Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/110/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116223537
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116223537.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Juraj
Šoltés, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanej L. H., F.. XX.XX.XXXX, T. J.
XXXX/X, XXX XX H., o zaplatenie 4.450,74,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Prešov, č.k. 9Csp/163/2016-45 zo dňa 15. mája 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku V. o trovách konania.

II. Stranám sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Pripúšťa zmenu na strane žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalobcu Consumer Finance Holding
a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok vstupuje na jeho miesto
spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 622,54 €.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Suma uvedená vo výroku č. II. tohto rozsudku sa povoľuje žalovanej splácať v mesačných splátkach
splatných vždy do 20. dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca počnúc kalendárnym mesiacom
nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to vo výške
100 € a od mesiaca september 2017 vo výške 300 €, pričom pri omeškaní čo len jednej splátky, stáva

sa splatným celé dlžné plnenie.

V. Žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 7 ods. 1, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 53 ods. 9, § 52 ods. 2,

§ 101, 103, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, § 251, § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca uzavrel so

žalovaným dňa 20.06.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere s názvom „Zmluva o poskytnutí najľahšej
pôžičky“. Z tejto zmluvy vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 4.000,- Eur, ktorúmal splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 165,64,- Eur. Žalobca súdu predložil písomnosť s
názvom „Predžalobná upomienka“ s dátumom vyhotovenia 27.11.2013, ktorým bol žalovaný vyzvaný k
okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Z predloženého „Prehľadu splátok a úhrad“ vyplynulo,

že žalovaný zaplatil sumu 165,64,- Eur. Vo vzťahu k predčasnému zosplatneniu súd prvej inštancie
uviedol, že upozornenie na možnosť predčasného zosplatnenia úveru žalobca súdu síce zaslal, avšak
jeho doručenie žalovanému nepreukázal, preto k platnému predčasnému zosplatneniu nedošlo. Ďalej
uviedol, že dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkréte

príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje. Je zrejmé, že uvedeným spôsobom žalobca nepostupoval a výdavková strana
domáceho rozpočtu ho nezaujímala, čoho následkom bolo, že žalobca sa pokúsil zmluvu ukončiť po 5
mesiacoch jej trvania. Zo záverov súdu o tom, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo a
žalovaný nie je povinný platiť úroky vyplýva, že súd mohol žalobcovi priznať iba splátky istiny splatné ku

dňu jeho rozhodovania. O náhrade trov konania rozhodol tak, že ustanoveniu § 257 zákona č. 160/2015
Z. z. civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v podstate zodpovedá § 150 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, vo vzťahu ku ktorému poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6MCdo 15/2010.Ďalej uviedol, že vzhľadom na okolnosti predchádzajúce uzavretiu
zmluvy spočívajúce v nedostatočnom skúmaní bonity žalovaného nezaujímajúc sa o výdavkovú stranu

jeho domáceho rozpočtu, má súd za to, že žalobca hazardoval so svojimi finančnými prostriedkami a
preto si trovy konania musí niesť zo svojho.

4. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku o náhrade trov
konania. Namietal, že rozhodnutie je v rozpore s ustanovením § 255 C.s.p. a § 257 C.s.p.. Uviedol, že

súd prvej inštancie videl v tom, že ich právny predchodca podľa jeho právneho názoru nedostatočne
skúmal bonitu povinnej, nezaujímajúc sa o výdavkovú stranu domáceho rozpočtu a preto si trovy
konania musí niesť zo svojho. Takéto odôvodnenie výroku o nepriznaní práva na náhradu trov konania
nespĺňa kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa ani výnimočných okolností, ktoré súd zákonnými
predpokladmi postupu podľa § 257 C.s.p.. Sankciou za nedostatočné zistenie bonity žalovanej ich

právnym predchodcom pred poskytnutím spotrebiteľského úveru je bezúročnosť úveru. Sankcionovať
ho aj odopretím práva na náhradu trov konania je v rozpore s ustanoveniami C.s.p. o náhrade trov
konania a hrubým zásahom do zásady rovnosti strán v civilnom procese. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie čo do výroku žalobcu o náhrade trov konania zmenil tak, že žalobca má
nárok na náhradu trov konania vo výške 62,78%.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.,
so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok ako veriteľ uzavrel so žalovanou dňa 20.06.2013

spotrebiteľskú zmluvu „Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky“ č. 4560504029 (ďalej len „Zmluva“),
predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 4.000,- Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v
36 mesačných splátkach po 165,64,- Eur, pričom celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 1.963,04,-
Eurm celková čiastka, ktorú musí žalovaná zaplatiť boli vo výške 5.963,04,- Eur, RPMN bola vo výške
32%, fixná ročná úroková sazdba bola vo výške 32,00%, priemerná hodnota RPMN bola vo výške

20,44% a termín konečnej splatnosti mal nastať 06/2016. V časti III. Zmluvy označenej ako „Doklady
klienta doložené k Zmluve“ boli označené všetky uvedené možnosti, tzn., že žalovaná predložila
platný občiansky preukaz, vodičský preukaz, kópiu z výpisu zo živnostenského listu v Rakúsku,
potvrdenie o výške daňovej povinnosti SZČO, doklad potvrdzujúci hotovostný príjem za posledné 2
mesiace, pracovnú zmluvu s prekladom do slovenského jazyka a kópiu aktuálneho výpisu z účtu v

prospech ktorého má byť vyplatená pôžička. V spise sa ďalej nachádzala aj písomnosť označená
ako „Predžalobná upomienka“ s dátumom 27.11.2013, kde bola ako adresát označená žalovaná. Z
prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná uhradila dňa 05.08.2013 splátku vo výške 165,64,- Eur.
Listom zo dňa 15.02.2017, doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.02.2017 právny predchodca žalobcuodpovedal na výzvu súdu, kde poukázal, že klient bol už v rozhodnom čase klientom žalobcu, dodržiaval
splátkový kalendár, zamestnávateľ nemusel byť overovaný, nakoľko žalovaný v čase podpisu zmluvy
bol fyzickou osobou - podnikateľom v Rakúsku. Vo vzťahu k preukázaniu amortizačnej tabuľky odkázal

na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15. Uvedeným
podaním zároveň zaslal aj Oznámenie o zmene veriteľa s návrhom na zmenu účastníka. Podaním zo
dňa 25.04.2017, doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.05.2017 žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu podal návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu.

8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo
ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu,
ako aj s dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam navrhovateľa len na doplnenie konštatuje:

9. Podľa ustanovenia § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody

hodné osobitného zreteľa.

10. Podľa ustanovenia § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

11. Podľa ustanovenia § 255 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

12. Podľa ustanovenia § 387 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.

13.Podľaustanovenia§396ods.1a2C.s.p., ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvejinštancie
sapoužijúajnaodvolaciekonanie.Akodvolacísúdzmenírozhodnutie,rozhodneajonárokunanáhradu
trov konania na súde prvej inštancie.

14. Civilný sporový poriadok v ustanoveniach § 255 až § 261 C.s.p. účinného od 01.07.2016 upravuje
predpoklady, za splnenia ktorých majú strany konania (takisto aj tretie osoby) právo na náhradu trov
konania, ktoré vynaložili.

15. Odvolací súd z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka číslo: 26033/B,

oddiel Sro zistil, že na strane žalobcu došlo k zmene jeho obchodného mena, a to z Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o. na Intrum Slovakia, s.r.o., počnúc od 17.02.2018.

16. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania alebo strane, ktorej
to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela

alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom.

17. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je
samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva

základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo
dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti
Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

18. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo

veci rozhodlo. O plný úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje
so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech
vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech
nemala. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j.
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.

19. Výnimku pri rozhodovaní o trovách konania predstavuje ustanovenie § 257 C.s.p., ktorého účelom
je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením
moderačného absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľkokauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach
ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynuli z použitia všeobecných zásad

náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného
práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd
zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliadne na postoj strán v konaní
a prípadne iné okolnosti. Môže tak dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane
alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných

osobitného zreteľa (viď. uznesenie Ústavného súdu SR z 08.12.2011, sp. zn. II.ÚS/563/2011).

20. Zo slovného znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie
výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k
zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha
súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z

posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak,
že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať
náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v
rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je
potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán

konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je
nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva)
na súde, postoj strán v priebehu konania a pod.

21. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257
C.s.p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982,
R 23/1989).

22. Pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p. musia byť preto splnené dve základné podmienky predpísané
zákonom, z ktorých by mal súd vychádzať, ak chce na uvedený prípad aplikovať moderačné právo. Po
prvé musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a po druhé musí ísť o výnimočné okolnosti. Výklad
týchto podmienok, ako bolo uvedené vyššie, ponecháva na súdnej praxi.

23. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že uvedený prípad spĺňa podmienky pre aplikáciu ust. § 257
C.s.p., teda súd prvej inštancie postupoval správne, keď na uvedený prípad aplikoval ust. § 257
C.s.p.. Z takto zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu spisu je možné prijať právny
záver, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa umožňujúcich aplikáciu ust. § 257 C.s.p.. V
predmetnom prípade sú významnými predovšetkým tie okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy, a

to nepreskúmanie bonity žalovanej pred uzavretím Zmluvy, ktorou jej bola poskytnutá pôžička vo výške
4.000,- Eur. Podľa vyjadrení právneho predchodcu žalobcu, žalovaná bola jeho klientkou, preto sa jej
bonita pred poskytnutím pôžičky neoverovala. Žalobca teda pri poskytovaní úveru zanedbal možnosti
a schopnosti žalovanej ako spotrebiteľky splácať úver. Podľa názoru odvolacieho súdu, súdu prvej
inštancie postupoval správne, keď odmietol žalobcovi priznať akékoľvek trovy konania, ktoré by sa mohli

zdať ako primerané, avšak pre človeka v núdzi sú potencionálne spôsobilé prispieť k nezvládnuteľnému
zadĺženiu (pozri aj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.09.2013, sp. zn. 3Co/151/2013 alebo
uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.11.2017, sp. zn. 22Co/12/2017).

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle ust. § 387 C.s.p. uznesenie v napadnutom

rozsahu (o trovách konania) potvrdil ako vecne správne.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).