Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľudmila Škvaridlová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11Cpr/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815219983
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3815219983.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci žalobcu GeWiS

Slovakia s.r.o., so sídlom Vápenická 30, Prievidza, IČO: 30 223 300, zast. Marko & Overton-Fox, s.r.o.,
IČO: 47 246 936, advokátska kancelária so sídlom Karpatská 18, Bratislava I., konajúca prostredníctvom
JUDr. Jozef Marko, konateľ a advokát proti žalovanej O.G., nar. X.XX.XXXX, bytom S. E., G., zast. JUDr.
Ingrid Novákovou, advokátkou so sídlom ČSA 12 Handlová, o určenie, že nie sú dané podmienky na
vznik choroby z povolania žalovanej - choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia
(DNJZ) - choroby periférnych nervov končatín u žalovanej a určenie, že žalobca nezodpovedá za škodu
spôsobenú žalovanej chorobou z povolania - choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného

zaťaženia (DNJZ) - choroby periférnych nervov končatín, ktorá bola prvýkrát zistená dňa 6.10.2014,
uznaná dňa 19.2.2015 a hlásená hlásením choroby z povolania zo dňa 24.3.2015 takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že u žalobcu n i e s ú dané podmienky na vznik
choroby z povolania žalovanej - choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia
( DNJZ) - choroby periférnych nervov končatín u žalovanej.

II. U r č u j e , že žalobcn e z o d p o v e d á za škodu spôsobenú

žalovanej chorobou z povolania, choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia
( DNJZ) - choroby periférnych nervov končatín, ktorá bola prvýkrát zistená dňa 6.10.2014, uznaná dňa
19.3.2015 a hlásená hlásením choroby z povolania zo dňa 24.3.2015.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou prostredníctvom splnomocnenej advokátskej kancelárie domáhal o
určenie, že nie sú dané podmienky na vznik choroby z povolania žalovanej - choroba z dlhodobého,
nadmerného a jednostranného zaťaženia (DNJZ) - choroby periférnych nervov končatín u žalovanej

a určenie, že žalobca nezodpovedá za škodu spôsobenú žalovanej chorobou z povolania - choroba z
dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia (DNJZ) - choroby periférnych nervov končatín,
ktorá bola prvýkrát zistená dňa 6.10.2014, uznaná dňa 19.3.2015 a hlásená hlásením choroby z
povolania zo dňa 24.3.2015.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaná vykonávala manuálnu prácu pre rôzne právne subjekty a v
rokoch 1985 - 1997 bola zamestnaná ako šička v závode Slovenka Handlová. V rokoch 1997 - 2010
pracovala v spoločnosti Yazaki Slovakia Prievidza pri operácií - páskovanie a ako inšpektorka kvality.

U žalobcu bola žalovaná zamestnaná najskôr na základe Dohody o vykonaní práce v období 3.10.2011
- 31.12.2011 a 2.1.2012 - 31.3.2012 v pracovnom zaradení obrábač kovov, kedy vykonávala kontrolnú
činnosť dielcov po konečnom opracovaní. Išlo o činnosť, pri ktorej uchopila do rúk vyrobený drobný
výrobok, skontrolovala ho vizuálne pod lupou a potom ho odložila.Od 1.4.2012 vykonávala u žalobcu prácu na základe pracovnej zmluvy v pracovnom zaradení obrábač
kovov. Spočiatku pracovala ako obsluha frézy FC 11 a neskôr najmä ako obsluha brúsky SC 13.
Podľa potreby dochádzalo k striedaniu oboch týchto pracovných pozícií, avšak v priemere 80 % prác

vykonávala ako obsluha brúsky. Pracovný postup pri oboch strojoch bol veľmi podobný a mal charakter
nenáročnej jednoduchej práce spočívajúcej v umiestňovaní ozubených koliesok s priemerom 30 až 90
mm a cca 5 až 10 ks na nosiče dopravníka k stroju, ktorý vykonával spracovanie a žalovaná následne
manipulovala s kolieskami, čo zahŕňalo aj kontrolu a ukladanie hotových výrobkov.
Zdravotný stav žalovanej bol pred nástupom do pracovného pomeru u žalobcu riadne posúdený.

V období 13.11.2014 do 31.8.2015 žalovaná bola dlhodobo práceneschopná a podrobila sa viacerým
vyšetreniam. Od 1.9.2015 bola preradená u žalobcu na nový druh práce - pracovník v kuchyni - výdajňa
jedál Handlová.
Žalobcaďalejuviedol,žeKlinikapracovnéholekárstvaatoxikológieUniverzitnejnemocniciMartinsvojím
nálezom datovaným 24.3.2015 ohlásila, že u žalovanej bola diagnostikovaná choroba z povolania -
choroba z dlhodobého, nadmerného jednostranného zaťaženia (DNJZ) - choroby periférnych nervov

končatín. Vzhľadom na aktuálny pracovný pomer u žalobcu bez ďalšieho zdravotníckeho zaradenia
ustálilo, že vznik choroby z povolania má byť zodpovedný žalobca.
Žalobca závery vyšetrenia zamestnankyne a ustálenie choroby z povolania objektivizoval osobitnými
meraniami a konzultoval ich s poprednými odborníkmi v tejto oblasti. Zároveň požiadal postupom podľa
§ 31c ods.1 z. č. 355/2007 Z. z. - o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších zmien a opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo
neuznanej choroby z povolania celoslovenskú komisiu. Komisia sa však nezaoberala posudzovaním, či
boli v podmienkach žalobcu dané predpoklady a podmienky na vznik choroby z povolania u žalovanej,
ale iba, či ochorenie žalovanej vykazuje znaky choroby z povolania.
Výsledky objektivizovaných osobitných meraní a závery odborných odborníkov v oblasti pracovného

lekárstva v tejto oblasti jednoznačne vedie k záveru, že hoci zdravotný stav žalovanej možno hodnotiť
ako chorobu z povolania, v podmienkach žalobcu nevykonávala žalovaná pracovné činnosti za
podmienok, pri ktorých vzniká diagnostikovaná choroba z povolania. Pri práci, ktorú vykonávala u
žalobcu neboli dané podmienky na vznik choroby z povolania, ktorou trpí.
Pod odborným vedením Laboratória fyziológie práce SALVE PZS s.r.o. Liptovský Mikuláš boli vykonané

v podmienkach žalobcu merania pracovných úloh a fyzickej záťaže pri plnení pracovných úloh, aké
vykonávala u žalobcu žalovaná. Metodika meraní zodpovedala ustanoveniam § 31 z. č. 355/2007 Z.
z. - o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a nar. vlády č. 448/2007 Z. z. - o podrobnostiach
o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácií pracovných činností a o
náležitostiach návrhu na zaradenie pracovných činností do kategórií z hľadiska zdravotných rizík a vyhl.

č.542/2007 Z.z..Výsledkyvykonanýchmeranízhľadiskacelkovejfyzickejzáťažepotvrdzujúpodlimitný
charakter práce vykonávanej žalovanou u žalobcu.
Zo záverov Protokolu lokálnej fyzickej záťaže, číslo protokolu : LFP/SK/2/2015 vyplýva, že na základe
získaných spriemerovaných výsledkov bola práca sledovaných zamestnankýň pri obsluhe brúsky SC13
- teda práci, ktorú vykonávala aj žalovaná z hľadiska lokálnej svalovej záťaže posúdená ako podlimitná

a bolo zistené, že nie sú prešetrené stanovené limitované hodnoty pre ženy uvedené v Prílohe č. 3 k
vyhl. č. 542/2007 Z. z..
Rovnako jednoznačný je záver Protokolu celkovej fyzickej záťaže, číslo protokolu: LFP/SK/3/2015.
Na základe takto získaných a spriemerovaných výsledkov bola práca sledovaných zamestnankýň pri
obsluhe brúsky SC13 - teda práci, ktorú vykonávala aj žalovaná z hľadiska celkovej svalovej záťaže,

celkovej fyzickej záťaže kvalifikovaná ako podlimitná s tým, že stanovené limitné hodnoty pre ženy
uvedené v Prílohe č. 2 k vyhl. č. 542/2007 Z. z. nie sú prekročené.
Z Protokolu pracovných polôh, číslo protokolu: LFP/SK/4/2015 vyplýva, že na základe získaných a
spriemerovaných výsledkov bola práca sledovaných zamestnankýň pri obsluhe brúsky SC13 z hľadiska
lokálnej svalovej záťaže vyhodnotená ako podlimitná. Z Protokolu jednoznačne vyplýva, že pri tejto

práci nie sú prekročené stanovené limitné hodnoty pre prácu prevažne dynamickú, uvedenú v
Prílohe č.3 k vyhl. č. 542/2007 Z. z.. Podobne na základe získaných a spriemerovaných výsledkov bola
posúdená práca sledovaných zamestnankýň pri obsluhe frézy FC11 z hľadiska lokálnej svalovej záťaže
ako podlimitná. Bolo zistené, že nie sú prekročené stanovené limitné hodnoty pre prácu prevažne
dynamickú, uvedenú v Prílohe č. 1 k vyhl. č. 542/2007 Z. z..

Odborníci taktiež vyjadrili zásadné pochybnosti o správnosti posúdenia zdravotného stavu žalovanej
ako choroby z povolania, ktorá vznikla u žalobcu a o tom, že by u žalobcu boli dané predpoklady vzniku
tejto choroby z povolania.Podľa odborného posudku k pracovnej expozícií žalovanej značka Dr.LV/1/185/2015 z 18.5.2015
vypracovaného SALVE PZS s.r.o. pod vedením MUDr. Samuela Lvončíka, vedúceho laboratória
fyziológie práce, pracovná záťaž žalovanej u žalobcu bola počas jej pracovného pomeru podlimitná

a teda neriziková. Jej konkrétna záťaž bola ešte nižšia ako v protokoloch z meraní špecifikovaných v
čl. IV. tohto návrhu, keďže žalovaná plnila mesačne vykonávanú normu v rozmedzí 81 % až 94 %. V
posudku sa ďalej konštatuje, že z odborného hľadiska nie je možné akceptovať záver RÚVZ Prievidza
č. j. B/2015/629-PPL/2478 zo dňa 14.4.2015, že sa jedná o výrazný podiel statického zaťažovania
malých svalových skupín rúk a predlaktia, keď vykonané meranie preukázalo výraznú dynamickú zložku

svalovej práce, čo má zásadný vplyv pre posúdenie pracovnej záťaže.
Z potvrdenia pracovnej zdravotnej služby OHS s.r.o., ktorá zabezpečovala u žalovanej preventívne
pracovné prehliadky vo vzťahu k práci je zrejmé, že počas opakovaných pracovných prehliadok u
žalobcu, ani po odoberaní anamnézy neuviedla žalovaná subjektívne ťažkosti týkajúce sa pohybového
alebo nervového systému.
Je zrejmé, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalovanej ako choroby z povolania nevychádzala

Klinika pracovného lekárstva a toxikológie Univerzitnej nemocnice Martin z relevantnej objektivizácie a
z meraní záťaže žalovanej a rovnako nezohľadnila charakter práce, keďže nevzala do úvahy výraznú
dynamickú zložku svalovej práce, keďže nevzala do úvahy výrazne dynamickú vložku svalovej práce,
čo má zásadne vplyv pre posúdenie pracovnej záťaže.
Na základe listinných dôkazných prostriedkov odborného charakteru je zrejmé, že v podmienkach

žalobcu neboli dané podmienky pre vznik choroby z povolania žalovanej a závery o priznaní choroby z
povolania žalovanej za pracovné činnosti vykonávané v podmienkach žalobcu sa javia ako nesprávne.
Tento záver potvrdzuje aj vyjadrenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Prievidza zo dňa
10.4.2015 č. V/205/629-PPL/2478. Konštatuje sa v ňom, že u žalovanej sa objavili prvé príznaky
choroby z povolania už pri práci šičky v rokoch 1985 - 1997. Išlo pritom o monotónnu prácu, pri ktorej

je predpoklad zaťažovania drobných svalov rúk a svalov predlaktí. Pri páskovaní vykonávanom po
roku 1997 v spoločnosti Yazaki Slovakia Prievidza išlo o staticko-dynamické zaťažovanie horných
končatín, kde mala dynamická zložka záťaže prevahu. Je pravdepodobné, že počet pohybov malých
svalových skupín rúk, najmä na dominantnej ruke pri tejto práci prekračuje pri odhadovej celozmenovej
vynakladanej sile prípustné hodnoty.

Zo záznamu Inšpektorátu práce Trenčín z 20.11.2015 číslo: ITN-65-6-2.2./Z-17-15 o vyšetrení
technických a organizačných príčin choroby z povolania u žalovanej vyplýva, že žalobca ako
zamestnávateľ neporušil žiadnu právnu povinnosť, nezabezpečoval pravidelné školenia z právnych
predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane overenia
vedomostí a zabezpečil aj poskytovanie ochrany pracovných pomôcok.

Po právnej stránke odôvodnil nárok § 195 ods.4 Zákonníka práce, v zmysle ktorého za škodu
spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec
pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba
z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisov o
sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených.

Napriek tomu, že choroba z povolania bola diagnostikovaná v priebehu pracovného pomeru u žalobcu,
je potrebné skúmať, u ktorého zamestnávateľa pracovala žalovaná za podmienok, za ktorých vzniká
choroba z povolania. Z predložených dôkazných prostriedkov vyplýva, že u žalobcu nepracovala
žalovaná za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania - choroba z dlhodobého, nadmerného a
jednostranného zaťaženia (DNJZ) - choroby periférnych nervov končatín. Je potom zrejmé, že za týchto

podmienok musela pracovať v predchádzajúcom pracovnom pomere u iného zamestnávateľa, resp.
predchádzajúcich pracovných pomeroch u iných zamestnávateľov.
U žalobcu ako zamestnávateľa tak nie sú splnené ani predpoklady na zodpovednosť za škodu
spôsobenú žalovanej ako zamestnankyni chorobou z povolania.
Naliehavý právny záujem odôvodnil § 80 písm. c/ OSP s tým, že žalobca má naliehavý právny záujem

na určení, že choroba z povolania žalovanej vznikla v podmienkach zamestnávateľa a či boli teda
u neho splnené podmienky na vznik choroby z povolania u žalovanej a či zodpovedá za škodu
spôsobenú chorobou z povolania žalovanej. Od tejto skutočnosti závisia osobitné povinnosti žalobcu
ako zamestnávateľa vo vzťahu k sociálnej poisťovni. Rovnako prípadný záver u predpokladoch na vznik
choroby z povolania u žalovanej a u konkrétnych pracovných pozícií u žalobcu ako zamestnávateľa

môže mať vplyv na ich osobitné povinnosti, najmä na úseku ochrany zdravia pri práci.
O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.2. Žalovaná prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne navrhla žalobu zamietnuť.
Uviedla, že u žalovanej bolo po prvýkrát hlásené ohrozenie chorobou z povolania z DNJZ končatín
už 6.10.2014 a uznaná dňa 19.3.2015 Lekárskym posudkom Univerzitnej nemocnie Martin, Klinika

pracovného lekárstva a toxikológie zo dňa 24.3.2015 s tým, že žalobca bol uvedený ako zamestnávateľ,
u ktorého choroba z povolania vznikla. Žalobca sa voči uvedenému rozhodnutiu bránil využijúc možnosť
v zmysle § 31 z. č.355/2007 Z. z. - o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších
zmien a doplnkov a požiadal Celoslovenskú komisiu pre posudzovanie chorôb z povolania o opätovné
posúdenie zdravotného stavu žalovanej a neuznanie jej zdravotného stavu ako chorobu z povolania

vzniknutej v podmienkach u žalobcu. Celoslovenská komisia pre posudzovanie chorôb z povolania
uznesením č. 15 zo dňa 24.9.2015 rozhodla tak, že schválila chorobu z povolania žalovanej.
Ďalej uviedla, že žalobca svoj určovací návrh odôvodňuje tou skutočnosťou, že žalovaná nevykonávala
v jeho prevádzke pracovné činnosti za podmienok, za ktorých choroba z povolania, ktorá jej bola
diagnostikovaná vzniká. Poukázala na § 195 ods.4 Zákonníka práce, z ktorej jednoznačne vyplýva
a definuje, že za chorobu z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec

naposledy pred jej vznikom v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania,
ktorou bol postihnutý. V zmysle Prílohy č. 1 k z. č. 461/2003 Z. z. - o sociálnom poistení v znení
neskorších zmien a doplnkov, za podmienky vzniku choroby z povolania (DNJZ) považuje vystavenie
nebezpečenstva z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín. Ďalej uviedla, že
je nepochybné, že žalovaná za takýchto podmienok u žalobcu pracovala, ktorá expozícia vyplýva aj

z vykonaného hygienického prieskumu pracoviska. Tým podľa názoru žalovanej došlo k naplneniu
zodpovednostného predpokladu pre vznik objektívnej zodpovednosti žalobcu ako zamestnávateľa za
chorobu z povolania žalovanej. Uviedla, že ak aj bolo u žalovanej vzhľadom na jej pracovnú anamnézu
zvýšené riziko ohrozenia chorobou z povolania, uvedená skutočnosť nie je liberačným dôvodom žalobcu
ako zamestnávateľa (R 69/1970).

Namietala aj pasívnu legitimáciu žalovanej vzhľadom na predmet konania, ako aj naliehavosť právneho
záujmu žalobcu na určení, že u neho žalovaná nepracovala za podmienok, za ktorých choroba z
povolania vzniká. Žalobca odôvodnil naliehavý právny záujem existenciou osobitných povinností vo
vzťahu k sociálnej poisťovni, ale podľa názoru žalovanej, podľa súčasnej právnej úpravy nemá uznanie
choroby zpovolaniazanásledokžiadneosobitnépovinnostizamestnávateľavočisociálnejpoisťovni.Ak

by došlo k zmene právnej úpravy, bude mať žalobca možnosť brániť sa v správnom, prípadne súdnom
konaní. Považuje podaný žalobný návrh za predčasný a vo vzťahu k žalovanej bez akéhokoľvek vplyvu
na jej právne postavenie.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, právnych zástupcov oboznámil
listinné dôkazy - žaloba č.l. 1 - 7, pracovná zmluva č.l. 9-10, dohoda č.l. 11 - 12, pracovná anamnéza
č.l. 13, oznámenie žalobcu č.l. 14, pracovná anamnéza č.l. 15, oznámenie regionálneho úradu
verejného zdravotníctva č.l. 16, hlásenie choroby z povolania č.l.17, lekársky posudok č.l.18, protokol
o lokálnej svalovej záťaže č.l. 19, 20 - 25, protokol celkovej fyzickej záťaže č.l.26 - 32, protokol

pracovných polôh č.l. 33 - 37, odborný posudok k pracovnej expozícií č.l.38, lekárske prehliadky č.l.39,
oznámenie Inšpektorátu práce Trenčín č.l.40-43, vyjadrenie žalovanej č.l.51 - 52, lekársky posudok č.l.
54, hlásenie č.l.55, rozhodnutie sociálnej poisťovne č.l.56-57, lekársky posudok č.l.58, uznesenie
Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania č.l.57, rozhodnutie sociálnej poisťovne
č.l.60-61, rozhodnutie sociálnej poisťovne č.l.62 - 65, vyjadrenie žalobcu č.l. 66 - 72, vyjadrenie žalobcu

č.l. 79 - 84, prílohové listiny č.l. 85-101, vyjadrenie žalovanej č.l. 102 - 103, vyjadrenie žalobcu č.l. 104
- 105, vyjadrenie žalobcu č.l. 109-110, 111-112, vyjadrenie žalobcu č.l. 115-116, odborný posudok č.l.
117, vyjadrenie žalovanej k posudku č.l. 121-122, vyjadrenie žalobcu č.l. 127-130, súkromný znalecký
posudok č.l. 131-136 a zistil tento skutkový stav:

4. Žalovaná pracovala u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.3.2012 ako obrábač kovov
a ďalšie práce súvisiace s pracovným zariadením s miestom výkonu práce prevádzka v Handlovej, v
Prievidzi a v Novákoch. Žalovaná nastúpila do práce dňa 1.4.2012 a jej pracovný pomer bol dohodnutý
na dobu určitú na zastupovanie počas PN. Podľa Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 13.8.2012,

žalovanejpracovný pomerboldojednanýnadobuneurčitú.ĎalšouDohodouozmeneobsahupracovnej
zmluvy zo dňa 31.8.2015 bol zmenený druh práce na pracovník v kuchyni, výdajňa jedál v Handlovej.
Účinnosť zmeny druhu práce bol od 1.9.2015.5. Žalobca dňa 31.10.2014 vypracoval pracovnú anamnézu pre žalovanú adresovanú RÚVZ Prievidza
so sídlom Bojnice, z ktorej vyplýva, že žalovaná pracovala od 1.4.2012 v spoločnosti GeWiS Slovakia

s.r.o. so sídlom Prievidza (žalobca), zaradená ako obrábač kovov, pričom najskôr pracovala pri obsluhe
frézy FC11 a neskôr ako obsluha brúsky SC13 a podľa potreby dochádzalo aj k striedaniu uvedených
prác, ale v priemere asi 80 % vykonávala prácu a to obsluha brúsky. V tejto pracovnej anamnéze
je presný popis ako vykonávala prácu brusičky a zo záveru vyplýva, že práce vykonávala v stoji s
miernym popochádzaním pri obsluhe stroja a za zmenu takto skontrolovala 500 až 600 ks, pričom

množstvo bolo dané kapacitou stroja. K tejto pracovnej anamnéze sú pripojené ďalšie listiny žalobcu
(č.l.14 - 15) zo 14.12.2015 týkajúce sa doplnenia pracovnej anamnézy, ku ktorej je pripojené stanovisko
RegionálnehoúraduverejnéhozdravotníctvaPrievidzazodňa14.4.2015,zktoréhovyplýva,žežalovaná
pracovala u posledného zamestnávateľa v spoločnosti GeWiS Slovakia s.r.o. so sídlom Prievidza
v profesii obrábač kovov, SK ISCO-08 7223003 a vykonávala prácu pri obrusovaní a následnej
kontroleozubenýchkoliesokadennerukamipremanipulovala100až120kgkovovéhomateriálu,pričom

každé koliesko otáčala v prstoch oboch rúk a súčasne v zápästiach vykonávala mierne rotačné pohyby.
Úrad predpokladal výrazný podiel statického a jednostranného zaťažovania malých svalových skupín
rúk a predlaktí aj keď počet pohybov pravdepodobne neprekračoval po odhadovanej celozmennej,
vynakladanej sile prípustnej hodnoty. Podľa hlásenia choroby z povolania z roku 2015, dátum prvého
zistenia choroby z povolania u žalovanej bol 6.10.2014 a dátum uznania 19.3.2015. Podľa lekárskeho

posudku doc. MUDr. Otu Osinu, PhD. so sídlom Martin, u žalovanej bolo na základe odborného
vyšetreniaaovereniaexpozíciehygienickýmprieskumomhlásilaklinikaprofesionálneochoreniezDNJZ
končatín - sy canallis carpi bila. Ide o chorobu z povolania zo zoznamu chorobu z povolania 29-4 choroba
z DNJZ končatín - choroby periférnych nervov končatín. Tento lekársky posudok bol vystavený dňa
24.3.2015. Podľa Protokolu lokálnej svalovej záťaže, dátum merania bol 6.5.2015 u MUDr. Lvončíka

a MUDr. Večereka a dátum vyhodnotenia 12.5.2015, išlo o meranie lokálnej svalovej záťaže metódou
integrovanej elektromiografie, z ktorého protokolu vyplynulo podľa výsledkov lokálnej svalovej záťaže,
že na základe získaných a spriemerovaných výsledkov hodnotili prácu sledovaných pracovníčok pri
obsluhe brúsky SC13 za vyššie uvedených podmienok z hľadiska lokálnej svalovej záťaže ako
podlimitnú, nie sú prekročené stanovené limitné hodnoty pre prácu prevažne dynamickú uvedenú

v Prílohe č.3 k vyhl. č. 542/2007 Z. z. a preto na základe získaných a spriemerovaných výsledkov
hodnotili prácu sledovaných pracovníčok pri obsluhe frézy FC11 za vyššie uvedených podmienok z
hľadiskalokálnejsvalovejzáťažeakopodlimitnú,niesúprekročenéstanovené limitnéhodnotypreprácu
prevažne dynamická, uvedená v Prílohe č.3 k vyhl. č. 542/2007 Z. z. a navrhli zaradiť práce z hľadiska
lokálnej svalovej záťaže do kategórie 2.

Podľa ďalšieho protokolu celkovej fyzickej záťaže, z ktorého okrem iného vyplýva, že na základe
získaných a spriemerovaných výsledkov bola hodnotená práca sledovaných pracovníčok pri obsluhe
brúsky SC13 za vyššie uvedených podmienok z hľadiska celkovej fyzickej záťaže ako podlimitná, nie
sú prekročené stanovené limitné hodnoty pre ženy uvedené v Prílohe č. 2 k vyhl. č. 542/2007 Z. z. a
na základe týchto výsledkov hodnotili prácu sledovaných pracovníčok pri obsluhe frézy FC11 za vyššie

uvedených podmienok z hľadiska celkovej fyzickej záťaže ako podlimitnú, nie sú prekročené stanovené
limitné hodnoty pre ženy uvedené v Prílohe č. 2 k vyhl. č. 542/2007 Z. z.. Navrhli zaradiť práce z hľadiska
celkovej fyzickej záťaže do kategórie 2.
V ďalšom Protokole pracovných polôh na základe získaných a spriemerovaných výsledkov hodnotili
prácu sledovaných pracovníčok pri obsluhe brúsky SC13 za vyššie uvedených podmienok z hľadiska

pracovných profesii ako podlimitnú, nie sú prekročené stanovené limitné hodnoty uvedené v Prílohe č. 4
k vyhl. č. 542/2007 Z. z. a práca bola hodnotená za sledované obdobie pri obsluhe frézy FC11 za vyššie
uvedených podmienok z hľadiska pracovných polôh ako podlimitnú a nie sú prekročené stanovené
limity hodnoty uvedenej v Prílohe č. 4 k vyhl. č. 542/2007 Z. z.. Navrhli zaradiť tieto práce z hľadiska
pracovných polôh do kategórie 2.

6. Spoločnosť SALVE PZS s.r.o. so sídlom Liptovský Mikuláš vypracoval dňa 18.5.2015 odborný
posudok k pracovnej expozícií žalovanej zo záveru, z ktorého vyplýva, že na základe výsledkov merania
bolo konštatované, že pracovná záťaž žalovanej počas pracovného pomeru u žalobcu, prevádzka

Handlová v profesii obrábačka kovov bola podlimitná a teda neriziková. V závere zdôraznil, že z
odborného hľadiska nie je možné akceptovať záver RÚVZ Prievidza z prešetrenia pracovnej anamnézy
u žalovanej zo dňa 14.4.2015 č. j. B/2015/629-PHL/2478, pretože sa nejedná o výrazný podiel statického
zaťažovania malých svalových skupín rúk a predlaktia. Meranie lokálnej svalovej záťaže metódouintegrovanej elektromiografie jednoznačne preukázala výraznú dynamickú zložku svalovej práce, čo má
zásadný význam pre posúdenie pracovnej záťaže.

7. OHS - pracovná zdravotná služba - OHS s.r.o. so sídlom Opatovce nad Nitrou zaslala vyjadrenie
žalovanej k lekárskym prehliadkam dňa 11.5.2015 adresované spoločnosti GeWiS Slovakia s.r.o., z
ktorej vyplýva, že žalovaná akceptovala preventívne lekárske prehliadky v súvislosti s prácou v dňoch
3.10.2012,30.7.2012a29.4.2013,pričomprianijednejpreventívnej prehliadkepriodoberaníanamnézy

neuviedla subjektívne potiaže týkajúce sa pohybového alebo nervového systému. Tieto zdravotné
ťažkosti takéhoto typu neuviedla ani v anamnestických dotazníkoch z 30.7.2012 a 29.4.2013, ktoré
podpísala. Preto bolo konštatované, že na základe lekárskych preventívnych prehliadok v súvislosti s
prácou menovaná v anamnéze neuviedla výskyt zdravotných ťažkostí pohybového alebo nervového
systému.

8. Ďalej je pripojený aj záznam Inšpektorátu práce so sídlom Trenčín, ktorý konštatoval v správe zo
dňa 20.11.2015, že zamestnanec neporušil žiadne právne predpisy ani ostatné predpisy na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Nepriaznivý vplyv iných náhodných faktorov nebol zistený,
zamestnávateľ pravidelne zabezpečoval pre zamestnanca školenie z právnych predpisov a ostatných

predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane overenia vedomostí. Pri
prešetrení udalostí neboli zistené porušenia právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v príčinnej súvislosti.

9. V súvislosti s chorobou z povolania žalovanej bol Sociálnou poisťovňou, pobočka Prievidza dňa
25.5.2015 rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za bolesť v dôsledku choroby z povolania zistenej
6.10.2014 v sume 2.574,60 eur.
Ďalším rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza zo dňa 19.10.2015 bol žalovanej priznaný
nárok na úrazový príplatok od prvého do tretieho dňa dočasnej práceneschopnosti v sume

12,54566500 eur za každý deň a od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti v sume 5,70257500
eur. Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza rozhodnutím zo dňa 30.12.2015 priznala žalovanej nárok
na úrazovú rentu od 1.9.2015 v sume 253,10 eur mesačne, ktorá sa zvýšila od 1.1.2016 na sumu
254,30 eur.

10.Celoslovenskoukomisiounaposudzovaniechorôbzpovolaniabolachoroba zpovolaniaužalovanej
na základe predloženej zdravotnej dokumentácie potvrdená ako uznanie choroby z povolania a to
uznesením Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb povolania č. 15 24.9.2015 súvisiace s
posudkom menovanej. Týmto uznesením bola schválená choroba z povolania u žalovanej.

11. Z písomného stanoviska žalobcu zo dňa 10.5.2016 vyplýva, že žalobca trval v celom rozsahu na
podanej žalobe, pretože zo stanoviska žalovanej nevyplývajú podstatné právne významné skutočnosti,
ktoré by spochybnili dôvodnosť podanej žaloby.

Ďalej uviedol, že ani Klinika pracovného lekárstva a toxikológie Univerzitnej nemocnice Martin a
ani Celoslovenská komisia pre posudzovanie chorôb z povolania sa nezaoberala tým, či práve v
podmienkach žalobcu pracovala žalovaná za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania -
choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia (DNJZ) - choroby periférnych nervov
končatín. Klinika pracovného lekárstva Martin, ako aj

Celoslovenská komisia pre posudzovanie chorôb z povolania sa obmedzila iba na konštatovanie
nesporného faktu - existencie choroby z povolania u žalovanej. Žalobca pripojil k podanému žalobnému
návrhu viaceré listinné dôkazy vypracované odborníkmi na oblasť hygieny práce a pracovného
lekárstva. Zdôraznil, že žalobkyňa opomína zásadnú skutočnosť, že z predložených dokumentov
jednoznačne vyplynulo, že hoci zdravotný stav žalovanej možno hodnotiť ako chorobu z povolania,

v podmienkach žalobcu nevykonávala žalovaná pracovné činnosti, za podmienok, pri ktorých vzniká
diagnostikovaná choroba z povolania. V podstate v tomto vyjadrení sú uvedené opakované skutočnosti
totožné v žalobnom návrhu. Zdôraznil, že predmetom tohto konania je tak iba posúdenie zodpovednosti
žalobcu ako zamestnávateľa za chorobu z povolania žalovanej ako jeho zamestnankyne v zmysle § 195Zákonníka práce a táto zodpovednosť vychádza iba z dvojstranného právneho vzťahu zamestnanca
a zamestnávateľa a nijako neovplyvňuje nároky zo sociálneho poistenia. Predmetom tohto konania
nie sú následné dávkové vzťahy, ani nároky zamestnankyne voči sociálnej poisťovni, ani vzťahy

medzi žalobcom ako zamestnávateľom a sociálnou poisťovňou. Sociálna poisťovňa sa nijako z
titulu sociálneho poistenia nestáva subjektom zodpovedajúcim za vznik choroby z povolania.
Rovnako predpoklady na vznik choroby z povolania sa neskúmajú u sociálnej poisťovne, ale u
zamestnávateľa. Uviedol, že v prípade vzniku choroby z povolania sa bude vo všeobecnosti vždy
sociálna poisťovňa, ktorá poskytne žalovanej ako zamestnankyni plnenie zo sociálneho poistenia,

bez ohľadu na skutočnosť, ktorý zamestnávateľ za chorobu z povolania zodpovedá. Pasívne vecne
legitimovaný subjekt je žalovaná, ktorá je žalovaná ako zamestnanec žalobcu. Poukázal aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 4Cdo 131/2010, z ktorého vyplynulo, že vzťah zodpovednosti
zamestnávateľa za pracovno-právne úrazy a choroby z povolania je vzťahom pracovno-právnym v
zmysle Zákonníka práce. Uviedol, že choroba z povolania bola diagnostikovaná v priebehu pracovného
pomeru u žalobcu, je potrebné skúmať, u ktorého zamestnávateľa pracovala žalovaná za podmienok,

za ktorých vzniká choroba z povolania, pričom z predložených listinných dôkazov vyplýva, že u žalobcu
nepracovala žalovaná za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania - choroba z dlhodobého,
nadmerného a jednostranného zaťaženia (DNJZ) - choroba periférnych nervov končatín. U žalobcu ako
zamestnávateľa nie sú splnené ani predpoklady na zodpovednosť za škodu spôsobenú žalobkyni ako
zamestnankyni chorobou z povolania.

12. Z ďalšieho písomného stanoviska žalobcu zo dňa 17.3.2017 vyplýva okrem iného, že pre vznik
a vývoj tohto ochorenia je totiž rozhodujúci počet pohybov drobných svalov rúk a predlaktia a ten
pri žiadnej činnosti u žalobcu nebol nadlimitný. Je všeobecne známe, že výrazne nadlimitný počet

týchto pohybov sa nevyskytoval pri páskovaní v spoločnosti Yazaki a následkom čoho bolo aj u
páskovačiek priznaný pomerne vysoký počet chorôb z povolania, presne takéhoto istého charakteru
akým trpí žalovaná. Z hľadiska posudzovania činnosti, v rámci pracovnej anamnézy nebola táto činnosť
posúdená vzhľadom na čas strávený výkonom činnosti a jej význam z hľadiska lekárskeho pre vplyv
na možné profesionálne ochorenie.

13. Žalovaná vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 20.4.2017 uviedla, že vzhľadom na charakter
práce, aké vykonávala za celý čas svojej pracovnej činnosti nepopiera, že aj u predchádzajúcich
zamestnávateľov mohla pracovať za podmienok, za ktorých choroba z povolania DNJZ vzniká, ale jej

zdravotné problémy, bolesti rúk sa u nej začali prejavovať až u žalobcu, preto zastáva názor, že aj
u žalobcu pracovala za podmienok, ktoré mohli mať vplyv na jej ochorenie, ku ktorému zisteniu sú
potrebné odborné vyjadrenia.

14. Žalobca predložil súdu odborný posudok č. 1/2017 vypracovaný spoločnosťou SALVE PZS
s.r.o., so sídlom Liptovský Mikuláš vo veci posúdenia profesionality poškodenia zdravia z práce
u žalovanej v spoločnosti GeWiS Slovakia s.r.o. so sídlom Prievidza. Z uvedeného znaleckého
posudku, predovšetkým z jeho záveru jednoznačne vyplýva, že na základe zistených skutočností
o profesionálnej expozícií a vývoji zdravotného stavu žalovanej konštatuje uvedená spoločnosť,

že primárna príčina a začiatok profesionálneho poškodenia zdravia z práce nespadá do obdobia
práce vykonávanej v spoločnosti GeWiS Slovakia s.r.o. Prievidza, prevádzka Handlová. Zásadná
profesionálna expozícia, ktorá viedla k profesionálnemu poškodeniu zdravia z práce - choroby z
povolania bola u predchádzajúcich zamestnávateľov, t. j. v závode Slovenka - Handlová ako šička a v
spoločnosti Yazaki Slovakia v Prievidzi ako operátorka výroby automobilových elektrokáblov na pozícií

páskovanie. U oboch týchto zamestnávateľov bola práca spojená s významným rizikových potenciálom
a viedla k rozvoju ochorenia horných končatín u vyššie menovanej a zdravotné problémy u žalovanej sa
mali riešiť z hľadiska profesionálneho poškodenia zdravia z práce už pri pracovnom pomere v Yazaki
Slovakia v Prievidzi. Vzhľadom k tomu, že žalovaná pracovala v spoločnosti GeWiS Slovakia s.r.o.
na pracovnej pozícií, ktorá nebola zaradená v riziku a ani práca, ktorú vykonávala nebola nadmerne

zaťažujúca pre horné končatiny, ako sa potvrdilo i objektivizačným meraním, nie je možné brať za
zodpovednosť túto spoločnosť za poškodenie zdravia z práce u žalovanej. Zásadnú zodpovednosť
za poškodenie zdravia z práce u žalovanej je potrebné preniesť na predchádzajúcich zamestnávateľov,
ako je konštatované vyššie.15. Žalovaná s týmto odborným posudkom nesúhlasila a uviedla, že odborný posudok vypracovala

spoločnosť, ktorá vykonáva u žalobcu aj merania pracovných úloh a fyzickej záťaže pri plnení
pracovných úloh pracovníkmi a vypracovala pre žalobcu jednotlivé protokoly lokálnej a celkovej
fyzickej záťaže, ktoré boli použité žalobcom ako dôkaz. Na týchto istých meraniach a záveroch je
postavený aj odborný posudok so záverom, že začiatok profesionálneho poškodenia zdravia z práce
nespadá do obdobia práce vykonávanej v spoločnosti GeWiS Slovakia s.r.o. Prievidza, ale zásadná

profesionálna expozícia, ktorá viedla k profesionálnemu poškodeniu zdravia u žalovanej, bola práca u
jej predchádzajúcich zamestnávateľov závode Slovenka Handlová a v spoločnosti Yazaki Slovakia s.r.o.
Prievidza. U oboch týchto zamestnávateľov bola práca spojená s významným rizikovým potenciálom
a viedla k rozvoju ochorenia horných končatín u žalovanej. Ďalej uviedla, že obsah tohto odborného
posudku je pomerne všeobecného charakteru a je v ňom konštatované, že sa výrazne manifestovali
zdravotné problémy žalovanej už v roku 1999, konkrétne údaje zo zdravotnej dokumentácie žalovanej

však týmto zdravotným problémom v posudku uvádzané nie sú. Zdôraznila, že pracovala v závode
Slovenka manuálne 13 a pol roka, išlo jej prvého zamestnávateľa a v tomto období bola aj na materskej
dovolenke s dvomi deťmi, asi tri roky a nemala žiadne zdravotné problémy, ktoré by súviseli s výkonom
práce u tohto zamestnávateľa. Práca, ktorú vykonávala v Yazaki Slovakia Debnár bola namáhavejšia,
pokiaľ by pracovala na páskovaní a túto skutočnosť uviedla aj na pojednávaní v tomto konaní, čím

sa len potvrdila namáhavejšia práca u žalovanej. Pri vykonávaní pracovných úkonov na páskovaní
automobilových elektrokáblov mala spočiatku cca prvé 3 - 4 mesiace problém s hornými končatinami,
ktoré ju po práci doma bolievali až do doby, keď si na prácu v pozícií páskovania zvykla. Ruky ani
prsty jej netŕpli a nemala s hornými končatinami žiadne zdravotné problémy, preto nebolo potrebné
absolvovať lekárske vyšetrenia. Výrazné problémy boli konštatované v posudku už v roku 1999, na ktoré

si žalovaný nespomína a v tom čase ešte nepociťoval zdravotné dôsledky z dlhodobého, nadmerného,
jednostranného zaťaženia horných končatín. Výklad, že obdobie výkonu práce do 31.3.2012 nebolo v
odbornom posudku posudzované vôbec, žalovanej sa javil tento odborný posudok ako nepresvedčivý,
naviac tento posudok nemá náležitosti súkromného znaleckého posudku v zmysle § 209 CSP.

16. Žalobca k vyjadreniu žalovanej, predovšetkým k písomnému odbornému posudku uviedol vo svojom
písomnom stanovisku zo dňa 24.4.2018, že predkladá súdu súkromný znalecký posudok č. 1/2018
vypracovaný SALVE PSZ s.r.o. vo veci posúdenia profesionality poškodenia zdravia z práce u žalovanej
v spoločnosti GeWiS Slovakia s.r.o. so sídlom Prievidza, finalizovaný dňa 24.4.2018. Vzhľadom na

námietky zo strany žalovanej ohľadom formy predloženia dôkazného prostriedku, predložil žalobca
tento súkromný znalecký posudok č. 1/2018. Odborným garantom oboch posudkov je MUDr. Samuel
Lvončík, ktorý je považovaný za špičkového odborníka na území SR, ako aj ČR na oblasť pracovného
lekárstva, hygieny práce a chorôb z povolania. Je tvorcom i metodiky merania pracovnej záťaže, ktorá
sa stala všeobecne akceptovanou pre potreby pracovného lekárstva, ako aj praxe na území SR, ako

aj na území ČR. Obidva dôkazné prostriedky vychádzajú zo štúdia zdravotnej dokumentácie. Ďalej
uviedol, že CSP nevyžaduje vypracovanie znaleckého posudku v každom jednotlivom prípade, ale
vo všeobecnosti postačilo odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby a aj predložené odborné
vyjadrenie vzhľadom na všetky okolnosti spĺňa kritéria profesionality a odbornosti. Závery v oboch
odborných posudkoch (druhý súkromný znalecký posudok) vypracovala tá istá spoločnosť a odborné

závery sú v zásade rovnaké. Ide o odborné závery, ktoré nemôže samostatne posúdiť ani žiadna zo
sporových strán a ani súd.
Záverom uviedol, že žalovaná priznala, že reálne vykonávala zaťažujúcu prácu v závode Slovenka v
Handlovej minimálne po dobu 10 a pol roka a tiež potvrdila, že pri páskovaní automobilových káblov
v spoločnosti Yazaki Slovakia Debnár mala problémy s hornými končatinami. Čo sa týka zdravotných

problémov v roku 1999, odborné zistenia sú zistenia zo štúdie zo zdravotnej dokumentácie žalovanej.
Výhrady žalovanej k žalobcom predloženému odbornému posudku sú výlučne v rovine tvrdení a
subjektívnych predstáv a tieto sú v priamom rozpore s odborným posudkom č. 1, ako aj súkromným
znaleckým posudkom 1/2018 vypracovaným spoločnosťou SALVE PZS s.r.o..
Na základe zistených skutočností o profesionálnej expozícií a vývoji zdravotného stavu žalovanej,

žalobca konštatoval, že primárna príčina a začiatok profesionálneho poškodenia zdravia z práce
nespadá do obdobia práce vykonávanej v spoločnosti GeWiS Slovakia s.r.o. Prievidza, prevádzka
Handlová. Zásadná profesionálna expozícia, ktorá viedla k profesionálnemu poškodeniu zdravia z práce
- choroby z povolania bola u predchádzajúcich zamestnávateľov, t. j. v závode Slovenka - Handlová akošičkaavspoločnostiYazaki SlovakiavPrievidziakooperátorkavýrobyautomobilovýchelektrokáblovna
pozícií páskovanie. U oboch zamestnávateľov bola práca spojená s významným rizikovým potenciálom
a viedla k rozvoju ochorenia horných končatín u žalovanej. Zdravotné problémy u žalovanej sa mali

riešiť z hľadiska profesionálneho poškodenia zdravia z práce už pri pracovnom pomere v Yazaki Debnár
Slovakia v Prievidzi. Vzhľadom na to, že žalovaná pracovala v spoločnosti GeWiS Slovakia s.r.o.
na pracovnej pozícií, ktorá nebola zaradená v riziku a ani práca, ktorú vykonávala, nebola nadmerne
zaťažujúca pre horné končatiny, ako sa potvrdilo i objektivizačným meraním, nie je možné brať za
zodpovednosť túto spoločnosť a poškodenie zdravia z práce u žalovanej. Zásadnú zodpovednosť za

poškodeniezdraviazpráceuvyššiemenovanejjetrebapreniesťnapredchádzajúcich zamestnávateľov,
ako už bolo konštatované. Nie sú teda dané podmienky na vznik choroby z povolania žalovanej -
choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia (DNJZ) - choroby periférnych nervov
končatín u žalovanej.
Súkromnýznaleckýposudokč.1/2018vypracovanýspoločnosťouSALVEPZSs.r.o.sosídlomLiptovská
Kokava dňa 24.4.2018 je totožný s odborným posudkom č. 1/2017.

17. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese uviedol, že hoci bola zmena právnej úpravy, trvá na
podanej žalobe a na určovacej žalobe tak, ako ju podal v písomnom vyhotovení. Išlo o zmenu právnej
úpravy, čo sa týka Civilného sporového poriadku. Túto určovaciu žalobu odôvodnil § 137 písm. c/ CSP

po účinnosti tohto zákona a naliehavý právny záujem má žalobca na určení, či tu právny vzťah je
alebo nie je, či existuje zodpovednosť na strane žalobcu. Poukázal na podrobné zdôvodnenie žalobného
návrhu a zdôraznil, že rozhodnutie súdu bude mať aj vplyv na právne postavenie žalobcu, plnenie
poistnéhoapodobne.Rovnakopoukázalajnazdôvodneniepasívnejlegitimácie žalovanej,čopodrobne
zdôvodnil v písomnom stanovisku zo dňa 10.5.2016, na ktorom v celom rozsahu poukázal. Žalobca

predovšetkým spochybňuje to, že žalovaná túto chorobu z povolania dostala u žalobcu, pričom predložil
na svoje skutkové tvrdenia dôkazné prostriedky preukazujúce to, že hoci má žalovaná priznanú chorobu
z povolania, ale táto nevznikla v čase, keď pracovala u žalobcu.
V priebehu konania sa pridržiaval v celom rozsahu svojich písomných stanovísk, pričom zdôraznil, že
predložil súdu všetky podstatné relevantné právne dôkazy, preto považuje žalobu za dôvodnú, lebo

tieto dôkazy sú presvedčivé, o čom svedčí aj odborný posudok, ale i súkromný znalecký posudok, lebo
záver týchto posudkov má odborný význam pre žalobcu. Žaloba je dôležitá aj z dôvodu práv a povinnosti
do budúcnosti, hlavne čo sa týka úhrady sociálneho zabezpečenia aj v iných veciach, nárok na ochranné
zdravotné pracovné pomôcky a iné. U žalovanej bola diagnostikovaná choroba, za ktorú ale žalobca
nenesie zodpovednosť, za túto chorobu nesie zodpovednosť predchádzajúci zamestnávateľ. Navrhol

rozhodnúť v zmysle podanej žaloby a trovy konania neuplatnil.

18. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že v spoločnosti GeWiS Slovakia s.r.o. pracovala od 3.10.2011, kde
pracovala prvých 5 - 6 mesiacov v pieskovni, kde vykonávala činnosť pieskovanie, to znamená, že v

ľavej končatine mala koliesko a v pravej pištoľ a touto pištoľou začisťovala koliesko. Musela vynaložiť
silu na stlačenie tejto pištole, bolo to dosť namáhavé a robila to 5 až 6 mesiacov a 8 hodín denne a mala
v ruke za pracovnú zmenu 700 až 800 koliesok. Potom kontrolovala 4 - 5 mesiacov hrdzu na hriadeľoch,
táto činnosť spočívala v tom, že každú hriadeľ musel chytiť do ruky a skontrolovať. Išlo o hriadele o váhe
3 až 7 kg a niektoré boli aj menšie. Túto činnosť robila 4 - 5 mesiacov každý deň 8 hodín. Potom robila

na brúske, robila tu rok a pol, kde vykonávala činnosť tak, že vkladala kolieska, ktoré nemala ani 1 kg na
pás a potom ich len na pás vkladala, po obrúsení ich vybrala, odmerala a dala každé 10-te na kontrolu.
Ak nebola práca, tak robila na fréze, kde kolieska tiež dávala na frézu. Kolieska sa vyfrézovali strojom,
potom ich z frézy vyberala a dávala do práčky. Po opratí ich vyložila na vozík. Začali jej tŕpnuť v práci
prsty, keď išla domov z práce jej tŕpli celé ruky. Tieto ťažkosti pociťovala v čase, keď začala pracovať

na brúske. Práceneschopná bola od 4.11.2014 do 1.9.2015 a potom jej bola navrhovaná operácia,
ktorú aj absolvovala u MUDr. Cigaňáka v Prievidzi, ktorá jej značne pomohla. Ruky jej potom netŕpli,
len ju bolievali. Aktuálne pracuje v kuchyni, kde vydáva stravu. Táto práca jej vyhovuje po zdravotnej
stránke. Sociálna poisťovňa jej vypláca rentu, SSU a bolestné. U predchádzajúceho zamestnávateľa
Yazaki Slovakia, kde pracovala 12 a pol roka pracovala tiež rukami, išlo o spoločnosť Yazaki Slovakia.

Robila tiež pieskovanie, t. j. oblepovanie káblov páskami na vytypovaných miestach, čo robila štyri
roky. Pri práci bola aj zohnutá a robila podľa pozície umiestnenia kábla. Robila aj prácu kontrolórky,
kde tiež manuálne pracovala. Kontrolovala káble, ktoré chytila do ruky a túto prácu robila dva roky.
Nemala žiadne bolesti ani tŕpnutie rúk. Po dvoch rokoch pracovala na oddelení výstupnej kontroly, kdepracovala tiež rukami a kontrolovala výrobky. To bola posledná pozícia, ktorú vykonávala počas výkonu
práce v spoločnosti Yazaki Slovakia. Tu nemala žiadne problémy. Po skončení pracovného pomeru bola
rok doma a cítila sa dobre. Keď pracovala v spoločnosti GeWiS Slovakia s.r.o., prešla cez preventívnu

prehliadku, nemala žiadne zdravotné problémy, takže mohla vykonávať prácu, ktorú začala vykonávať,
ktorú jej lekárka doporučila. V spoločnosti Yazaki Slovakia sa narobila fyzicky, ale práca ju bavila a
finančne bola ohodnotená dobre.

19. Právna zástupkyňa žalovanej v priebehu konania uviedla vo svojej výpovedi, že zotrváva na svojich
doterajších písomných stanoviskách, zdôraznila, že žalovaná zotrváva na tom, že v roku 1999 sa
výrazne manifestovali jej zdravotné problémy.
Navrhla, aby súd rozhodol v súlade so závermi odborného posudku, aj súkromného znaleckého
posudku a rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

20. Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba žalobcu je podaná dôvodne.

21. Od 1.júla 2016 nadobudol účinnosť z. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), ktorým sa zrušil Občiansky súdny poriadok, preto súd použil procesne na túto právnu vec Civilný
sporový poriadok.

22. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

23. Podľa § 470 ods.2 cit. zákona, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania

začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácií
konania, ak by boli v neprospech strany.

24. Podľa § 137 písm. c/ cit. zákona, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

25. Podľa § 195 ods.4 Zákonníka práce, za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania
zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom

pomerezapodmienok,zktorýchvzniká chorobazpovolania, ktoroubolpostihnutý.Chorobyzpovolania
sú choroby uvedené v právnych predpisov o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak
vznikli za podmienok v nich uvedených.

26. Súd si najskôr vyriešil otázku naliehavého právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c/ CSP v tomto
konaní.

27.Súdvychádzalztvrdenýchskutočnostívžalobeapredloženýchlistinnýchdôkazovadospelkzáveru,

že v danom prípade žalobca má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, nakoľko rozhodnutie
vo veci samej je dôležité a bude mať vplyv na právne posúdenie žalobcu, plnenie poistného a iné
nároky žalovanej, nakoľko od tejto skutočnosti závisia osobitné povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa
vo vzťahu k sociálnej poisťovni.

28. Žalobca sa žalobou domáhal prostredníctvom splnomocnenej advokátskej kancelárie o určenie, že
u žalobcu nie sú dané podmienky pre vznik choroby z povolania žalovanej - choroba z dlhodobého,
nadmerného a jednostranného zaťaženia (DNJZ), choroby periférnych nervov končatín u žalovanej a
o určenie, že žalobca nezodpovedá za škodu spôsobenú žalovanej chorobou z povolania - choroba zdlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia (DNJZ) - choroby periférnych nervov končatín,
ktorá bola prvýkrát zistená 6.10.2014, uznaná dňa 19.3.2015 a hlásená Hlásením choroby z povolania
zo dňa 24.3.2015.

Žalobca tvrdil, že výsledky objektivizovaných osobitných meraní a závery popredných odborníkov v
oblasti pracovného lekárstva v tejto oblasti jednoznačne vedie k záveru, že hoci zdravotný stav
žalovanej možno hodnotiť ako chorobu z povolania, v podmienkach žalobcu nevykonávala žalovaná
pracovné činnosti za podmienok, pri ktorých vzniká diagnostikovaná choroba z povolania. Pri práci,
ktorú vykonávala u žalobcu neboli dané podmienky na vznik choroby z povolania, ktorou trpí. Poukázal

na výsledky meraní spoločnosti SALVE PZS s.r.o. Liptovský Mikuláš, na závery Protokolu lokálnej
fyzickej záťaže, protokolu celkovej fyzickej záťaže, z Protokolu pracovných polôh, z ktorých vyplýva,
že tieto výsledky vybraných meraní z hľadiska celkovej fyzickej záťaže potvrdzujú podlimitný charakter
práce vykonávanej žalovanou u žalobcu. Na základe týchto záverov a listinných dôkazov odborného
charakteru je zrejmé, že v podmienkach žalobcu neboli dané podmienky pre vznik choroby z povolania
žalovanej a závery o priznaní choroby z povolania žalovanej za pracovné činnosti vykonávané v

podmienkach žalobcu sa javia ako nesprávne. Zdôraznil, že prvé príznaky choroby z povolania boli
konštatované už pri práci žalovanej ako šičky v rokoch 1985 až 1997, išlo pritom o monotónnu prácu, pri
ktorej je predpoklad zaťažovania drobných svalov rúk a svalov predlaktí. V priebehu konania poukázal
na Odborný posudok č. 1/2017 a Súkromný znalecký posudok č. 1/2018 zo dňa 24.4.2018, z ktorého
záveru jednoznačne vyplýva, že primárna príčina a začiatok profesionálneho poškodenia zdravia z

práce nespadá do obdobia práce vykonávanej v spoločnosti GeWiS Slovakia s.r.o. Prievidza, prevádzka
Handlová. Zásadná profesionálna expozícia, ktorá viedla k profesionálnemu poškodeniu zdravia z
práce - choroby z povolania bola u predchádzajúcich zamestnávateľov, t. j. v závode Slovenka -
Handlová ako šička v spoločnosti Yazaki Slovakia v Prievidzi ako operátorka výroby automobilových
elektrokáblov na pozícií páskovanie. U oboch zamestnávateľov bola práca spojená s významným

rizikovým potenciálom a viedla k rozvoju ochorenia horných končatín u žalovanej. Na svoje tvrdenia v
žalobe predložil listinné dôkazy, z ktorých súd vychádzal.
Žalovaná prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyni navrhla žalobu zamietnuť s poukazom na
to, že u žalovanej bola prvýkrát hlásené ohrozenie chorobou z povolania z DNJZ končatín už 6.10.2014
a uznaná dňa 19.3.2015 lekárskym posudkom Univerzitnej nemocnice Martin, Klinika pracovného

lekárstva a toxikológie zo dňa 24.3.2015 s tým, že žalobca bol uvedený ako zamestnávateľ, u ktorého
choroba z povolania vznikla. Z tohto žalovaná vychádzala v priebehu konania, pričom poukázala na
to, že jej zdravotné problémy výrazne manifestovali v roku 1999, čo vyplýva aj z jej výpovede. Hoci
v priebehu konania namietala pasívnu legitimáciu žalovanej a namietala aj Odborný znalecký posudok
č. 1/2018, po predložení Súkromného znaleckého posudku č. 1/2018 zo dňa 24.4.2018 ponechala na

súd ako vo veci rozhodne s prihliadnutím na závery oboch znaleckých posudkov.
Súd mal v konaní za preukázané tvrdené skutočnosti v žalobe žalobcu, predovšetkým, že žalovaná
vykonávala prácu na rôznych pozíciách a u rôznych zamestnávateľov v rokoch 1985 až 1997 bola
zamestnaná ako šička v závode Slovenka Handlová, v rokoch 1997 až 2010 pracovala v spoločnosti
Yazaki Slovakia Prievidza pri operácií páskovanie a ako inšpektorka kvality. U žalobcu pracovala najskôr

na základe Dohody o výkone práce od 3.10.2011 do 31.3.2012 a v pracovnom pomere bola zaradená
ako obrábač kovov, kedy vykonávala kontrolnú činnosť dielcov po konečnom spracovaní. Od 1.4.2012
už pracovala na základe pracovnej zmluvy na rôznych pozíciách, najskôr ako obsluha frézy FC 11
a neskôr najmä ako obsluha brúsky SC 13. Z predložených listinných dôkazov tiež nebolo sporné,
že choroba z povolania (DNJZ) bola zistená u žalovanej 6.10.2014, uznaná 19.3.2015 a hlásená

24.3.2015, kedy bola diagnostikovaná. Žalobca si zabezpečil odborné posudky na potvrdenie, že v
podmienkach žalobcu neboli dané podmienky pre vznik choroby z povolania, ktorou trpela žalovaná,
tiež bolo nesporné, že choroba z povolania bol diagnostikovaná v čase pracovného pomeru žalovanej u
žalobcu, ale súd musel skúmať, u ktorého zamestnávateľa pracovala za podmienok, za ktorých choroba
z povolania, ktorou žalovaná trpela vznikla. Z dôkazných listín založených v súdnom spise však

vyplynulo, že žalovaná nepracovala u žalobcu za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania
DNJZ - choroba periférnych nervov končatín, súdu potom vyplynulo z dôkazných listín, že za týchto
podmienok musela pracovať u predchádzajúcich zamestnávateľov, kde žalovaná pracovala.
Na odbornú otázku, u ktorého zamestnávateľa pracovala žalovaná za podmienok, za ktorých vzniká
choroba z povolania, bolo potrebné zistiť z posudku, ktorý predložil v priebehu konania žalobca a ktorý

vypracovala spoločnosť SALVE PZS s.r.o., z ktorého jednoznačne vyplynulo, že primárna príčina a
začiatokprofesionálnehopoškodeniazdraviazprácenespadádoobdobia prácežalovanejvspoločnosti
GeWiS Slovakia s.r.o., Prievidza, prevádzka Handlová, pretože zásadná profesionálna expozícia, ktorá
viedla k profesionálnemu poškodeniu zdravia z práce - choroby z povolania bola u predchádzajúcichzamestnávateľov, t. j. v závode Slovenka - Handlová, kde žalovaná pracovala ako šička a v spoločnosti
Yazaki Slovakia v Prievidzi, kde pracovala ako operátorka výroby automobilových elektrokáblov na
pozícií páskovanie. V posudku sa konštatuje, že u oboch týchto zamestnávateľov bola práca spojená s

významným rizikovým potenciálom a tu choroba viedla i k jej rozvoju, t. j. ochorenie horných končatín
a následné i zdravotné problémy, ktoré žalovaná mala, ktoré sa mali riešiť už v pracovnom pomere
v spoločnosti Yazaki Slovakia v Prievidzi. Práca, ktorú žalovaná vykonávala v spoločnosti GeWiS
Slovakias.r.o.bolapráca,ktoránebolazaradenávrizikuaani práca,ktorúvykonávalanebolanadmerne
zaťažujúca pre horné končatiny, ako sa potvrdilo i objektivizačným meraním.

Vzhľadom k tomu, že žalovaná pracovala v spoločnosti GeWiS Slovakia s.r.o. na pracovnej pozícií,
ktorá nebola zaradená v riziku a ani práca, ktorú vykonávala, nebola nadmerne zaťažujúca pre horné
končatiny, čo napokon bolo i potvrdené objektivizačným meraním a primárna príčina a začiatok
profesionálneho poškodenia zdravia z práce nespadá do obdobia práce žalovanej v spoločnosti
GeWiS Slovakia s.r.o., súd urobil záver, že u žalobcu nie sú dané podmienky na vznik choroby z
povolania žalovanej - choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia (DNJZ) -

choroby periférnych nervov končatín u žalovanej, preto žalobca podľa § 195 ods.4 Zákonníka práce
nezodpovedá za škodu spôsobenú žalovanej touto chorobou, ktorá bola zistená 6.10.2014, uznaná dňa
19.3.2015 a hlásená dňa 24.3.2015.
Z týchto dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

29. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP. Strany sporu neuplatnili trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 355
ods. 1 CSP v spojení s § 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.