Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. máj 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 23C/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418202069
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6418202069.1

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci navrhovateľa VAŠE DRUŽSTVO, so sídlom Rozvojová 2,
040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 48 114 413, zast. advokátskou kanceláriou Juhás, Marják &
Ferenci s. r. o., so sídlom Mojmírova 12, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 164 988,
proti povinným 1/ L. Q.I., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. A.. E. XXX, XXX XX U. F. U., 2/ E. Q., F.. XX.XX.XXXX,
Q. T. A.. E. XXX, XXX XX U. F. U., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Súd žalovaným nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 12.04.2018 bol súdu doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd
zriadil záložné právo v prospech navrhovateľa k:

nehnuteľnosti vo vlastníctve povinných v katastri obce U. F. U., okres Ž. F. U.m, katastrálne územie U.
F. U., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX Okresným úradom Žiar nad Hronom ako:

- parcela registra „C“ parcelné číslo XXX/X o výmere 2015 m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria

- stavba súpisné číslo XXX, postavená na parcele registra „C“ parcelné číslo XXX/X o výmere 310 m2,
druh stavby: bytový dom, popis stavby: bytový dom

- byt číslo X, poschodie prvé, vchod X, súpisné číslo bytového domu XXX, Ul. A.. E. XXX, U.P. F. U.

za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 31.12.2012 vo výške

50.000,- Eur.

2.Navrhovateľsvojnávrhodôvodniltým,ženazákladeZmluvyopôžičkezodňa31.12.2012uzatvorenej
medzi I. Č., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. E.. S.. Š. XXX/X, XXX XX Ž. F. U. (ďalej len „pôvodný veriteľ“) ako
veriteľom a žalovanými L. Q., F.. XX.XX.XXXX a E. Q., F.. XX.XX.XXXX (ďalej len „dlžníci“) ako dlžníkmi,
mal pôvodný veriteľ voči žalovaným pohľadávku vo výške 50.000,-Eur. Na základe predmetnej zmluvy

poskytol pôvodný veriteľ v hotovosti peňažnú čiastku vo výške 50.000,-Eur a dlžníci sa zaviazali splniť
svoj dlh a vrátiť pôvodnému veriteľovi pôžičku riadne a včas najneskôr v lehote 31.12.2017. Navrhovateľ
vo svojom návrhu tvrdil, že dlžníci dlžnú sumu ani po viacerých výzvach neuhradili. Následne
pôvodný veriteľ uzatvoril s navrhovateľom Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 09.01.2018. Na
základe Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 09.01.2018 boli žalovaní oboznámení so zmenou
pôvodného veriteľa na postupníka (navrhovateľa), a to na VAŠE DRUŽSTVO, so sídlom Rozvojová

2, 040 01 Košice - mestská časť Juh, o čom svedčí aj osobne prevzaté a podpísané Oznámenie o
postúpení pohľadávky. Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že dlžníci nárok navrhovateľa,ktorému sa má poskytnúť ochrana, nikdy nespochybnili o čom svedčí aj podpísaná Dohoda o uznaní
dlhu zo dňa 09.01.2018 uzatvorená medzi navrhovateľom ako veriteľom a oboma dlžníkmi. V dohode o
uznaní dlhu je uvedená splatnosť dlhu, kde sa dlžníci zaväzujú spoločne a nerozdielne vrátiť veriteľovi

do rúk dlh vo výške 50.000,-Eur v hotovosti do 12.01.2018. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, je navrhovateľ názoru, že ním
sledovaný účel, predovšetkým zabezpečenie pohľadávky je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím
opatrením.Nariadenie zabezpečovaciehoopatrenianijakýmspôsobomneobmedzídlžníkov-vzhľadom
na výšku pohľadávky a konanie dlžníkov. Z povahy záložného práva ako takého vyplýva subsidiarita

a akcesorita, tzn. prípadný výkon závisí až od nemožnosti, resp. dobrovoľného nesplnenia peňažného
záväzku dlžníka, ktorý je vzhľadom na postoj k úhrade dlhu zo strany dlžníka dôvodne a oprávnené
predpokladať. Predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníkov sú podľa informácií navrhovateľa ich
jediným majetkom, z ktorého by sa navrhovateľ ako veriteľ mohol uspokojiť. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že
dlžníci za posledný rok previedli viaceré svoje nehnuteľnosti a z toho dôvodu má za to, že v predmetnom
spore je nevyhnuté postupovať čo najrýchlejšie, aby sa dlžníci nezbavili celého svojho majetku, čo

môže vážne ohroziť vymožiteľnosť pohľadávky. Na základe uvedeného, podľa názoru navrhovateľa,
možno očakávať, že dobrovoľné splnenie peňažného záväzku, dlhu, je zo strany dlžníkov objektívne
nepravdepodobné, a preto podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

3. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení zákona č. 87/2017

Z. z. (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach
alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

5. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Neodkladné a zabezpečovacie opatrenie sú procesné inštitúty, ktoré umožňujú súdu okamžite
zasiahnuť v prípade tvrdeného porušenia alebo ohrozenia práv strán sporu. Jedná sa o opatrenia
súdu, ktoré môže súd podľa § 329 CSP nariadiť aj bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu,
či vyjadrenia druhej strany, ak má za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo
zabezpečiť postavenie veriteľa pre vymožiteľnosť jeho práva, ak existuje obava, že exekúcia bude

ohrozená. Zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom konaní, pričom
zabezpečovacia funkcia opatrení sa prejavuje najmä v ich schopnosti zabrániť úpravou pomerov
strán sporu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom
konaní nastať. Podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie potrebnosti
dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi stranami, vzhľadom na to, že zabezpečovacie opatrenie má

zabezpečiť ochranu porušeného alebo ohrozeného práva, ak bez okamžitej úpravy právnych vzťahov,
by bolo právo navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia ohrozené. Pred nariadením zabezpečovacieho
opatrenia je preto súd povinný zistiť danosť práva a skutočnosť, či sú splnené podmienky pre potrebu
neodkladnej úpravy vzťahu medzi stranami. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia má v tomtoprípade dôkaznú povinnosť a povinnosť tvrdenia, pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný
dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a musí jednoznačne preukázať aj existenciu hroziacej
ujmy, to znamená, že musí nepochybne osvedčiť, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia

by mohla vzniknúť značná, závažná a dokonca neodstrániteľná ujma. Vo všeobecnosti platí, že je
výlučne vecou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre
ktorý požaduje ochranu, podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti
a opodstatnenosti takéhoto návrhu a zároveň jednoznačne osvedčí existenciu bezodkladnej potreby
upraviťpomerynavrhnutýmzabezpečovacímopatrenímaexistenciuobavy,žeexekúciabudeohrozená.

V štádiu, keď súd rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa totiž nevykonáva
rozsiahle dokazovanie na preukázanie skutkového stavu.

11. Predpokladmi pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je podanie návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a
iné majetkové hodnoty, osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky navrhovateľa, ktorej ochrana sa

má nariadením zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť a osvedčenie existencie bezodkladnej potreby
upraviť pomery strán za súčasného osvedčenia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

12. Súd pri rozhodovaní skúmal všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, či je nárok navrhovateľa osvedčený, a či je vydanie zabezpečovacieho opatrenia potrebné,

či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie,
ak by mala byť ohrozená. Podmienkou vydania zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie, že bez
neodkladnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Z charakteru zabezpečovacieho
opatrenia vyplýva, že pred jeho vydaním je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako i osvedčenie,

že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v podobe obavy, že bez nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia bude exekúcia ohrozená. V návrhu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia, by sa malo osvedčiť najmä to, že existuje daný právny záujem. Danosť právneho záujmu
sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia s
akcentom na to, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej

súdom vo veci samej o nároku na zaplatenie peňažnej pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie
preto nie je možné nariadiť len na základe návrhu žalobcu alebo na základe ničím nepodloženého
tvrdenia, resp. na základe domnienky alebo fikcie, bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné
skutočnosti o stranách, potrebe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, nebezpečenstve hroziacej
ujmy strán alebo akútnej hrozbe, že súdne rozhodnutie nebude môcť byť exekučne vykonané.

13. Prílohou návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bola fotokópia Zmluvy o pôžičke
uzatvorená medzi pôvodným veriteľom a označenými žalovanými zo dňa 31.12.2012, pričom išlo o
pôžičkuvovýške50.000,-Eur.PrílohounávrhuboliifotokópieOznámeníopostúpenípohľadávkyzodňa
09.01.2018, ktoré prevzali obaja dlžníci osobne dňa 09.01.2018, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa

09.01.2018 uzatvorená medzi pôvodným veriteľom ako postupcom a novým veriteľom ako postupníkom,
ktorý sa podaným návrhom domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia.

14. Keďže navrhovateľ k návrhu nepriložil výpis z katastra nehnuteľností, súd v rámci svojej činnosti z
výpisu z katastra nehnuteľností vyhotoveného dňa 08.05.2018 k listu vlastníctva číslo XXXX v katastri

obce U. F. U., okres Ž. F. U., katastrálne územie U. F. U. zistil, že byt č. X, na ktorý navrhovateľ žiada
zriadiť záložné právo uvedené v návrhu je skutočne v podielovom spoluvlastníctve povinných.

15. Po posúdení podaného návrhu súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia nie je dôvodný, preto ho zamietol. Súd nemal osvedčenú bezodkladnú potrebu úpravy

pomerov strán, keďže tvrdenia o prevode viacerých nehnuteľností z vlastníctva povinných navrhovateľ
v konaní žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil. Samotné tvrdenie navrhovateľa, že žalovaní za
posledný rok previedli viaceré svoje nehnuteľnosti, potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
neosvedčuje. Tvrdenia navrhovateľa, že žalovaní sa zbavujú svojho majetku, čo môže vážne ohroziť,
resp. zhoršiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky navrhovateľa, navrhovateľ nepreukázal, keďže žiadne

listiny, preukazujúce tieto tvrdenia k svojmu návrhu v rozpore s § 326 ods. 2 CSP nepripojil. Súd
preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, nakoľko neboli splnené zákonné
predpoklady na jeho nariadenie. Hoci navrhovateľ v súlade s dispozičnou zásadou podal na súd návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a súd zistil, že existuje i spôsobilý predmet záložného práva,ktorého zriadenia sa navrhovateľ prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia domáha za účelom
zabezpečeniasvojejpeňažnejpohľadávky,súdmusímaťprirozhodovaníonariadenízabezpečovacieho
opatrenia jednoznačne osvedčenú existenciu potreby vydania zabezpečovacieho nariadenia v dôsledku

existencie osvedčenej obavy, že exekúcia bude ohrozená, čo v danom prípade splnené nebolo.
Nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej
pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie musí súd vychádzať
z konkrétnych okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý
rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Preto

z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností musí navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré
jednoznačne takúto potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie
osvedčia. Navrhovateľ vo svojom návrhu len uviedol tvrdenia, že povinní za posledný rok previedli
viaceré ich nehnuteľnosti, ktoré boli v ich vlastníctve, a preto je potrebné postupovať čo najrýchlejšie, aby
sa nezbavili celého majetku, čo môže vážne ohroziť, resp. ešte viac zhoršiť vymožiteľnosť pohľadávky.
Navrhovateľ však vyššie uvedené skutočnosti nijako nepreukázal, len ich konštatoval. Z návrhu ani

príloh, ktoré sú pripojené k návrhu, nemá súd preukázané, že by sa dlžníci za posledný rok zbavovali
svojho majetku. Nie je preukázané ani to, že by v priebehu minulého roka vlastnili majetok, ktorý by
boli previedli na iné osoby, keďže navrhovateľ o tom nepredložil žiadne dôkazy, na základe čoho súd
dospel k záveru, že existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená navrhovateľ neosvedčil. Súd zohľadnil
aj zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníkov, a to vo vzťahu k pohľadávke,

na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie, a keďže z návrhu nie je nijakým
spôsobom preukázaná existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, pričom sú v ňom uvedené
len nepreukázané tvrdenia o zbavovaní majetku, na ktoré súd prihliadnuť nemôže, pretože nejde o
relevantný dôkaz, súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v konaní neboli rozhodujúce skutočnosti
navrhovateľom osvedčené dostatočným spôsobom tak, aby bolo možné konštatovať splnenie zákonom
stanovených podmienok pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia, a preto súd návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je súd povinný rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania.
Súd by mal na základe vyššie uvedených skutočností priznať náhradu trov konania strane podľa pomeru
úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že súd návrhu navrhovateľa nevyhovel, keďže navrhovateľ nebol
v konaní úspešný, mal by súd priznať náhradu trov konania protistrane. Keďže však protistrane žiadne
trovy nevznikli, súd im nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d/ CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.