Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 8, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116201581
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116201581.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek

senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ K. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. nad C., I. R. C. XXX, 2/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. nad C., I. R. C. XXX, o zaplatenie
19 442,44 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín č.k. 20C/21/2016-87 zo dňa 08. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovaného 1/ o d m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie 109,90 eur s 5%
ročným úrokom z omeškania od 02.12.2015 do zaplatenia, žalovaným 1/,2/ uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne 19 029,94 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 02.12.2015 do
zaplatenia a náhradu trov konania v pravidelných mesačných splátkach po 250,- eur, zročných vždy
do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, až do úplného

vyrovnania dlhu, so stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky. Vo zvyšnej
časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,76 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že dňa 4.11.2009 bola medzi žalobcom ako
veriteľom a žalovanými 1/, 2/ ako dlžníkmi uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere č. 1042797
7 10 a stavebnom úvere 1042797 8 09 (ďalej len „zmluva o úvere“). Podľa čl. I. bod 1. zmluvy jej
predmetom je poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod číslom 1042797 7 10 vo výške 20 000,-

eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny
medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných
podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení, sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod
číslom 1042797 8 09 vo výške 12 000,- eur. Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej
sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Podľa čl. I., bod 2.
veta druhá zmluvy o úvere je dlžník dohodnutým účelom viazaný, t.j. mimoriadny medziúver, prípadne
stavebný úver môže použiť na financovanie bytových potrieb zvolenou formou na území Slovenskej

republiky. Podľa čl. II. zmluvy, časť: Mimoriadny medziúver základom pre poskytnutie mimoriadneho
medziúveru je uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení a uhradenie poplatku za uzatvorenie tejto
zmluvy. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zúčtuje
bez zvláštneho prehlásenia s nahotovenými prostriedkami zmluvy o stavebnom sporení (nasporenásuma a stavebný úver). Dlžník je povinný v súlade s touto zmluvou, ako aj v súlade so zmluvou
o stavebnom sporení a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení poukazovať
pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 32 Eur. Výška úrokovej

sadzby všetkých vkladov poukazovaných na zmluvu o stavebnom sporení je 2,00% ročne ku dňu
uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení. Dlžník sa zároveň zaväzuje splatiť poskytnutý mimoriadny
medziúver, vrátane úroku. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 6,69% ročne ku dňu
uzatvorenia tejto zmluvy. Za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok v zmysle
platného sadzobníka. Ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok v zmysle

platného sadzobníka. Poplatok za mimoriadny medziúver a za biankozmenku sa zaúčtuje pri prvej
výplate mimoriadneho medziúveru, takže celková výška vyplateného mimoriadneho medziúveru bude
znížená o výšku týchto poplatkov. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník
zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 111,50
eur. Splátka úrokov je splatná prvého každý mesiac a musí byť uhradená veriteľovi do 15. dňa mesiaca.
Prvá splátka úrokov je splatná prvého v mesiaci nasledujúcom po vyplatení, resp. po mesiaci, v ktorom

bola vykonaná prvá výplata mimoriadneho medziúveru, v prípade, že sa mimoriadny medziúver vypláca
po častiach. Prvá splátka vkladov poukazovaných na zmluvu o stavebnom sporení je splatná prvého
v mesiaci, nasledujúcom po uzatvorení zmluvy o stavebnom sporení. Vyplatené čiastky mimoriadneho
medziúveru sa úročia odo dňa vyplatenia. Podľa čl. II. zmluvy o úvere, časť: Stavebný úver, dlžník sa
zaväzujepravidelnýmimesačnýmisplátkamiúveruvovýške143,50euruhradiťplnúvýškuposkytnutého

stavebného úveru, (istina spolu s úrokmi). Splátka je splatná prvého každý mesiac a musí byť uhradená
veriteľovi do 15. dňa každého mesiaca. V splátke sú zahrnuté aj úroky zo stavebného úveru. Podľa
čl. V., bod 1. Zmluvy o úvere, zmluvné strany sa zaväzujú plniť všetky záväzky vyplývajúce z tejto
zmluvy a zo Všeobecných podmienok, dlžník najmä všetky splátky mimoriadneho medziúveru, resp.
stavebného úveru uhradiť včas a riadne. Podľa čl. VI., bod 3. Zmluvy o úvere v prípade omeškania

dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ
oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Podľa čl.
XXI., bod 5., veta posledná Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, pri
doručovaní poštou sa písomnosti považujú za doručené tretí deň po jej odoslaní, ak nie je preukázaný
skorší termín doručenia. Z predloženého výpisu z účtu odstúpeného medziúveru vyplýva, že žalovaní

finančné prostriedky z medziúveru čerpali nasledovne: dňa 12.11.2009 v sumách 1.623,86 eur, 2.858,71
eur, 3.345,87 eur, 8.171,56 eur dňa 02.02.2010 v sume 3.867,40 eur. Dňa 12.11.2009 bola o sumu
116,10 eur (poplatok za spracovanie mimoriadneho medziúveru) a 16,60 eur (poplatok za vystavenie
biankozmenky) znížená suma finančných prostriedkov z medziúveru. Posledná úhrada splátky úveru
bola vykonaná dňa 01.04.2015 v sume 900,- eur. Ku dňu 01.12.2015 je vo výpise zaevidovaná

mimoriadna splatnosť úveru a zaúčtovanie nasporenej sumy 1.846,08 eur s celkovým dlhom, z ktorého
istina predstavuje sumu 18.153,92 eur a nezaplatené poplatky a úroky do vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti v sume 1.288,52 eur. Listom zo dňa 07.10.2015 žalobca písomne upozornil žalovaných, že
ak do 31.10.2015 neuhradia dlžné splátky úveru, vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Upozornenie bolo
doručené žalovaným 12.10.2015. Listom zo dňa 01.12.2015 žalobca písomne žalovaným oznámil, že ku

dňu 01.12.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, a vyzval ich na úhradu tam uvedenej dlžnej sumy.
Oznámenie zaslal žalobca poštou na adresu pobytu žalovaných uvedenú v zmluve o úvere, a zásielky
sa žalobcovi vrátili neprevzaté v odbernej lehote. Žalovaný 1/ na pojednávaní potvrdil, že si spolu so
žalovanou 2/ vzal medziúver od žalobcu na základe zmluvy, ktorú predložil žalobca spolu so žalobou.
Úver žalovaní čerpali, následne ho prestali splácať z dôvodu, že sa rozviedli. Žalovaná 2/ so žalovaným

1/ nekomunikuje. Žalovaný 1/ chcel splácať dlh v splátkach vo výške 150,- eur mesačne, zročných
vždy do 20-teho dňa v mesiaci. Uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti Youstream s.r.o. Košice, kde
dosahuje zárobok 1 500,- eur mesačne v čistom. Pracuje tam na živnosť, preto musí z tohto príjmu
odvádzať odvody na zdravotné a dôchodkové poistenie vo výške cca 170,- eur mesačne. Musí splácať
hypotekárny úver, ktorý si spolu s bývalou manželkou žalovanou 2/ vzal na výstavbu rodinného domu

v OTP banke a.s. a mesačná splátka úveru predstavuje 400,- eur. Ďalej žalovaný 1/ uhrádza výživné
vo výške 120,- eur na 17 ročnú dcéru Q. C., ktorá je v osobnej starostlivosti žalovanej 2/. V súčasnej
dobe žije žalovaný 1/ v rodinnom dome spolu s partnerkou s ich spoločným 3 ročným dieťaťom a dvoma
deťmi jeho partnerky, pričom jedna dcéra je 17 ročná a druhá 18 ročná. Náklady na bývanie predstavujú
100,- eur mesačne. Iný majetok väčšej hodnoty žalovaný 1/ nevlastní. Okrem toho spláca leasingovej

spoločnosti Quatro, a.s. leasingovú splátku vo výške 170,- eur mesačne za osobné motorové vozidlo s
tým, že zmluva a vozidlo je písaná na jeho matku, pričom vozidlo užíva žalovaný 1/ spolu s partnerkou.
Naposledy žalovaný 1/ uhradil žalobcovi sumu 900,- eur dňa 31.03.2015.3. Súd prvej inštancie vec uviedol, že strany uzavreli zmluvu o úvere podľa ustanovenia § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka a podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. Ide zároveň
o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dlžníci obsah zmluvy

a všeobecných obchodných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohli ovplyvniť.
Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že veriteľ vzorový text zmluvy, všeobecných obchodných
podmienok používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Dlžníkom
poskytol finančné prostriedky veriteľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti a dlžníci pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale

ako spotrebiteľ, čo vyplýva aj z ich označenia v zmluve. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu aj v zmysle
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže dlžníkom bol úver poskytnutý na ich osobnú
potrebu, konkrétne na financovanie bytových potrieb a veriteľ úver poskytol ako podnikateľ, keďže
predmetom jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov. Na uvedenú zmluvu sa nevzťahuje
zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vzhľadom k tomu, že tento zákon sa podľa jeho
ust. § 1 ods. 2 písm. a) nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich

alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a
ich údržbu. V zmluve sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovaným mimoriadny medziúver a žalovaní sa
zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými
splátkami a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné
vklady. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní zaviazali splácať stavebný

úver vrátane úrokov pravidelnými mesačnými splátkami. V konaní bolo z výpisu z účtu z medziúveru
preukázané, že žalovaní prestali riadne a včas uhrádzať dohodnuté splátky úrokov, pričom poslednú
úhradu vykonali dňa 01.04.2015 v sume 900,- eur. Žalobca úver podľa § 565 Občianskeho zákonníka
mimoriadne zosplatnil ku dňu 01.12.2015 oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v súlade
s ust. čl. VI bod 3 zmluvy o úvere a čl. XIX. bod 2. 3. písm. b/ všeobecných podmienok pre stavebné

sporenie pre fyzické osoby, pretože omeškanie žalovaných s úhradou splátky úveru trvalo viac ako tri
mesiace s tým, že oznámenie zaslal žalovaným poštou na ich poslednú známu adresu pobytu, ktorá
zásielky neprevzali žalovaní v odbernej lehote, a podľa čl. XXI., bod 5. Všeobecných podmienok pre
stavebné sporenie pre fyzické osoby sa písomnosť považuje za doručenú tretí deň po jej odoslaní.
Predtým žalobca žalovaných písomnými výzvami zo dňa 07.10.2015 vyzval na splnenie omeškaných

splátok v lehote 15 dní, s upozornením na možnosť mimoriadného zosplatnenia úveru. Žalobca teda
pri predčasnom zosplatnení úveru postupoval v súlade s ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka.
Všetky úhrady splátok úveru, ktoré žalovaní vykonali od decembra 2009 do apríla 2015 spolu v sume
7.032,50 eur, ako vyplýva z výpisu z účtu medziúveru, boli v súlade s čl. II zmluvy o úvere započítané
na úroky z úveru. Z listín bolo preukázané, že pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobca zúčtoval

poskytnutý medziúver vo výške 20.000,- eur s nasporenými prostriedkami na prislúchajúcom účte
stavebného sporenia č. 1042797 8 09 vo výške 1.846,08 eur, čo predstavuje po započítaní istinu vo
výške 18.153,92 eur. Okrem istiny uplatnil žalobca aj neuhradený úrok z istiny úveru do zosplatnenia
01.12.2015, a následne od 02.12.2015 v sadzbe 6,69% ročne do zaplatenia istiny. Z tohto nároku súd
nepovažoval za dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie riadneho úroku vo výške 6,69% ročne zo sumy

istiny úveru 18.153,92 eur od 2.12.2015 do zaplatenia. Riadny úrok z úveru predstavuje odplatu pre
veriteľa za užívanie istiny úveru dlžníkom po dojednanú dobu. Využitím práva predčasného zosplatnenia
úveru zo strany veriteľa dochádza k zmene obsahu záväzku, dlžník/spotrebiteľ stráca výhodu splátok
a poskytnuté prostriedky už nemá právo užívať po dobu pôvodne dohodnutú, ale musí ich okamžite
vrátiť veriteľovi, čím sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť veriteľovi namiesto úrokov z

úveru, úroky z omeškania z dlžnej sumy úveru. Právo na riadny úrok z úveru má žalobca do zosplatnenia
istiny úveru a následne má žalobca ako veriteľ právo už iba na úrok z omeškania. Krajský súd v
Prešove v rozsudku sp. zn. 6Co 190/2014 zo dňa 30.6.2015 uzavrel, že ak v dôsledku predčasného
zosplatnenia úveru nastane stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba
a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu

oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Trenčíne v
rozsudku sp. zn. 5Co 407/2016 zo dňa 22.02.2017. Rovnako Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS
476/2012-14 zo dňa 18.09.2012 vyhodnotil v obdobnej posudzovanej veci ako ústavne konformný taký
výklad príslušných právnych predpisov v rozhodnutiach okresného a krajského súdu, v zmysle ktorého v
prípade, že veriteľ pristúpi k tzv. zosplatneniu úveru, nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie

už úrokov z úveru, a teda veriteľ má právo na riadne úroky z úveru len do zosplatnenia úveru. Súd sa k
týmto rozhodnutiam prikláňa. Súd nepriznal žalobcovi ani uplatnené poplatky za upomienky žalovaným
a individuálne riešenie omeškaných splátok vo výške 15,- eur x 10, za zmenu splátkového plánu s
upomienkou vo výške 20,- eur, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno , že upomienky zaslalžalovaným, a že mu reálne vznikli náklady spojené so zaslaním upomienok. Pokiaľ ide o tieto poplatky,
zmluvné ustanovenia v spojení so sadzobníkom, ktoré umožňovali žalobcovi účtovať tieto poplatky
považoval súd za absolútne neplatné. Uvedené ustanovenie hrubo poškodzuje spotrebiteľa, pretože

závisí len od vôle veriteľa, koľko spoplatnených upomienok spotrebiteľovi odošle a zvýši si tak príjem. V
danom prípade mal žalobca žalovaným podľa jeho tvrdenia zaslať 10 upomienok. Poplatok v uplatnenej
paušálnej výške 15,- eur za upomienky a za zmenu splátkového plánu s upomienkou vo výške 20,- eur
nemôže vystihovať reálne náklady žalobcu súvisiace s vykonaním tohto úkonu (zaslanie upomienky,
zmena splátkového plánu), ale v rozhodujúcej miere predstavuje "skrytú" sankciu pre spotrebiteľa za

porušenie jeho povinností včas a riadne v súlade so zmluvou platiť splátky úveru. Výška tohto poplatku
je neprimeraná, nezodpovedá skutočným nákladom spojeným s upomienkou a v skutočnosti ide o
sankciu za omeškanie s úhradou splátky úveru. Jedná sa teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku
v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. Dojednanie o poplatku za spracovanie medziúveru vo výške 116,10 eur tiež súd považoval
za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka neplatná, a to z toho dôvodu, že spôsobovala značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaných ako spotrebiteľov, vzhľadom na svoju výšku
k nákladom (administratívnym a poštovým) spojenými so spracovaním medziúveru. Uvedený poplatok
nebol individuálne dojednaný. Zmluva o úvere v ust. čl. II o uvedenom poplatku odkazovala na sadzobník
poplatkov, v ktorom je uvedená výška poplatku a žalovaní nemohli vopred ovplyvniť obsah zmluvného

ustanovenia a sadzobníka. Dojednanie o poplatku za uzavretie zmluvy považoval za takú zmluvnú
podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke
nebolo dodané, a slúžilo len záujmom dodávateľa. Z rovnakých dôvodov súd nemohol priznať žalobcovi
ani poplatok za biankozmenku v sume 16,50 eur, ktorý je zakotvený v ust. čl. II zmluvy o úvere s
odkazom na sadzobník poplatkov, v ktorom je uvedená jeho výška. Biankozmenka je vystavovaná v

prospech, a len v záujme veriteľa za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky zo zmluvy o úvere. Nejde
o poplatok za službu, plnenie, poskytované dlžníkovi - spotrebiteľovi. Ide teda rovnako o neprijateľnú
podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Táto zmluvná podmienka je teda ako neprijateľná podľa §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

4. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie poplatkov za vedenie účtu v sume 109,90 eur sa
žalobca domáhal zaplatenia sumy 19.332,54 eur, z ktorej však súd v zmysle uvedeného vyhodnotil ako
dôvodný len nárok na zaplatenie sumy 19.029,94 eur. Žaloba nebola dôvodná v časti o zaplatenie sumy
poplatkov 302,60 eur (poplatky za upomienky žalovaným a individuálne riešenie omeškaných splátok

vo výške 15,- eur x 10, za zmenu splátkového plánu s upomienkou vo výške 20,- eur x 1, poplatok za
spracovanie medziúveru vo výške 116,10 eur, poplatok za biankozmenku v sume 16,50 eur).

5.Žalovaní1/,2/súvomeškanísosplnenímpeňažnéhodlhu,atoododňanasledujúcehopozosplatnení
úveru, t.j. od 02.12.2015, od ktorého dátumu patrí žalobcovi úrok z omeškania podľa § 517 ods.

2 Občianskeho zákonníka, v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške o 8
percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola ku dňu 02.12.2015
vo výške 0,05% ročne a preto žalobcovi patril úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy
19.029,94 eur od 02.12.2015 do zaplatenia. Žalobca však úrok z omeškania uplatnil v nižšej sadzbe, a

to vo výške 5% ročne, súd nemohol prekročiť návrh, a preto úrok z omeškania za toto obdobie žalobcovi
priznal v požadovanej sadzbe.

6. Podľa § 232 ods. 3 CSP súd povolil žalovaným 1/, 2/ na žiadosť žalovaného 1/ dlh splácať v
mesačných splátkach po 250,- eur za podmienok uvedených vo výroku rozsudku. Prihliadol na osobné,

majetkové, príjmové a výdavkové pomery žalovaného 1/. Zo šetrenia v evidencii Sociálnej poisťovni
vyplynulo, že žalovaná 2/ je zamestnaná v Tesco Stores s.r.o., kde dosahuje zárobok cca 631,- eur v
hrubom, na ktorú skutočnosť tiež vzal súd zreteľ. Po zohľadnení týchto pomerov žalovaných, je zrejmé,
že žalovaní nie sú schopní uhradiť dlh jednorazovo a ani vo vyšších mesačných splátkach. Súdom
určená mesačná splátka nie je nižšia ako bola zmluvnými stranami dohodnutá v zmluve o úvere. Za

takéhoto splátkového kalendára bude istina dlhu bude vyrovnaná v 76 mesačných splátkach. Žalobca
je obchodnou spoločnosť, ktorá poskytuje úvery spotrebiteľom, pričom zo spisu nevyplýva, žeby bol
odkázaný na splnenie dlhu v kratšej dobe. Súd nemohol povoliť žalovaným splácať dlh v splátkach po150,- eur ako navrhoval žalovaný 1/, pretože istina dlhu by za takéhoto splátkového kalendára bola
uhradená v 127 mesačných splátkach, čo je neprimerane dlhá doba na plnenie.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2, § 256 ods. 1 CSP. Žalobe bolo vyhovené v časti
o zaplatenie sumy 19.029,94 eur , a táto čiastka predstavuje zo žalobou uplatnenej sumy 97,88% a
procesný úspech žalobcu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie sumy
302,60 eur, čo predstavuje procesný úspech žalovaných, a konanie bolo zastavené v časti o zaplatenie
sumy 109,90 eur, v ktorej časti vzal žalobca žalobu späť bez uvedenia dôvodu, a preto podľa § 256 ods. 1

CSP nesie žalobca procesné zavinenie na zastavení konania v tejto časti. Zamietnutý nárok a späťvzatý
nárok spolu zo žalobou uplatnenej sumy predstavujú 2,12 %. Preto podľa § 255 ods. 2 CSP vzniklo
prevažne úspešnému žalobcovi právo na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 95,76% (97,88 %
- 2,12 %).

8. Proti tomuto rozsudku v celosti podal odvolanie žalovaný 1/, ktorý namietal, že uložená suma je

neadekvátna a likvidačná vzhľadom na jeho životné podmienky.

9. Proti rozsudku v časti vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá čo do úroku z úveru 6,69 % ročne
z istiny 18 153,92 eur od 02.12.2015 do zaplatenia, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
aj žalobca. V odvolaní namietal inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a žiadal,
aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu alebo
rozsudok v napadnutej časti zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zmluva o úvere
je upravená v § 497 Obchodného zákonníka. Aj keď súd posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú,
je nevyhnutné na ňu aplikovať aj ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Úrok je odplata

za dočasné prenechanie finančných prostriedkov od ich poskytnutia do ich vrátenia, pričom z § 497
Obchodného zákonníka vyplýva, že tento nárok na zaplatenie úroku veriteľovi trvá až do vrátenia
poskytnutých peňažných prostriedkov. Iná podmienka sa v Obchodnom zákonníku nenachádza, preto
výklad súdu obmedzujúci nárok veriteľa na úroky iba do splatnosti pohľadávky ide nad rámec zákona.
Vyhlásením mimoriadnej splatnosti pohľadávky nenastal zánik zmluvy, teda povinnosť žalovaných platiť

úroky naďalej trvá. Ustanovenia Občianskeho zákonníka nevylučujú nárok na dohodnutý úrok aj po
zosplatnení pohľadávky, tento postup je aj v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Úrok predstavuje cenu
obetovaných príležitostí veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru v dispozícii, nemôže s touto nakladať a
produkovať zisk. Aj po zosplatnení pohľadávky naďalej trvá absencia požičanej sumy na strane veriteľa,

žalobca nemôže túto sumu poskytnúť vo forme ďalšieho úveru tretej osobe, pretože musí poskytnúť
reálne finančné prostriedky a nie pohľadávku z práva na vrátenie finančných prostriedkov. Právo získať
okamžite späť celú sumu nie je totožné s faktickým vlastnením požičanej sumy a jej disponovaním, a
preto tvrdenia v rozsudku o tom, že zosplatnením odpadá obmedzenie práva veriteľa na disponovanie s
peniazmi, obsahuje v sebe logický rozpor. Splatnosťou pohľadávky nenastáva okamih, s ktorým zákon

spája zánik povinnosti dlžníka platiť úroky, táto povinnosť trvá až do vrátenia istiny, preto zamietnutie
nároku na úrok 6,69 % ročne z istiny 18 153,92 eur od 02.12.2015 do zaplatenia nie je založený na
správnom právnom posúdení veci. Poukázal na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zv n.
43Cob/239/2015 zo dňa 28.01.2015, sp.zn. 41Cob/403/2015 zo dňa 16.12.2015, Krajského súdu v
Košiciach sp.zn. 4Cob/5/2016 zo dňa 30.03.2016 a Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/ 412/2015

zo dňa 13.10.2016.

10. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

11. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného 1/ písomne vyjadril tak, že ho žiadal odmietnuť, pretože

neobsahuje náležitosti odvolania v zmysle CSP.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania
a jeho dôvodov. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu a

žalovaného 1/ nariaďovať pojednávanie.

13. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti
vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.14. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

16. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,

ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

18. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Žalobca síce deklaroval vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v inej vade, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom
právnom posúdení veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP), avšak z hľadiska
jeho obsahu je zrejmé, že namieta len nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie (§ 365
ods. 1 písm. h/ CSP).

20. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej

inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia vzťahujúceho sa k veci samej, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými
podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní, s ktorým odôvodnením
v týchto častiach, sa odvolací súd identifikuje (§ 387 ods. 2 CSP).

22. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie uvádza odvolací
súd nasledovné skutočnosti.

23. Žalobca v odvolaní namieta právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého právo na riadny úrok
z úveru má žalobca do zosplatnenia istiny úveru a následne má žalobca ako veriteľ právo už iba na

úrok z omeškania

24. Odvolací súd sa s uvedeným právnym názorom súdu prvej inštancie stotožňuje. Vychádza pritom z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo 143/1998, publikovaného pod č R 59/98, podľa ktorého
dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti

je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 Obchodného zákonníka). Aj keď sa jedná
o staršie uznesenie Najvyššieho súdu SR, jeho závery sú stále aktuálne a potvrdzuje ich ustálená
rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, keď napr. Ústavný súd SR v uznesení č.k. IV. ÚS
476/2012-14, zo dňa 18.09.2012 takýto výklad považoval za ústavne akceptovateľný. Záver, že zmluvne
dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok) je logický,

pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to
jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo
vzťahu medzi stranami sporu. Ako uviedol Krajský súd v Prešove v rozhodnutí v obdobnej veci vedenej
pod sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015, úrok predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej
príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať

zisk. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne
zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane
úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ
navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov,v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým
obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok.
Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému

vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje
viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal
stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,

kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De
facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by
neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.
Obdobný právny názor zaujal napr. i Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp.zn. 3Co/729/2014 zo dňa

29.09.2016.

25. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

26. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného 1/, odvolací súd, predtým, ako pristúpi k preskúmaniu veci a
prejednaniu odvolania, zisťuje, či sú kumulatívne splnené podmienky na opravné konanie.

27. Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.

28. Podľa § 362 ods. 1,2 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

29. Podľa § 386 písm. a/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

30. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný prevzal odvolaním napadnutý rozsudok dňa 19.10.2017
(štvrtok), zákonná 15-dňová odvolacia lehota mu začala plynúť dňa 20.10.2017 (piatok) a uplynula dňom

03.11.2017 (piatok). Žalovaný podal odvolanie osobne, dňa 13.11.2017, teda po uplynutí odvolacej
lehoty.

31.Vzhľadomnauvedenézistenie,nebolisplnené zákonnépredpokladynaopravnékonanieoodvolaní
žalovaného 1/, pretože toto bolo podané oneskorene a odvolací súd odvolanie odmietol podľa § 386

písm. a/ CSP.

32. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP. Žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože ich pomer úspechu
a neúspechu v odvolacom konaní bol rovnaký.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).