Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Štefan Ťažký

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 5P/106/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418201514
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Ťažký
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2018:8418201514.2

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých P. S. Š.S., A.. XX.XX.XXXX
Y. E. Š., A.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení procesným opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny O., deti rodičov: matky Q. P., A.. XX.XX.XXXX, W. K. XXXX/X, XXX XX O. a
otca S. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. K. XXXX/X, XXX XX O., na návrh matky o nariadenie neodkladného
opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie maloletých P. S. Š., A.. XX.XX.XXXX
Y. E. Š., A.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky z a m i e t a .

II.OtecS.Š.,A..XX.XX.XXXXsa zaväzuje prispievaťnavýživumaloletéhoP.S.Š.,A..XX.XX.XXXX
sumou100,-eurmesačneamaloletéhoE.Š.,A..XX.XX.XXXXsumou70,-eurmesačne,atovždydo20.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky Q. P., A.. XX.XX.XXXX počnúc dňom 10.07.2018 a v prevyšujúcej

časti sa návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o výživnom z a m i e t a.

III. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti návrhu na úpravu styku otca s maloletými
z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 02.07.2018 sa matka maloletých (ďalej len „navrhovateľka“)
domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloleté deti do jej osobnej
starostlivosti, otca maloletých by zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého E. sumou 200,-
eur mesačne a na výživu maloletého P. S. sumou 200,- eur mesačne k rukám matky, a aby súd upravil
styk otca s maloletými.

2. Podaný návrh matka odôvodnila tvrdeniami, že s otcom maloletých nie sú manželmi a bývajú v
spoločnej domácnosti skoro 6 rokov. Majú spolu dve maloleté deti - P. S. Y. E.. Navrhovateľka má z
predchádzajúceho vzťahu syna, ktorý má 9 rokov. Otec maloletých má z predchádzajúceho vzťahu
tiež syna, ktorý má 10 rokov. Navrhovateľka žije spolu s maloletými a ich otcom v prenajatom byte,
ktorý je vo vlastníctve mesta. Podľa vyjadrenia navrhovateľky žijú zatiaľ s otcom maloletých v spoločnej

domácnosti, ten jej mal či už formou sms správ alebo ústne oznámiť, že má v pláne sa odsťahovať, s čím
navrhovateľka súhlasí. Situácia medzi navrhovateľkou a otcom maloletých bola podľa jej vyjadrenia pre
ňu a pre maloletých neúnosná. Problémy medzi navrhovateľkou a otcom maloletých sú podľa vyjadrenia
navrhovateľky nevyriešiteľné, a to aj napriek opakovanom snažení sa o záchranu. Takáto situácia trvá už
niekoľko mesiacov, navrhovateľka žiadnu zmenu nevidí, aj keď sa spolu s otcom maloletých snažili nájsť
spoločnú reč. Navrhovateľka si takto rodinný život nepredstavuje a ani nechce, aby maloletí vyrastali v

takom prostredí. Podľa vyjadrenia navrhovateľky, otec maloletých berie všetko ako samozrejmosť, nemá
záujem o rodinu, navrhovateľka s ním počas vzťahu niekoľkokrát riešila neveru, pubertálne správanie,jeho nezáujem a aroganciu. Podľa vyjadrenia navrhovateľky otcovi maloletých detí takýto stav, ktorý
medzi nimi vznikol vyhovuje, nemá žiadne starosti, žije a správa sa ako slobodný a bezdetný, rodinu
berie ako príťaž či už do finančnej stránke ale aj po fyzickej, navrhovateľka mala miestami pocit, že

otcovi maloletých zavadzajú, resp. že sa za nich hanbí. V záujme navrhovateľky je zabezpečiť maloletým
normálne detstvo. Navrhovateľka je toho názoru, že otec maloletých nezvládol status rodina, preto sa
spolu s navrhovateľkou dohodli na tom, že svoj vzťah ukončia. Navrhovateľka sa pred tým, než podala
tento návrh snažila s otcom maloletých niekoľko krát dohodnúť ako ľudia, no predovšetkým ako rodičia,
no z jeho strany záujem nebol, otec maloletých navrhovateľku odbil slovami „podaj si návrh na súd“.

Podľa vyjadrenia navrhovateľky, otec maloletých netrávi svoj čas doma, najskôr to bolo len cez deň,
potom už aj celé noci a v súčasnosti sú to už celé víkendy. Otec maloletých sa pritom vyhovára na
navrhovateľku alebo na celkový stav v rodine, no podľa názoru navrhovateľky čas s rodinou netrávil
ani predtým. Veľká časť a dôvody hádok navrhovateľky a otca maloletých bola spôsobená absolútnym
nezáujmom otca maloletých. Otec maloletých odchádzal z domácnosti ráno o ôsmej, pričom do práce
chodieval až o 13.00 hod. Otec maloletých netrávil čas s maloletými, navrhovateľke nepomáhal. Podľa

vyjadrenia navrhovateľky prioritami otca maloletých sa stali jeho mobilný telefón, kamaráti a priateľka/
frajerka, čo bolo hlavným dôvodom rozchodu navrhovateľky s otcom maloletých. Navrhovateľka zároveň
požiadala súd o stanovenie výživného pre maloletých P. S. Y. E., na každé dieťa v sume 200,- Eur
mesačne. Podľa názoru navrhovateľky je takto stanovená výška výživného pre maloletých primeraná
vzhľadom k zárobku otca maloletých, ten totiž pracuje ako obchodný zástupca pre firmu Š. X. X. Q. F..

Otec maloletých pracuje ako podomový predajca okien, pričom za každé predané okno zarobí 50 Eur, čo
znamená, že ak denne predá 5 okien, jeho zárobok predstavuje 250,- Eur. Preto je navrhovateľka toho
názoru, že otec maloletých by zvládol platiť výživné 200,- Eur pre každé maloleté dieťa. Otec maloletých
má okrem vyživovacej povinnosti k maloletému P. S. Y. E. ďalšiu vyživovaciu povinnosť k svojmu
prvorodenémusynovizpredchádzajúcehovzťahu,ktorémumesačnezasielavýživnévovýške140,-Eur,

a ak je to potrebné, tak maloletému zasiela aj nejaké peniaze navyše. Podľa vyjadrenia navrhovateľky s
otcommaloletýchnikdynemalifinančnéťažkosti,všetkyvecidodomácnostinakupovalivždyvhotovosti,
a to buď z peňazí otca maloletých alebo z peňazí navrhovateľky alebo spoločne. Navrhovateľka má
vedomosť o výdavkoch otca maloletých a sú nemalé, podľa jej vyjadrenia si otec maloletých vedel
vždy dopriať značkové a drahé veci, preto je toho názoru, že by takto malo byť dopriate aj spoločným

maloletým deťom. Navrhovateľka sa s otcom maloletých dohodla, že bude jej bude na maloletých
prispievať sumou 300,- Eur mesačne, čiže tu bude platiť nájomné vo výške 296,- Eur mesačne, čo otec
maloletých bez problémov platil. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca sa v spoločnej domácnosti
nestravuje, nijak inak nefungujú, čiže na domácnosť neprispieva, finančne funguje sám. Navrhovateľke
pomáha jej rodina, mama a súrodenci. Z účtu navrhovateľky pravidelne mesačne odchádzali platby za E.

v sume cca. 110-, Eur, P. 50,- Eur, výživné vo výške 140,- Eur a I. F. F. 14,- Eur. Navrhovateľka toto všetko
pred pár mesiacmi prestala platiť a otec maloletých si to uhrádza sám, čo podľa vyjadrenia navrhovateľky
tiež dokazuje, že zarába dosť. Navrhovateľka tieto výdavky prestala platiť hlavne z dôvodu, že otec
maloletých sa jej vysmieval, že pokiaľ žijú spolu, on nič platiť nemusí. Príjem navrhovateľky pozostáva z
rodičovského príspevku a výživného na prvorodeného syna. S otcom prvorodeného syna navrhovateľka

uzatvorila rodičovskú dohodu, na základe ktorej jej otec na prvorodeného syna prispieval sumou 50,-
Eur mesačne, časom sa s ním však ústne dohodla na zvýšení výživného na sumu 100,- Eur, a to bez
akýchkoľvekproblémov,nepotrebovalinatoanisúd.Otosanavrhovateľkasnažilaajsotcommaloletých
S. Š., no podľa jej vyjadrenia, jeho sebavedomie a arogancia mu dohodu neumožňovali. Navrhovateľka
rovnako požiadala o úpravu styku otca s maloletými, nakoľko je toho názoru, že pokiaľ bude mať otec s

maloletými stanovený čas, ten čas bude naozaj venovať svojím deťom. Navrhovateľka zároveň uviedla,
že chce byť prítomná pri stretávaní sa otca s maloletými, no nie preto, aby mu robila naprieky alebo zle,
ale preto, že maloletí sú ešte malí, chce otcovi maloletých vždy vyjsť v ústrety. Navrhovateľka na záver
uviedla, že otec maloletých by mal vedieť, že nie je nedotknuteľný, tak ako tvrdí a že o deti sa treba
starať. K návrhu navrhovateľka pripojila aj rodné listy maloletých detí.

3. Z rodného listu maloletých detí súd zistil, že dňa 06.11.2014 sa narodil maloletý P. S. Š. otcovi S. Š.
a matke Q. P. a dňa 07.06.2017 sa narodil maloletý E. Š. otcovi S. Š. a matke Q. P..

4. Uznesenímč.k.XP/XXX/XXXX-Xzodňa10.07.2018súdustanovilmaloletýmdeťomnazastupovanie

v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny O..

5. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovujeinak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania,
účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej
starostlivosti.

9. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

10. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa
navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 132 ods.
1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne
upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja
zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a

tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne
osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy
právneho vzťahu medzi nimi.

14. Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa nariadi súd vtedy, ak má

osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení
je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U
maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa,
výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí
byť zrejmá z jeho samotného obsahu a z listinných dôkazov k nemu pripojených.

15. Po zvážení všetkých skutočností uvádzaných v návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia
dospel súd k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky vyžadované vyššie uvedenou
platnou právnou úpravou na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka neosvedčila, že by tu bola
naliehavá a odôvodnená potreba okamžitého zverenia maloletých P. S. Y. E. do jej osobnej starostlivosti.

Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, že by maloletí boli bez akejkoľvek
starostlivosti, resp. že by boli ohrození na živote, zdraví, či na výžive alebo že by bol ohrozený ich iný
dôležitý záujem. Súd preto dospel k záveru, že matka neuniesla v konaní ani len bremeno tvrdenia.Zároveň matka nepredložila súdu ani jeden listinný dôkaz preukazujúci, že je potrebný okamžitý zásah
súdu ohľadom zverenia maloletých do osobnej starostlivosti matky.

16. Súd konštatuje, že v danom prípade nezistil dôvodnosť neodkladného zverenia maloletých P. S. Y.
E. do osobnej starostlivosti matky a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti
zamietol.

17. Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

19. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a vzniká momentom narodenia
dieťaťa. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na

nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (toho času je
minimálne zákonné výživné vo výške 27,32 eur) .

20. Vzhľadom na potrebu zabezpečovania bežnej výživy maloletých súd považoval za potrebné
bezodkladne upraviť pomery účastníkov, a preto otca maloletých zaviazal povinnosťou prispievať na

výživu maloletého P. S. Š. sumou 100,00 eur mesačne a na výživu maloletého E. Š. sumou 70,00
eur mesačne, nakoľko mal z návrhu za osvedčené, že v aktuálnych schopnostiach a možnostiach
otca maloletých je prispievať v takejto nevyhnutnej miere na výživu maloletých (II. výrok). Výživným
určenýmneodkladnýmopatrenímsazabezpečujúlentienajzákladnejšiepotrebydieťaťa,nevyhnutnéna
jeho prežitie. Vo zvyšku súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti požadovaného

výživného zamietol, nakoľko matkou požadovanú sumu 200,00 eur mesačne pre každé maloleté
dieťa považoval súd za nezodpovedajúcu a neprimeranú požiadavke ukladania vyživovacej povinnosti
neodkladným opatrením len v nevyhnutnej miere a navyše matka v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia neosvedčila potreby maloletých odôvodňujúce upravenie vyživovacej povinnosti v ňou
požadovanom rozsahu, keď v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani len nepopísala, aké

pravidelné, príp. nepravidelné, mesačné výdavky maloletí majú a aká je ich výška. Výživné je otec
maloletých povinný platiť vždy do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky
maloletých.Taktourčenévýživnéneodkladnýmopatrenímpredstavujelendočasnúúpravu,ktorejcieľom
je prioritne zabezpečiť v nevyhnutnej miere základný rámec plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany
otca voči maloletým.

21. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.

22. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

23. Súd rovnako zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti úpravy styku otca
maloletých s maloletými, nakoľko matka ani len nenavrhla akým spôsobom má byť tento styk otca smaloletými upravený a súd z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nadobudol dojem,
že otec maloletých aj napriek tomu, že ešte stále býva v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a
maloletými, nemá záujem o trávenie voľného času s maloletými, podľa vyjadrenia navrhovateľky otec

maloletých berie rodinu ako príťaž, navrhovateľka nadobudla z jeho správania pocit, že mu rodina len
zavadzia a hanbí sa za ňu. Zároveň však uviedla, že nie je v jej záujme robiť otcovi maloletých naprieky,
je ochotná mu vždy vyjsť v ústrety. Právo rodiča na styk s maloletým je len jeho právom, nie jeho
povinnosťou, a preto nie je v kompetencii súdu prikázať rodičovi maloletého, aby sa stýkal, resp. trávil
voľný čas s maloletým.

24. Podľa § 360 ods. 2 CMP ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo
veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie
konania vo veci samej.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, a prihliadnutie na najlepší záujem maloletých detí, súd návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletých do osobnej starostlivosti matky a
úpravy styku otca s maloletými zamietol, pretože nevzhliadol potrebu bezodkladne upraviť pomery strán.
Zároveň zaviazal otca maloletých prispievať na výživu maloletého P. S. sumou 100,- eur mesačne a na
výživu maloletého E. sumou 70,- eur mesačne, a to vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky Q.
P., A.. XX.XX.XXXX počnúc dňom 10.07.2018. Matke v prípade, že naďalej trvá na úprave rodičovských

práv a povinností (zverenie maloletých do jej osobnej starostlivosti, úprava styku otca s maloletými
a určenie vyživovacej povinnosti vo vyššej miere) nič nebráni podať návrh na úpravu rodičovských
práv a povinností vo veci samej (nie neodkladným opatrením), pretože v tomto prípade nie sú splnené
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ako súd uviedol vyššie (odôvodnenie zamietnutia
návrhu matky).

26. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

27. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

28. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

29. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov
konania v súlade s § 57 CMP účastníci neuplatnili

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 357 písm. d) CSP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V zmysle § 332 ods. 1 CSP v spojení s § 2 CMP výrok II.. tohto uznesenia je vykonateľný doručením

otcovi maloletých.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.