Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/119/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200787
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015200787.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Národná 12,
97401BanskáBystrica,IČO:30232295,zastúpený:AdvokátskakanceláriaJUDr.TomášSuchý,spol.s
r. o., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina
10, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o
verejnom obstarávaní č. 9951/7000/2014-OK/4 zo dňa 17.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Správny súd v r a c i a žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške XX,XX eur prostredníctvom
prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská

Bystrica, po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 19.05.2015 sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č.
9951/7000/2014-OK/4 zo dňa 17.12.2014 (ďalej aj ako „protokol“) a zápisnice o prerokovaní protokolu
o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 9951-7000/2014-OK/10 zo dňa

17.03.2015 (ďalej aj ako „zápisnica“), pričom žiadal, aby súd protokol zrušil a vrátil vec žalovanému na
ďalšie konanie.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný listom č. 9951-7000/2014-OK/2 zo dňa 23.09.2014 zaslal
žalobcovi Oznámenie o začatí výkonu kontroly, ktorým mu oznámil začatie výkonu kontroly na postup
zadávania zákazky. Žalovaný začal výkon kontroly z vlastného podnetu podľa § 146 ods. 4 zákona

o verejnom obstarávaní, so zameraním na kontrolu použitého postupu zadávania nadlimitnej zákazky
na dodanie tovaru po uzavretí zmluvy na predmet zákazky „Budovanie infraštruktúry a modernizácia
IKT na UMB v Banskej Bystrici s cieľom zlepšiť podmienky vzdelávacieho procesu", vyhlásenej
uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom vestníku EÚ č. 2009/S 117
zo dňa 20.06.2009 pod značkou 169327 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 119/2009 zo dňa
24.06.2009 pod značkou 03412 - MUT. Dňa 02.01.2015 bol žalobcovi doručený protokol. Žalobca dňa

06.02.2015 zaslal žalovanému vyjadrenie ku kontrolným zisteniam uvedeným v protokole. Následne bol
dňa 17.03.2015 protokol medzi žalobcom a žalovaným prerokovaný. Žalobca sa daného prerokovania
zúčastnil, pričom žalovaný ho oboznámil s tým, že ním podané námietky boli podané po lehote,
nakoľko podľa právneho názoru žalovaného lehota na podanie vyjadrenia je hmotnoprávna a keďže sa
vyjadrenie nenachádzalo v posledný deň lehoty u žalovaného, lehotu žalobca nestihol a jeho námietky
zohľadnené a zapracované neboli. Z prejednania protokolu bola vyhotovená zápisnica o prerokovaní

protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 9951 - 7000/2014-OK/lO.
Prerokovaním protokolu bola kontrola skončená.3. Žalobca mal za to, že postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach, a to postupom
žalovaného ako správneho orgánu, ktorý nebol v súlade s ustanoveniami zákona č. 25/2006 Z. z.

o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. Žalobca navrhol, aby
súd preskúmal postup správneho orgánu a po jeho preskúmaní protokol zrušil z dôvodu, že zistenie
skutkového stavu je v rozpore zo zásadou zákonnosti, zásadou súčinnosti a zásadou materiálnej pravdy
a je nedostačujúce na posúdenie veci. Podľa názoru žalobcu bola v konaní správneho orgánu zistená

taká vada, ktorá mala vplyv na celý postup ako i výsledok postupu správneho orgánu, ktorú žalobca
považuje za porušenie zásady materiálnej pravdy. Správny orgán nevydal protokol v ustanovenej lehote,
čo malo za následok, že s odstupom času prišlo k zmene právneho názoru žalovaného tak, že pri svojej
úvahe vychádzal zo svojej ľubovôle, nevysporiadal sa s legálnym skutkovým stavom, ktorý platil v čase
vyhlásenia verejného obstarávania, čím porušil zásadu zákonnosti v konaní.

4. Žalobca argumentoval tým, že v správnom súdnictve je právo na prístup súdu vymedzené princípom
generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú
všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje.
Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6S/2308/2012 zo dňa 04.07.2014 a
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011, podľa ktorého protokol i

zápisnicu o prerokovaní protokolu je možné považovať za tzv. fiktívne rozhodnutia. Žalobca mal teda
za to, že protokol je možné považovať za rozhodnutie žalovaného, ktoré je preskúmateľné súdom v
správnom konaní. Zastával názor, že protokol a zápisnicu o prerokovaní tohto protokolu v predmetnej
veci treba bez ohľadu na ich formu považovať za procesné úkony správneho orgánu, nakoľko zákon
č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov patrí do správneho

práva a ním určené lehoty sú procesnoprávne a nie hmotnoprávne, a preto neakceptáciu vyjadrenia
ku kontrolným zisteniam uvedeným v protokole, zo dňa 06.02.2015 zo strany žalovaného považoval
za protiprávne a tvrdenie, že k doručeniu tohto dokumentu došlo až 09.02.2015 za dôkaz rozporu so
zákonom.

5. Žalobca k zisteniam žalovaného tiež uviedol, že neeviduje od zverejnenia oznámenia o vyhlásení
žiadne interpelácie resp. uplatnenie revízneho princípu zo strany uchádzačov, ktorí mali možnosť žiadať
nápravu resp. korekciu podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, ak mali za to, že boli žalobcom
porušené základné zásady verejného obstarávania a na základe toho mohli byť ich práva dotknuté, resp.
ich účasť vo verejnom obstarávaní vylúčená. Zároveň zdôraznil, že celý proces verejného obstarávania

bol riadne skontrolovaný kontrolnými orgánmi poskytovateľa NFP a ten spôsob preukázania splnenia
podmienok účasti akceptoval a nenamietal žiadne porušenia zákona. Žalobca vie preukázať, že pri
procese verejného obstarávania nebolo obstarávateľom porušené ustanovenie § 9, ods. 2, § 32 ods. 2
zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov a ani žiadne ustanovenia
zákona. Uvedenú požiadavku považuje žalobca aj v súvislosti s právnym názorom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uvedeným v rozhodnutí 5SŽÍ/26/2012, podľa ktorého, ak existuje dvojaký výklad,
ktorý nie je v rozpore so zákonom, nemožno napriek opačnému názoru žalovaného, ktorý je tiež
v súlade so zákonom, označiť ako rozporný so zákonom. Podľa názoru žalobcu postup správneho
orgánu je v tomto prípade založený na ľubovoľnom výklade zákona a nemá v ňom oporu. Žalobca
mal za to, že protiprávnym konaním došlo zo strany žalovaného k porušeniu § 27 ods. 3 zákona č.

71/1967 Zb. a vydaním protokolu došlo k zásahu do práv a chránených záujmov žalobcu a vzhľadom na
nerešpektovanie procesnoprávnej lehoty teda k neakceptácii žalobcových námietok vznesených proti
protokolu, došlo zo strany žalovaného k obmedzeniu možností žalobcu brániť sa.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby zo dňa 12.11.2015 v prvom rade vyslovil dôvodné

pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu na podanie žaloby, nakoľko na základe aplikačnej praxe
Najvyššieho súdu SR sa domnieval, že neboli splnené všetky náležitosti správnej žaloby. Jednou
z podmienok resp. predpokladov uplatnenia práva na súdnu ochranu v rámci správneho súdnictva
je objektívna existencia aktívnej legitimácie, nakoľko v konaní podľa Správneho súdneho poriadku
súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam aktívne legitimovaného subjektu, t. j. žalobcu.

Žalovaný poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/36/2010 zo dňa 26.10.2011 a
sp. zn. 6Sžo/227/2010 zo dňa 26.10.2011, v ktorých sa Najvyšší súd SR zaoberal problematikou
aktívnej legitimácie na podanie správnej žaloby. S poukazom na uvedené rozhodnutia je definičným
znakom aktívnej legitimácie žalobcu skutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie zasiahlo do sférysubjektívnych práv a právom chránených záujmov žalobcu. Ukrátenie na subjektívnych právach žalobcu
spôsobené rozhodnutím správneho orgánu teda predstavuje definičný znak aktívnej legitimácie na
podanie správnej žaloby. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo47/2007 zo dňa 30.

01. 2008 je potrebné považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol
ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne
práva vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje porušenie práva. Žalovaný upriamil pozornosť aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Sžp/23/2011 zo dňa 22.08.2012 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 259/2011 zo dňa 04.07.2012.

7. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že aj keď žalovaný vo vydanom protokole síce konštatoval
porušenie zákona o verejnom obstarávaní, nemôže byť voči žalobcovi kvôli uplynutiu zákonom
stanovenej 3-ročnej objektívnej lehoty, od kedy došlo k porušeniu zákona, začaté správne konanie vo
veci uloženia pokuty. Zároveň pre úplnosť uviedol, že ak by aj žalobcovi bola zo strany riadiaceho orgánu
uložená korekcia, bolo by to na základe kontroly vykonanej riadiacim orgánom, ktorú riadiaci orgán

uskutočnil ešte pred začatím kontroly zo strany žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o
prípadnom vrátení poskytnutého príspevku alebo jeho časti nevykonáva žalovaný, ale riadiaci orgán.
Vydaním protokolu
sa právne postavenie žalobcu a jeho práva a právom chránené záujmy nijako nezmenili. Tiež zdôraznil,
že ukladanie korekcií ani nie je v jeho právomoci. Predmetnou kontrolou žalovaný zisťoval len súlad

postupu žalobcu s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní.

8. Žalovaný ďalej uviedol, že riadiaci orgán nemá povinnosť vyzvať žalobcu na vrátenie poskytnutého
príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky, ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov
verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného

obstarávaniaazaktorésaneukladápokuta,aleibamožnosť,tedajenariadiacomorgánečisarozhodne
alebo nerozhodne vyzvať žalobcu na vrátenie poskytnutého príspevku resp. jeho časti.
9. Podľa názoru žalovaného porušenia zákona o verejnom obstarávaní zistené žalovaným v protokole
nezakladajú automatickú a bezpodmienečnú povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť, a ak sa
tak riadiaci orgán rozhodol ešte pred vydaním protokolu, je to rozhodnutie riadiaceho orgánu a nie

žalovaného. Žalovaný opätovne zdôraznil, že o vrátení poskytnutého príspevku z fondov EÚ rozhodol
iný orgán verejnej moci ako žalovaný. Žalovaný mal za to, že práva a právom chránené záujmy žalobcu
boli priamo dotknuté rozhodnutím riadiaceho orgánu o vrátení poskytnutého finančného príspevku z
fondov EÚ.

10. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že kontrolou postupu zadávania zákazky po uzavretí
zmluvy a z nej vyplývajúcimi zisteniami uvedenými v protokole neboli priamo dotknuté práva a právom
chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu, a preto žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie
žaloby.

11. Žalovaný považoval za potrebné poukázať aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/06
zo dňa 16.12.2008, ktorý sa týkal inštitútu daňovej kontroly. Podľa uvedeného nálezu „...daňová
kontrola nepredstavuje samostatné daňové konanie, ale je čiastkovým procesným postupom, ktorý sa
uskutočňuje v rámci daňového konania; nie je teda samostatnou fázou daňového konania, ale úkonom
správcu dane. Daňová kontrola sa spravidla začína spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly.

Ukončená je dňom prerokovania protokolu o daňovej kontrole s kontrolovaným daňovým subjektom.
Protokol
o daňovej kontrole nemožno považovať za rozhodnutie, pretože ním sa daňovému subjektu neukladajú
práva a povinnosti, ale je iba podkladom pre prípadné vydanie platobného výmeru. Daňová kontrola
je teda svojou povahou procesom kontrolným, a nie rozhodovacím.“ Aj keď predmetom žaloby nie je

protokol o daňovej kontrole, podľa názoru žalovaného možno z nálezu Ústavného súdu SR jednoznačne
analogicky vyvodiť, že ako protokol o daňovej kontrole tak ani protokol o výsledku dodržiavania zákona
o verejnom obstarávaní nie sú svojou povahou rozhodnutiami, nakoľko sú iba podkladmi
pre prípadné vydanie platobného výmeru, resp. prípadné uloženie pokuty za spáchanie správneho
deliktu na úseku verejného obstarávania.

12. Žalovaný mal za to, že uložením povinnosti zo strany žalovaného nemohli byť priamo dotknuté práva
a právom chránené záujmy žalobcu, nakoľko išlo len o formálne uloženie povinnosti.13. Žalovaný protokolom a zápisnicou o prerokovaní protokolu v žiadnom prípade nerozhodol o vrátení
poskytnutého príspevku z fondov EÚ, zároveň nimi
nebolo a ani nebude môcť byť rozhodnuté o uložení pokuty za spáchanie správneho deliktu či o inej

sankcii za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, a aj z tohto dôvodu nie sú podľa
žalovaného splnené podmienky na súdny prieskum žalobcom napadnutého protokolu. Žalovaný tiež
poukázal na skutočnosť, že žalobca v samotnej žalobe neuviedol, ktoré jeho konkrétne práva boli
porušené protokolom a zápisnicou o prerokovaní protokolu.

14. Žalovaný v závere svojho vyjadrenia navrhol žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie zastaviť,
alternatívne žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

15. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, primárne riešil
otázku prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého protokolu.

16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy

správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.

19. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom
verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté

20.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a

opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

22. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné

podmienky").

23. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

24. Žaloba bola doručená tunajšiemu správnemu súdu za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („O.s.p.“), ktorý v piatej časti upravoval
problematiku súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. S účinnosťou od 01.07.2016 bol tento
zákon v časti týkajúcej sa správneho súdnictva nahradený zákonom č. 162/2015 Z. z. Správnym súdnym
poriadkom („SSP“). Obidva zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí orgánov
verenejsprávy,ktorépodliehajúsúdnemupreskúmaniunazákladežalobyúčastníkasprávnehokonania.

25. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy na základy správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s
negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia aleboopatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z

prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p., resp. s účinnosťou od 01.07.2016 § 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce,
ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne
postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) alebo
podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo
opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie

alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava
Slovenskejrepublikyalebopríslušnámedzinárodnázmluvaoľudskýchprávachazákladnýchslobodách.
V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno
uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.

26. Žalovaný v prejednávanej veci vykonal v rámci dohľadu nad procesom verejného obstarávania u

žalobcu kontrolu postupu zadávania predmetnej zákazky po uzavretí zmluvy a nakoľko kontrolou zistil
porušenia zákona, o výsledku kontroly spracoval protokol, ku ktorému umožnil žalobcovi sa písomne
vyjadriť a ktorý so zástupcom žalobcu aj ústne prerokoval.

27. Správny súd konštatuje, že zo žaloby nevyplýva, na akých konkrétnych subjektívnych právach bol

žalobca opatrením, resp. postupom žalovaného ukrátený. V protokole zo dňa 17.12.2014 bola žalobcovi
len formálne uložená povinnosť, keďže kvôli uplynutiu zákonom stanovenej trojročnej objektívnej lehoty,
od kedy došlo k porušeniu zákona, nemôže byť voči žalobcovi začaté správne konanie vo veci uloženia
pokuty. Obsahom protokolu sú len kontrolné zistenia, ktoré viedli žalovaného k záveru o porušení zákona
v postupe verejného obstarávateľa a oprávnenie žalobcu vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam.

28. Podľa názoru krajského súdu protokol ani zápisnica o jeho prerokovaní nie sú rozhodnutiami ani
opatreniami orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré by zakladali, menili, rušili alebo
deklarovali práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu alebo sa ich priamo dotýkali. Ide
o opatrenia predbežnej povahy, ktoré samy osobe nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych

právach žalobcu, pretože slúžia len ako prípadný podklad pre ďalší postup žalovaného, ktorý na
základe zistených porušení zákona mohol voči žalobcovi začať správne konanie o uloženie pokuty
podľa zákona o verejnom obstarávaní. Uloženie pokuty by nepochybne bolo zásahom do právneho
postavenia žalobcu, do jeho práv a právom chránených záujmov či povinností. K takémuto zásahu
však nemôže dôjsť už vydaním samotného protokolu o výsledkoch kontroly dodržiavania zákona

o verejnom obstarávaní ani zápisnicou o jeho prerokovaní, ktoré nemajú povahu rozhodnutí alebo
opatrení týkajúcich sa práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu, ktoré by nepriaznivo
zasahovali do jeho právnej sféry. Preto sú zo súdneho preskúmania v správnom súdnictve vylúčené. Ak
by došlo na základe protokolu k vydaniu rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty pre zistené porušenie
zákona o verejnom obstarávaní, takéto rozhodnutie sa môže nepriaznivo prejaviť v právnej sfére žalobcu

a možno ho na základe žaloby podrobiť súdnemu preskúmaniu v správnom súdnictve.

29. Vzhľadom na to, že protokol sa priamo nedotýka práv a právom chránených záujmov žalobcu,
nemôže mať za následok ujmu na jeho subjektívnych právach, a preto súdnemu prieskumu v správnom
súdnictve nepodlieha. Tento záver by v zmysle Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného

do 30.06.2016) musel viesť k zastaveniu konania v zmysle § 250d ods. 3. Podľa Správneho súdneho
poriadku (platného a účinného od 01.07.2016), ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté podľa piatej
časti O.s.p., je neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou napadnutého opatrenia správneho orgánu
dôvodom pre odmietnutie žaloby. Keďže správny súd dospel k záveru, že napadnutý správny akt
žalovaného zákon zo súdneho preskúmania vylučuje, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a

žalobu žalobcu odmietol. Opäť pritom zdôrazňuje, že aplikácia SSP v predmetnej veci nemohla byť v
neprospech žalobcu, pretože podľa predchádzajúcej právnej úpravy by konanie muselo byť zastavené.
S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení
uvedených v protokole, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu
vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp.

budú na základe protokolu vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu.

30. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.31. Podľa § 11 ods. 3 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov, sa žalobcovi vráti v konaní pred správnym súdom súdny poplatok, ak sa konanie

zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala
späťpredprejednanímveci.Spoukazomnacitovanézákonnéustanoveniesprávnysúdvraciažalobcovi
krátený súdny poplatok vo výške 63,30 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej
pošty, a.s.

32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.