Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/132/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617201059
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617201059.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a

členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: AQUATIP, s. r. o., so
sídlom Žilina, Hričovská 221, IČO: 36 416 096, právne zastúpeného spoločnosťou Burian & partners, s.
r. o., so sídlom Žilina, V. Tvrdého 819/1, IČO: 47 254 483, proti žalovanej: K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. Y., R. XXX/XX, právne zastúpenej spoločnosťou FIAČAN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Liptovský
Mikuláš, M. Pišúta 936/16, IČO: 36 861 251, o zaplatenie 1.455,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10Csp/27/2017-72 zo dňa 18.09.2017,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanej voči žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 588 Občianskeho zákonníka,
§ 2 ods. 2 písm. d/, § 11 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z., ako aj ust.

§ 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

3. V súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol,
nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom
úhrady kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy, uzavretej so žalovanou dňa 29. 12. 2016. Predmetom
uvedenej kúpnej zmluvy bol predaj filtračného zariadenia na úpravu pitnej vody. Medzi stranami
sporu nebolo sporné uzavretie kúpnej zmluvy, a to na predajnej akcii, splnenie si povinnosti žalobcu

ako predávajúceho z kúpnej zmluvy odovzdať predmet kúpy žalovanej (ku ktorému došlo montážou
zariadenia dňa 30.12.2016, čo žalovaná potvrdila na dodacom liste), ako aj skutočnosť, že žalovaná
od kúpnej zmluvy odstúpila. Medzi stranami sporu bola sporná platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy
a v nadväznosti na to aj existencia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu. Vzťah, ktorý
vznikol medzi žalobcom a žalovanou z uzavretej kúpnej zmluvy, je spotrebiteľským právnym vzťahom,
nakoľko zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Žalobca pri uzatváraní zmluvy konal
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Povinnosťou predávajúceho z kúpnej zmluvy je predmet
kúpy kupujúcemu odovzdať a povinnosťou kupujúceho predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú
cenu. Žalovaná sa v spore bránila splneniu povinnosti zaplatiť kúpnu cenu tým, že kúpna zmluva bola
od začiatku zrušená, v dôsledku odstúpenia zo dňa 03.01.2017. Súd mal z vykonaného dokazovaniapreukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že kúpna zmluva, uzavretá medzi žalobcom a
žalovanou, bola kúpnou zmluvou uzavretou počas predajnej akcie, preto je na právny vzťah strán sporu
potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo

poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho v znení neskorších predpisov (žalovaná v duplike tvrdila, že zmluva bola
uzavretá na predajnej akcii, pričom žalobca uvedené skutkové tvrdenie nerozporoval). Predajnou akciou
sa v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z. rozumie akcia určená pre obmedzený počet
spotrebiteľov, organizovaná na základe pozvánky alebo iného spotrebiteľom adresovaného oznámenia,

z ktorej je zrejmé, že ide o pozvanie, ktorého predmetom je najmä prezentácia, ponuka alebo predaj
tovaru alebo poskytnutie služieb a počas ktorej alebo do 15 pracovných dní po uskutočnení ktorej
dochádza k uzavretiu zmluvy so spotrebiteľom. Súd mal za to, že uvedené ustanovenie zákona je
potrebné vykladať v súlade s princípom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že žalobca, prostredníctvom pani Holetovej, telefonicky pozval žalovanú
na prezentáciu tovaru, pričom počas prezentácie uvedeného tovaru došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy so

žalovanou. Bez významu je pritom skutočnosť, že žalovaná bola jedinou účastníčkou predajnej akcie
na strane prípadného kupujúceho. Žalovanej preto vzniklo, v súlade s ustanovením § 7 ods. 1 zákona
č. 102/2014 Z. z., právo bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy, a to do 14 dní odo dňa prevzatia
tovaru. Keďže žalovaná prevzala tovar dňa 30. 12. 2016 a žalobcovi doručila odstúpenie od zmluvy dňa
05.01.2017, k odstúpeniu došlo v zákonom stanovenej lehote. Hoci žalovaná dôvodila odstúpenie od

zmluvy tým, že vlastnosti tovaru nezodpovedajú prezentácii žalobcom ako predávajúcim, bola uvedená
skutočnosť bez vplyvu na právne posúdenie veci. Spotrebiteľ je totiž oprávnený odstúpiť od zmluvy
uzavretej mimo prevádzkových priestorov aj bez uvedenia dôvodov. Keďže odstúpením od kúpnej
zmluvy, v zmysle zákonného ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, došlo ku zrušeniu zmluvy
od začiatku, žalobcovi neprislúcha právo na zaplatenie kúpnej ceny. Už len okrajom súd poukazuje na to,

že žalovaná priamo v odstúpení od zmluvy vyzvala žalobcu, aby si dodaný tovar prevzal, pričom dôvody
osobného prevzatia a najmä demontáže tovaru, tvrdené žalovanou, súd považoval za opodstatnené
vzhľadom na charakter tovaru. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku vznikol nárok na náhradu trov konania v spore v plnom rozsahu úspešnej žalovanej. Súd preto
priznalžalovanejvočižalobcovinároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu.Vsúladesustanovením

§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

4. Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktoré odôvodňuje odvolacími

dôvodmi v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/ CSP. Nestotožňuje sa s odôvodnením rozsudku
súdu prvej inštancie, ktoré je uvedené v bode 23. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že došlo k
platnému uzavretiu kúpnej zmluvy medzi stranami sporu, spornou bola len otázka platnosti odstúpenia
od zmluvy. Žalobca sa nestotožňuje s vyššie citovaným odôvodnením v rozsudku, v zmysle ktorého
predmetná zmluva bola uzatvorená počas predajnej akcie, a preto je na právny vzťah strán sporu

potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo
poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z čoho vyplývalo žalovanej právo
na odstúpenie od kúpnej zmluvy do 14 dní odo dňa prevzatia tovaru. Na predmetnú kúpnu zmluvu
nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č. 102/2014 Z. z., nakoľko kúpna zmluva bola uzavretá

v prevádzkarni žalobcu, konkrétne na ulici A. Bernoláka č. 6 v Ružomberku, ako to vyplýva aj z
kúpnej zmluvy. Prvostupňový súd v bode č. 11 odôvodnenia rozsudku uvádza, že podľa výpisu zo
živnostenského registra žalobcu zo dňa 14.09.2017 má žalobca prevádzkarne v Trenčíne, Prešove,
Nových Zámkoch a Košiciach. Uvedená skutočnosť je absolútne irelevantná, nakoľko k uzavretiu
predmetnej kúpnej zmluvy došlo dňa 29.12.2016. Z úplného výpisu zo živnostenského registra žalobcu

je nepochybné, že žalobca mal v čase uzavretia zmluvy zriadenú prevádzkareň v Ružomberku na
ulici A. Bernoláka 1417/6. Uvedená prevádzka bola zrušená až dňom 26.07.2017, o čom ako
dôkaz predkladá úplný výpis zo živnostenského registra. Poukazuje na ust. § 48 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že kúpna zmluva bola uzatvorená
v prevádzkarni žalobcu a z tohto dôvodu nie je možné aplikovať zákon č. 102/2014 Z. z. Žalovanému tak

zo žiadneho zákona alebo zmluvy nevyplývalo práv o na odstúpenie od zmluvy. Jediným argumentom
súdu, na základe ktorého došlo k zamietnutiu žaloby, bolo, že zmluva nebola uzatvorená v prevádzkarni
žalobcu. Ako to vyplýva zo samotného verejného registra, predmetná kúpna zmluva bola uzatvorenáv prevádzkarni žalobcu. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, príp. vec inak právne
posúdil.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uvádza, že žalobca tvrdí, že predmetná kúpna zmluva
bola uzatvorená v prevádzkarni žalobcu v Ružomberku na ulici A. Bernoláka č. 6, pričom ako
dôkaz o tejto skutočnosti predložil úplný výpis zo svojho živnostenského registra. V podstate ide
o jediný odvolací dôvod žalobcu proti napadnutému rozsudku. Žalovaná poukazuje na skutočnosť,
že ide o novotu v odvolacom konaní, ktorú nemožno použiť v odvolacom konaní. Žalobcovi bola z

doterajších podaní žalovanej zrejmá celá jej obrana, napriek tomu žalobca takéto tvrdenie doposiaľ
neprezentoval a takýto dôkaz súdu nepredložil. V konaní pred súdom prvého stupňa do vyhlásenia
dokazovania za skončené neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu. Navyše táto jeho
argumentácia vo veci je nerozhodná. Zo všetkých okolností prípadu tak, ako to bolo zistené súdom
prvého stupňa, najmä z listinných dôkazov predložených žalovanou a z výsluchu žalovanej (ktoré
tvrdenia žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa nepoprel), bolo zistené, že v tomto prípade

išlo o zmluvu uzatvorenú mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, t. j. išlo o zmluvu uzavretú
na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho, resp. išlo aj o zmluvu uzavretú
počas predajnej akcie. Žalovaná má za to, že uvedená prevádzkareň v Ružomberku je len formálnou
prevádzkou, ktorá nenapĺňa definíciu prevádzkarne v ust. § 2 ods. 6 citovaného zákona. Nestačí,
aby bola takáto prevádzka zapísaná v živnostenskom registri, ale musí ísť o prevádzkareň alebo iný

priestor, kde predávajúci zvyčajne (a skutočne) vykonáva svoju podnikateľskú činnosť alebo povolanie.
Žalobca ani nepreukázal, aký má vzťah k tejto prevádzke (vlastníctvo, nájom a pod.) a že v nej
skutočne vykonáva podnikateľskú činnosť. Zo všetkých okolností prípadu je zrejmé, že predávajúci
v tejto prevádzkarni svoju podnikateľskú činnosť nevykonával. V zmysle citovaného ustanovenia sa
na účely tohto zákona za prevádzkareň nepovažujú prevádzkové priestory využívané predávajúcimi

a organizátormi predajných akcií na organizovanie, uskutočňovanie jednorazových a prezentačných
obchodných aktivít. Nepochybne v tomto konaní súd správne zistil, že išlo o jednorazovú predajnú
akciu a nie skutočný výkon podnikateľskej činnosti žalobcu. Konanie pani Húlekovej, údajného zástupcu
žalobcu a ostatné okolnosti preukazujú, že išlo o predajnú akciu v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona.
Žalovaná bola oprávnená aj bez uvedenia dôvodu od zmluvy odstúpiť, a teda žalobcovi nevzniklo právo

na zaplatenie kúpnej ceny. Žalovaná preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a
priznal jej náhradu všetkých trov odvolacieho konania.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobcu
v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje bez toho, aby bolo žiaduce opakovať tam uvedené
vecne správne skutkové a právne závery (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Odvolací súd upozorňuje žalobcu predovšetkým na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi
vymedzenými žalobcom (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolateľ je zodpovedný za vymedzenie odvolacích
dôvodov v odvolaní a odvolací súd môže napadnuté rozhodnutie podrobiť odvolaciemu prieskumu len

z hľadiska odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní. Nedostatočné je však vymedzenie odvolacieho
dôvodu len znením zákonného ustanovenia, ale je potrebné odvolací dôvod skutkovo vymedziť.
Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobcu, ktorý uvádza, že podáva odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/ CSP, z jeho odvolania nevyplýva žiadne odôvodnenie vo vzťahu k odvolaciemu
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci), ako aj vo vzťahu k ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP (súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), keďže žalobca v odvolaní žiadnu
vadu konania neuvádza, rovnako ani dôkazy, ktoré navrhol a súd ich nevykonal (z obsahu spisu žiadny
návrh žalobcu do vyhlásenia uznesenia súdu o vyhlásení dokazovania za skončené nevyplýva).11. Odvolanie žalobcu čo do obsahu potom zodpovedá iba odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 365
ods. 1 písm. f/, h/ CSP.

12. Zásadnú odvolaciu námietku žalobcu predstavuje tvrdenie, že kúpna bola uzatvorená v prevádzkarni
žalobcu, z toho dôvodu nie je možné aplikovať zákon č. 102/2014 Z. z. a odstúpenie žalovanej od
zmluvy nemožno považovať za platné. Toto žalobca preukazuje výpisom zo živnostenského registra,
ktorý predložil v odvolacom konaní a ktorým chce preukázať, že v čase uzatvorenia zmluvy mal na
adrese Ružomberok, ul. A. Bernoláka 1417/6 zriadenú prevádzkareň.

13. V zmysle ust. § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

14. V zmysle ust. § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový
stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

15. V zmysle ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

16.Civilnésporovékonaniejepostavenénazásadekontradiktórnostikonania,ktorájeokremcitovaných

zákonných ustanovení CSP zakotvená aj v čl. 6 ods. 1 CSP. Žalobca ako pán sporu má v civilnom
konaní v zásade dve povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Na splnenie povinnosti
dôkaznej mu zákon umožňuje použiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
vymedzené v zákone, nemôže ich však použiť v ktoromkoľvek štádiu konania. V záujme efektívnosti
konania zákonodarca zaviedol tzv. koncentráciu konania, dokedy je priestor na použitie prostriedkov

procesného útoku a procesnej obrany, a to do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie o skončení
dokazovania. Pokiaľ strana sporu tieto prostriedky z dôvodu nedostatočnej bdelosti nevyužila včas v
konaní pred súdom prvej inštancie do koncentrácie konania, nemôže ich použiť v odvolacom konaní, iba
v prípade výnimiek uvedených v citovanom ust. § 366 CSP. Kontradiktórnosť súdneho procesu môže
byť do značnej miery ovplyvnená tým, ako strana sporu využíva možnosti, ktoré jej civilné sporové

konanie ponúka. Do značnej miery môže byť ovplyvnená prítomnosťou účastníka na pojednávaní, kde
sa realizuje väčšina procesných oprávnení účastníka, a to najmä pri vykonávaní dôkazov. Zákon však
bez ďalšieho nepovažuje za narušenie princípu kontradiktórnosti a spravodlivého súdneho procesu
pojednávanie v neprítomnosti účastníka konania, avšak procesný postup súdu, ktorý predchádzal
pojednávaniu, strane musí úplne zabezpečovať právo účastníka konania na pojednávaní sa zúčastniť.

17. V súdenej veci však možno konštatovať, že žalobca, vrátane jeho právneho zástupcu sa
pojednávania dobrovoľne nezúčastnili, keď naň boli riadne a včas predvolaní, svoju neúčasť
ospravedlnili a žiadali, aby súd konal v ich neprítomnosti. Zbavili sa tak možnosti reagovať na
vykonávané dôkazy, na tvrdenia protistrany prednesené na pojednávaní, a predovšetkým reagovať na

predbežné právne posúdenie veci v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP, ktoré predniesla zákonná sudkyňa na
pojednávaní. Už tu zákonná sudkyňa konštatovala, že na základe predbežného právneho posúdenia je
napredmetnýprávnyvzťahpotrebnéaplikovaťustanoveniaspotrebiteľskéhopráva,ustanoveniazákona
č. 102/2014 Z. z., že má za to, že zmluva bola uzavretá na predajnej akcii a že žalovaná odstúpila
od uvedenej zmluvy v súlade s ust. § 7 citovaného zákona. Zároveň na tomto pojednávaní žalovaná

poprela, že zmluva bola uzatvorená v prevádzkarni žalobcu a uviedla svoje vlastné skutkové tvrdenia.

18. Žalobca, na základe vlastného rozhodnutia neprítomný na pojednávaní (vrátane jeho právneho
zástupcu), nemohol tak využiť svoje práva reagovať na tvrdenia protistrany, na vyslovené predbežné
právne posúdenie zo strany súdu a nenavrhol tak včas do skončenia dokazovania prostriedky

procesného útoku a procesnej obrany. To, čo žalobca opomenul svojou nedostatočnou bdelosťou využiť
v konaní pred súdom prvej inštancie, je neprípustné hodnotiť v odvolacom konaní, pretože ide o novotu
v odvolacom konaní, pričom nie sú splnené podmienky ust. § 366 CSP.19. Ako vyplýva z citovaného ust. § 215 ods. 1, 2 CSP, súd prvej inštancie správne vychádzal pri svojom
rozhodovaní zo zisteného skutkového stavu veci tak, ako vyplynul z vykonaného dokazovania, ktoré
bolo na základe uplatnených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany zo strany strán sporu

uplatnené v prvoinštančnom konaní a z takto zisteného skutkového stavu veci vyvodil správny právny
záver. Na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré žalobca neuplatnil včas, nemožno v
odvolacom konaní prihliadnuť.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny, vrátane výroku o

trovách konania, voči ktorému neboli vznesené žiadne odvolacie námietky, potvrdil.

21. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou
stranou sporu v odvolacom konaní bola žalovaná, preto jej vznikol nárok voči žalobcovi na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

22. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)