Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. marec 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/103/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206044
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116206044.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcov: 1./ Q. Š., N.. XX.X.XXXX,

A. W., B.Á. XX, 2./ P. Š., N.. X.X.XXXX, A. W., H. K. X, obaja právne zastúpení: JUDr. Igor Šafranko,
advokát so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO:
35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516 so sídlom Bratislava, Pribinova 25, v konaní o primerané finančné
zadosťučinenie 578,77 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému trovy konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.3.2016 sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali rozhodnutia
o zaplatení im primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 578,77 Eur žalovaným a náhrady
trov konania. V odôvodnení žaloby uviedli, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp.zn.
7C/233/2014 boli ako žalovaní v postavení spotrebiteľov. V tomto predchádzajúcom konaní si žalovaný v
postavení žalobcu uplatnil nárok na zaplatenie sumy 631,07 Eur voči žalobcom ako žalovaným. Okresný

súd Prešov rozsudkom sp.zn. 7C/233/2014 zo dňa 25.5.2015, právoplatným 27.6.2015 žalobu zamietol.
Súd zistil porušenie spotrebiteľského práva, čo z odôvodnenia rozsudku vyplýva. „Preskúmaním Zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 3. novembra 2010 mal súd za preukázané, že údaje,
ktoré vypĺňali žalovaní v 1. a 2. rade v zmluve v časti bodu V. a to údaje o požadovanom revolvingovom
úvere sa nezhodujú s údajmi o schválenom revolvingovom úvere v bode VI. zmluvy. Sám žalobca v
bode č. VI. tejto zmluvy uviedol, že žalovaní tieto údaje nevypĺňajú. Z tohto dôvodu mal súd za to,
že žalovaní v 1. a 2. rade vyplnili iba údaje v zmluve v bode č. V., kde požadovali úver vo výške 1

500 eur ako aj revolving 747,79 eur. Naopak údaje o schválenom revolvingovom úvere v bode VI.
žalovaní nepodpísali, kde je už poskytnutá čiastka úveru 570 eur a poskytnutá čiastka revolvignu 284,23
eur. Túto časť zmluvy v bode č. VI. žalovaní v 1. a 2. rade nepodpísali, nakoľko aj samotný žalobca
uviedol, že túto časť žalovaní vypĺňať nemajú. Z tohto dôvodu nedošlo k akceptovaniu a k prijatiu
nového návrhu na uzatvorenie zmluvy v časti výšky úveru zo strany žalobcu žalovanými v 1. a 2.
rade a teda súd je toho názoru, že nedošlo k platnému uzatvoreniu Zmluvy o revolvingovom úvere.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka v prípade, ak je zmluva neplatná alebo je zrušená je každý z

účastníkov povinný vrátiť každému to čo dostal. Súd je toho názoru, že obrana žalovaných týkajúca
sa neuzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere je v celom rozsahu dôvodná. Rovnako je aj dôvodná
vznesená námietka premlčania zo strany žalovaných v 1. a 2. rade. V tomto prípade je nárok žalobcu
premlčaný jednak v subjektívnej, ale aj trojročnej objektívnej premlčacej dobe, ktorú súd počítal od doby,keď suma finančných prostriedkov vrátane revolvingov bola žalovaným zo strany žalobcu vyplatená.
Z karty klienta, ktorá sa nachádza na č. l. 12 súdneho spisu mal súd za preukázané, že žalovaným
bol poskytnutý revolving dňa 3. novembra 2010. Deň nasledujúci t.j. od 4. Novembra 2010 začala

pre žalobcu plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 4. novembra 2013. S poukazom na
to, že žalobný návrh bol doručený súdu až dňa 5. mája 2014, súd žalobný návrh žalobcu z dôvodu
uplynutia premlčacej doby ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.“ Žalobcovia vidia porušenie práva
žalovaného v tom, že zotrval na uplatnenom nároku napriek tomu, že tento bol zjavne premlčaný,
pričom zákon od 1.5.2014 novelou č. 102/2014 Z.z. k Zákonu o ochrane spotrebiteľa ukladal povinnosť

orgánu rozhodujúcom o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať okrem iného aj na premlčanie.
Dodávateľ zneužil postavenie, domáhal sa premlčaného nároku, preto si žalobcovia uplatňujú nárok na
zaplatenie sumy 578,77 Eur následovným výpočtom: Obchodník reálne vyplatil 473,97 Eur, žalobcovia
obchodníkovi zaplatili 421,63 Eur, rozdiel predstavuje 52,30 Eur a bezdôvodné obohatenie tak sumu
578,77 Eur.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení súdu doručenom 8.11.2016 predovšetkým namietal miestnu
nepríslušnosť súdu podľa § 15 ods. 1 C.s.p.. K nároku vo veci samej žalovaný uviedol, že žalobcovia
neuniesli ani v minimálnom rozsahu dôkazné bremeno uplatneného nároku. Žalobca si ako spotrebiteľ
neuplatňoval v žiadnom súdnom konaní porušenie svojich práv alebo povinností. Medzi stranami
konania nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktorým by bolo preukázané splnenie predpokladov podľa §

3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, oboznámením rozsudku Okresného súdu Prešov
sp.zn. 7C/233/2014, písomnými stanoviskami sporových strán a zistil:

4. Na Okresnom súde Prešov prebiehalo konanie vedené pod sp.zn. 7C/233/2014 žalobcu PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti žalovaným Q. Š. a P. Š., kde sa žalobca voči
žalovaným domáhal zaplatenia sumy vo výške 631,07 Eur s úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou.
Žalobu odôvodnil poskytnutím úveru vo výške 570,- Eur, ktorý mal byť splácaný v splátkach v počte 30,
vo výške 35,09 Eur. Žalovaní nedodržali splátkový kalendár. Súd žalobu zamietol a o trovách konania si

vymienil rozhodnúť samostatným uznesením. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 27.6.2015. Dôvodom
zamietnutia žaloby bolo premlčanie nároku žalobcu v subjektívnej, ale aj objektívnej premlčacej lehote.

5. V konaní vypočutí žalobcovia uviedli, že:

Žalobca v 1. rade uviedol, že požaduje finančné zadosťučinenie vo výške, ktorú sumu chcela žalovaná
strana neprávom navýšiť. Volali, otravovali a tak vec žalobcovia predali právnikom. Otravovali so
splatením pôžičky, ktorá bola splatená a chceli úroky. Na položené otázky žalobca v čom spočívalo
porušenie jeho práva odpovedal, že žalovaný žiadal viac ako mal. Otravoval ich nejaký pán z Vranova,
dokonca prišiel aj osobne a žiadal niečo podpísať.

Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že čerpali pôžičku so žalobcom ešte v čase, keď boli manželia. V súčasnosti
sú rozvedení. Žalobkyňa bola prekvapená keď ich žalovaná strana vyzývala na úhradu niečoho naviac.
Bola tehotná a dosť ju to zaťažovalo. V súčasnosti už považuje za chybu, že čerpala úver od takéhoto
subjektu.

6. Podľa § 3 ods. 5, tretia veta zák. č. 250/2007 Z.z., spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

7. Žaloba, ktorou sa oprávnená osoba domáha primeraného finančného zadosťučinenia sa nazýva
žalobou satisfakčnou, pretože primerané zadosťučinenie je nástrojom satisfakcie, ktorej úlohou je
vyrovnať narušenú rovnováhu v postavení toho, kto právo spotrebiteľa porušil a dotknutej osoby -
spotrebiteľa. Okrem satisfakčnej funkcie má primerané finančné zadosťučinenie aj sankčnú povahu,

pretože predstavuje pre toho, kto právo spotrebiteľa porušil finančnú ujmu zodpovedajúcu sume,
ktorú musí titulom primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi zaplatiť, táto sankčná povaha
primeraného finančného zadosťučinenia má však vedľajšiu úlohu, pretože primárna je satisfakčná
povaha. Napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu ČR 29Odo/652/2001 z 18.10.2001 NS ČR uviedol:„Právna teória a prax sú zajedno v tom, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie je nárokom,
ktorým sa reparuje ujma nemateriálnej povahy. Tento aspekt vyplýva už z podstaty tohto nároku, ktorý
sa označuje ako zadosťučinenie alebo satisfakcia, aby sa už v názve zdôraznila jeho imateriálna

povaha.“ Zákonodarca v ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa zakotvil možnosť domáhať
sa primeraného finančného zadosťučinenia v súvislosti s porušením práv spotrebiteľa, nemal tým na
mysli, že takýto nárok automaticky vyplýva zo zákona, bez toho, aby spotrebiteľ preukázal základné
predpoklady úspešného uplatnenia tohto nároku, a síce úspešne uplatniť porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi na súde. Nejedná sa o úspešné uplatnenie

porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi,
pokiaľ v konaní, kde spotrebitelia nevystupovali v postavení žalobcov podávajúcich žalobu, v ktorej
boli úspešní, žalobcovia boli v konaní žalovanými pre nezaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej zo
Zmluvy o poskytnutí úveru. nejedná sa teda o konkrétne uplatnenie nároku z porušenia práva alebo
povinnosti napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie
neprijateľnosti konkrétneho vymedzenia zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.

8. „V súvislosti s ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa o zmene Zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov len poznamenáva, že pod
úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť
úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu

škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.“ (NS SR 6Cdo/389/2015)

Argumentácia, že k porušeniu spotrebiteľských práv malo dôjsť tým, že žalovaný si uplatnil nárok, ktorý
bol premlčaný napriek tomu, že mal vedomosť o existencii § 5b zák. č. 102/2014 Z.z. v spojení so zák. č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, o povinnosti orgánu rozhodujúcom o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával sa žiada uviesť, že v podaní žaloby na súd nemohol byť

žalovaný v konaní 7C/233/2014 obmedzený. V práve platí všeobecná zásada iuris enim executio non
habet iniuria - výkon práva nezakladá bezprávie. Ak bol žalovaný v konaní neúspešný a jeho žaloba bola
zamietnutá, neznamená to súčasne, že žalobcovia (tam žalovaní) úspešne uplatnil porušenie svojich
práv spotrebiteľa. Súd považuje takýto výklad za absurdný, nakoľko žalovaný nemohol mať vedomosť
akým spôsobom súd posúdi opodstatnenosť nároku a ako bude počítať premlčanie s poukázaním na to,

že súd vyhodnotil zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon a v nadväznosti na to žalobu zamietol.
Žalobcovianavyšenijakéúspešnéuplatnenieprávanerealizovali,atoanivponímaníobranyvočinároku
žalobcu, nakoľko námietku premlčania aplikoval „ex offo“ súd, teda nejednalo sa o úspešné uplatnenie
spotrebiteľského práva. Záverom sa tiež žiada snáď uviesť len toľko, že aktuálne je podľa rozhodnutia
plénaÚstavnéhosúduSRust.§5bZákonaoochranespotrebiteľanesúladnésÚstavouSR.Prihliadanie

všeobecných súdov na premlčanie pohľadávok spoločnosti, ktoré si uplatňuje od svojich zákazníkov,
nie je v súlade s Ústavou SR.

9. Súd považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko žalobcovia nepreukázali, že majú nárok na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia potom, ako si úspešne na súde uplatnili porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej v zmysle noriem spotrebiteľského práva. Z uvedeného dôvodu súd žalobu
zamietol v celom rozsahu.

10. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

11. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

12. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.,
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu, keď neúspešní žalobcovia
sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.