Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. máj 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116207773
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116207773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko,a.s.,IČO:31575951,Hodžova11,01011Žilinaprotižalovanému:M.G.Š.,H..XX.XX.XXXX,
C. S. B. XX, XXX XX E., o zaplatenie 428,72 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 15.04.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 428,72 EUR spolu s úrokom vo výške 28 % p.a. zo
sumy 428,72 EUR od 01.05.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného

súdneho poplatku.

2. Žalobca poukázal na skutočnosť, že dňa 03.05.2005 uzavrel so žalovaným v súlade s § 269 ods.
2, § 708 a nasl. Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu (ďalej len
„VOP“) Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. 400888002, na základe
ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol osobný účet žalovaného. Vzhľadom na porušenie Zmluvy
žalovaným tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento

dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril účet žalovaného, o čom žalovaného informoval posledným výpisom z
účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu
vykonal dňa 30.04.2013 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na
svoj vnútorný pohľadávkový účet; ide o internú transakciu žalobcu, nie o úhradu zo strany žalovaného.
V zmysle VOP, ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu
vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok
vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ a to vo výške 28 %

p.a. až do vyplatenia celej pohľadávky; úrok vo výške 28 % p.a. si žalobca uplatňuje zo sumy 428,72
EUR (nepovolené prečerpanie účtu) odo dňa nasledujúceho po prevode debetného zostatku na účte
žalovaného na vnútorný pohľadávkový účet žalobcu.

3. Žalovaný sa napriek výzve k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené dňa 27.09.2016, nevyjadril.

4. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 428,72 EUR s prísl. Súd v súlade s §

177 a nasl. CSP rozhodol vo veci rozsudkom bez nariadenie pojednávania. Súd oznámil miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej 5
dní pred jeho vyhlásením. Verejné vyhlásenie rozsudku sa uskutočnilo dňa 22.05.2017.5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 03.05.2005, Všeobecnými obchodnými
podmienkami Prima banka Slovensko, a.s., Úrokovými sadzbami produktov účinnými od 01.04.2016,

Výpisom z účtu žalovaného za obdobie od 01.01.2013 do 30.04.2013 a zistil nasledovné:

6. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 03.05.2005 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktovaslužieb(ďalejlen„Zmluva“),nazákladektorejžalobcaprežalovanéhozriadilaviedolosobný
účet žalovaného. Súčasťou Zmluvy, ktorá bola uzavretá na dobu neurčitú, boli Všeobecné obchodné

podmienky Prima banka Slovensko, a.s. V Zmluve žalobca a žalovaný dojednali aj podmienky o vydaní
a požívaní platobnej karty a podmienky o zriadení a poskytovaní služieb elektronického bankovníctva.

7. Z predloženého výpisu z účtu na meno žalovaného za obdobie od 01.01.2013 do 30.04.2013 vyplýva,
že na účte žalovaného boli vykonané operácie: poplatok za nezrealizovanú platbu (8 x 1 EUR), poplatok
za osobný účet (4 x 3,90 EUR), poplatok účet OPTIM p. (4 x 3,98 EUR), poplatok za zistenie zostatku

ATM inej banky v SR (1 x 0,30 EUR), poplatok za zrušenie trvalého príkazu (2 x 2,00 EUR), úroky (35,01
EUR) a vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu. Žalobca vykonal dňa 30.04.2013 „Bezhotovostný prevod.
Vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu/Prevedenie dlhu klienta“, internú účtovnú transakciu, ktorá nie je
úhradouzostranyžalovaného,keďdebetnýzostatoknaúčtežalovanéhovovýške428,72EUR(-349,89
EUR zostatok na účte k 31.12.2012, úroky vo výške 35,01 EUR, poplatok za nezrealizovanú platbu 8

EUR, poplatok za osobný účet 15,60 EUR, poplatok účet OPTIM p. 15,92 EUR, poplatok za zistenie
zostatku ATM inej banky v SR 0,30 EUR, poplatok za zrušenie trvalého príkazu 4 EUR) previedol na
svoj pohľadávkový účet, zatvoril účet žalovaného s nulovým zostatkom, o čom žalovaného informoval
predmetným výpisom z účtu za obdobie od 01.01.2013 do 30.04.2013.

8. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
9. Podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,Obchodný zákonník“)
účinného v čase uzavretia Zmluvy účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

10. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o
predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),
zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom
spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom

uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

11. Podľa § 708 ods. 1,2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť
do určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

12.Podľa§710Obchodnéhozákonníka,akjevzmluveurčené,žebankavykonádourčitejsumypríkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka).

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení

účinnom v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55 ,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

16. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje
na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

17. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

18. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

20. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. oSlovenskejobchodnejinšpekciivzneníneskoršíchpredpisov(účinnéhovčaseuzavretia
Zmluvy) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci

svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

21. Podľa § 2 písm. b) cit. zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu, inak je neplatná.

23. Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,Zákon“) právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon

v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a , §
12 , 14 , 17 ods. 1 a a §

18 sa od 11. júna 2010 použijú
aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto
zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu
zmluvného vzťahu, ktorý má spotrebiteľský charakter, na základe ktorého žalobca zriadil a viedol v
prospech žalovaného bežný účet. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne

ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.
Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, odktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v
súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností
a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne
spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade
aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch

a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Zmluvu uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako
spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy ako aj VOP bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.

25. Ako vyplýva z predloženého výpisu z účtu žalovaného za obdobie od 01.01.2013 do 30.04.2013,

žalovaný neuskutočnil na účte žiadne transakcie, napr. výbery či platby. Žalovanú sumu 428,72 EUR
tvoria len poplatky a úroky, pričom žalovaný dlžnú sumu žalobcovi neuhradil. Žalobca žiada aj úrok vo
výške 28 % ročne z tejto sumy od 01.05.2013 do zaplatenia.

26. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca uzavrel so žalovaným spotrebiteľskú zmluvu.

Žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok z titulu úhrady debetného zostatku na účte žalovaného a
úroku za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 28 % ročne. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal dôvodnosť svojho nároku. Podľa výpisu z účtu žalovaného na ťarchu jeho účtu
bolizaúčtovávanélenpoplatkyaúroky.Žalobcanepreukázalzmluvnédojednanieúčastníkovzmluvného
vzťahu o povinnosti žalovaného platiť úroky a poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu jeho bežného

účtu ako aj ich výšku. Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré Zmluva odkazuje, nie sú zmluvným
dojednaním účastníkov. Od spotrebiteľa totiž nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne
dojednané v zmluve. Žalobca nepreukázal ani zmluvné dojednanie o povinnosti platiť úroky žalovaným
a nešpecifikoval z akej sumy, za aké obdobie a prečo v danej sadzbe účtoval úroky, ktoré sú uvedené
vo výpise. Sadzobník poplatkov nemôže predstavovať riadne dojednanie účastníkov zmluvy o výške

úrokov. Žalovaný neuskutočňoval na účte žiadne transakcie, za ktoré by si žalobca mohol účtovať
odplatu. Tieto poplatky sa teda účtovali na účte žalovaného bez poskytnutého protiplnenia žalobcu.
Takéto poplatkové zaťaženie je preto neprijateľné. K týmto neprijateľným poplatkom (mínusovým
položkám) si žalobca účtoval aj úroky zo zostatku na účte, akoby predstavovali odplatu za poskytnutie
úveru či pôžičky (rovnako mínusové položky), k čomu ale reálne nedošlo. Uplatňovanie takého

príslušenstva zo strany žalobcu predstavuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a zákonom. Ak by
aj uvedené zmluvné strany dojednali takéto príslušenstvo v zmluve, takéto dojednanie by predstavovalo
neplatný právny úkon, ktorý by bol v rozpore so zákonom a dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho
zákonníka). Preto aj uplatňovanie týchto úrokov v zmysle uvedeného je neprijateľné a nemôže byť
súdom priznané. Poplatky za výzvy, či upomienky už boli súdmi opakovane vyhlásené za neprijateľné,

a preto ani takéto žiadané plnenie nemožno súdom priznať. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP tak, že
v plnej miere úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov konania, keďže však zo spisu nevyplýva, že

by mu nejaké preukázateľné trovy vznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienkyb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.