Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/186/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815219940
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3815219940.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore v spore žalobkyne R., zastúpenej F. proti
žalovaným1/Z.a2/Z.,zaúčastiintervenientovpoprižalobkyni1/B.zastúpenéhoA.a2/A.,oneplatnosť
kúpnopredajnej zmluvy, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo
dňa 21. februára 2017, č. k. 4C/398/2015-198, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Intervenientovi 1/ popri žalobkyni p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným
1/ a 2/.

Intervenientovi 2/ popri žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 21. februára 2017, č. k. 4C/398/2015-198 súd prvej inštancie zamietol žalobu
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovanými ako
kupujúcimidatovanejdňa04.04.2013,č.Nktorejpredmetombolioznačenénehnuteľnostivkatastrálnom
území L., zapísané v listoch vlastníctva č. XXXX, XXX, XXXX a XXXX vrátane rodinného domu súpisné
č. XX. Zároveň určil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území L., zapísaných

v listoch vlastníctva č. XXXX, XXX, XXXX a XXXX označených číslami vo výrokovej časti rozsudku.
Rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, intervenient 1/ nemá právo
proti žalovaným na náhradu trov konania, štát má nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v
rozsahu 100%, žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok zo žaloby
vo výške 99,50 eur, ktorú sumu sú povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že vo veci vykonal všetky
dôkazy navrhnuté stranami s výnimkou dôkazu navrhovaného žalovanými správou zo psychologického

vyšetrenia žalobkyne pre potreby L. H. S. nachádzajúcu sa v jej zdravotnej dokumentácii Súd tento
dôkaz nevykonal, pretože ho nepovažoval za relevantný pre toto konanie vzhľadom na nesporné
tvrdenia strán, že v čase, kedy mala byť uzatvorená kúpna zmluva, t.j. dňa 04.04.2013, resp. 05.04.2013,
psychický stav žalobkyne bol v poriadku, a teda v danom čase žalobkyňa mala spôsobilosť na právne
úkony a nekonala v duševnej poruche, ktorá by ju na tento právny úkon robila neschopnou. V konaní
zistil, že žalobkyňa má M. synov, B. U. a A. U. (intervenienti 1/ a 2/) a dcéru Z.. T. 1/ je synom A.

U., teda vnukom žalobkyne, žalovaná 2/ je manželkou žalovaného 1/. Žalobkyňa už v žalobe tvrdila,
že žiadnu kúpu alebo predaj domovej nehnuteľnosti č. XX nerealizovala, že nemá vedomosť, že by
vedome kúpnopredajnú zmluvu týkajúcu sa domovej nehnuteľnosti č. XX v L. podpísala a že by zapredaj domovej nehnuteľnosti dostala nejaké peniaze. Tieto tvrdené skutočnosti potvrdila aj pri svojom
výsluchu. Tvrdenia žalovaných boli v rozpore s tvrdeniami žalobkyne, keď žalovaní tvrdili, že žalobkyňa
navrhla uzavretie kúpnej zmluvy, že žalobkyňa o kúpnej zmluve vedela, pred podpisom zmluvy si ju

prečítala, že predmetnú zmluvu podpísala a podpis do osvedčovacej knihy vykonala v dome L. č. XX,
že žalobkyňa chcela uzavrieť kúpnu zmluvu a že ona navrhla kúpnu cenu 1,- eur, že predmetnú zmluvu
si prečítala za prítomnosti pána T., pani S. a pani N.. Na druhej strane žalovaný 1/ potvrdil, že žalobkyňa
podpisovala aj listiny do L. a že pri ich podpisovaní bol prítomný P.. T., nie však v ten istý deň. Svedkovia,
ktorí podľa žalovaných mali potvrdiť, že žalobkyňa podpísala kúpnu zmluvu pri plnom vedomí vypovedali

odlišne. Súd prvej inštancie tvrdenie svedka P.. T., že videl žalobkyňu niečo písať (svedkyňa K. N. tvrdila,
že zo žiadneho miesta v kuchyni nemožno vidieť na miesto v izbe, na ktorom sa žalobkyňa nachádzala),
nepovažoval za pravdivé vzhľadom na rozmiestnenie kuchyne a izby v dome žalovaných tak, že tieto
miestnosti sú oproti sebe a medzi nimi je chodba v dĺžke 4 metre. Títo žalovanými označení svedkovia
nepotvrdili tvrdenia žalovaných, že žalobkyňa si čítala predmetnú zmluvu za prítomnosti P.. T., pani S.
a K. N., keď P.. T. nemohol byť pri podpisovaní predmetnej kúpnej zmluvy, pretože bol po celý čas

v kuchyni a K. N. tvrdila, že pri podpisovaní kúpnej zmluvy žalobkyňou prítomná nebola. Svedkovia
tak neodstránili rozpory v tvrdení žalobkyne a žalovaných. Nepriamym dôkazom toho, že na strane
žalobkyne absentoval prejav vôle uzatvoriť kúpnu či darovaciu zmluvu sú tieto skutočnosti: nesporné
je, že žalobkyňa aj po smrti svojho manžela naďalej zostala bývať v dome č. XX v L.. V
dome č. XX v L. má evidovaný trvalý pobyt od XX.XX.XXXX doteraz. Po úraze zo dňa 26.02.2013 a

po prepustení z hospitalizácie bola prevezená do domu žalovaných č. XX v L.. Z tohto rodinného domu
č. XX odchádzala dňa 22.05.2013 do L. H. S.. V období od príchodu žalobkyne z H.
C. do domu žalovaných č. XX do odchodu žalobkyne do L. bola uzatvorená predmetná kúpna zmluva
(datovaná 04.04.2013, podpisovaná 05.04.2013), ale tiež žalobkyňou podpisované listiny potrebné pre
jej umiestenie v L.. Podpisovanie týchto listín v hore uvedenom období potvrdila žalobkyňa i žalovaný 1/

a nevylúčil svedok P.. T.. Žalovaní neoponovali tvrdeniam žalobkyne, že v dome č. XX v L. má žalobkyňa
naďalej,ajpoumiestnenívL.svojeosobnéveci,kompletnézariadeniedomu,domácnosť.Skutočnosťou
je tiež, že žalovaní napriek tomu, že na základe predmetnej kúpnej zmluvy sa stali bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností v príslušnom podiele, nevstúpili do užívania predmetného
rodinného domu a po odchode žalobkyne do L. udržiavali nehnuteľnosti len rok (kosenie). Preukázanou

skutočnosťou tiež je, že žalobkyňa je doposiaľ vedená ako odberateľka energií a služieb spojených s
užívaním predmetného rodinného domu a uhrádza platby s tým spojené, žalovaní nevykonali zmenu
v osobe odberateľa energií na svoje meno. Pri zhodnotení každého vykonaného dôkazu jednotlivo a v
ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na to, čo vyšlo počas konania najavo, súd prvej inštancie dospel
k záveru, že v prípade kúpnej zmluvy datovanej 04.04.2013 nedošlo k prejavu vôle žalobkyne takúto

kúpnu zmluvu uzatvoriť. Z tohto vyplýva, že právny úkon zo strany žalobkyne nebol urobený, a teda
nemôžu tak nastať právne následky, ktoré sa kúpnou zmluvou zamýšľali. Podľa názoru súdu na základe
vykonaného dokazovania, i keď tu existuje kúpna zmluva datovaná 04.04.2013 s podpisom žalobkyne
nielen na kúpnej zmluve, ale aj v osvedčovacej knihe, nemožno jednoznačne uzavrieť, že tu bol na
strane žalobkyne (vzhľadom na jej tvrdenia, ktoré žalovanými neboli jednoznačne vyvrátené) prejav vôle

nakladať so svojimi nehnuteľnosťami. Ak teda tu nebol prejav vôle žalobkyne predať svoje podiely u
predmetných nehnuteľností, potom predmetnú kúpnu zmluvu treba považovať za neplatnú podľa § 34
Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to pre nedostatok vôle na
strane žalobkyne. Keďže nedošlo platne k prevodu vlastníckeho práva zo žalobkyne na žalovaných,
súd určil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností v príslušnom podiele tak ako sú uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia. Okrem toho uviedol, že vzhľadom na výšku kúpnej ceny, ktorá je len symbolická
v porovnaní s predpokladanou trhovou cenou predmetných nehnuteľností (obe strany
sa zhodli, že predmet kúpnej zmluvy zodpovedá vyššej cene ako 1 euro), je predmetná kúpna zmluva
simulovaným právnym úkonom, ktorým sa zastiera iný právny úkon, a to darovacia zmluva. O nároku
na náhradu trov konania strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Obe strany mali vo veci úspech

len čiastočný, navyše žiadna zo strán si neuplatnila náhradu trov konania, súd preto rozhodol, že žiadna
z nich nemá právo na náhradu trov konania.

2.Protitomutorozsudkudovýroku,ktorýmsúdurčil,žežalobkyňajevlastníčkounehnuteľností,ktoréboli
predmetom kúpnej zmluvy uzavretej dňa 04.04.2013 a proti výroku, ktorým súd spoločne a nerozdielne

uložil zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 99,50 eur, podali žalovaní 1/ a 2/ včas odvolanie.
Navrhli, aby odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne v
celom rozsahu alebo podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP v napadnutých výrokoch rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie. Namietali, že žalobkyňa zmluvu podpísala v plnom vedomí. Žiadali odoklad o psych. vyšetrení, ktoré žalobkyňa absolvovala v období 4/2013 - 5/2013 na zistenie, či v nej
je zmienka o tejto kúpno-predaj. zmluve. Žiadali aj o grafologické „vyšetrenie“. Na výzvu súdu doplnili
odvolanie o označenie rozsahu, v ktorom rozsudok napadajú. V doplnení uviedli, že uplatňujú dôvod

podľa § 365 ods. 3 písm. e/ CSP, teda že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, a dôvod podľa § 365 ods. 3 písm. h/ CSP, teda že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že žalobkyňa bola v čase
podpísania zmluvy plne spôsobilá na právne úkony, že vedela posúdiť dôsledky svojho konania a plne si
uvedomovala aj obsah zmluvy, ktorú podpisovala. Ak si nepamätá na podpisovanie, je pravdepodobné,

že sa nemusí pamätať ani na to, či chcela nehnuteľnosti prevádzať. K dojednaniu kúpnej ceny uviedli, že
Občiansky zákonník neurčuje spôsob, akým má byť stanovená kúpna cena, čo znamená, že jej výška je
výsledkom dohody zmluvných strán. Takto stanovená cena zohľadňovala pomoc a starostlivosť, ktorú jej
poskytovali pred uzavretím zmluvy. Žalobkyňa previedla nehnuteľnosti do ich vlastníctva z vlastnej vôle
a v čase podpisovania zmluvy to aj ona vnímala ako prejav vďaky za starostlivosť. Následne, keď sa jej
synovia dozvedeli o tomto úkone, vyvíjali na ňu nátlak, následkom čoho bola podaná žaloba. Nedostatok

prejavu vôle žalobkyne nebol pri podpisovaní kúpnej zmluvy, ale práve naopak žalobkyňa nemala vôľu
podávať žalobu a jej konanie bolo výsledkom manipulácie zo strany jej synov a F. T., ktorá ju pred súdom
zastupovala. Vytýkali, že súd sa nezaoberal tým, prečo tvrdila, že podpis nie je jej a neoboznamoval sa
ani s jej súčasným zdravotným stavom.

3. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa. Žiadala odvolací súd, aby potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne
správny.Uviedla,žeodvolaniežalovanýchobsahujenávrhynadokazovanieatvrdeniažalovaných,ktoré
sú v odvolaní úplne nové, mali byť pred vyhlásením samotného rozsudku uplatnené už pred súdom prvej
inštancie,doslovaichpovažujezaúčelové,vymyslenédodatočne.Vosvojejvýpovedipoprela,žebybola
vedome uzavrela kúpnu zmluvu. Pri jej výpovedi boli prítomní obaja žalovaní, ktorí nemali žiadne otázky

na žalobkyňu. Stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, keď výpoveď svedka T. bola označená za
lživú, už pred výsluchom tohto svedka obaja intervenienti vyjadrili pochybnosť o dôveryhodnosti svedka.

4. Intervenient 1/ popri žalobkyni sa k odvolaniu vyjadril a uviedol, že opätovné psychologické vyšetrenie,
ani grafologické znalecké dokazovanie žalovaní pred súdom prvej inštancie nenavrhovali. Mohli by ich

síce uplatniť v rámci odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 3 písm. g/ CSP, avšak len za podmienok
upravených v ust. § 366 CSP, ktoré však u žalovaných nie sú splnené, a preto tento odvolací dôvod
neprichádza do úvahy. V doplnení svojho odvolania už žalovaní konkretizujú odvolacie dôvody, a to
dôvod podľa § 365 ods. 3 písm. e/ CSP, teda že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a dôvod podľa § 365 ods. 3 písm. h/ CSP, teda že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvoinštančný súd
nemal dôvod vykonávať ako dôkaz správu o psychologickom vyšetrení žalobkyne pred jej nástupom
do L., nakoľko žiadna zo strán nespochybňovala jej spôsobilosť na uzatvorenie spornej zmluvy. Okrem
toho, žalovaní až v podanom odvolaní začali naznačovať, že v predmetnej správe by mohla byť zmienka
o uzatvorenej zmluve. V priebehu prvoinštančného konania takúto skutočnosť netvrdili a intervenientovi

1/, ani nie je zrejmé, prečo by sa v správe zo psychologického vyšetrenia vykonávaného v súvislosti
s nástupom do L. malo uvádzať uzatvorenie kúpnopredajnej zmluvy. Odvolací dôvod § 365 ods. 3
písm. h/ CSP, teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, žalovaní uplatnili až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, teda oneskorene, a preto sa ním
odvolacísúdnemôžezaoberať.Podľanázoruintervenientajeprevodspoluvlastníckychpodielovktakým

nehnuteľnostiam, ako rodinný dom, v ktorom žalobkyňa bývala, ako aj k pozemkom v pozemkovom
spoločenstve, natoľko závažným právnym úkonom, že ak by ho žalobkyňa vedome urobila, tak by sa
naň po X rokoch musela pamätať. Žalobkyňa sa jednoznačne vyjadrila, že nehnuteľnosti nemala
nikdy v úmysle previesť na žalovaných, ani na iné osoby, že žiadnu kúpnopredajnú zmluvu nemá, a
ani žiadnu takú zmluvu nepodpisovala. Uznala, že žalovaní jej pomáhali, keď bývala v L., avšak brala

to tak, že je ich rodina a nemyslí si, že by im bola za to niečo dlžná. V odvolaní žalovaní tvrdia, že
žalobu na určenie neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy podávala žalobkyňa pod tlakom a nie z vlastnej
vôle. Ide o nové tvrdenie, ktoré žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie neuvádzali a nie je možné
ho v odvolacom konaní použiť ako prostriedok procesnej obrany. V tejto súvislosti poukazuje na to, že
obaja žalovaní boli osobne prítomní pri výsluchu žalobkyne v L., pričom jej nepoložili jedinú otázku. Mali

možnosť spýtať sa jej, prečo podávala žalobu, či na ňu niekto vyvíjal nátlak, mali možnosť pokúsiť sa jej
výsluchom preukázať svoje tvrdenia, čo však neurobili. Súd dospel na základe vykonaného dokazovania
k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a konanie nemá ani žiadnu inú vadu,ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dôvody odvolania uvádzané žalovanými
teda nie sú dané.

5. Intervenient 2/ uviedol, že odvolanie žalovaných považuje za právne nedôvodné a žiadal odvolací
súd, aby potvrdil správnosť napadnutého rozsudku.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej
časti potrebné podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

7. Na základe preskúmania napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým
záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo posúdil.

8. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa už v
odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného
odvolania, ktoré dôvody odvolatelia prezentovali už počas konania pred súdom prvej inštancie.

9. Z obsahu odvolania je zrejmé, že odvolatelia namietajú skutkové vady rozhodnutia, vytýkajú súdu
prvej inštancie nesprávne vytvorený skutkový základ z dôvodu nesprávneho hodnotenia dôkazov a to v
skutkovom zistení, že žalobkyňa nemala vôľu uzavrieť dotknutú zmluvu.

10. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces prebiehajúci v mysli sudcu. Preto na účel

zabezpečenia jeho kontrolovateľnosti vyžaduje zákon v § 220 ods. 2 C.s.p., aby všeobecný súd v
odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

11. Súd prvej inštancie sa uvedeným zákonným príkazom riadil, v odôvodnení napadnutého rozsudku

podrobne popísal tvrdenia a dôkazy, z ktorých vychádzal, popísal, čo vyšlo v konaní najavo a svoje
úvahy, ktoré ho viedli ku skutkovým zisteniam. Odvolací súd nezistil v jeho hodnotiacich úvahách žiaden
nedostatok. K jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd uvádza:

12. Súd prvej inštancie už v napadnutom rozsudku uviedol, prečo nevykonal dôkaz správou zo

psychologického vyšetrenia žalobkyne pre potreby L. H. S., ktorú požadovali pred súdom prvej inštancie
vykonaťžalovanízaúčelompreukázania,žežalobkyňauzavrelazmluvupriplnomvedomía spôsobilosti
na právne úkony. Tieto skutočnosti (spôsobilosť žalobkyne na právne úkony a jej orientácia v čase a
priestore v rozhodnom období) však neboli medzi stranami sporné. Žalobkyňa netvrdila (ani žalobu
neodôvodňovala), že by v čase podpisu zmluvy u nej absentovala rozumovo- intelektuálna stránka,

a preto nebola schopná rozpoznať následky svojho konania alebo vôľová vyspelosť, a preto nebola
schopná ovládať svoje konanie. Žalobkyňa netvrdila, že by konala v duševnej poruche. Preto túto
skutočnosť nebolo potrebné dokazovať, a dôkaz požadovaný za týmto účelom (správa) bol zbytočný a
nehospodárny. Až v odvolaní žalovaní tvrdia, že sa týmto dôkazom majú preukázať nové skutočnosti a
naznačujú, že v predmetnej správe by mohla byť zmienka o uzatvorenej zmluve. Porovnaním obsahu

spisu súdu prvej inštancie a odvolania odvolací súd zistil, že žalovaní uvedené skutočnosti neoznačili na
súde prvej inštancie. Tieto skutočnosti označuje po prvýkrát až v odvolaní. Ide teda o „nové skutočnosti“,
pre ktorých oprávnené uplatnenie v odvolacom konaní platia zákazy resp. obmedzenia definované v §
366 C.s.p. V tomto prípade však „použitie nových skutočností“ v odvolacom konaní je zakázané. Zákon
ukladá stranám povinnosť tvrdiť pred súdom prvej inštancie všetky v tom čase existujúce pre vec právne

významné skutočnosti a označiť všetky v tom čase dostupné dôkazy spôsobilé ich preukázať. Strany
nesú procesnú zodpovednosť, ak uvedené povinnosti nesplnia (bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné).

13. Odvolací súd súhlasí s posúdením súdu prvej inštancie, pokiaľ dospel k záveru o neplatnosti
zmluvy z dôvodu nedostatku vôle. Odvolací súd dopĺňa, že dané skutkové zistenia možno subsumovať

pod špecifický prípad vadnosti vôle, a to pod skutkovú podstatu omylu vo vôli podľa § 49a
Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa nechcela previesť
označené nehnuteľnosti na žalovaných 1/ a 2/ a za tým účelom uzavrieť kúpnu zmluvu, ale chcela
dosiahnuť umiestnenie v centre sociálnej starostlivosti (kde krátko potom skutočne umiestnená bola).„Papiere“ podpisovala v domnienke, že sa jedná o žiadosť resp. podklady potrebné k umiestneniu v
centre. Podpisovaný právny úkon si zrejme dôkladne neprečítala, pretože dôverovala žalovaným 1/ a
2/, ktorí sa o ňou v tom čase po úraze a hospitalizácii v nemocnici starali a prechovávali vo svojom

dome, kde došlo k podpisu kúpnej zmluvy a vybavovali jej záležitosti ohľadne centra. Omyl v jej vôli
vyvolala aj prítomnosť svedka P.. T. (rodinného priateľa žalovaných), ktorého žalobkyňa označovala
ako „z E. starosta“ a ktorý podľa nej mal zabezpečiť jej umiestnenie v centre. Zároveň podľa názoru
súdu zo zistených skutočností vyplýva, že šlo o omyl, ktorý musel byť druhej strane (žalovaným 1/ a 2/)
známy a že šlo o omyl v rozhodujúcej skutočnosti, a to o omyl v podstate (povahe) právneho úkonu

(omyl in negotio). Vzhľadom na okolnosti prípadu (žalobkyňa ako staršia osoba po úraze v tom čase
odkázaná na pomoc žalovaných 1/ a 2/ s naliehavou potrebou umiestnenia v centre sociálnych služieb,
podpis dokladov za prítomnosti starostu zastupujúceho verejnú moc a zároveň priateľa žalovaných 1/
a 2/) šlo o tzv. ospravedlniteľný omyl žalobkyne. Totiž, ak by žalobkyni bola povaha právneho úkonu
správne, pravdivo a náležite známa (kúpna zmluva), nebola by právny úkon učinila (nebola by podpísala
a uzavrela kúpnu zmluvu). O tejto skutočnosti svedčí následné správanie žalobkyne, ktorá s rodinným

domom naďalej ako s vlastným nakladala (platila za služby spojené s jeho užívaním).
Omyl konajúceho má za následok neplatnosť právneho úkonu. Neplatnosti kúpnej zmluvy sa žalobkyňa
dovolala, ako vyžaduje § 40a Občianskeho zákonníka, v lehote troch rokov.

14. Na tomto skutkovom a právnom závere nemôže nič zmeniť ani žalovanými požadovaný dôkaz

grafológom. Súd prvej inštancie skonštatoval v odseku 53 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že
predmetná kúpna zmluva obsahuje podpis žalobkyne, pričom vlastnoručný podpis žalobkyne na
predmetnej kúpnej zmluve osvedčila pracovníčka Obecného úradu E. a odvolací súd túto skutočnosť
prevzal ako správne zistenú. Preto dôkaz grafológom je zbytočný. Žalovaní uvedený dôkaz navrhli až v
odvolacom konaní (na súde prvej inštancie ho žiadala žalobkyňa). Ide teda o „nový dôkaz“, pre ktorého

oprávnené uplatnenie v odvolacom konaní platia zákazy resp. obmedzenia definované v § 366 C.s.p.
V tomto prípade však „použitie nových dôkazov“ v odvolacom konaní je zakázané.

15. Žalovanými uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej časti potvrdiť.

16. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o povinnosti žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie súdneho
poplatku zo žaloby, ktorú namietanú nesprávnosť výroku osobitne žalovaní neodôvodňovali.

17. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom
konaní úspešná, a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto

odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalobkyne v
zmysle § 251 C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Z rovnakých dôvodov rozhodol aj v prípade intervenienta 2/. O výške náhrady trov odvolacieho konania
právne zastúpeného intervenienta 1/ rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

20. Odvolací súd na záver dodáva, že do spisu bolo dňa 07.05.2018 vložené faxové podanie s prílohami
Z.U.,ktorániejestranousporu.Vychádzajúcz§125C.s.p.písomnépodanievcivilnomsúdnomprocese
nie je možné uskutočniť telefaxom. Odvolací súd preto na uvedené podanie Z. U. neprihliadal a nepriznal
mu žiadne procesné účinky.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).