Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 28, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/399/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515200916
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3515200916.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr.

Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Karadžičova 8, IČO 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom
Bratislava, Karadžičova 8 proti žalovanému: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. M. XXX, K., o zaplatenie
6.564,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom zo dňa 10. novembra 2016, č.k. 4C/70/2015-59, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti III. a IV., p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti sumy 723,42,- eur zastavil.
Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.450,- eur s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne od 19.03.2012 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur s tým,
že prvú splátku zaplatí do konca mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku. Omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Výrokom III. návrh vo zvyšnej časti
zamietol a výrokom IV. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Na vec aplikoval ust.
§ 4 ods. 3 veta posledná, ods. 4 písm. i/ z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

2. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding,
a.s., Kežmarok, sa podaným návrhom voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 6.564,75 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 19.03.2012 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Dlh pozostávala z istiny 5.841,33 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 723,42 Eur. Uviedol, že dňa
21.12.2009 uzatvoril ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o pôžičke č.7066197, predmetom ktorej
bolo poskytnutie dohodnutej pôžičky v celkovej sume 10.650,- Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutú

pôžičkuvrátiťvpravidelných60-ichmesačnýchsplátkachpo177,50Eurspôsobomuvedenýmvzmluve.
Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutú pôžičku v dohodnutej lehote
nevrátil, čím porušil dohodnuté podmienky. Žalovaný zaplatil z dlžnej sumy sumu 3.550,- Eur. Dňa
29.02.2012 vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy jednorazovo, avšak bezvýsledne. Ku dňu
podania návrhu na súd dlh predstavoval sumu 6.564,75 Eur. Žalovaný potvrdil, že čerpal od právneho
predchodcu žalobcu pôžičku, aj to, že uhradil len sumu 3.550,- Eur avšak nevedel uviesť, akú sumu
žalobcovi ešte dlhuje. Poukázal na zložitú finančnú situáciu v rodine, nízky príjem, pre ktorý žiadal

možnosť splácať dlh mesačnými splátkami 30 - 50,- Eur.

3. Podaním zo dňa 04.04.2016 zobral žalobca svoj návrh v časti zmluvnej pokuty vo výške 723,42 Eur
späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom,súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej
doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

V súlade s uvedeným ustanovením súd konanie sčasti zastavil. Žalobcom upravená pohľadávka po
čiastočnom späťvzatí bola vo výške 5.841,33 Eur.

4. Súd prvej inštancie z predloženej Zmluvy o poskytnutí manželskej bezúčelovej pôžičky č.8005759
zo dňa 19.01.2010 zistil, že žalovanému ako dlžníkovi bola poskytnutá pôžička vo výške 7.000.- Eur.

Pôžičku sa žalovaný zaviazal splácať v 60-ich mesačných splátkach po 177,50 Eur, ročná úroková
sadzba bola 19,48%, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola určená vo výške 19,48%,
priemernáRPMN13,79%.Celkovénáklady spotrebiteľapredstavovalisumu3.650,-Euracelkovásuma
pôžičky bola vo výške 10.650,- Eur.

5. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, z celkovej dlžnej sumy zaplatil 3.550,- Eur, preto ho listom

zo dňa 29.02.2012 vyzval k úhrade celej dlžnej sumy jednorazovo do 3 dní od doručenia predžalobnej
upomienky, avšak bezvýsledne. Žalovaný výzvu prevzal dňa 15.03.2012, takže dlh mal zaplatiť dňa
18.03.2012.

6. Zákon č. 258/2001 Z.z. ustanovenie § 4 ods.2 písm. i/ ukladá ako kogentnú náležitosť zmluvy o

spotrebiteľskom úvere výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo znamená, že
tento údaj musí byť v zmluve uvedený. Ak sa takýto údaj v zmluve nenachádza, treba úver podľa § 4
ods. 3 cit. zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov. Tento údaj, a to konkrétna výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa majú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia v zmluve o úvere, uzavretej medzi účastníkmi, absentuje. Tiež v zmluve absentuje údaj o
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa písm. g/ pričom tento musí byť vyjadrený konkrétnym
dátumom. Žalovaný má tak povinnosť vrátiť žalobcovi len rozdiel medzi sumou, ktorú si reálne požičal
a sumou, ktorú žalobcovi vrátil. V danom prípade ide o sumu 3.450,- Eur (poskytnutý úver vo výške
7.000,- Eur mínus úhrady žalovaného spolu vo výške 3.550,- Eur).

7.Kzaplateniutejtosumysúdžalovanéhozaviazalspolusozákonnýmiúrokmizomeškaniavovýške9%
z dlžnej sumy. Úroky z omeškania boli priznané podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (pre rozhodné obdobie bola stanovená sadzba
ECB vo výške 1 % ), takže výška zákonných úrokov je 8,25%, a to odo dňa 19.03.2012, t.j. od prvého

dňa nasledujúceho po splatnosti dlhu.

8. Vo zvyšnej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol. Dlh súd povolil žalovanému splácať v
pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur podľa § 232 ods.4 Civilného sporového poriadku (CSP),
keď žalovaný ako živnostník daňovým priznaním za rok 2015 preukázal daňový základ len vo výške

1.318,52 Eur.
9. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov konania, vzhľadom na čiastočný úspech strán vo veci.

10. Proti tomuto rozsudku, výroku III. a IV., podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na

rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a
Klára Bíroová, keď nie je potrebné rozložiť úverové splátky na splátku istiny, úrokov a poplatkov. Článok
10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Rovnako uvedenie

konečnej splatnosti úveru uvedením počtu mesiacov trvania úverového vzťahu - „ 60 mesiacov „ , je
dostatočne určité a zrozumiteľné . V zmysle čl. 6, bod 6.1 a 6.4 Všeobecných zmluvných podmienok
stranami bola dohodnutá splatnosť k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej mesačnej splátky20. dňa
v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k uzavretiu úverovej zmluvy. Úverová zmluva
bola uzavretá dňa 19.1.2010, splatnosť prvej úverovej splátky nastala 20.2.2010 a konečná splatnosť

úveru pri výpočte 60- mesačných splátok by tak za riadneho plnenia nastala dňa 20.1.2015. Súd prvej
inštancie dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnemu právnemu posúdeniu o bezúročnosti úveru,
vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie zvyšnej sumy 2.391,32,- eur s prísl. Navrhol, aby odvolací súdnapadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súčasne si uplatnil trovy prvostupňového
a odvolacieho konania vo výške 681,71,- eur.

11. Žalovaný sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadril.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), t. j. v medziach podaného odvolania
a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470

ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z.), ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného
predpisu - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle
uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
13. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať
pojednávanie. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

časti, výroku III. a IV , je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

15. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom závere
(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) o bezúročnosti úveru.

17. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny

právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na podrobné a presvedčivé

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vzťahujúceho sa k veci samej, v ktorom sa súd prvej inštancie
vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní,
s ktorým odôvodnením v týchto častiach, sa odvolací súd v plnom rozsahu identifikuje (§ 387 ods.
2 CSP).

19. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie a s prihliadnutím
na rozsah odvolania žalobcu , odvolací súd uvádza nasledovné skutočnosti.

20. V posudzovanom prípade je nesporné, že nárok žalobcu je odvodzovaný z právneho vzťahu zo
zmluvy o poskytnutí manželskej bezúčelovej pôžičky , ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá dňa

19.01. 2010, na ktorý sa vzťahuje osobitný právny predpis, a to zákon č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia zmluvy.

21. Súd prvej inštancie podrobil uzavretú zmluvu o pôžičke skúmaniu z hľadiska dodržania náležitostí
vyžadovaných zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že v zmluve

chýba údaj, a to konkrétne výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov , prípadne
poradie, v ktorom sa majú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia v zmluve o úvere , uzavretej medzi účastníkmi.
Rovnako v zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa písm. g/, pričom
tento musí byť vyjadrený konkrétnym dátumom. Žalovaný má preto povinnosť vrátiť žalobcovi len rozdiel

medzi sumou, ktorú si reálne požičal a sumou, ktorú žalobcovi vrátil.22. Podľa § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom,
že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvy vykladať iba dodávateľovi.

23. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských zmluvách, účinnej v
čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

24. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.

25. Z predloženej zmluvy o pôžičke odvolací súd zistil, že zmluva obsahuje schválenú výšku pôžičky
7.000,- eur, výšku mesačnej splátky 177,50 eur, počet splátok 60, termín konečnej splatnosti 60
mesiacov, celkové náklady spotrebiteľa 3.650,- eur, ročná úroková sadzba 19,48 %, RPMN 19,48%,

priemerná hodnota RPMN 13,76% a celková hodnota pôžičky 10.650,- eur.

26. Z uvedeného je zrejmé, že chýba obligatórna náležitosť zmluvy, ktorú zákon č. 129/2010 Z.z.
vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) teda chýba termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru . Tento
údaj podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, od počtu

dní od uzavretia zmluvy a počtu splátok, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už
na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

27. Názor súdu prvej inštancie, že absencia tejto náležitosti spôsobuje, že zmluva o pôžičke je

bezúročná a bez poplatkov / § 11 ods. 1 písm. a/ je preto správny.

28. Súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva o pôžičke je bezúročná a bez poplatkov aj z dôvodu, že
v zmluve chýba údaj, a to konkrétne výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ,
prípadne poradie, v ktorom sa majú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi

úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia v zmluve o úvere , uzavretej medzi
účastníkmi. V tomto smere odvolací súd , rovnako ako odvolateľ, poukazuje na rozhodnutie C-42/15
Home Credit Slovakia, a.s., c/a Klára Bíroová.

29. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku,

počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad §
9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje,
aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená
určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky
a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k

dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je
konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny . Podrobné informácie o vnútornej skladbe
anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania

zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky.

30. Vychádzajúc z účelu Smernice a ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. odvolací súd
uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna

vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z.
hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne
vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej
položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá
zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

31. V tomto smere boli odvolacie námietky žalobcu, poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo
dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíroová, keď nie je potrebnérozložiť úverové splátky na splátku istiny, úrokov a poplatkov, dôvodné / viď rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017/.

32. Záverom odvolací súd dodáva, že je postačujúce zistenie, že v zmluve chýba čo i len jedna z
obligatórnych náležitostí zmluvy . V danom prípade je postačujúce, že v zmluve nie je uvedená náležitosť
a to termín konečnej splatnosti úveru, ktorý má byť uvedený vo forme presného dátumu- deň, mesiac,
rok.

33. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vo výroku III. ako aj súvisiacom výroku IV. o trovách konania je vecne správne, preto ho podľa §
387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

34. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mu však žiadne trovy nevznikli, preto

odvolací súd vyslovil, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).