Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117218318
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117218318.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: Q. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/XX, S., zastúpený: JUDr. Juraj Gavalec, advokát, T. Tekela
23, Trnava, proti žalovanej: Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, Lamačská cesta 3/A, 841
04 Bratislava, o návrhu žalovanej na prerušenie konania, o zaplatenie sumy 40.307,47 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovanej na prerušenie konania sa z a m i e t a .

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 40.307,47 eura spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5% ročne zo sumy 40.307,47 eura od 10.08.2017 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

IV. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.07.2017, doručenou súdu dňa 25.07.2017, domáhal od žalovanej
zaplatenia sumy 40.307,47 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 40.307,47

eura od 18.08.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 13C/126/2010-267 zo
dňa 01.10.2014 spolu s dopĺňacím rozsudkom č.k. 13C/126/2010-292 zo dňa 12.11.2014 boli žalobca
a žalovaná zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, S., sumu
40.000,- eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a sumu 307,47 eura ako náhradu škody. Krajský súd v
Trnave rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil rozsudkom č.k. 24Co/368/2015-311 zo dňa 01.07.2015.

Vyššie uvedene rozhodnutie súdu vychádza zo skutočnosti, že žalobca pri dopravnej nehode v S. dňa
XX.XX.XXXX zavinil smrť Y. O., nar. XX.XX.XXXX, manželky G. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v dôsledku
zranení pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX zomrela. V súvislosti s touto dopravnou nehodou
bol žalobca uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák. rozsudkom Okresného
súdu Trnava č.k. 4T/80/2010-273 zo dňa 30.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.02.2012.
V čase dopravnej nehody mal žalobca uzatvorenú so žalovanou poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX -
zmluvuopoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla,naktoromzavinil

dopravnú nehodu, z ktorej vznikol následok krytý poistením, teda poistná udalosť zo dňa XX.XX.XXXX.
Keďže rozsudkom bol žalobca (a zároveň aj žalovaná) zaviazaný zaplatiť poškodenému celkom sumu
40.307,47 eura a žalobca (pozn. súdu - zrejme žalovaná) je povinný túto sumu na základe poistného
zmluvného vzťahu uhradiť, podáva žalobca túto žalobu. Žalobca upozorňuje, že takúto povinnosť súduložil aj žalovanej, ktorá ju však odmieta rešpektovať. Rozsudky súdov podrobne odôvodňujú aj dôvody,
pre ktoré súdy v rozsudkoch urobili právny záver, že ide o plnenie z poistnej zmluvy, na ktoré žalobca
odkazuje. Žalobca vyzval žalovanú na plnenie, na zaplatenie sumy 40.307,47 eura, výzva bola žalovanej

doručená dňa 17.08.2015, pričom žalovaná oznámila žalobcovi listom zo dňa 19.08.2015, že túto sumu
40.307,47 eura neuhradí. Od dátumu doručenia výzvy žalobcu žalovanej sa odvíja aj čas uplatnenia
úroku z omeškania. Následne bola táto suma vymožená Exekútorským úradom P.. A. P., N. XX, W. pod
č.k. EX 174/2015 od žalobcu. Ako dôkazy žalobca označil a predložil rozsudok Okresného súdu Trnava
č.k. 4T/80/2010-273 zo dňa 30.06.2011, rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 13C/126/2010-267 zo

dňa 01.10.2014, dopĺňací rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 13C/126/2010-292 zo dňa 12.11.2014,
rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/368/2015-311 zo dňa 01.07.2015, Vyjadrenie k výzve
na uhradenie nárokov žalobcu zo dňa 19.08.2015. Žalobca tiež navrhol doplniť dokazovanie poistnou
zmluvou vyžiadanou od žalovanej, ako aj dopytom na súdnu exekútorku ohľadom vymožených súm od
žalobcu.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní zo dňa 14.08.2017, kde uviedla, že súdy jej predmetnými
rozhodnutiami uložili povinnosť nahradiť z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „PZP“) náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
pozostalému po obeti dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou vozidla, na ktorého prevádzku sa
vzťahuje uzavreté PZP, a to na základe záveru, že v zmysle eurokonformného výkladu ustanovení

§ 4 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, PZP pokrýva aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej pozostalým
obetí usmrtených pri dopravnej nehode. V skutkovo identickom súdnom spore, kde je žalovaným
taktiež Generali Poisťovna, a. s., podala dovolanie na Najvyšší súd SR. Najvyšší súd SR uznesením
sp. zn. 8 Cdo 1361/2015 rozhodol, že senát 8 C Najvyššieho súdu Slovenskej republiky predkladá

vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podstata
konania pred veľkým senátom spočíva v posúdení otázky, či je normatívne prípustná taká interpretácia
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorej možno nemajetkovú ujmu
podľa ust. § 13 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník zahrnúť pod škodu na zdraví, a s tým
súvisiaca pasívna legitimácia poisťovne v súdnom konaní. Kým senáty 4 C a 3 C Najvyššieho súdu

v rozhodnutiach sp.zn. 4 Cdo 168/2009 a 3 Cdo 301/2012 odpovedali na túto otázku v uvedených
rozhodnutiach negatívne, senát 8 C Najvyššieho súdu sa v danom prípade s ich názormi nestotožňuje.
Vo svojom uznesení 8 Cdo 1361/2015 dospel k odlišnému právnemu názoru a z tohto dôvodu postúpil
vec veľkému senátu, sp. zn. 1 VCdo 3/2017. Na základe uvedeného žalovaná zastáva názor, že
v súdnom konaní sp. zn. 1 VCdo 3/2017 sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie

konajúceho súdu, preto žalovaná navrhuje súdu, aby v súlade s ustanovením § 164 Civilného sporového
poriadku prerušil konanie do skončenia súdneho konania sp. zn. 1 VCdo 3/2017. Na pojednávaní
žalovaná uviedla, že nemajetková ujma nie je povinným zmluvným poistením, preto má za to, že nie je
možné zo strany žalovanej vyhovieť uplatňovanému nároku, a preto navrhla súdu, aby žalobu v celom
rozsahu zamietol.

4. Podľa § 162 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP“), súd konanie
preruší, ak
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych

predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania,
c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

5. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

6. Ustanovenie § 164 CSP upravuje dôvod tzv. fakultatívneho prerušenia konania, z čoho vyplýva, že
súd potrebu prerušenia konania zváži, pričom nie je povinný konanie prerušiť tak ako pri dôvodoch
tzv. obligatórneho prerušenia konania podľa § 162 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní sa, či konanie podľa
§ 164 CSP preruší alebo nie, musí súd prihliadať aj na zásadu hospodárnosti konania a na právona prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto by nemal prerušiť konanie podľa citovaného
ustanovenia,aknepredpokladá,ževyriešenieotázkyvinomkonaníbudemaťpredanékonaniezásadný
význam.

7. Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú
viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.

8. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je

v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

9. V zmysle uvedeného je zrejmé, že žiaden právny predpis výslovne neukladá všeobecnému súdu
povinnosť byť viazaný akýmkoľvek rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo vydané v inej veci,
teda nad rámec viazanosti jeho právnym názorom v rámci opravného konania.

10. Súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že nie je dôvodné prerušiť konanie sp.zn.
11C/66/2017 z dôvodu konania prebiehajúceho pred Najvyšším súdom SR pod sp.zn. 1 VCdo 3/2017,
nakoľko rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v inej veci nie je pre rozhodnutie súdu v konaní sp.zn.
11C/66/2017 záväzné (čl. 144 ods. 1 ÚSR), súd je otázku riešenú pred najvyšším súdom oprávnený
v konaní posúdiť sám, keď zároveň prerušenie konania by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti

konania. Predovšetkým však súd poukazuje na skutočnosť, že z uznesenia sp.zn. 1VCdo/3/2017 zo dňa
04.10.2017, verejne dostupného na internete, vyplýva, že dovolacie konanie bolo z dôvodu späťvzatia
dovolania zastavené.

11. Keďže nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa navrhovaného ustanovenia § 164 CSP, pričom

súd nezistil dôvody na prerušenie konania ani podľa ustanovenia § 162 ods. 1 CSP, návrh žalovanej na
prerušenie konania vo výroku I. tohto rozhodnutia zamietol.

12. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, vrátane
listinných dôkazov vyžiadaných na návrh žalobcu (Poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, e-mailom

súdnej exekútorky zo dňa XX.XX.XXXX, prehľadom vymožených čiastok na č.l. 86), keď pojednával v
neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

13. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 4T/80/2010-273 zo dňa 30.06.2011 (č.l. 4) v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 6To/57/2011, bol žalobca uznaný vinným z prečinu usmrtenia

podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, keď ako vodič osobného motorového vozidla zn. F. XXX
ev.č..XXX CZ zavinil dňa XX.XX.XXXX dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k usmrteniu poškodenej Y. O..
Z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 99) vyplýva, že v čase dopravnej nehody
mal žalobca s právnym predchodcom žalovanej (Česká poisťovňa - Slovensko, akciová spoločnosť,
pričom žalovaná je od 01.10.2008 jej právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia) uzatvorenú zmluvu o

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. F. XXX ev.č. S.XXX
CZ. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 13C/126/2010-267 zo dňa 01.10.2014 (č.l. 15) v spojení
s dopĺňacím rozsudkom č.k. 13C/126/2010-292 zo dňa 12.11.2014 (č.l. 48) boli žalobca a žalovaná
zaviazaní povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, S., sumu
40.000,- eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a sumu 307,47 eura ako náhradu škody. Uvedený rozsudok

bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/368/2015-311 zo dňa 01.07.2015 (č.l. 51).
Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 40.307,47 eura, na ktorú výzvu žalovaná listom zo dňa
19.08.2015 (č.l. 72) uviedla, že priznané nároky neuhradí. Súdny exekútor P.. A. W. (predtým P.) vymohla
v exekučnom konaní od žalobcu dňa 03.12.2015 sumu 35.619,24 eura, dňa 31.12.2015 sumu 2.906,64
eura, dňa 05.02.2016 sumu 43,39 eura, dňa 11.02.2016 sumu 10.000,- eur a dňa 12.02.2016 sumu

46,43 eura, t.j. spolu sumu 48.616,- eur (prehľad na č.l. 86).14. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

15. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;

môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.

17. Podľa § 52 ods. 1 až 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia poistnej zmluvy), spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. (1) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (2) Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. (3)

18. Podľa § 822 OZ, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej
udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

19. Podľa § 823 OZ, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti

poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „ZoPZP“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje
na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej

zmluve.

21. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov
pri usmrtení.

22. Podľa § 4 ods. 4 ZoPZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné
plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 15 ods. 1 ZoPZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

24. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,

občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

25. Podľa § 13 ods. 1 až 3 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (1) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie

podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho
vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (2)
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo. (3)

26. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.27. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

30. Keďže právny vzťah založený poistnou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou
zmluvou(ideoodplatnúzmluvuupravenúvôsmejčastiOZazároveňoformulárovúzmluvu,žalovanápri
uzatváraní zmluvy vystupovala ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalobca vystupoval

ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti), išlo v tomto konaní o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy a súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, a teda o spotrebiteľský spor v zmysle §
290 CSP.

31. V konaní nebolo sporným, že obe strany sporu boli exekučným titulom - rozsudkom tunajšieho súdu
zaviazané zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi z konania sp.zn. 13C/126/2010 Ivanovi Káčerovi
náhradu nemajetkovej ujmy v sume 40.000,- eur a náhradu škody v sume 307,47 eura, a že žalobca
uvedené sumy uhradil v rámci exekučného konania. Sporným zostalo len posúdenie pasívnej vecnej
legitimácie žalovanej v konaní.

32. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože (aj s
poukazom na závery prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu v konaní sp.zn. 13C/126/2010)
je na mieste ten záver, že v zmysle eurokonformného výkladu ustanovenia § 4 ZoPZP, povinné
zmluvné poistenie pokrýva nielen náhradu škody spočívajúcej v primeraných nákladoch spojených s

pohrebom poškodenej v sume 149,28 eura, liečebných nákladoch v sume 100,09 eura a nákladoch na
smútočné ošatenie v sume 58,10 eura, spolu 307,47 eura, ale aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
pozostalému obeti usmrtenej pri dopravnej nehode v sume 40.000,- eur. Pasívna vecná legitimácia
žalovanej, ktorá je poisťovateľom žalobcu ako zodpovedného subjektu a jej povinnosť zaplatiť uvedenú
náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy jej vyplýva z ustanovenia § 15 ods. 1 ZoPZP. Žalovaná

preto bola povinná nahradiť žalobcovi z konania sp.zn. 13C/126/2010 z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody v sume 307,47
eura, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy v sume 40.000,- eur. Vo vzťahu k žalovanej ako poisťovni ide
o špecifické právo poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu - žalobcu, a to vo výške,
v akom za škodu zodpovedá poistený škodca, pričom predpokladom vzniku povinnosti poisťovateľa

plniť je preukázanie zodpovednosti poisteného za škodu, ktorá poškodenému vznikla. Z poistenia
zodpovednosti má poistený právo vyplývajúce z ustanovenia § 4 ods. 4 ZoPZP, a síce aby poisťovateľ
za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa § 4 ods. 2 ZoPZP.

33. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je

krytá povinným zmluvným poistením, a teda neexistuje právny titul, na základe ktorého by mala žalovaná
plniť žalobcovi. Pasívna legitimácia žalovanej je daná tým, že táto je poisťovateľom žalobcu, a povinnosť
zaplatiť náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch jej vyplýva z ustanovenia § 15 v
spojení s ustanovením § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP, a to s prihliadnutím na účel tohto zákona a zmysel
uvedeného typu poistenia.

34. Pojem škoda, ktorý je použitý v zákone č. 381/2001 Z.z. je potrebné vykladať extenzívne, a to
v tom zmysle, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných
práv pozostalých, a síce do práva na súkromný a rodinný život spôsobený usmrtením blízkej osoby pri
prevádzke dopravných prostriedkov. Účelom poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou

dopravných prostriedkov je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou,
pričom je nepochybné, že usmrtenie pri dopravnej nehode je najzávažnejším dôsledkom tejto
udalosti. Súd je toho názoru, že ak usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu
zodpovednosť za škodu, ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostnýchpráv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia. Iba pri gramatickom výklade pojmu
„škoda“ v ustanovení § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP by sa strácal zmysel poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorových prostriedkov, ktorým je podľa názoru súdu pokryť z poistenia

náhradu ujmy v najširšom význame slova. Je tomu tak z dôvodu, že riziko vzniku škôd pri prevádzke
dopravných prostriedkov je veľmi vysoké a je v rozpore s účelom poistenia obmedzovať poistné plnenie
a prenášať ho na osoby povinne zmluvne poistené, ktoré v zásade takéto poistné plnenie ani nedokážu
ekonomicky zvládnuť a zároveň tak spôsobovať neistotu pozostalých, či bude prisúdená náhrada pri
insolventnosti zodpovedného subjektu vôbec vymožiteľná. V prípade neprijateľnosti týchto dôsledkov,

ktorá je podľa názoru súdu zreteľná, je potrebné vykladať pojem „škoda“ pre účely zákona č. 381/2001
Z.z. rozširujúco tak, že pod neho spadá aj náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv
pozostalých, a teda že aj táto náhrada je predmetom poistného krytia. Výklad právnych predpisov by sa
pritom nemal obmedzovať iba na gramatický výklad, ale je potrebné dbať aj na účel a zmysel právnych
predpisov, a preto súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho smie a musí
odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť. Súd pritom poukazuje

na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. 2221/07 z 19.03.2008, podľa ktorého „súd musí nielen rešpektovať
právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k výsledku spravodlivému. Inými slovami, právo
musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky
a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou
normou.“ S poukazom na uvedené sa súd nestotožňuje s rozhodnutím NS SR sp.zn. 4Cdo/168/2009 zo

dňa 20.04.2011, ale s odlišným stanovisko k nemu, ktoré pripojil JUDr. Rudolf Čirč.

35. Zároveň súd ako vnútroštátny orgán aplikácie práva sa má vždy usilovať o eurokonformný výklad
vnútroštátneho práva, teda výklad, ktorý je v súlade s komunitárnym právom, za účelom zabezpečenia
reálnehoúčinkusmernicebezohľadunato,čiustanoveniapoužitéprivýklademajúalebonemajúpriamy

účinok. Súd pritom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Haasová č. C-22/12
zo dňa 24.10.2013, v ktorom tento rozhodol, že článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla
1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok
1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov

členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005,
a článok 1 prvý odsek tretej smernice Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych
predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti
poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Nakoľko slovenské
vnútroštátne právo (§ 13 ods. 2 a 3 OZ) umožňuje rodinným príslušníkom obete dopravnej nehody
požadovať náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy, súd má za to, že náhrada tejto ujmy musí byť krytá

povinným poistením motorového vozidla. Európsky súdny dvor pritom v bode 56. rozsudku konštatoval,
že poškodené osoby sa pri svojom nároku opierajú o § 11 Občianskeho zákonníka, teda majú oporu
vo vnútroštátnom práve, keď zároveň v bode 57. rozsudku uviedol, že tento záver nemôže spochybniť
ani okolnosť predložená slovenskou vládou, podľa ktorej tieto paragrafy patria do tej časti českého i
slovenského Občianskeho zákonníka, ktorá sa týka zásahov do ochrany osobnosti a ktorá je v zmysle

týchto zákonníkov nezávislá od časti týkajúcej sa zodpovednosti za škodu v pravom zmysle slova. Ďalej
podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Drozdovs C-277/12, smernica rady 72/166/EHS
a smernica rady 84/5/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti

poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.

36. Vnútroštátnemu súdu pritom prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutiami Súdneho
dvora, pričom týmito rozhodnutiami sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré
bol podaný návrh s podobným problémom. Nakoľko zákon č. 381/2001 Z.z. bol výsledkom transpozície

smerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené teraz platnou Smernicou Európskeho parlamentu a
Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, je pri výklade pojmu
škoda pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. potrebné vychádzať z chápania pojmu „škoda“ v komunitárnompráve. Uvedená smernica síce nedefinuje pojem „škoda“, avšak z jej textu je zrejmé, že pod týmto
pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa slovné spojenie utrpenie „ujmy alebo
škody“, či používa termíny „akákoľvek ujma alebo škoda“ alebo „akákoľvek škoda“. Komunitárne právo

chápe škodu ako majetkovú, tak aj nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu považuje majetkovú škodu aj
nemajetkovú škodu (viď napr. rozsudok Súdneho dvora zo 6. mája 2010 vo veci C-63/09 Axel Walz proti
Clickair SA). Aj podľa právnej úpravy poistenia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel v smerniciach (smernica rady č. 72/166/EHS, smernica č. 90/232/EHS,
smernica č. 2000/26/ES) sú členské štáty povinné prijať všetky primerané opatrenia zabezpečujúce, aby

zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel bola pokrytá poistením s cieľom
ochrany poistených strán a potencionálnych obetí nehôd a aby akékoľvek ujmy v oblasti povinného
poistného krytia motorových vozidiel nezostali neuhradené.

37. Okrem vyššie uvedeného, extenzívny výklad pojmu škoda pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. je aj
ústavne konformný, pretože odstraňuje nerovnováhu medzi poistením pri pracovných úrazoch (§ 94

zák.č. 461/2003 Z.z.) a povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou
dopravných prostriedkov.

38. Súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že s použitím eurokonformného a ústavne
konformného výkladu pojmu „náhrada škody na zdraví“ v § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 a § 15 ods.

1 ZoPZP, ako aj s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah
do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel, sa v rámci náhrady škody
odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody ako poškodeným,
za ktorú možno priznať náhradu v peňažnej forme podľa § 13 ods. 2 a 3 OZ, a ktorú v širšom ponímaní

treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP. Náhrada nemajetkovej ujmy v
peniazoch podľa § 13 ods. 2 a 3 OZ preto podľa názoru súdu spadá do rozsahu povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa ZoPZP, a
preto je aj daná pasívna legitimácia žalovanej na náhradu tejto nemajetkovej ujmy, pričom vo vzťahu
k poisťovni ide o špecifické právo poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu vo výške a v

rozsahu v akom za škodu zodpovedá poistený škodca.

39. Nad rámec uvedeného dáva súd do pozornosti aj uznesenie ÚS SR č.k. III. ÚS 645/2015-30 zo dňa
16.12.2015, ktorým ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú sťažnosť obchodnej spoločnosti
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, ktorou namietala porušenie základného

práva vlastniť majetok, na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 4Co/658/2014-158 z 21.05.2015 (ktorým odvolací súd potvrdil prvostupňový
rozsudok zaväzujúci na plnenie náhrady nemajetkovej ujmy vzniknutej pozostalým z dopravnej nehody
aj poisťovňu). V odôvodnení ÚS SR skonštatoval, že „hoci Súdny dvor v rozsudku vo veci sp. zn.
C-22/12 z 24. októbra 2013 viackrát zdôraznil, že nie je oprávnený vykladať ustanovenia vnútroštátneho

práva, je zjavné, že ako vnútroštátne právo Českej republiky, tak aj vnútroštátne právo Slovenskej
republiky prostredníctvom konkrétnych ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 11 a § 13, pozn.) každého
z týchto štátov umožňuje blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravných nehodách priznať náhradu
nemajetkovej ujmy, ktorá má byť krytá z povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla.“

40. Podporne súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 MCdo 1/2016 zo dňa
31.07.2017, v ktorom dovolací súd uviedol, že „druhým (nech aj v C. s. p. výslovne neustanoveným)
dôvodom, pre ktorý v prejednávanej veci neprichádzalo do úvahy predloženie veci veľkému senátu,
bolo to, že v čase nasledujúcom po rozhodnutiach NS sp. zn. 4 Cdo 168/2009 a

3 Cdo 301/2012 a zároveň predchádzajúcom rozhodovaniu v prejednávanej veci spornú právnu
otázku riešil (a tiež vyriešil) ústavný súd. Ten nielenže už vo viacerých ním dosiaľ posudzovaných
veciach odmietol sťažnosti poisťovní, namietajúcich porušenie svojich základných práv rozhodnutiami
všeobecných súdov, ustaľujúcimi krytie aj nemajetkovej umy pozostalých poistením podľa ZoPZP, ale
dokonca pri rozhodovaní vo veci sťažovateľky totožnej s podnecovateľkou mimoriadneho dovolania

z prejednávanej veci v rámci odôvodnenia uznesenia z 11. októbra 2016 sp. zn. III. ÚS 666/2016
uzavrel (citované z uznesenia), že pojem „škoda“ použitý v zákone č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je ústavne
konformným spôsobom interpretovateľný extenzívne tak, že zahŕňa aj nemajetkovú (imateriálnu) ujmupodľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti, s cieľom maximálnej možnej miery
rešpektovania cieľov relevantnej únijnej regulácie. Takýto záver treba mimo akúkoľvek pochybnosť
považovať i za obraznú vnútroštátnu bodku v diskusii na témy 1/ krytia nárokov pozostalých po obetiach

dopravných nehôd na náhradu nemajetkovej ujmy povinným zmluvným poistením zodpovednosti
za škodu a 2/ tzv. pasívnej legitimácie povinných zmluvných poisťovní v konaniach o náhradu
nemajetkovej ujmy pred všeobecnými súdmi. ÚS nie je článkom sústavy všeobecných súdov
a nie je ani ďalšou (štvrtou) inštanciou, slúžiacou posudzovaniu námietok účastníkov súdnych
konanípredvšeobecnýmisúdmivočiprávnemuposúdeniuvecítakýmitosúdmi.Senátnajvyššiehosúdu,

povolaný k rozhodnutiu tentoraz prejednávanej veci, však za stavu vyslovenia sa už ústavným súdom
spôsobom opísaným pod 23. zhora považuje za nepredstaviteľné, aby tu ešte existoval priestor pre
opätovné zaoberanie sa príslušnou otázkou zo strany veľkého senátu najvyššieho súdu (v tomto prípade
inak bez ohľadu na čas začatia dovolacieho konania i prípadnú polemiku s názorom o neexistencii
povinnosti postúpiť vec veľkému senátu v konaniach začatých pred nadobudnutím účinnosti C. s. p.).
Pripustiť takýto priestor by totiž znamenalo nielen pripustiť možnosť rozhodnutia sa veľkého senátu aj po

vyslovení sa ÚS k problému pre ktorúkoľvek z oboch do úvahy prichádzajúcich alternatív (rozumej pre
odklon od skôr vysloveného názoru i pre zotrvanie na takomto skoršom názore), ale i logicky neželateľné
konzekvencie plynúce z pripustenia takejto možnosti rozhodovania (tu rozumej istú nadbytočnosť
reprodukovania už uzavretého ústavným súdom v prvom prípade a začiatok „vojny“ vrcholných
súdnych ustanovizní v tom druhom, ktorá by s najväčšou pravdepodobnosťou priniesla nielen riziko

nutnosti konečnej kapitulácie NS, ale i možný ďalší pokles dôvery v činnosť všeobecných súdov a
tým aj v právny štát ako taký).“ Okrem toho súd odkazuje napr. aj na rozhodnutia Krajského súdu v
Trnave č.k. 11Co/394/2014-545 zo dňa 29.06.2015, č.k. 24Co/368/2015-311 zo dňa 01.07.2015 a sp.zn.
11Co/116/2013 zo dňa 21.05.2014.

41. Keďže ako náhrada škody v sume 307,47 eura, tak aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v
sume40.000,-eur,súkrytépovinnýmzmluvnýmpoistenímvzmysle§4ods.2písm.a)ZoPZP,azároveň
tieto sumy vyplývajúce z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 13C/126/2010-267 zo dňa 01.10.2014
žalobca veriteľovi uhradil, má ako poistený voči žalovanej osobitné právo vyplývajúce z ustanovenia
§ 4 ods. 4 ZoPZP, aby mu plnenie nahradila. Hoci boli obe strany zaviazané na plnenie spoločne a

nerozdielne (s tým, že žalobca z konania sp.zn. 13C/126/2010 mal právo žiadať od ktoréhokoľvek z nich
plnenie, a to od každého z nich podľa iného právneho predpisu), vzájomné vyporiadanie medzi stranami
je záležitosťou iba medzi nimi a týka sa ich právneho vzťahu vyplývajúceho zo zákona o povinnom
zmluvnom poistení. Vnútorný vzťah medzi stranami sporu je pritom s poukazom na ustanovenia § 4
ZoPZPtaký,ževýlučnúpovinnosťplniťmážalovaná,atozpovinnéhozmluvnéhopoistenia.Spoukazom

na uvedené zaviazal súd žalovanú vo výroku II. zaplatiť žalobcovi sumu 40.307,47 eura.

42. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, má voči nej žalobca nárok
aj na úrok z omeškania. Keďže pri prejednávanom nároku nie je v právnom predpise ustanovený čas
plnenia, treba podľa § 563 OZ vychádzať z toho, že dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi prvý deň po

tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že žalobca sa stal
veriteľom žalovanej až po tom, čo plnil v zmysle exekučného titulu. V čase, keď žalobca vyzval žalovanú
na uhradenie sumy 40.307,47 eura dňa 17.08.2015, išlo o výzvu, aby žalovaná zaplatila uvedenú sumu
ich spoločnému veriteľovi v zmysle exekučného titulu, nie o výzvu, aby zaplatila sumu žalobcovi (keďže
od žalobcu v tom čase ešte nebola vymožená žiadna suma). Keďže žalovaná nebola preukázateľne

pred podaním žaloby vyzvaná na plnenie žalobcovi (t.j. po tom, čo žalobca plnil ich spoločnému
veriteľovi v zmysle exekučného titulu), súd uzavrel, že žalovaná bola na plnenie preukázateľne vyzvaná
až doručením žaloby prostredníctvom súdu dňa 08.08.2017. Žalovaná bola potom povinná plniť v
zmysle § 563 OZ nasledujúci deň po doručení žaloby, t.j. dňa 09.08.2017, pričom do omeškania sa
dostala nasledujúci deň, t.j. dňa 10.08.2017, od ktorého dňa do zaplatenia súd priznal žalobcovi úrok

z omeškania a vo zvyšnej časti žalobu v časti úroku z omeškania zamietol. Žalovaná sa dostala do
omeškania so sumou 40.307,47 eura dňa 10.08.2017, keď výška základnej úrokovej sadzby bola 0,00
%, žalobca tak má v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. popri dlžnej istine aj nárok na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% (5 + 0,00 %) ročne zo sumy 40.307,47 eura od 10.08.2017
do zaplatenia a vo zvyšku úroku z omeškania súd žalobu vo výroku III. zamietol.

43. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu v časti, v ktorej žalobca žiadal
zaplatenie sumy 40.307,47 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 40.307,47
eura od 10.08.2017 do zaplatenia, za dôvodnú, a preto jej vo výroku II. rozsudku vyhovel, a v časti, vktorej žiadal žalobca zaplatenie úroku z omeškania nad súdom priznaný rozsah za nedôvodnú, a preto
ju vo výroku III. zamietol.

44. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

45. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovanú, určil

súd žalovanej v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

46. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. (2)

49. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v celom rozsahu istiny úspešný z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu
100%.Tovkonečnomdôsledkuznamenánárokžalobcuvočižalovanejnanáhraduúčelnevynaložených

trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku. Pri
zamietnutí žaloby v časti úroku z omeškania súd na uvedené neprihliadal ako na smerodajné pri
určení výšky úspechu žalobcu, nakoľko príslušenstvo nebolo samostatným predmetom konania. Súd
pritom podporne poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoPr/2/2016-361 zo dňa
27.06.2016, v ktorom odvolací súd uviedol, že „súd prvej inštancie ... pochybil tiež v tom, že pri

posudzovaní úspechu a neúspechu vyčísloval výšku priznaných úrokov z omeškania ku dňu rozhodnutia
súdu, pričom pre takýto postup by bol dôvod len vtedy, ak by úroky z omeškania tvorili samostatný
predmet konania, ak sú však len príslušenstvom istiny, pri posudzovaní miery úspechu v konaní nie
je dôvod na úroky z omeškania prihliadať.“ O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté
v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m), n) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).