Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. júl 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/262/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114219662
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8114219662.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: S. Q., T..

XX.XX.XXXX, H. I. XXX, C.. F.. N.. N. Y., Z. G. G. R. X, Y., p r o t i žalovanej: I.. I. Y., G. I. C. N. XXX/X, C. T.
D., V.: XX XXX XXX, pr. zast. JUDr. Petrom Čurillom, advokátom so sídlom Hlavná 11, Prešov, za účasti
intervenienta Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta 8 a 10 Bratislava, IČO: 30 807 484, korešpondenčná
adresa pobočka Prešov, Masarykova č. 1, v konaní o určenie zodpovednosti za ochorenie chorobou z
povolania, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že žalovaná ako zamestnávateľ v plnom rozsahu zodpovedá za ochorenie žalobkyne
choroby z povolania - choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín -

ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín, ktorá bola priznaná Klinikou pracovného lekárstva
a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura (ďalej len UN L.Pasteura) v Košiciach
24.10.2012 s dátumom zistenia 12.01.2012.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania o
ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14. 07. 2014 sa žalobkyňa domáhala, aby súd rozhodol tak,
že žalovaná je v celom rozsahu zodpovedná za ochorenie žalobkyne chorobu z povolania - choroba

z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a
nervov končatín, ktorá bola priznaná Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej
nemocnice L. Pasteura (ďalej len UN L.Pasteura) v Košiciach 24.10.2012 s dátumom
zistenia 12.01.2012.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že u žalovanej pracovala v pracovnom pomere od 01.05.2010 do
16.09.2011 pracovnej pozícii „šička“. Dňa 24.10.2012 jej uznala v Klinika pracovného lekárstva

a klinickej toxikológie UN L. Pasteura v Košiciach chorobu z povolania - choroba z dlhodobého
nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín, s
dátumom prvého zistenia dňa 12.01.2012. Zároveň s hlásením choroby z povolania obdŕžala lekársky
posudok zo dňa 24.10.2012, ktorým bolo jej sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené na 350
bodov. Na základe priznania tejto choroby z povolania bola sociálnou poisťovňou - pobočka Prešov
listom zo dňa 06.12.2012 vyzvaná k predloženiu potrebných dokladov k uplatneniu úrazových dávok a
zároveň bola informovaná aj o skutočnosti, že žalovaná neoznámila jej ochorenie ako poistnú udalosť v

zmysle podmienok zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len zák. o sociálnom poistení).3. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná napriek početným prísľubom nesplnila svoju povinnosť podľa
ustanovenia § 231 ods. 1 písm. i) zák. o sociálnom poistení a tým prakticky odmieta uznať zodpovednosť
podľa § 195 Zákonníka práce a vytvára prekážku pre priznanie úrazových dávok. Uviedla, že na určení

mánaliehavýprávnyzáujem,nakoľkojejniejemožnébeztohtourčeniarozhodnúťoúrazovýchdávkach,
na ktorej vzniká nárok, podľa zák. o sociálnom poistení.

4. Žalobkyňa predložila pracovnú zmluvu zo dňa 28.04.2010, dohodu o skončení pracovného pomeru zo
dňa 15.09.2011, hlásenie choroby z povolania zo dňa 27.05.2013, lekársky posudok zo dňa 24.10.2012,

list sociálnej poisťovne zo dňa 06.12.2012.

5. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila hoci súdom podľa ust. § 114 Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.6.2016, bola vyzvaná.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku platného a účinného od

1. 7. 2016 (ďalej len CSP ) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP - Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8. Na pojednávaní konanom dňa 30.06.2016 žalovaná sa k návrhu ústne vyjadrila a uviedla, že

žalobkyňa u nej pracovala ešte predtým na dohodu o pracovnej činnosti od septembra 2009 do 1. mája
2010 z takého dôvodu, že bola prepustená z pracovného pomeru v B. D. W., kde pracovala vyše 25
rokov a nechcela uzavrieť pracovnú zmluvu, ale len dohodu, aby dostala ešte nejaké dávky, pracovný
pomer skončila v septembri 2011, od 9.9.2011 do 30.4.2012 pracovala vo firme Trio v Sabinove. U nej
pracovala žalobkyňa v malej dielni nie za pásom. Uviedla, že nezisťovala predtým, aká bola pracovníčka.

Čo sa týka hlásenia choroby z povolania je uvedené, že sa jedná o chronické choroby z povolania s
dátum prvého zistenia 12.01.2012 a aj dátum ustálenia zdravotného stavu 12.1.2012, čo namietala.
Taktiež namietala, že syndróm kubitálneho kanála vľavo incipientný - sa nedá považovať za chronický.
Namietala, prečo je uvedená ako zodpovedný zamestnávateľ. Ona dostala jednoducho tieto papiere
do ruky a nikto sa jej nepýtal, bola už uvedená ako zodpovedná osoba. Ďalej namietala, že počas

toho pracovného pomeru v B. žalobkyňa maródovala napr. od 20.04.2009 do 31.07.2009 - v auguste
jej navrhla, aby začali s dielňou v septembri, požiadala ju, aby od obvodného lekára jej doniesla papier
a obvodný lekár I.. W. konštatoval, že je žalobkyňa schopná práce ako šička, tak ju zamestnala. So
žalobou nesúhlasila. Neskôr namietala najmä svoju pasívnu legitimáciu.

9. Podaním doručeným súdu dňa 23.10.2014 Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, oboznámila záujem
vstúpiť do konania ako vedľajší účastník a poukázala na to, že žalobkyňa z úrazového poistenia
zamestnávateľa (v tomto konaní žalovanej) požiadala dňa 14.07.2015 o dávky úrazového poistenia:
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhradu nákladov spojených s liečením a úrazovú
rentu, pričom dávkové konania boli, podľa ustanovenia § 193 ods. 1 zákona o sociálnom poistení,

prerušené z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke, ktorou je toto súdne konanie. Podaním zo
dňa 11.11.2016 sociálna poisťovňa oznámila vstup do konania podľa § 82 ods. 1 CSP ako
intervenient, čo žiadna zo strán sporu nenamietala.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi žalobou,

pracovnou zmluvou zo dňa 28.4.2010, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 15.9.2011,
hlásením choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania v mesiaci október v roku 2012,
lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia poškodenej S. Q. zo dňa
24.10.2012, vyžiadaním stanoviska sociálnej poisťovne na žalobkyni zo dňa 6.12.2012, vyjadrením
vedľajšieho účastníka zo dňa 23.10.2014 - potvrdenie vo veci dávok sociálneho poistenia a návrh

na vstup do konania, prepúšťacou správou Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice žalobkyne
vyhotovenú I.. J. C., záznamom inšpektorátu práce zo dňa 20.3.2013 protokol č. IPV 01-05-2.2/Z/
J7-13, vyjadrením vedľajšieho účastníka z č.l. spisu 44 zo dňa 23.6.2015, oznámením poistnej udalosti
z č.l. spisu 45 ako choroby z povolania zo dňa 22.6.2015, záznamom inšpektorátu práce zo dňa20.3.2013, doplnením prešetrenia príčin vzniku choroby z povolania vydaného Regionálnym úradom
verejného zdravotníctva so sídlom v Prešove zo dňa 31.5.2013, vyjadrením Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva zo dňa 13.9.2012, vyjadrením Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice zo

dňa 13.6.2013 - stanovisko ku chorobe z povolania, odpoveďou na žiadosť vedľajšieho účastníka
Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice z č.l. spisu 51 zo dňa 4.1.2013, žiadosťou Sociálnej
poisťovne zo dňa 20.12.2012 adresovanou Sociálnou poisťovňou Univerzitnej nemocnici L. Pasteura
v Košiciach, výmenným listom - poukazom zo dňa 5.2.2013 I.. S. W., vyjadrením I.. S. W. zo dňa
25.8.2009.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie pracovnou zmluvou zo dňa 28.04. 2010 v zmysle ktorej vystupuje
ako zamestnávateľ žalovaná a ako zamestnanec žalobkyňa. Podľa pracovnej zmluvy predmetom bol
výkon druhu práce: šička, s miestom výkonu práce I., s nástupom do zamestnania 01.05.2010 na dobu
neurčitú.

12. Podľa dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 15.09.2011 v zmysle ustanovenia § 60
Zákonníka práce sa zamestnávateľ - žalovaná a zamestnanec - žalobkyňa dohodli, že pracovný pomer
uzatvorený medzi účastníkmi pracovnou zmluvou, ktorý vznikol dňa 01.05.2010 končí dňom 16.09.2011
s tým, že bola dohodnutá výška odstupného jeden násobok priemerného mesačného platu.

13. Podľa hlásenia choroby z povolania alebo úrazového ohrozenia chorobou z povolania z októbra
2012 poskytovateľa zdravotnej starostlivosti UN L.Pasteura bola zistená položka zo zoznamu chorôb
z povolania a to choroba z dlhodobého, nadmerného jednostranného zaťaženia končatín - ochorenie
kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín evidovaná pod diagnózu č. G - 56. 2 s dátumom prvého zistenia
dňa 12.01.2012, a dátumom priznania dňa 24.10.2012.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj znaleckým posudkom zo dňa 24.10.2012 vypracovaný UN
L.Pasteura spracovaný podľa zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia v znení neskorších právnych predpisov, kde v časti údajov o poškodení
zdravia bolo uvedené poškodenie zdravia žalobkyne priznaním choroby z povolania dňom 24.10.2012

s tým, že poškodenie vzniklo u zamestnávateľa uvedené iniciále žalovanej.

15. Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.
vykonané v čase kedy bol ustálený zdravotný stav a to 12.01.2012. Poznamenané bolo, že žalobkyňa
bola v ústavnej starostlivosti od 12.01.2012 do 19.01.2012, pracovná neschopnosť bola od 06.06.2011

do 01.07.2011, od 09.01.2012 do 01.02.2012, od 03.04.2012 a trvá, pod položkou diagnóza bolo
konštatované, že ide o ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého, nadmerného
a jednostranného zaťaženia. Syndróm karpálneho kanála - obojstranný, syndróm kubit. kanála
vľavo incip., epikondylitída ulnárna a radiálna obojstranná, impingement sy subacrom, obojstranný.
gr. I., ktorá diagnóza bola hodnotená 350 bodmi so zdôvodnením, že závery boli zrealizované

na základe klinického nálezu vrátane konziliárnych vyšetrení a objektivizovanej pracovnej expozície
jednostranného, nadmerného a dlhodobého zaťaženia. Uznané regionálnou komisiou pre posudzovanie
chorôb z povolania v Košiciach. Znalecký posudok sťaženia spoločenského uplatnenia je opatrený
odtlačkom pečiatky a podpisom prednostu I.. I. Y. a posudzujúcim lekárom I.. J. C..

16. Žalobkyňa súdu predložila písomnosť, ktorú jej doručovala pobočka Sociálnej poisťovne Prešov zo
dňa 06.12.2012 v zmysle ktorej bola vyzvaná, aby sa vyjadrila, či si uplatňuje nárok na dávky úrazového
poistenia zamestnávateľa. Súčasne bola upozornená, že zamestnávateľ si nesplnil povinnosť uloženú
ustanovením § 231 písm. h) zákona č. 461/2003 Z.z. t. j. neoznámil poistnú udalosť.

17. Podľa prepúšťacej správy UN L.Pasteura (č.l.sp. 38) žalobkyňa bola hospitalizovaná odo dňa
12.01.2012,prepustenádňa19.01.2012, pričompodľaanamnézyuviedla,žeodroku1984doroku2009
pracovala ako šička kabátov v spoločnosti B. G..M..B.. W. následne do 31.8.2009 bola nezamestnaná
polroka, a nastúpila ako šička do výroby žalovanej u ktorej pracovala od 01.05.2010 do 16.09.2011. Ku
dňu vypracovania prepúšťacej správy bola nezamestnaná. Podľa anamnézy mala asi 10 rokov ťažkosti

s hornými končatinami a posledné 3 roky sa výrazne zhoršili, v práci mala rovnako zaťažované obe ruky.
Pociťovala tŕpnutie rúk cez deň a výraznejšie v noci, v noci na bolesti ramien, lakťov, zápästí, menej
drobných kĺbov rúk, bolesti krčnej chrbtice.18. Podľa záznamu inšpektorátu práce Prešov zo dňa 20.03.2013 u zamestnávateľa v dňoch
25.01.2013 a 29.01.2013 bolo vykonané šetrenie bezpečnostných, technických a organizačných príčin
chorobyzpovolaniapodľa§7ods.3písm.b)a§14ods.1,2,3zákonač.125/2006Z.z.oinšpekciipráce

inšpektormi. Charakter pracoviská bol označený ako nerizikové pracovisko, príčina vzniku - nedostatok
osobných predpokladov, ohliadka miesta nebola vykonaná z dôvodu, že živnostník už nevykonával
činnosť podľa živnosti. Závery záznamu boli ukončené s tým, že neboli zistené porušenie právnych
predpisov a ostatných predpisov na zistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci, ktoré by mali vplyv
na vznik choroby z povolania u žalobkyne.

19. Podľa stanoviska ku chorobe z povolania zo strany UN L.Pasteura zo dňa 13.06.2013, ktoré
nemocnica doručovala sociálnej poisťovni vyplynulo, že po doplnení šetrenia Regionálnym úradom
verejného zdravotníctva so sídlom Prešove zo dňa 22.04.2013 vyplynulo, že nebola splnená podmienka
dlhodobosti a nadmernosti u posledného zamestnávateľa žalobkyne a to u spoločnosti U. G..M..B.. G.,
a v ďalšom doplnení prešetrenia príčinu vzniku z povolania zo dňa 31. 5. 2013 u žalovanej regionálnym

úradom vyplynulo, že je možná príčina súvislosť ochorenia u tohto zamestnávateľa s ohľadom na
dlhodobý pracovný výkon v profesii šička. Univerzitná nemocnica konštatovala, že vzhľadom na
neprítomnosť zástupcov regionálneho úradu pri zasadnutí regionálnej konzultačnej komisie v Košiciach
v apríli a máji 2013 bola dokumentácia pacientky hodnotená v kolektíve lekárov kliniky dňa 13.06.2013
so záverom: „Hlásenie o chorobe z povolania a posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa

24. 10. 2012 zostávajú v platnosti nezmenené “.

20. Žalobkyňa vo veci uviedla, že pracovala u žalovanej od 07.09.2009 na dohodu o pracovnej činnosti
a následne od 01.05.2010 do 16.09.2011 na riadny pracovný pomer. Predtým pracovala v B. F.D. D.
W.. Už predtým maródovala, avšak prvé príznaky tejto choroby sa jej prejavili, až keď som pracovala u

žalovanej. Čo sa týka pracovnej činnosti, pracovala na 8 hodinový pracovný čas, vypracovávala výrobky
a to tak, že som ich celé od prvých úkonov až po záverečné vyhotovovala sama. Šili sa rôzne odevy
od sukní, blúzok až po kabáty. Následne uviedla, že pracovala na dohodu o pracovnej činnosti pre
spoločnosť U., ale išlo o krátkodobý výkon práce, a to približne 15 hodín mesačne, iba vtedy, keď mali
zvýšenú záťaž, ju zavolali. Pracovný pomer u žalovanej bol ukončený dohodou, a to z toho dôvodu,

že bola ukončená prevádzka. Práceneschopná bola asi dvakrát, nakoľko práca súvisí so záťažou na
ruky, na chrbticu a to sa prejavilo. V jeseni začala mať problémy zdravotné, tŕpli jej ruky a chrbtica. Išla
k svojmu všeobecnému lekárovi I.. W., následne dostala odporúčania od svojho všeobecného lekára
na rehabilitačné oddelenie, alebo k rehabilitačnému lekárovi, ktorý jej predpísal rehabilitácie, na ktoré
som chodila. Avšak ťažkosti pretrvávali. Následne bolo zistené, že ide o dôvody z preťaženia chrbtice

a z toho dôvodu jej tŕpli ruky a chrbtica. Následne ju poslal doktor na pracovné lekárstvo do Košíc,
urobili jej rôzne vyšetrenia na tomto oddelení, čo sa týka neurológie, ortopédie, aj zisťovania príčin
kontrastnou látkou a rôznych iných špeciálnych vyšetrení. Záver bol taký, že ide o syndróm kapilárneho
kanála obojstranný s tým, že ide o ochorenie kĺbov, kostí, šliach a nervov z dlhodobého nadmerného
a jednostranného zaťaženia. A následne po týchto vyšetrenia bolo lekármi konštatované, že ide o

preťaženie z jej predchádzajúceho zamestnania.

21. Žalovaná navrhla, aby súd nariadil vykonanie dokazovania znaleckým posudkom na posúdenie
zdravotného stavu žalobkyne s tým, že by bola zobratá na zreteľ aj jej zdravotná dokumentácia, ktorá
predchádzala zamestnávaniu v jej prevádzke. Namietala, že bola postavená pred hotovú vec, že je

zodpovedným zamestnávateľom za vznik choroby z povolania u žalobkyne. Žalobkyňa pracovala u nej 8
hodín denne, 5 krát v týždni. Uviedla, že pri nástupe do zamestnania vyžadovala potvrdenie, zo vstupnej
lekárskejprehliadky,výstupnúlekárskuprehliadkuodpredchádzajúcehozamestnávateľanevyžadovala.

22. Podľa § 195 ods. 4 ZP za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá

zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za
podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby
uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za
podmienok v nich uvedených.

23. Podľa § 196 ods. 1 ZP zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou
príčinou škody bola skutočnosť, že a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím
zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadnea preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali,
alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

24. Podľa § 196 ods. 2 ZP zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že a) postihnutý
zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený,
a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod

vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi vznikla škoda preto,
že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne
predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a
skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

25. Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého
zamestnanec pracoval naposledy pred zistením choroby z povolania v pracovnom pomere za
podmienok, v ktorých vzniká choroba, ktorou bol postihnutý. Pre určenie, ktorý zamestnávateľ
zodpovedá za škodu vzniknutú chorobou z povolania, je rozhodujúci čas zistenia
tejto choroby a nie čas jej vzniku. Posledný zamestnávateľ, u ktorého žalobca pracoval za podmienok,

za ktorých táto choroba (choroba z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín -
ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín) vznikla, je zodpovedný za chorobu z povolania.
Zamestnávateľ zodpovedá objektívne, teda bez zreteľa na to, či porušil alebo neporušil nejakú právnu
povinnosť, alebo či škodu zavinil alebo nezavinil.

26. Podľa právnej vety obsiahnutej v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
2Cdo/65/2006 publikovaného v Zo súdnej praxe pod číslom 40/2007: „Spor medzi zamestnancom
a zamestnávateľom, ktorý rieši základ nároku poškodeného zamestnanca na jednotlivé plnenia,
vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou
z povolania, treba považovať aj naďalej za spor vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý rieši

súd v občianskom súdnom konaní. Žaloba o určenie, že ide o pracovný úraz alebo o určenie rozsahu
zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú úrazom (chorobou z povolania), na základe
zákonne vydaného podnetu Sociálnej poisťovne, je žalobou svojho druhu, ktorú nemožno podradiť pod
ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (teraz ust. § 137 CSP) . Preto nie je potrebné,
aby sa preukazoval právny záujem na tomto určení.“.

27. S poukazom na uvedené súd sa nezaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu.

28. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

29. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana nepoprela, sa považujú za
nesporné.

30. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje a ktoré sú určené

obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie
pravdivosti svojich tvrdení.

31. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je
totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich

súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj „non liquet“ („nie je jasné“),
ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného
dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení
strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana
sporu dostáva do dôkaznej núdze (porovnaj Karel Svoboda, Dokazovaní, str. 37 a nasl.). Ide v podstate

o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto
dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech (Macur Jozef, Dukazní břemeno v
civilním soudním řízení, 1.vydání, Brno, Masarykova Univerzita v Brňe, 1995). Pokiaľ ale súd na základe
vykonaných dôkazov zistí skutkový stav a v rámci voľnej úvahy dospeje k záveru o pravdivosti alebonepravdivosti tvrdení strany v spore, rozhodne vo veci samej na základe zisteného skutkového stavu,
t.j. neuplatnia sa pravidlá dôkazného bremena.

32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa pracovala u žalovanej od
01.05.2010 do 15.09.2011 ako šička, pričom pred týmto obdobím mala so žalovanou uzatvorenú dohodu
o pracovnej činnosti. Podľa potvrdenia obvodného lekára zo dňa 25.08.2009 (čl.sp. 54) žalobkyňa bola
schopná pracovať ako krajčírka.

33. Dňa 12.01.2012 ako dátum zistenia bola u žalobkyne konštatovaná choroba z povolania choroba z
dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov
končatín.

34.Podľanázorusúduvtomtoprípadejedanáobjektívnazodpovednosťžalovanej akozamestnávateľa.
V tejto súvislosti bolo je teda dôkazné bremeno na žalovanej ako zamestnávateľovi, aby preukázala,

že choroba z predmetná povolania nevznikla výlučne z príčin, ktoré neboli v súvislosti s prácou u nej.

35. Pokiaľ žalovaná poukazovala na to, že nie je jednoznačne preukázané, že toto ochorenie súvisí
s prácou u nej nakoľko žalobkyňa pracovala predtým tiež ako šička 25 rokov u predchádzajúceho
zamestnávateľa, súd poukazuje na to, že podľa potvrdenia obvodného lekára zo dňa 25.08. 2009, teda

pred nástupom do pracovného pomeru u žalovanej bola žalobkyňa schopná výkonu práce ako krajčírka.

36. Navyše podľa ust. § 196 Zákonníka práce, sa zamestnávateľ môže zbaviť zodpovednosti tým,
že preukáže protiprávnosť konania zamestnanca. Použitie týchto liberačných dôvodov v § 196 ods.
1 , 2 Zákonníka práce umožňuje zbaviť sa zamestnávateľa zodpovednosti za škodu buď úplne alebo

čiastočne. Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti môže byť preukázané zavinenie konania zamestnanca,
ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Nič takéto však zo strany žalovanej ako zamestnávateľa
ani nebolo tvrdené.

37. Na vznik zodpovednosti sa vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi

škodnou udalosťou a škodou, musí ísť o zamestnanca v pracovnom pomere (v pracovnoprávnom
vzťahu) a k pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto
plnením. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu, spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania je
zodpovednosťou objektívnou. Zamestnávateľ zodpovedá za škodu za predpokladu, že táto choroba z
povolania bola u zamestnanca zistená, čo mal súd v danej právnej veci preukázane z hlásenia o choroby

z povolania, ako aj z lekárskeho posudku. V tomto prípade je nesporné, že ochorenie u žalobkyne
vzniklo ako zamestnancovi, ktorý pracoval za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou
bol postihnutý naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere u žalovanej.

38. Išlo o podmienky, v ktorých dochádza k preťaženiu horných končatín, čím vzniká choroba z

dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov
končatín to konštatoval aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva vo svojej správe v závere a aj v
konštatovaní spôsobu vykonávania prác. (čl.sp. 48)

39. Na žalovanej bolo dôkazné bremeno, aby preukázala, že žalobkyňa u nej nepracovala za

podmienok, resp. že takéto práce nevykonávala z ktorých takáto choroba vzniká, resp. že ochorela
niekde inde alebo, že ochorela v dôsledku vlastného zavineného konania. Dôkazné bremeno je v tomto
smere na žalovaná, však neuniesla.

40. Žalobkyňa navrhovala vykonanie znaleckého dokazovania, čo aj súd akceptoval ešte za účinnosti

Občianskeho súdneho poriadku, ustanovená znalkyňa však znalecký posudok nevypracovala v súdom
stanovenej lehote a následne bez vypracovania znaleckého posudku spis vrátila. O tom bola žalovaná
informovaná prostredníctvom právneho zástupcu a mala možnosť (čl.sp. 130) dať si vypracovať
súkromný znalecký posudok, ktoré právo nevyužila. Tu súd poukazuje na to, že existenciu choroby z
povolania (prípadne ohrozenie chorobou z povolania) možno preukázať len relevantným lekárskym

posudkom a to žalobkyňa preukázala, pokiaľ chcela žalovaná skutočnosti preukázané týmto znaleckým
posudkom vyvrátiť na to svoju procesnú aktivitu nasmerovanú súdom nevyužila.41. Súd preto zamietol opätovný návrh ustanoviť znalca alebo znalecký ústav ako opakovaný návrh,
ktorý realizovať nebolo možné inak, len ako súkromný znalecký posudok, pretože do úvahy prichádzala
iba jediná znalkyňa MUDr. Benešová, ktorá uznesenie súdu ignorovala, a súd inicioval pre tieto

porušenia správne konanie voči znalkyni.

42. Vo veci samej však pre úplnosť súd poukazuje na aplikovateľné rozhodnutie bývalého Najvyššieho
súdu ČSSR uverejnené pod č. 1/1963 Zbierky rozhodnutí v zmysle ktorého bolo vyjadrené - Ak
zamestnanec pracoval v podniku za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, a potom prešiel

k inému podniku na pracovisko, kde boli dané podmienky na vznik tej istej choroby z povolania, nárok
na náhradu škody zamestnanec vždy uplatňuje proti poslednému zamestnávateľovi, pričom preukazuje,
že u tohto zamestnávateľa boli také podmienky, že choroba z povolania, ktorou zamestnanec počas
zamestnania v tomto podniku ochorel, tu môže vzniknúť. Zákonnou podmienkou tu nie je taká dĺžka tohto
zamestnania, aby len z tohto zamestnania mohla vzniknúť choroba z povolania v konkrétnom prípade.

43. Obdobne použiteľné je aj rozhodnutie R 20/1969 - Ak bola u pracovníka zistená choroba z povolania
a ak pracovník pred jej zistením pracoval v organizácii za podmienok, z ktorých táto choroba vzniká,
organizácia zodpovedá za škodu z choroby z povolania bez ohľadu na to, že pracovník bol azda
zvýšenou mierou disponovaný pre ochorenie touto chorobou. Niektoré choroby uvedené v prílohe č. 1
vyhláškyč.102/1964Zb.nevznikajúibavpracovnomprocese,aleajzainýchokolnostízinéhodôvodu;v

takomprípadetrebaorganizáciiumožniť,abyprípadnepodaladôkazotom,žechorobavzniklavýhradne
z príčin, ktoré neboli v súvislosti s prácou v organizácii.

44. Uvedené rozhodnutia dávajú odpovede aj na námietky žalovanej prečo ide o jej zodpovednosť ako
posledného zamestnávateľa nakoľko aj to namietala, pritom pokiaľ ide o spoločnosť Trio s.r.o. žalobkyňa

uviedla, že tam pracovala len 15 hodín mesačne na dohodu a v tejto otázke aj vypracovateľ znaleckého
posudku doplnil na žiadosť Sociálnej poisťovne (čl.sp. 50), že nebola splnená podmienka dlhodobosti
a nadmernosti.

45. Taktiež súd vo veci odkazuje na rozhodnutie Mestského súdu v Prahe sp. zn. 11 Co

387/60, R 21/1961 : Otázku přímé
souvislosti utrpěného úrazu s výkonem zaměstnání je třeba posuzovat z hlediska místního, časového
a věcného, to je, zda lze na takovou souvislost usuzovat se zřetelem na charakter vztahu činnosti, při
níž k úrazu došlo, k náplni zaměstnání pracovníka.

46. S prihliadnutím na vyššie citovanú rozhodovaciu prax a preukázaný skutkový stav ako ak právne
ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

47. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

51.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala plný úspech v
spore, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.