Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 6, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 9C/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213205813
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Banghová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4213205813.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou, v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zast.: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ Z. V., B..
XX.X.XXXX, X. X., t.č. na neznámom mieste, a 2/ H. V., B.. XX.XX.XXXX, X. S. XXX/X, U. L., o zaplatenie
7.865.30 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovaným v 1. rade a v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.3.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť

sumu vo výške 7.865,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7 240,11
eur od 15.2.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že zmluvou
o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 15.12.2011 právny predchodca žalobcu, t.j. postupca -
Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, postúpil pohľadávku
voči žalovaným na žalobcu. Právny predchodca žalobcu a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa
26.1.2007 zmluvu č. 212376376, na základe ktorej boli žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania, splácania peňažných prostriedkov a podmienky pri neplnení zmluvných povinností

boli upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Pohľadávka žalobcu ku dňu
postúpenia pohľadávky bola vo výške 7 865,30 eur, ktorá pozostávala z istiny 7 240,11 eur, riadneho
úroku 238,44 eur, úroku z omeškania 374,79 eur a ostatného príslušenstva 11,96 eur.

2. Žalobca v priebehu konania doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby a od žalovanej v 2. rade žiadal
už len zaplatenie neuhradených a nepremlčaných splátok ku dňu podania žaloby, t.j. 81 nepremlčaných
splátok od 20.4.2010 do 20.12.2016, v celkovej výške 6.130,08 eur s príslušenstvom.

3. Súd rozhodol vo veci samej rozsudkom č. k. 9C/2/2014-172 zo dňa 13.6.2016 tak, že konanie voči
žalovanej v 2. rade v časti o zaplatenie sumy prevyšujúcej sumu 6.130,08 eur s príslušenstvom zastavil,
žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Zároveň rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaným v 1.
rade a v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie,
o ktorom Krajský súd v Nitre rozhodol uznesením č. k. 5CoP/593/2016-211 zo dňa 8.11.2017 tak, že
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o náhrade trov

konania sporových strán zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd
v odôvodnení uznesenia uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou súdu, aby s poukazom na
ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách zameral dokazovanie na preukázanie aktívnej legitimácie na
stranežalobcuvsúvislostispredmetnýmpostúpenímpohľadávkynazákladezmluvyzodňa15.12.2011,kde dôkazná povinnosť zaťažuje žalobcu. Mal za to, že v tejto súvislosti prvoinštančný súd musí náležitú
pozornosť venovať tomu, či postupca v zmysle § 92 ods. 8 citovaného zákona, vyzval žalovaných na
úhradu dlhu, pričom títo boli napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním minimálne nepretržite v dĺžke 90

dní. Splnenie tohto postupu je totiž predpokladom postúpenia pohľadávky banky voči dlžníkom na tretiu
osobu. Odvolací súd ďalej uviedol, že súd vezme zreteľ aj na obsah a charakter rozhodovacej činnosti
iných súdov na území Slovenskej republiky, k čomu zaujal stanovisko aj odvolateľ uvedením spisových
značiek rozhodnutí súdov, vzťahujúcich sa na danú problematiku. Poznamenal, že v nadväznosti na
uvedené z hľadiska právneho a argumentačného dá odpoveď na otázku, či relevantné oznámenie

postupcom žalovaným o postúpení pohľadávky zakladá aktívnu legitimáciu postupníka v konaní bez
toho, že by sa v rámci predbežnej otázky bolo potrebné zaoberať s platnosťou zmluvy o postúpení
pohľadávky tak, ako to v danom prípade realizoval súd prvej inštancie a predmetnú zmluvu o postúpení
pohľadávky vyhodnotiť za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd
ďalej uviedol, že súd prvej inštancie podrobným gramatickým výkladom § 92 ods. 8 zákona o bankách
ozrejmí, či predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka resp. jej časť, ktorá je už platná, ako aj

to či banka môže alebo nemôže postúpiť pohľadávku na nebankový subjekt z tzv. „živého úveru“, a
svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite odôvodní. Súd prvej inštancie má zodpovedať aj tú otázku,
či samotný inštitút jednostranného zosplatnenia dlhu je alebo nie je podmienkou platného postúpenia
pohľadávky a v tejto súvislosti sa oboznámi aj s obsahom aktuálne platnej judikatúry súdov v rámci
Slovenskej republiky. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie má oboznámiť aj s obsahom prílohy č.

1 k zmluve o postúpení pohľadávky, aby mohol získať objektívnu odpoveď v tom smere, či vzhľadom
na súhrnný počet dní omeškania žalovaných, ktorý predstavuje 1212 dní, nenastala skutková veta
zakotvená v § 92 ods. 8, podľa ktorej ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením peňažného
záväzku presahuje jeden rok, pohľadávka môže byť postúpená inej banke aj bez súhlasu klienta. V tejto
súvislosti súd prvej inštancie má vziať zreteľ aj na § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré bráni

postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný na základe zákona
zachovávať mlčanlivosť. Vzhľadom na takúto výluku podmienenú zákonom, samotné ustanovenie §
92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávku za splnenie určitých podmienok,
ktoré sú taxatívne vymedzené a budú opätovne preverené v konaní pred súdom. Odvolací súd na záver
uviedol, že ak k naplneniu týchto podmienok nedôjde na pohľadávku banky je potrebné nazerať ako

na nepostúpiteľnú.

4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uskutočnenom dňa 6.6.2018 v plnom rozsahu trval na
písomne podanej žalobe a doterajších vyjadreniach. V nadväznosti na rozhodnutie Krajského súdu v
Nitre uviedol, že žalovaní v 1. a v 2. rade boli v omeškaní s úhradou jednotlivých splátok v dĺžke 1212 dní.

Ďalej tvrdil, že právny predchodca žalobcu, t.j. Slovenská sporiteľňa, a.s., pred postúpením pohľadávky
oznamoval žalovaným, že správu pohľadávky zveril do mandátnej činnosti tretiemu subjektu. Poukázal
na bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, s tým, že žalovaní podpisom zmluvy o splátkovom
úvere vyhlásili, že sa s týmito podmienkami oboznámili. Podľa jeho názoru bod 19.16 Všeobecných
obchodných podmienok obsahuje dojednanie zmluvných strán ohľadne postúpenia pohľadávky, ktoré je

odchýlne od úpravy obsiahnutej v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Bol toho názoru, že takéto dojednanie
je prípustné v zmysle § 89 ods. 6 zákona o bankách. Mal za to, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona
o bankách sa v danom prípade nepoužije a to jednak z dôvodu, že súčet omeškaní žalovaných je
viac ako rok a takisto z toho dôvodu, že zmluvná úprava banky a žalovaných upravuje oprávnenie
postúpenia pohľadávok. Právny zástupca žalobcu na dotaz súdu uviedol, že banka vyzývala žalovaných

upomienkami, avšak žalobca nemá výzvu podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách.

5. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca. Taktiež a
nedostavili žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade, doručenie predvolania mali riadne vykázané, pričom
svoju neúčasť neospravedlnili. Z uvedených dôvodov súd podľa § 180 CSP pojednával a rozhodol v

ich neprítomnosti.

6. Súd v intenciách uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/593/2016 zo dňa 8.11.2017 vo
veci opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o splátkovom úvere zo dňa
26.1.2007, dohodou o zabezpečení úveru životným poistením zo dňa 26.1.2007, zmluvou o zmenkovom

vyplňovacom práve, Všeobecnými obchodnými podmienkami, dohodou o uzavretí splátkového
kalendára zo dňa 21.6.2012, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011, prílohou č. 1 k tejto
zmluve, oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 27.12.2011, s podacím hárkom, výzvou k úhrade
zo dňa 24.1.2012, pokusom o zmier zo dňa 20.2.2013, čiastočným späťvzatím žaloby a s ostatnýmiku spisu pripojenými dokladmi, pričom na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný
skutkový a právny záver.

7. Právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvoril so žalovanými dňa 26.1.2007
zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol žalovaným úver vo výške 4.979,09 eur (150.000,-
Sk). Žalovaní sa zaviazali vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v 119 mesačných splátkach po 75,68
eur (2.280,- Sk). V zmluve bola dohodnutá pohyblivá úroková sadzba, v deň uzatvorenia úverovej
zmluvy 12,60 % p.a.. RPMN bol dohodnuté na 14,93 %, s termínom splatnosti splátok vždy do 20.

dňa v kalendárnom mesiaci, termínom konečnej splatnosti dňa 20.12.2016. Právny predchodca žalobcu
uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011, pričom dňa 27.12.2011 túto
skutočnosť oznámil aj žalovaným v 1. a v 2. rade. S poukazom na skutočnosť, že žalovaní boli v
omeškaní so splácaním dlhu a tak porušili svoju zmluvnú povinnosť, žalobca im dňa 24.1.2012 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru a touto cestou žiadal o okamžité uhradenie dlžnej čiastky.

8. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) neplatný je
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky
(ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

9. Súd v intenciách uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/593/2016 zo dňa 8.11.2017 sa v prvom
rade zaoberal skúmaním dostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa

rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
resp. mu vyplýva procesné právo si takýto hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (pozri rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

10. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalovanými a právnym predchodcom
žalobcu, t.j. Slovenskou sporiteľňou, a.s. vznikol dňa 26.1.2007 záväzkový vzťah uzatvorením zmluvy o
splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 4.979,09 eur (150.000,-
Sk), ktorý mali žalovaní splácať v 119 pravidelných mesačných splátkach po 75,68 eur (2.280,- Sk).

Právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 postúpil pohľadávku,
ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 92 ods. 8
zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, môže banka svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to

aj osobe, ktorá nie je bankou. To znamená, že na to, aby banka mohla postúpiť svoju pohľadávku voči
klientovi na tretiu osobu, sa musia kumulatívne splniť všetky podmienky upravené v § 92 ods. 8 prvej vety
zákona o bankách, t.j. banka musí písomne vyzvať klienta na úhradu dlhu a klient musí byť nepretržite
viac než 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku vočibanke. Ak čo i len jedna podmienka nie je splnená, postúpenie pohľadávky bankou na iný subjekt je
neplatné. Podmienky podľa § 92 ods. 8 prvej vety zákona o bankách sú z povahy veci podmienkami,
bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie, je zakázané. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na

právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo 26/2017 zo
dňa 28.3.2018. V danom prípade súd zistil, že právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky
písomne nevyzval žalovaných na úhradu dlhu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Predmetnú
skutočnosť potvrdil aj sám právny zástupca žalobcu na pojednávaní uskutočnenom dňa 6.6.2018.
Žalobca v tomto smere teda neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko hodnoverne nepreukázal, že by došlo

k platnému postúpeniu pohľadávky. Keďže v danom prípade nebola splnená vyššie uvedená zákonná
podmienka v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011
je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca tak nepreukázal svoju
aktívnu vecnú legitimáciu v konaní.

11. Súd navyše je toho názoru, že spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo

jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol
klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené podmienky musia byť
splnené v čase postúpenia pohľadávky. Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp.
pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp. odstúpením od nej, nie je možné
urobiť záver o tom, že úver s úrokmi z neho bol splatný. Splatnými sa do tej doby mohli stať len

jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých boli žalovaní v omeškaní. Z ustanovenia § 92 ods.
8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá
zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7)
uvádza,ževodseku7saupravujemožnosťpoužiťinštitútpostúpeniasvojejpohľadávkyzodpovedajúcej
nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Pokiaľ by došlo k výkladu, že banka je oprávnená

postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka len s niektorými splátkami, musel by súd dospieť
k záveru, že banka môže postúpiť „živý úver“ na akýkoľvek nebankový subjekt, ktorého činnosť nespadá
v zmysle zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska. Uvedené by však bolo v rozpore
s účelom zákona o bankách a požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa
vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Uvedené konanie banky by

viedlokzhoršeniupostaveniaspotrebiteľa,t.j.žalovaných.Vdanomprípadezobsahuspisujezrejmé,že
právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky neukončil záväzkovoprávny vzťah uzatvorený
medzi ním na jednej strane a žalovanými na strane druhej, nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru,
zmluvu nevypovedal, ani od nej neodstúpil. V priebehu konania ani žalobca nepredložil žiadne také
doklady,ktorébypreukázaliukončeniezmluvyzostranyprávnehopredchodcužalobcu.Nepochybnetak

ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver, keď k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti
pristúpil až samotný žalobca a to až po postúpení pohľadávky. Preto súd je toho názoru, že právny
predchodca žalobcu postupoval v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď postúpil zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, a to navyše
bez predchádzajúcej písomnej výzvy žalovaných.

12. Súd poznamenáva, že ani relevantné oznámenie právneho predchodcu žalobcu žalovaným o
postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2011 nezakladá aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko zákon o
bankách je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Súd má za to, že pre platné postúpenie
pohľadávky zo strany banky ako postupcu musia byť splnené okrem všeobecných podmienok

uvedených v § 524 Občianskeho zákonníka aj podmienky uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách.

13. Podľa § 92 ods. 8 druhej a tretej vety zákona o bankách, banka nemôže uplatniť právo postúpenia
pohľadávky voči klientovi, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátene jeho príslušenstva. To neplatí ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. V zmysle predmetného
ustanovenia, ak by klient bol v omeškaní so splnením čo len sčasti toho istého peňažného záväzku
dlhšie ako jeden rok, banka by mohla postúpiť pohľadávku nebankovému subjektu aj v takom prípade
ak by klient svoj omeškaný peňažný záväzok uhradil. Súd však má za to, že banka aj toto svoje právo
by mohla využiť jedine v takom prípade, ak by sa najprv splnili podmienky uvedené v prvej vete § 92

ods. 8 zákona o bankách. To znamená, že banka v prípade omeškania dlžníka dlhšie ako jeden rok,
by mohla využiť svoje právo postúpenia pohľadávky napriek úhrade omeškaného peňažného záväzku
klientom, len v takom prípade, ak by predtým v zmysle § 92 ods. 8 prvej vety zákona o bankách písomne
vyzvala klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým bol v omeškaní. Súd má za to, že časť úpravyzákona o tom, že skôr uvedené neplatí, sa vzťahuje výlučne na zachovanie práva banky uplatniť právo
na postúpenie pohľadávky napriek neskoršiemu plneniu klienta a nie aj na ustúpenie od podmienok,
za ktorých je možné postúpiť pohľadávku. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 26/2017 zo dňa 28.3.2018. Súd teda má za to, že aj keď žalovaní
v 1. a v 2. rade boli v omeškaní 1212 dní, nenastala skutková veta zakotvená v § 92 ods. 8 tretej vety
zákona o bankách, pretože právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky písomne nevyzval
žalovaných na úhradu dlhu.

14. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobe z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nie je možné vyhovieť a rozhodol tak, ako to je uvedené v prvej
výrokovej vete tohto rozsudku. V súvislosti so záverom súdu o absencii aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní súd poukazuje na judikatúru slovenských súdov, a to na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 26/2017 zo dňa 28.3.2018, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 6Co/132/2016 zo dňa 27.4.2017, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/172/2017 zo dňa

8.2.2018, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/257/2016 zo dňa 25.1.2017 a rozhodnutie
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/581/2016 zo dňa 28.9.2017.

15. Súd na záver poznamenáva, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu o tom, že zákonné ustanovenie §
92 ods. 8 zákona o bankách sa nemá použiť v prejednávanej veci, nakoľko zmluvná úprava banky

a žalovaných obsiahnutá v bode 19.16 Všeobecných obchodných podmienok upravuje oprávnenie
banky postúpiť pohľadávku, a to odchýlne od zákonnej úpravy. Súd je toho názoru, že dojednanie vo
Všeobecných obchodných podmienkach banky obchádza zákon a zhoršuje postavenie spotrebiteľa, t.j.
žalovaných. Zákonným ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách sa sledovalo sprísnenie postúpenia
bankovejpohľadávkyscieľomumožniťdlžníkoviporušujúcemuzmluvnépodmienkyúveruvprimeranom

čase vykonať nápravu a zotrvať vo vzťahu s bankou. Preto súd má za to, že zmluvné dojednanie
obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach je v neprospech spotrebiteľa a banka bez
ohľadu na toto zmluvné dojednanie pri postúpení pohľadávky je povinná dodržať zákonom ustanovené
podmienky. Súd konštatuje, že bez splnenia podmienok uvedených v § 92 ods. 8 prvej vety zákona o
bankách k postúpeniu pohľadávky nesmie prísť.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní boli v konaní úspešní v

celom rozsahu, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovaným
preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.