Z Výpisov transakcií z VÚB Banky za obdobie od 16.01.2017 do 20.11.2017 súd zistil, že otec
uhrádzal faktúry za telefón priemerne vo výške 32,33 eur mesačne.

15. Z Potvrdenia o splnení záväzku z 24.10.2017 súd zistil, že otec v období od 13.12.2016 do
20.06.2017 uhrádzal spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko sumu vo výške 29 eur mesačne.

16. Z Amortizačnej tabuľky (splácanie úveru) súd zistil, že otec uzatvoril Flexipôžičku s účinnosťou od
15.02.2018 do 17.12.2025, na základe ktorej mu bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške 2 500 eur,
ktorý sa otec zaviazal splácať mesačnou splátkou vo výške 46,09 eur.

17. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 5P/61/2014 - 32 z 30.10.2014, ktorý nadobudol

právoplatnosť 18.12.2014, súd zistil, že otcovi bola určená vyživovacia povinnosť k mal. D. sumou 130
eur mesačne. Matka bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur
mesačne a prídavok na dieťa 23,52 eur mesačne, študovala, okrem mal. D. iné vyživovacie povinnosti
nemala. Maloletá D. mala necelých 5 mesiacov, bola zdravá. Otec okrem dcéry D. iné vyživovacie
povinnosti nemal, bol nezamestnaný, pracoval ako taxikár na základe dohody s mesačným príjmom od

80 eur do 100 eur + tringelty.

18. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

19. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo

výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie

je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

21. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

22. Podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov,
ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky,

že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane
povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových
pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich
s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti

živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa
pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky
výživného je možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť súd objektívne
zisťuje. Je potrebné poukázať na to, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôslednézabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného i duševného vývoja, za ktorých účelom má
povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami
vyvodil právny záver, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný, pričom pri posudzovaní
návrhu porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase
súčasného rozhodnutia, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že k zmene pomerov, akú
má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine, došlo na strane oboch rodičov,

ako aj na strane maloletej Niny, pričom k uvedenému právnemu záveru dospel z nasledovných dôvodov.

24. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výška vyživovacej povinnosti otca k mal. D. bola naposledy
upravená vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. 5P/61/2014 - 32 z 30.10.2014,
vo výške 130 eur mesačne.

25. Porovnajúc okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v
čase súčasného rozhodnutia, mal súd za preukázané, že na strane mal. D. došlo k zmene pomerov
od posledného rozhodovania o výživnom v súvislosti s jej vekom, keďže v čase určenia výživného
mala 5 mesiacov, pričom teraz má 3,5 roka. Na základe uvedeného súd v súlade s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že na strane maloletej D. od poslednej úpravy výživného

došlo k zmene pomerov v súvislosti s jej vekom, čím sa objektívne zvýšili náklady na uspokojenie jej
základných životných potrieb ako je strava, oblečenie, keďže potreby maloletého dieťaťa rastu úmerne
s jeho vekom.

26. Tiež došlo k zmene v pomeroch maloletej D. v tom, že v čase posledného určenia výživného bola

v celodennej starostlivosti matky, ktorá so starostlivosťou o ňu mala spojené bežné výdavky. V čase
podania návrhu otcom maloletá začala navštevovať mestské jasle, za ktoré matka platila poplatok vo
výške 90 eur mesačne a 5 eur denne na stravu, celkom 200 eur mesačne. Od septembra 2017 maloletá
navštevuje materskú školu, za ktorú matka platí 12 eur mesačne ZRPŠ a 20 eur mesačne na stravu.
Z uvedeného vyplynulo, že na strane maloletej aj v tomto smere došlo k zmene pomerov, pričom

existenciu a odôvodnenosť uvedených skutočností mal súd za preukázané výsluchom matky, dohodou
o poskytovaní starostlivosti pre dieťa a úhradách za služby v Mestských jasliach, ako aj
rozhodnutím Základnej školy s materskou školou Moravany nad Váhom.

27. Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov súd mal ich výsluchom a výpisom z rodného listu z

22.02.2016 za preukázané, že od posledného určenia výživného došlo k zmene v počte vyživovacích
povinností u otca, ktorému pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť narodením syna M. XX.XX.XXXX, ktorý
je t.č. v celodennej starostlivosti jeho matky. U matky v počte vyživovacích povinností k zmene nedošlo,
keďže má naďalej len vyživovaciu povinnosť k mal. D..

28. Matka bola v čase posledného určenia výživného na materskej dovolenke, poberala rodičovský
príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a prídavok na dieťa 23,52 eur mesačne. Teraz je matka od
novembra 2016 zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 400,05 eur mesačne v
roku 2016 a vo výške 491 eur mesačne v roku 2017. Na základe uvedeného súd konštatuje, že u matky
došlo k zmene pomerov zvýšením príjmu o 200 eur - 300 eur mesačne. Existenciu a odôvodnenosť

uvedeného mal súd za preukázané výsluchom matky a dokladmi predloženými matkou, potvrdzujúcimi
výšku jej príjmu, citovanými v bode 10 odôvodnenia tohto rozsudku.

29. V čase posledného rozhodnutia o výživnom bol otec nezamestnaný, neevidovaný na úrade práce,
pracoval ako taxikár na základe dohody s mesačným príjmom od 80 eur do 100 eur + tringelty. Teraz je

zamestnaný, u zamestnávateľa SMZ - Služby, a.s., Jelšava v období od júna 2016 do júna 2017 jeho
čistý mesačný príjem činil 538 eur, u jeho terajšieho zamestnávateľa NSP, n.o., Revúca jeho príjem
činí 569,13 eur mesačne. Na základe uvedeného súd konštatuje, že na strane otca došlo k zmene
pomerov v jeho zárobkových pomeroch zvýšením príjmu o 450 - 470 eur mesačne. Tieto zistenia mal
súd za preukázané výsluchom otca a príjmovými dokladmi predloženými otcom, citovanými v bode 13

odôvodnenia tohto rozsudku.

30. Z uvedených preukázaných skutočností potom súd vychádzal pri posudzovaní návrhu otca na
zníženie výživného pre mal. D. zo sumy 130 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne, pričom otec akodôvod pre zníženie výživného uvádzal skutočnosť, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, matka
jeho dieťaťa je na rodičovskej dovolenke a poberá len rodičovský príspevok.

31. K týmto skutočnostiam súd uvádza, že narodením syna síce otcovi pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť, čo sa v zmysle konštantnej judikatúry považuje za zmenu pomerov, avšak súd dospel k
záveru, že napriek tejto preukázanej zmene pomerov je otec naďalej schopný plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť k mal. D. v zmysle posledného rozhodnutia o výživnom vo výške 130 eur mesačne, keďže od
posledného rozhodnutia došlo k zmene pomerov v jeho príjme o 450 - 470 eur mesačne.

32. Tiež súd uvádza, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má
ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, (ktorú v plnej miere plní vo vzťahu k mal.
D. matka vzhľadom na vek maloletej), alebo tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním
stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a podobne. Medzi tie základné patrí
bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby

a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť.
Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú
možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.
Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože
platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.

Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad
výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť
výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný
telefón a pod.. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov
povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje

ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o
rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené
až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má
povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o

nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne,
sp. zn. 6Co/1162/2015. Na základe uvedeného preto súd poukazuje na mesačné výdavky otca vo výške
29 eur mesačne na splatenie dlhu vo výške 800 eur v období od v období od 13.12.2016 do 20.06.2017,
tiež na jeho platby telefónu vo výške 33 eur priemerne mesačne od 16.01.2017 do 20.11.2017, poistku
synovi M. vo výške 32,10 eur, ako aj na splátky úveru vo výške 46,09 eur od 15.02.2018, ktoré však

vo vzťahu k výživnému ako prednostnej pohľadávke tieto nemožno považovať za nevyhnutný náklad
otca, a preto na ne neprihliadal.

33. Súd tiež uvádza, že hoci na strane matky došlo k zmene pomerov na jej strane zvýšením príjmu
o 200 - 300 eur mesačne, na druhej strane osamostatnením sa od rodičov začala mať výdavky na

bývanie vo výške 61 eur za nájom, 25 eur za elektrinu a 55 plyn, ako aj výdavky spojené s návštevou
predškolskéhozariadeniamaloletou.Pokiaľbyajvšakmatkamohlateoretickyzabezpečovaťvýživumal.
dieťaťa v celom rozsahu z vlastných prostriedkov, táto skutočnosť samotná nezbavuje otca povinnosti
platenia výživného pri rešpektovaní zásady uvedenej v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa
ktorej obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov.

34. S poukazom na uvedené preto súd dospel k záveru, že je možnostiach a schopnostiach povinného
otca naďalej platiť výživné vo výške 130 eur mesačne, nakoľko nemal za preukázané, že od poslednej
úpravy výživného došlo na jeho strane k takej zmene pomerov, akú predpokladá § 78 ods. l Zákona

o rodine, ako i vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti. Preto súd návrh otca na zníženie
vyživovacej povinnosti k mal. Nine zamietol.

35. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

36. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany, v písomnom vyhotovení 3 x.

Vzhľadom k tomu, že matka a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení
o opravnom prostriedku tohto práva výslovne pred súdom vzdali, bolo by ich odvolanie právne neúčinné.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie proostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.