Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/158/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116215421
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116215421.6

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu:
W. R., R.. XX.XX.XXXX, D. D. XXXX/XX, Ž., právne zastúpený: Stehura&Partners, V.O.S., Advokátska
kancelária so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 472 46 863, proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 357 927 52, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47

233 516, o určenie, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy žalobcu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že žalovaný n e m á právo na zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach
zo mzdy, iných príjmov dlžníka číslo XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2013 uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.6.2016 v zmysle jej zmeny pripustenej
uznesením súdu zo dňa 20.6.2017 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd určil, že žalovaný nemá
právo na zrážky zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy iných príjmov dlžníka č. XX
XXX XXXXX zo dňa 22.10.2013, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.
2. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že dňa 19.10.2013 so žalovaným uzatvoril zmluvu

o revolvingovom úvere č. XX XXX XXXXX zo dňa 22.10.2013 na sumu 1.500,- €. So žalovaným musel
uzatvoriť aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať poskytnutý úver. Napriek tomu, že
táto dohoda o zrážkach zo mzdy je na samostatnej listine, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté,
boli vopred pripravené žalovaným na príslušnom formulári. Poukazoval na to, že podľa ustálenej
judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedených Smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných
podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom

nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a
táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol
ovplyvniťichobsah.Spotrebiteľjeužvčasevznikuprávnehovzťahunútenýuzatvoriťdohoduozrážkach
zo mzdy, pričom výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej
autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany
dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 Obč. zák.

Žalobca ďalej poukázal aj na záver komisie na posudzovanie podmienok spotrebiteľských zmluvách
a nekalých obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21.1.2011 č. XXXX/XXXX-XXX.XX,XXX,XXX,
kedy pod bodom 9 vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Obč. zák. komisia konštatovala,
že uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa a je teda v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Obč. zák. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie
je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške

pohľadávky a jej príslušenstve. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak ako je upravená v občianskom
zákonníku umožňuje postihnúť jeho majetok v podobe jeho mzdy, aj na plnenia z nekalých zmluvnýchpodmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým
súdom. Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje žalovanému ako dodávateľovi siahnuť na jeho
majetkové práva ako spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných

klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v jeho neprospech, pričom
je povinný sa takémuto konaniu žalovaného podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných
neprijateľných klauzúl uplatneného nároku žalovaného a z uvedeného dôvodu dohodu o zrážkach zo
mzdy je potrebné vyhodnotiť za neprijateľnú a tým aj za neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust.
§ 53 ods. 1 a 5 Obč. zák. Žalovaný doručil jeho zamestnávateľovi D. I., s.r.o. žiadosť o vykonávanie

zrážok zo mzdy, na základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy. Na základe predmetnej dohody o
zrážkach zo mzdy mu jeho zamestnávateľ začal vykonávať od roku 2014 zrážky zo mzdy. Vykonávaním
zrážok zo mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný dosiahne aj uspokojenie
nárokov, ktoré neprešli súdnou kontrolou prijateľnosti v zmysle ust. § 53 a nasl. Obč. zákonníka, ako aj
Zák. č. 129/2010 Z.z. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak ako vyplýva z formulárovej zmluvy, neobsahuje
špecifikáciu pohľadávky tvoriacej zabezpečený nárok a žalovaný sa prostredníctvom tejto dohody môže

domôcť aj vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva bez akejkoľvek súdnej kontroly,
čím mu hrozí nebezpečenstvo značenej ujmy. Zrážky z jeho mzdy sa vykonávajú na plnenie, na ktoré
nemá žalovaný nárok, nakoľko predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
stanovené v § 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010, a preto je považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Týmto
procesom mu vzniká priamo majetková ujma, t.j. jeho príjem je každý mesiac krátený o majetkovú

hodnotu zrážok zo mzdy, pričom žalovaný nemá na toto plnenie nárok, nakoľko úverová zmluva ktorú
predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy má zabezpečovať, je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských
úveroch. Bezprostredne hroziaca ujma mu taktiež vzniká tým, že predmetné zrážky sa vykonávajú na
základe neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú v zmysle ustanovení občianskeho zákonníka
neplatné. Ukončiť zrážky zo mzdy bez súhlasu žalovaného nemôže ani jeho zamestnávateľ a to ani

vtedy, ak má vedomosť, že sa vykonávajú na základe plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok
spotrebiteľskej zmluve.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 23.9.2016 v ktorom
uviedol, že namieta preukázanie naliehavého právneho záujmu v súvislosti s podanou žalobou.
Naliehavý právny záujem je podmienkou preto, aby sa určovacie spory neviedli zbytočne. Rozhodne

nie je daný v prípade uvádzania všeobecne definovaných predpokladov z pohľadu jednej zmluvnej
strany, ale závisí od konkrétnych skutkových okolností, ktoré jeho existenciu podmieňujú. V súvislosti s
uvedeným popieral tvrdenia žalobcu o prítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok v predmetnej
zmluve. Tvrdenie žalobcu o neprijateľnom charaktere dohody o zrážkach zo mzdy neobstojí, nakoľko
dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Obč. zák.) pre

ktorého uzatvorenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá.
Neprijateľnou podmienkou je v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona
v neprospech spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v
postavení strán. Neprijateľnou podmienkou z povahy veci nie je dohoda, ktorá kopíruje/preberá obsah
zákonnej úpravy. Toto vyplýva výslovne zo smernice Rady 93/13/EHS podľa ktorej sa ustanovenia

smernice (upravujúcej neprijateľné podmienky) nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú zákonné
ustanovenia členského štátu. Tvrdeniam žalobcu odporuje aj súčasná právna úprava inštitútu dohôd
o zrážkach zo mzdy. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť Zák. č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení
a dopĺňa aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho znenia (§ 9 ods. 13) bolo určené, že
záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodu o zrážkach zo mzdy,

ručením a záložným právom. Ak Národná rada SR ako jediný zákonodarný orgán vo forme zákona
určila, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále a naďalej prípustný spôsob zabezpečenia záväzkov
so spotrebiteľskej úverovej zmluvy, potom každý je týmto rozhodnutím zákonodarcu vo forme zákona
viazaný.Dohodaozrážkachzomzdyjezákonnýspôsobzabezpečeniapohľadávky,prektorejuplatnenie
sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Žalovaný uvádza, že

prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t.j. k úhrade
splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe
dlžníkovho súhlasu (vyjadreného v dohode o zrážkach zo mzdy) jeho splatný dlh pomocou zrážok
zo mzdy a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. Tento inštitút
patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje obč. zákonník a slúži najmä

k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov. Jedná sa o rovnocenný spôsob splácania dlhu
akými sú napr. uhrádzanie splátok vkladom banke, platenie prostredníctvom pošty, trvalým príkazom
a pod. Veriteľovi vzniká právo použiť tento inštitút len čo sa pohľadávka stala splatnou. Na jeho
použitie sa teda neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ani žiadna súdna kontrola, ale existenciaprávnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie
dohodnutých splátok. Tento zabezpečovací inštitút nebol so spotrebiteľského práva zákonodarcom
vylúčený ako neprípustný, ako sa napr. stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti (platí

tzv. teória racionálneho zákonodarstva). Dohoda o zrážkach zo mzdy bola žalobcovi predložená vo
forme individuálneho dojednania, ktorého uzatvorenie nebolo povinné. Nedostatok zodpovednosti, resp.
ľahostajnosť spotrebiteľa vo vzťahu k obsahu svojich práv a povinností, nemôže založiť neplatnosť
právneho úkonu a znemožniť uskutočniť plnenie, na ktoré má druhá strana legitímny nárok. Pokiaľ
ide o námietku subjektívnej predstavy veriteľa o výške dlhu s majetkom dlžníka, je nutné zdôrazniť,

že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným inštitútom zabezpečenia záväzkov zmluvných strán,
ktorej regulácia je prísne upravená osobitnými predpismi. Zákon presne stanovuje aká suma môže
byť zrazená na základe výkonu zrážok, resp. aká čiastka musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok
na zabezpečenie jeho základných životných potrieb. Z právneho hľadiska teda ide o inštitút, ktorý
je prísne regulovaný zákonom a ktorého porušenie, resp. zneužitie zakladá okamžité dôsledky pre
porušujúcu zmluvnú stranu. V zmluve o revolvingovom úvere, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným je

jasne uvedená celková suma, ktorú musí žalobca zaplatiť, ako aj suma mesačných splátok. Dohoda o
zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nepredstavuje zrážanie časti mzdy na akejsi subjektívnej
predstave žalovaného ako to tvrdí žalobca v návrhu, ale predstavuje zrážky v podobe a výške takej,
v akej boli stanovené mesačné splátky úveru, pre prípad ich riadneho neuhrádzania a to až do
úplného splatenia poskytnutého úveru. Skutočnosť, že žalobca svojim podpisom akceptoval obsah

zmluvy o revolvingovom úvere nie je možné vykladať, resp. izolovať v tom smere, že sa týka iba
získania finančných prostriedkov. Z komplexného hľadiska je potrebné situáciu posúdiť tak, že žalobca
svojím konaním sledoval získanie finančných prostriedkov so všetkými podmienkami, s ktorými bolo
poskytnutie finančných prostriedkov spojené. Listina (v tomto prípade dohoda o zrážkach zo mzdy)
je preukázateľné podpísaná. Závery žalobcu sú nesprávne, v rozpore so skutkovým stavom a tiež

v rozpore s ust. obč. zákonníka. Pripojenie súhlasu na zmluve vo forme podpisu znamená súhlas
so všetkými jej ustanoveniami, počnúc správnosťou údajov označených strán, končiac potvrdením
toho, čomu sa chce konajúca osoba zaviazať. Podpísanie zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté ustanovenia
upravujúce spôsob konštituovania zmluvného vzťahu sa objektívne podľa § 35 Obč. zák. nedá vykladať
inak, než že zmluvné strany s ním súhlasili. Žalovaný popieral aj tvrdenie, že dohoda o zrážkach zo

mzdy neobsahuje špecifikáciu pohľadávky. Všetky pohľadávky sú kauzálne spojené/prepojené práve
vymedzením právneho titulu i vzniku na zmluvu o revolvingovom úvere. Preto aj napríklad pohľadávka
titulom poskytnutia revolvingu (ktorá vzniká po poskytnutí revolvingu) nie je akoukoľvek pohľadávkou,
ale je presne určená a viazaná na konkrétny právny dôvod jej existencie. Uvedené neznamená, že tieto
nároky nie sú určité, ale znamená to, že vznik týchto nárokov je viazaný na obsah právneho vzťahu,

ktorý je práve definovaný zmluvou a možnosť ich vzniku v budúcnosti. Z uvedených dôvodov žiadal
žalobu žalobcu zamietnuť.
4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 17.10.2016, v
ktorom naďalej zotrval na neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Mal za to, že i keď dohoda bola
na samostatnej listine, neboli jej podmienky individuálne dojednané, ale podmienky dohody boli vopred

formulovanéapripravenéžalovaným.Dohodaozrážkachzomzdytakakovyplývazformulárovejzmluvy
obsahuje špecifikáciu pohľadávky, pričom v skutočnosti žalovaný nedisponoval takouto pohľadávkou.
Žalovaný sa prostredníctvom tejto dohody domohol aj vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného
príslušenstva bez akejkoľvek súdnej kontroly. Opätovne poukázal na svoju argumentáciu v podanej
žalobe, ako aj na závery komisie pre posudzovanie podmienok spotrebiteľských zmluvách a nekalých

obchodných praktikách zo dňa 21.1.2011. Zároveň uviedol že je zrejmé, že žalovaný prostredníctvom
inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy sa môže domôcť vymoženia aj nárokov, na ktoré nemá žiaden
nárok. Ak by žalovaný nedisponoval predmetnou dohodu o zrážkach z príjmov, musel by si svoj nárok
uplatniť na súde, kde by bol s najväčšou pravdepodobnosťou neúspešný. Žalovaný vedomý si tejto
skutočnosti, uplatňuje svoj nárok bez súdnej kontroly a to na základe súkromného inštitútu dohôd o

zrážkach zo mzdy. Uvedené potvrdzuje aj fakt, že vykonávaním zrážok na základe predmetnej dohody
došlo k plneniu bez právneho dôvodu, pričom vydania tohto plnenia sa domáha v osobitnom súdnom
konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline pod č. 42Csp/79/2016.
5. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 13.12.2016, v
ktorom uviedol, že trvá na doterajších vyjadreniach v celom rozsahu pričom tvrdil, že žaloba o určenie

neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je procesne neprípustná pre nesprávny právny výklad žalobcu
vo sfére obsahových náležitostí predmetného zabezpečovacieho prostriedku. Za účelom preukázania
vedomosti žalobcu o uzatvorení poukázal (odhliadnuc od jeho doterajšej argumentácie) predovšetkým
na tú skutočnosť, že žalobca sa nenachádza v úverovom vzťahu so žalovaným iba v otázke predmetnejzmluvy, ale aj v otázke ďalších štyroch úverových vzťahov, v ktorých vo všetkých prípadoch bolo
dohodnuté zabezpečenie záväzku formou dohody o zrážkach zo mzdy (napr. zmluva o revolvingovom
úvere č. XX XXX XXXXX, v prípade ktorej žalobca požiadal o jej uzatvorenie dňa 17.10.2011 teda v

predstihu 2 rokov pred uzatvorením zmluvy, ktorá je predmetom konania) a teda popiera tvrdenia o
neindividuálnom charaktere dohody. Obsah uzatvorenej dohody pritom nebol zo strany žalobcu až do
podania žaloby spochybnený a to jednak v období jej podpisu, ako aj následne pri začatí vykonávania
zrážok z predmetného zmluvného vzťahu a teda nie je možné konštatovať deficit informovanosti
alebo nejakého „nanútenia“ dohody. Formulárový charakter dohody o zrážkach zo mzdy neznamená

automaticky jej neplatnosť. V opačnom prípade by mohli byť za neprijateľné podmienky považované
všetky dokumenty, ktoré pripraví dodávateľ, ale vyplýva zo všeobecnej praxe v spotrebiteľských
právnych vzťahoch, kedy zmluvné dokumenty sú vopred pretlačené z dôvodu veľkého počtu úverových
produktov. Tvrdenie žalobcu nenachádza oporu v žiadnom právnom predpise; žiadny zákon nehovorí
o tom, žeby formulárový charakter spotrebiteľských dokumentov bolo možné považovať za absolútne
neplatný. Pokiaľ ide o námietku možnosti vymáhania sumy, na ktorú nejestvuje právny nárok (z dôvodu

absencie ex offo súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách) a
teda subjektívnej predstavy veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva, poukázal na svoje skoršie
argumenty obsiahnuté vo vyjadrení k žalobe.
6. Tunajší súd rozsudkom č.k. 7C 158/2016-49 zo dňa 6.9.2017 žalobcu zamietol s dôvodu, že žalobca
nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

7. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie.
8. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 6Co 269/2017-79 zo dňa 31.1.2018 predmetný rozsudok
tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Krajský súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí okrem iného uviedol :
„15.Odvolací súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu o tom, že v súdenej veci u žalobcu

absentuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. V danom
prípade však bolo potrebné skúmať naliehavý právny záujem práve so zreteľom na individuálne
okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný
zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
3Cdo/224/2008). Zo samotného zákonného ustanovenia, najmä ust. § 3 ods. 3 a 5 zákona č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa takýto naliehavý právny záujem spotrebiteľa na predmetnom
určení neprijateľnej zmluvnej podmienky a vyslovenia jej neplatnosti vyplýva, a to v spojení s §
137 písm. c) CSP. Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže
odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti
predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby tento

ďalej nevykonával zrážky z jeho mzdy. Naviac, určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od
posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom
určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve žalobca a jeho majetková sféra
je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojím
jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej

výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste práve táto určovacia žaloba. V
opačnom prípade žalovaný výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sám určovať, nebude mať potrebu
nijako revidovať. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., z čoho
mu taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Naviac pokiaľ právna úprava

v ust. § 298 ods. 1 CSP umožňuje súdu skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, a to dokonca bez návrhu, možno z toho vyvodiť záver, že aktívna požiadavka spotrebiteľa
na súdnu ochranu s vymedzením určovacieho petitu v súdenej veci je plne oprávnená. Skúmanie
neprijateľných zmluvných podmienok sa týka nielen samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ale aj všetkých
zmluvných dokumentov s ňou súvisiacich (napr. všeobecné obchodné podmienky, poistné podmienky,

prepravné poriadky, reklamačné poriadky a pod.), pretože ak boli dodržané podmienky hmotného práva,
predstavujú súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Takýto výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho
dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo 483/2014 zo dňa 18. 11. 2015).
16. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nemožno opomínať fakt, že žalobca podal žalobu v tejto veci

na súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (10.06.2016), v zmysle ktorého mal možnosť podať
návrh na začatie konania (žalobu) na súd aj o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c) O.s.p.). Právne účinky úkonov, ktoré nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).Tento fakt treba zohľadniť aj pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, ak súd
o nej rozhoduje po 30.06.2016, a to v prípadoch, keď Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 už
takúto žalobu nepripúšťa. Okrem tohto treba mať na zreteli, že výpočet žalôb, s ktorými sa môže fyzická

alebo právnická osoba obrátiť na súd vymenovaný v ust. § 137 CSP nie je konečný. Tomu zodpovedá
aj formulácia zákonodarcu zvolená v tomto zákonnom ustanovení, z ktorej vyplýva, že „žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä ...“. V takomto prípade je súd pri svojom rozhodovaní prihliadať
na legitímne očakávania žalobcu, ktoré mal v čase podania žaloby na súd v zmysle predchádzajúcej
právnej úpravy a tiež na princípy všeobecnej spravodlivosti ako jedny zo základných princípov civilného

sporového konania.
17. V danom prípade postavenie žalobcu pri vyslovení, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy
žalobcu na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy iných príjmov dlžníka č. XX XXX XXXXX zo
dňa 22.10.2013 sa stane istejšie, lebo žalobca nebude vystavený zo strany žalovaného riziku uplatnenia
si voči nemu zrážok zo mzdy u jeho zamestnávateľa. Tento názor má svoje opodstatnenie aj napriek
existencii doposiaľ neprávoplatného rozhodnutia súdu o vydaní bezdôvodného obohatenia zo strany

žalovaného v prospech žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 42Csp/79/2016,
v ktorom sa konštatuje splnenie hlavného záväzku zo strany žalobcu, lebo v zmysle § 551 ods. 2
Občianskeho zákonníka veriteľ nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom,
keď sa platiteľovi dohoda o zrážkach zo mzdy predložila. Právne postavenie žalobcu bude v prípade
výslovného rozhodnutia o neexistencii práva žalovaného na zrážky zo mzdy žalobcu podstatne istejšie,

keďžezamestnávateľžalobcubudemaťnapevnoustálenýrozsahvzťahovmedzižalobcomažalovaným
vyplývajúci z uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy.
18. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu okresný súd teda nepostupoval správne, ak v
prejednávanej veci uzavrel, že naliehavý právny záujem na strane žalobcu absentuje. Odvolací súd sa
stotožnil s názorom žalobcu, že v spotrebiteľskej veci je potrebné mať na zreteli základné interpretačné

pravidlo, a to ochranu slabšej strany - spotrebiteľa. Preto súd prvej inštancie mal podrobiť dohodu o
zrážkach zo mzdy súdnej kontrole a náležitým spôsobom sa zaoberať nárokom uplatneným žalobcom
žalobou.
19. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo veci
samej i v závislom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

(§ 389 ods. 1 písm. c), § 391 ods. 1 CSP).
20. V ďalšom konaní okresný súd vykoná dokazovanie na základe dôkazov označených a predložených
obidvomi procesnými stranami a vysporiada sa aj s prípadnými ich ďalšími návrhmi na doplnenie
dokazovania. Po doplnenom dokazovaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o nároku žalobcu
uplatnenom žalobou, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným vyššie (§ 391

ods. 2 CSP)“
10. Na pojednávanie vytýčené na deň 28.3.2018 sa právna zástupkyňa žalovaného nedostavila, svoju
neprítomnosť písomne ospravedlnila s tým, že sa pridržiava doterajších vyjadrení a žiada, aby bola
žaloba zamietnutá. Súd pojednával aj v neprítomnosti právnej zástupkyne žalovaného.
11. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na písomných vyjadreniach a predchádzajúcich

prednesoch. Poukázal na to, predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá za účelom
zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetná dohoda
predstavuje formulár, ktoré znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného, pričom do tohto
formuláru sa vpisovali len konkretizované údaje o dlžníkovi v nadväznosti na poskytovaný spotrebiteľský
úver napriek tomu, že ide o samostatnú listinu, podmienky tejto dohody neboli individuálne dojednané,

a preto nejde o individuálne dojednanú zmluvu. Mal za to, že súdu nič nebráni judikovať klauzulu ako
neplatnú, hoci má základ v znení zákona. Aj iné právne úkony ako dohoda o zrážkach zo mzdy, ktoré
majú základ v zákone môžu byť za určitých okolnosti vyhlásené za neplatná. Pre záver o neplatnosti
predmetnej dohody je relevantné to, že sporná klauzula vzhľadom na osobitný význam bola uvedená z
hľadiska podcenenia jej významu priemerného spotrebiteľa zneužívajúcu nedostatočne transparentne a

bez predchádzajúcej súdnej kontroly umožňuje siahnuť žalobcovi ako spotrebiteľovi na majetok a vyhnúť
sa aj plnenia, na základe neprijateľných podmienok zmluvy. Samotnú neprijateľnosť tejto zmluvnej
podmienky spôsobuje fakt, že žalobcovi bolo predmetným vykonávaním zrážok zo mzdy strhnuté viac
ako má žalovaný nárok, čiže táto objektívna skutočnosť, že žalovanému nevznikol nárok na uplatnenie
sumy, ktorá bola žalobcovi strhávaná, dokým nebola zastavená predbežným opatrením, čiže má za

to, že samotná táto skutočnosť spôsobuje neprijateľnosť, nakoľko žalobca nič nedlží žalovanému ale
prostredníctvom tejto dohody sú mu stále vykonávané zrážky zo mzdy a to len na základe subjektívnej
predstavy žalovaného o výške dlhu.12. Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané oboznámením listinných dôkazov a to, Žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru, Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 22.10.2013, Dohoda o
zrážkach zo mzdy zo dňa 22.10.2013, Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 13.1.2014,

Potvrdenie o vykonávaní zrážok zo mzdy súd zistil nasledovný skutkový stav:
13. Dňa 22.10.2013 uzatvorili žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ Zmluvu o revolvingovom úvere
č. XX XXX XXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť čiastku úveru (úverový limit) 1.500,- €.
Splatnosť úveru (počet splátok) bola dohodnutá vo výške 42, mesačná splátka vrátane úrokov 80,37 €,
celková čiastka ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru v sume 3.373,54

€). RPMN bolo uvedené vo výške 68,22%, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN za
úver 76,06%, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 €, celková čiastka pri revolvingu ktorú musí dlžník
zaplatiť (t.j. revolving+úroky) za celú dobu čerpania revolvingu 1.928,88 €. Predpokladaná RPMN úveru
po poskytnutí revolvingu 70,01%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21, ročná úroková sadzba úrokov
z omeškania 5,5%.
14. Dňa 22.10.2013 uzatvorili sporové strany v totožnom postavení veriteľa a dlžníka na samostatnej

vopred predtlačenej listine, do ktorej boli rukou dopísané údaje Dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka č.
XX XXX XXXXX, v ktorej v čl. I. je uvedené, že spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku,
ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 85 000 3695 (ďalej len zmluva) čiastku vo výške 1.500,- €.
V zmysle zmluvy/dodatku k zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol

poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu (RL) ďalej len revolving. Pohľadávky spoločnosti voči
dlžníkovi zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom, vrátane prípadných všetkých revolvingov
poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu) príp. uplatneným zmluvnými pokutami,
nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok
voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú

na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov (ďalej len „pohľadávky“). Podľa
čl. II. predmetnej dohody, strany dojednávajú v zmysle § 551 Obč. zák. k zabezpečeniu pohľadávok
spoločnosti uvedených v čl.I. tejto dohody, dohodu o zrážkach zo mzdy, príp. z iných príjmov, s ktorými
sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou (ďalej len zrážky zo mzdy), ktorú dlžník poberá
od svojho zamestnávateľa (resp. platiteľa príjmu). Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka

povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom
termíne dlžníka a odvádzať ich na uvedený bankový účet pod VS č. XX XXX XXXXX vo výške 80,37
€ mesačne. Zároveň je v uvedenom čl. uvedené, že strany výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude
v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu),
ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných

zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená na dohodnutú výšku a to
na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah
zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní,
dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí. V čl.III.sa strany dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníka budú
vykonávané zamestnávateľom dlžníka do doby než spoločnosť zamestnávateľovi písomne ohlási, že

všetky jej pohľadávky vzniknuté na základe alebo v súvislosti zmluvou a jej prípadných dodatkov sú
splatené.Včl.V.jeuvedené,žetátoDohodasauzatváranadobu,kýmbudúsplatenévšetkypohľadávky
Spoločnosti vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov a môže byť
zrušená či menená iba písomnou dohodou oboch Strán. Dlžník nemá oprávnenie túto Dohodu pred
splatením Pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť.

15. Podľa žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy žalovaný adresoval dňa 13.1.2014 spoločnosti D.
I., s.r.o. žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu a to mesačné splátky v sume 87,37 € až do
vyrovnania celého dlhu s tým, že celkový dlh predstavuje ku dňu 13.1.2014 sumu 3.295,59 €.
16. V potvrdení spoločnosti D. I., s.r.o. zo dňa 3.6.2016 je uvedené, že k uvedenému dňu vykonávajú
voči ich zamestnancovi - žalobcovi zrážky zo mzdy na základe dohôd v prospech, v potvrdení uvedených

ôsmich spoločností , pod bodom I.v prospech žalovaného pod C. XX XXX XXXXX (pôžička 3.295,59 €)
zrazené 1.658,83 €. Zároveň je v potvrdení uvedené, že evidujú aj ďalšie dve dohody o zrážkach, ktoré
pokiaľ nebudú splatené uvedené dohody neuspokoja.
17. Podľa ust. § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu.
18. Podľa § 53 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „neprijateľná podmienka“).19.Podľa§551ods. 1 Občianskehozákonníka uspokojenie pohľadávkymožnozabezpečiťpísomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než
by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

20. Vzhľadom na právny názor krajského súdu vyslovený v bodoch 15. - 18. zrušujúceho rozhodnutia,
ktorým je súd viazaný, súd vychádzal zo záveru o prípustnosti podanej žaloby, existencie naliehavého
právneho záujmu a ďalej sa zaoberal samotným meritom veci.
21. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového
hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského

práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným.
Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym
spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve
odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho
prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát,
podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a

to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so
zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre
takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment

prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto kogentnej právnej úpravy je teda
snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených
v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá zhoršuje postavenie spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie

je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal
menej práv ako dodávateľ. V prejednávanej veci ide nepochybne o spotrebiteľský vzťah, nakoľko
žalobca vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Na druhej strane žalovaný vystupoval v pozícii dodávateľa, nakoľko
poskytovanie úverov a pôžičiek realizoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Preto právnu úpravu

týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv súd nielenže môže, ale aj musí aplikovať.
22. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, jej obsah žalobca nemal možnosť
ovplyvniť, jej obsah sa neprispôsobuje okolnostiam prípadu. Ani sám žalovaný nespochybnil tvrdenie
žalobcu, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bolo podmienkou poskytnutia úveru ( spochybnil

len nanútenie a nátlak pri uzavretí tejto dohody) a sám uviedol, že pri podpise zmluvy požadoval za
účelom zabezpečenia záväzkov a návratnosti úveru uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, čo mu
právna úprava nezakazuje, z čoho je zrejmé, že pokiaľ žalobca chcel úver od žalovaného získať,
nemal inú možnosť, ako len pristúpiť na podpísanie dohody o zrážkach. V deň podpisu zmluvy o
revolvingovom úvere žalobca podpísal na samostatnej listine aj dohodu o zrážkach zo mzdy, podľa

ktorej súhlasil, aby mu boli vykonané zrážky zo mzdy minimálne vo výške 80,37 eur , podpísal, že
s dohodou súhlasí a že veriteľ je oprávnený predložiť túto dohodu zamestnávateľovi kedykoľvek v
priebehu platnosti zmluvy o úvere. Spotrebiteľ uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je tak chtiac -
nechtiac nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok na úhradu pohľadávky
veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly podmienok obsiahnutých v zmluve. Podpisom

sa musel žalobca podrobiť vykonávaniu zrážok bez toho, aby mohol zabrániť ich vykonávaniu v tých
prípadoch, ak sú zrážky uplatňované veriteľom napríklad aj z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp.
z neplatnej časti zmlúv pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi, resp. z iných dôvodov. Naozaj
môže nastať, ak už nenastala, situácia, v ktorej si veriteľ môže vymôcť celú pohľadávku voči dlžníkovi
pomocou zrážok z dlžníkovej mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prekračovať

sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí a podmienok
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal
takto zaplatené prostriedky späť a môže byť od takého postupu odradený neprimeranými nákladmi a
ťažkosťami. Inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj
v časti, v ktorej je založená na nekalých podmienkach. Žalovaný v prejednávanom prípade navyše ani

nepreukázal, že by prípadne poskytol žalovanému inú alternatívu zabezpečenia záväzkov zo zmluvy
o úvere, jednoducho, so zmluvou o úvere žalobca musel pristúpiť na takúto formu zabezpečenia
záväzku. Žalovaný navyše nepreukázal a ani netvrdil, že žalobcu poučil o následkoch uzavretia dohody
o zrážkach zo mzdy, hoci je uvedený postup osobitne dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv. Spoukazom na uvedené dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje aj neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený dohodu vo vzťahu k

žalovanému ako veriteľovi podpísať. Tomu nebráni ani fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy a úverová
zmluva sa nenachádza na jednej listine a neobsahuje iba jeden podpis žalobcu. V tejto súvislosti súd
poukazuje podporne aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a
nekalých obchodných praktík predávajúcich pri MS SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,
113, 179, ktorým v bode 9 komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa

§ 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou
podmienkouspôsobujúcouhrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľaaje
v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka , keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku záväzku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.
23. V prejednávanej veci súd zároveň uvádza, že pre dohodu zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací
prostriedok peňažnej pohľadávky platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda musí

obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené
náležitosti dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Dohoda neobsahovala výšku pohľadávky,
ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku ( existujúce, budúce, podmienené
záväzky v neurčitej výške). Vymedzenie zabezpečovacej pohľadávky, ako pohľadávky z úveru, vrátane
revolvingov, prípadne zmluvné pokuty a prípadne jeho ďalšie pohľadávky voči žalobcovi, ktoré do

budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov, je neurčité, a preto neplatné s poukazom na § 37
ods. 1 OZ, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne
a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa
prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka

v občiansko-právnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahoch, majú účastníci rovnaké postavenie.
Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne
určovať, pre ktoré pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať zrážky
zo mzdy v prospech veriteľa aj to dôvod, pre ktoré je dohoda o zrážkach zo mzdy neakceptovateľná
a s poukazom na uvedené neplatná. Pri uzatváraní dohody dlžník, musí vedieť druh pohľadávky,

ktorú zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Suma 1.500,- eur v bode I. dohody bola uvedená
len v súvislosti s označením poskytnutého úveru, táto suma nepredstavuje výšku pohľadávky, ktorá
môže byť zrážaná zo mzdy dlžníka (táto v skutočnosti je oveľa vyššia, navýšená o úroky či sankcie).
Súd nestotožňuje s argumentmi žalovaného, že na dostatočné určenie zabezpečovanej pohľadávky
postačuje jej vymedzenie titulom jej vzniku (teda, že stačí uviesť, z akého právneho vzťahu táto

pohľadávka vznikne).
24. Vzhľadom na vyššie popísané skutočnosti súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2013 je neplatná, a preto žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy z tejto
dohody, preto súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255

ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti
neúspešnému žalovanému v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle ust § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného

sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).