Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13Csp/96/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616215089
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6616215089.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: U. L., C.. XX.XX.XXXX, D. S.

Č. XX, XXX XX Č.X., zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01
Lučenec, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava 2,
IČO: 35 805 731, zastúpený Advokátskou kanceláriou De minimis, spol. s r.o., so sídlom Lovinského
22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 371,88
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 371,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne od 26.11.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohoto rozsudku.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania od žalovaného v celosti vo výške ako
bude rozhodnuté osobitným uznesením.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 22,- €, v lehote
troch dní od právoplatnosti tohoto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.11.2016, súdu doručenou dňa 28.11.2016, domáhal od žalovaného
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 371,88 € s príslušenstvom, pričom uviedol, že dňa

13.09.2014 uzatvoril žalobca so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom:
Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava 2, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I.,
oddiel: Sro, vložka číslo: 23439/B (ďalej len „žalovaný“) Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
(ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“). Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol
žalovaný žalobcovi úver vo výške 440,00 €. Súčasne uzatvoril žalobca so žalovaným súvisiacu
Zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 13.09.2014 (ďalej len „zmluva o zabezpečení splátok
úveru“), spočívajúcu v preberaní peňažnej hotovosti žalovaného od žalobcu na účely úhrady splátok

spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

2. Zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o zabezpečení splátok úveru, označené vyššie, od ktorých
žalobkyňa odvodzuje svoj nárok, majú zásadné zákonné nedostatky a obsahujú ustanovenia v rozpore
so zákonom, v dôsledku čoho je zmluvu o spotrebiteľskom úvere nevyhnutné považovať za absolútne
neplatný právny úkon.

3. Žalobca má za to, že zmluva o zabezpečení splátok úveru má k zmluve o spotrebiteľskom úvere
akcesorickú povahu aj keď je táto súvisiaca zmluva uzatvorená na osobitnej listine. Žalovanému nič
nebránilo v tom, aby dojednanie o spoplatnení hotovostného inkasovania splátok bolo zahrnuté priamo
v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa žalobcu žalovaný práve takýmto spôsobom obchádzal zákontým, že dojednal osobitnú zmluvu, hoci poplatok za hotovostné inkasovanie splátok nevyberal osobitne,
ale zahrnul tento poplatok do splátky úveru.

4. Odplata za doplnkovú službu (hotovostné inkasovanie splátok v domácnosti spotrebiteľa), ktorá bola
predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru, bola percentuálne vo výške 51,5 % z poskytnutého
úveru.

5. Žalobca má za to, že zmluva o zabezpečení splátok úveru má povahu doplnkovej služby. Z toho

dôvodu by sa zmluva o spotrebiteľskom úvere a s ňou súvisiaca zmluva o zabezpečení splátok úveru,
mali posudzovať ako jeden celok.

6. Akcesorický charakter vyššie uvedených zmlúv možno priamo dôvodiť aj z bodu 1.1 zmluvy o
zabezpečení splátok úveru, v ktorom sa nachádza nasledovné dojednanie:
„Poskytovateľ sa zaväzuje, že Zákazníkovi za odmenu podľa odseku 1.2 bude počas platnosti tejto

zmluvy pravidelne poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej sumy, určenej na úhradu splátky
spotrebiteľského úveru, ktorý bol Zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
609826173 uzavretej medzi zákazníkom a Poskytovateľom (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“),
a v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru mena Zákazníka, a to
spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Služba je poskytovaná na individuálnom prístupe k

Zákazníkovispotrebnousúčinnosťou,kuktorejsaZákazníkzaväzuje.Prevzatiepeňažnejsumysabude
uskutočňovať v mieste určenom Zákazníkom v meste alebo obci, kde má Zákazník pobyt. Zákazník
má možnosť zvoliť si čas týždenného preberania peňažnej sumy na, ktorá má byť použitá na úhradu
splátokspotrebiteľskéhoúveru,ktorévykonávavždyjednapoverenáosobaPoskytovateľapodľaodseku
1.10, ktorá je k dispozícii Zákazníkovi na účely poskytovanie služby, ako aj všetkých informácií s ňou

spojených a to každý deň v týždni.“

7. Žalobca poukazuje na to, že zmluva o zabezpečení splátok úveru nie je samostatne označená číslom.

8. Podľa § 52a Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“): ,,Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy

pritomistomrokovaníalebosúzahrnutédojednejlistiny,posudzujesakaždáztýchtozmlúvsamostatne.
Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto
zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv.
Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie
spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami“.

9. Žalobca zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že predmetná zmluva o zabezpečení splátok úveru bola
nevyhnutnou podmienkou na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je nelogické, aby žalobca z
vlastnej vôle pristupoval a požadoval uzatvorenie súvisiacej zmluvy, čím sa poskytnutý úver predraží,
nakoľko musí platiť ešte aj odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude vyberať splátky úveru u

neho v domácnosti. Táto služba nebola dojednaná individuálne na žiadosť žalobcu, ale bola daná ako
podmienka poskytnutia úveru.

10. Podľa ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon č.
129/2010 Z.z.“) platného a účinného v čase podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, mala byť odmena

zadoplnkovúslužbuzahrnutádocelkovýchnákladovspotrebiteľaspojenýchsospotrebiteľskýmúverom,
a teda aj do RPMN. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvádza nesprávny údaj RPMN, keďže skutočná RPMN po započítaní odplaty zo súvisiacej zmluvy, je
niekoľkonásobne vyššia. V skutočnosti teda spotrebiteľ za úver zaplatí celkom 222,99 % (!) odplatu zo
sumy poskytnutého úveru, čo je doslova úžernícke plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom.

11. Z toho vyplýva absolútna neplatnosť právneho úkonu ako celku. Ak zákonu alebo dobrým mravom
odporuje zmluva o spotrebiteľskom úvere v časti odplaty, je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na
zmluvu ako celok.

12. Zmluva o spotrebiteľskom úvere špecifikovaná v bode I. žaloby, na základe ktorej boli žalobcovi
poskytnuté peňažné prostriedky, neobsahuje náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. a
súčasne v nej nachádzame viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky.13. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, musí
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať:
- v súlade s písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru - vyžaduje sa dátumová konkretizácia náležitosti „termín konečnej splatnosti“.
Uvedená náležitosť v zmluve absentuje. Úmyslom zákonodarcu bolo, aby spotrebiteľ bol už pri podpise
zmluvy informovaný a uzrozumený so skutočnosťou, kedy má nastať konečná splatnosť poskytovaného
úveru. V prípade, že údaj o konečnej splatnosti v zmluve absentuje, považuje sa poskytnutý úver za
bezúročný a bez poplatkov.

- v súlade s písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia - v zmluve požadovaná náležitosť absentuje, čo má
taktiež za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. S dôrazom na tzv.
legálny výklad (dôvodová správa) daného ustanovenia je potrebné, aby bol spotrebiteľ už pri podpise
zmluvy informovaný v akej výške, ako dlho a v akých termínoch je povinný splácať istinu, úroky a iné

poplatky. Spotrebiteľ má už pri podpise zmluvy vedieť aká pomerná časť z každej uhradenej splátky
bude pripísaná na úhradu istiny, aká časť na úroky a aká časť bude pripísaná na úhradu poplatkov.

14. V súvislosti s uvedenou argumentáciou poukazujeme aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline
spis. zn. 11Co/127/2015 zo dňa 20.04.2015 z ktorého uvádza: „Účelom náležitostí ustanovených v

§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká
časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v
danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou
naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu navrhovateľa. Uvedené
nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška

úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa,
ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa.
Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje. Ide o absenciu podstatnej náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú zákon sankcionuje bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru.
Neprijateľné z hľadiska spotrebiteľskej ochrany je aj neuvedenie výšky poslednej splátky. Takáto situácia

vyvoláva na strane spotrebiteľa neistotu, keď nevie určiť súhrnnú sumu splátok, ktoré má dodávateľovi
zaplatiť, čo prehlbuje jeho nerovné postavenie v právnom vzťahu s dodávateľom a môže byť zdrojom
svojvôle dodávateľa. Pokiaľ z tohto hľadiska ide o náležitosť predpísanú ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z. z., výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, sa pri uzavretí zmluvy
vyčísľujú za predpokladu ich riadneho splácania, keď v čase uzavretia zmluvy nie je možné ani dôvodné

zaoberať sa prípadnými sankciami z omeškania. Už len samotné neuvedenie výšky poslednej splátky
istiny úrokov a iných poplatkov spôsobuje absenciu náležitostí v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z., a teda, že poskytnutý úver je v zmysle ust. § 11 bezúročný a bez poplatkov.“

15. Súčasne dáva žalobca po pozornosti aj nasledujúce rozhodnutia: rozsudok Krajského súdu Žilina,

sp. zn. 9Co/755/2014 zo dňa 25.09.2014; uznesenie KS Trnava, sp. zn. 10CoE/313/2010 zo dňa
09.08.2011; rozsudok KS Trnava, sp. zn. 23Co/311/2013 zo dňa 08.09.2014; rozsudok KS Žilina, sp.
zn. 11Co/256/2013 zo dňa 25.11.2013.

16. V rámci predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je nijakým spôsobom špecifikované, aký

predmet plnenia je ponúkaný spotrebiteľovi za platbu administratívneho poplatku.

17. Nakoľko v zmluve absentuje okruh plnení, ktoré majú byť poskytované spotrebiteľovi ako protiplnenie
za administratívny poplatok, je zrejmé, že v zmluve absentuje skutočné protiplnenie pre spotrebiteľa.

18. Z uvedeného môžeme vyvodiť, že z dôvodu neurčitosti a absencie skutočného protiplnenia pre
spotrebiteľa je možné opodstatnene považovať administratívny poplatok za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, t.j. za neplatný, keďže dojednaním „iluzórneho“ poplatku došlo k prehĺbeniu nerovnováhy
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v predmetnom úverovom vzťahu.

19. Na základe vyššie uvedeného možno konanie žalovaného označiť ako úžernícke konanie, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi, a ktoré spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu ako celku. V danom
prípade ide aj o obchádzanie zákona, keďže žalovaný protiplnenie za poskytnutie úveru rozložil na tri
sumy, a to na:- zdanlivo primeraný úrok
- administratívny poplatok
- poplatok za výber splátok úveru

20. Má za to, že žalovaný postupoval voči žalobcovi bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými
mravmi. Žalovaný spotrebiteľské práva žalobcu porušil tým, že použil neprijateľné zmluvné podmienky
a nekalé obchodné praktiky, najmä:
a) obchodný zástupca (mandatár) poskytnutie úveru podmienil uzatvorením zmluvy súvisiacich zmlúv

b) v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuviedol skutočnú RPMN

21. Má za to, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere je nutné považovať za absolútne neplatný právny úkon.

22. Dôsledkom absolútnej neplatnosti zmluvy je, že žalovaný mal nárok iba na vrátenie istiny
poskytnutého úveru, t.j. iba na vrátenie takej sumy, aká bola žalobcovi reálne poskytnutá na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

23. Súvisiacim dôsledkom je súčasne aj skutočnosť, že všetky peňažné plnenia žalobcu prijímané
žalovaným nad rámec istiny poskytnutého úveru, je nutné považovať za bezdôvodné obohatenie,
nakoľko došlo k získaniu peňažných prostriedkov zo strany žalovaného na úkor žalobcu bez právneho

titulu (špecifikácia bezdôvodného obohatenia je uvedená v bode V. žaloby).

24. Žalobca má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere a s ňou súvisiaca zmluva o zabezpečení
splátok úveru, sú z dôvodov špecifikovaných v bode. II žaloby, absolútne neplatné. Žalobca navrhuje,
aby sa súd zaoberal prejudiciálnym posúdením neplatnosti označených zmlúv, čím sa vyrieši otázka

porušovania práv spotrebiteľa žalovaným, odstráni sa spornosť v uvádzaní a výpočte RPMN a teda
aj klamania spotrebiteľa - žalobcu, a súčasne sa potvrdí dôvodnosť nároku žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia. V neposlednom rade bude mať posúdenie označených zmlúv za neplatné
za následok, že žalovaný nebude môcť požadovať protiplnenie na základe zmluvy, ktorá neobsahuje
údaj RPMN v správnej výške, a v ktorej zmluve má byť po správnosti uvedený údaj RPMN vo výške

niekoľkonásobne prevyšujúcej výšku pôvodne udaného údaju RPMN. V tejto súvislosti žalobca dáva
do pozornosti aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: spisová značka 1MCdo 1/2009 a
3Cdo 224/2008.

25. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Košice II zo dňa 04. októbra

2013, č. k. 36C/69/2011, podľa ktorého ,,zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, v
ktorej je uvedený administratívny poplatok a zmluvná podmienka v Zmluve o zabezpečení splátok úveru
týkajúca sa odmeny za hotovostný výber splátok úveru je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná.
K tomuto záveru dospel súd s ohľadom na zistenú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nerovnováha je daná skutočnosťou, že zmluvná podmienka

(administratívnypoplatok)netýkajúcasahlavnéhopredmetuplneniaaodmenyzatotoplnenie(odmenou
je dohodnutý úrok za poskytnutie úveru) je dohodnutá jednoznačne a zjavne v neprospech spotrebiteľa,
keď za bližšie neurčené služby spoločnosti Provident Financial, s.r.o. musí spotrebiteľ zaplatiť poplatok,
ktorý vo svojom rozsahu takmer zodpovedá dohode o odmene za poskytnutie celého úveru, t.j. tento
bližšie neidentifikovaný poplatok zdvojnásobuje výdaje spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom.

Zmluvná podmienka v Zmluve o zabezpečení splátok úveru, týkajúca sa odmeny za hotovostný výber
splátok úveru taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,
nakoľko táto zmluvná podmienka je dohodnutá jednoznačne a zjavne v neprospech spotrebiteľa, keď
za v zásade spotrebiteľom nepožadovanú službu - osobné vyberanie splátok úveru prostredníctvom
pracovníkov spoločnosti Provident Financial, s.r.o. má spotrebiteľ zaplatiť sumu, ktorá predstavuje viac

ako polovicu z poskytnutého úveru. Z čoho jednoznačne vyplýva, že takto dohodnutá odmena za
osobné inkasovanie splátok úveru podstatne a niekoľkonásobne zvyšuje výdaje spotrebiteľa v súvislosti
s poskytnutým úverom. Aj keď ide o samostatnú zmluvu, táto zmluva priamo súvisí so Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere“.

26. Tiež dáva do pozornosti aj Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec zo dňa 14.03.2013, sp. zn.:
12C/63/2013: Okresný súd v Lučenci považoval Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktoré boli
uzatvorenévtenistýdeňakoZmluvyospotrebiteľskýchúverochmedziúčastníkmikonaniazadoplnkovú
službu súvisiacu s úverom, a preto odplata za službu, ktorá bola predmetom Zmluvy o zabezpečenísplátok úveru - vyberanie splátok úveru vo výške vyššej ako 50 % samotného poskytnutého úveru,
mala byť podľa § 2 písm. g) zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom, a teda aj do RPMN. Súd poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak by táto odmena zo Zmluvy

o zabezpečení splátok úveru bola zahrnutá do nákladov úveru, a teda aj do RPMN, podstatne by
zvýšila hodnotu RPMN uvedenú v samotnej Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Súd uveril tvrdeniam
žalobcov, že v prípade poskytnutia druhého a ďalšieho úveru zo strany žalovaného spotrebiteľom, pokiaľ
nemajú splatený niektorý z úverov, môžu uzatvoriť Zmluvu o spotrebiteľskom úvere len s podmienkou
uzatvorenia súčasne aj Zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Pre spotrebiteľa to v konečnom dôsledku

znamená, že tento súbežný úver už nemôže splácať v pobočke žalovaného, ani vkladom na jeho účet,
ale že splátky bude raz týždenne chodiť osobne v hotovosti do domácnosti vyberať obchodný zástupca
žalovaného za odmenu. Súd mal jednoznačne za preukázané, že podmienkou uzatvorenia takýchto
spotrebiteľských úverov bola uvedená doplnková služba. Okresný súd usúdil, že je nelogické, aby
spotrebiteľ z vlastnej vôle pristupoval a požadoval uzatvorenie Zmluvy o zabezpečení splátok úveru,
čím sa jeho úver predraží, nakoľko musí platiť ešte aj odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude

vyberať splátky úveru v jeho domácnosti a platiť mu za to odmenu. Už aj zo skutočnosti, že ak v tom
čase mal spotrebiteľ už jeden úver a ten platí buď na pobočke žalovaného alebo vkladom na účet v
banke, kde by mohol pri týchto úhradách zároveň uhrádzať aj iný úver, ktorý ma od žalovaného, je
nelogické, aby dobrovoľne platil odmenu na základe Zmluvy o zabezpečení splátok úveru obchodnému
zástupcovi za odplatu 50 % z úveru a tým ešte aj obmedzoval svoje súkromie pri jeho návštevách v

domácnosti. Súd mal za to, že táto služba nebola dojednaná individuálne na žiadosť spotrebiteľa, ale
bola daná ako podmienka poskytnutia ďalšieho úveru zo strany žalovaného, resp. jeho obchodného
zástupcu. Podľa názoru súdu chcel žalovaný uzatvorením Zmluvy o zabezpečení splátok úveru obísť
zákon tým, že odmenu obchodného zástupcu nezahrnul do celkových nákladov súvisiacich so Zmluvou
o spotrebiteľskom úvere ako doplnkovou službou. Súd mal za to, že vo výške odmeny obchodného

zástupcu, ktorá predstavuje 50 % z poskytnutého úveru sa skrývajú aj skryté úroky z úveru. Súd preto
Zmluvy o zabezpečení splátok úverov, ktoré boli uzavreté súčasne so Zmluvami o spotrebiteľských
úveroch posúdil za absolútne neplatné v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

27. Žalobca poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.06.2013, sp.

zn.: 41Cob/139/2012: Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ktorý dospel k záveru, že zmluva o úvere je neplatná. Okresný súd mal za to, že dojednanie
poplatkuvúverovejzmluve,ktorýtvorípodstatnúčasťodplatyzaposkytnutýúverccavovýške5násobku
úrokového výnosu (čo je klasická odplata za poskytnutie finančných prostriedkov) bez bližšieho popisu
funkcie a dôvodnosti tohto poplatku je neplatným právnym úkonom z dôvodu rozporu s ust. § 39 OZ.

Podľa názoru súdu dojednanie tak vysokého a ničím nekonkretizovaného administratívneho poplatku,
kedy je celková ročná odplata za úver vyššia ako cca 70 %, nie je ničím iným ako snahou obísť
ustanovenia o tom, že výška úrokov pri úvere nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru
súdu pri neplatnosti dojednania o administratívnom poplatku je s prihliadnutím na ochranu dlžníka ako
spotrebiteľa posudzovaný právny úkon neplatný ako celok. Práve výška administratívneho poplatku

je pre nebankovú spoločnosť nosnou časťou právneho úkonu zmluvy o úvere z dôvodu, že ide o
časť právneho úkonu, zabezpečujúcu nebankovej spoločnosti dosiahnutie rozhodujúcej časti zisku
z úverového obchodu, ktorý uzaviera, čo je jeho základným cieľom, pričom miera zisku, plynúca z
úrokového výnosu je vo vzťahu k tomuto poplatku zanedbateľná. Krajský súd doplnil odôvodnenie tým,
že administratívny poplatok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá odporuje právnym predpisom,

je v rozpore dobrými mravmi a preto je neplatná.

28. Plnenie, ktoré spotrebiteľ poskytne žalovanému bez platného právneho titulu, zakladá na strane
spotrebiteľa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

29. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

31. Podľa § 457 OZ ,,ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal“.32. Bezdôvodné obohatenie predstavuje suma uhradená zo strany žalobcu, ktorá presahuje reálne
poskytnuté finančné prostriedky.

33. Na základe predkladanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 609826173 a „Karty splátok“ je zrejmé,
že:
- žalobcovi bola poskytnutá celková čiastka úveru 440,00 € (istina úveru vyplývajúca zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere)

- žalobca uhradil žalovanému k predmetnej zmluve sumu vo výške 811,88 € (súčet všetkých súm
prislúchajúcich k položke „Čiastka“ v „Karte splátok“).

34. Žalovaný je povinný vydať bezdôvodné obohatenie v súvislosti s absolútne neplatnou zmluvou č.
609826173 vo výške 371,88 € (súčet úhrad nad rámec istiny za obdobie od 24.07.2016 do 09.09.2016;
zo splátky dňa 24.07.2016 je bezdôvodné obohatenie vo výške 12,54 €).

35. O skutočnosti, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, sa žalobca dozvedel v priebehu
mesiaca október 2016, od svojho právneho zástupcu.

36. Na základe výzvy na dobrovoľné plnenie zo dňa 21.11.2016, bol žalovaný oboznámený s existenciou

pohľadávky voči žalobcovi a súčasne bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy do 25.11.2016. Žalobca má
za to, že žalovaný sa odo dňa nasledujúceho po tomto dni, teda odo dňa 26.11.2016, dostal do stavu
omeškania s úhradou peňažného dlhu voči žalobcovi. Žalobca si preto uplatňuje zákonné úroky z
omeškania odo dňa 26.11.2016 do zaplatenia.

37. Uznesením č.k. 13Csp/96/2016-58 zo dňa 03.02.2017, ktoré sa stalo právoplatným dňa 09.02.2017
a vykonateľným dňa 20.02.2017 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe.

38.Písomnýmpodanímzodňa14.02.2017(č.l.61-75)označenýmako„Vyjadreniežalovanéhokžalobe“
sa žalovaný vyjadril k podanej žalobe, pričom uviedol, že v súvislosti so žalobou si žalovaný dovoľuje

uviesť, že nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Žalovaný si taktiež dovoľuje
uviesť, že nároky uplatnené žalobcom v celom rozsahu neuznáva.

39. Žalovaný si úvodom dovoľuje uviesť, že zo žaloby nie je zrejmé akú zmluvu o zabezpečení
splátok úveru má žalobca na mysli, keďže v žalobe nie je špecifikovaná, označená ako dôkaz a ani

nebola žalovanému spolu so žalobou doručená. Z uvedeného dôvodu si žalovaný dovoľuje aspoň
vo všeobecnosti uviesť, že na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru poskytoval žalovaný
svojim zákazníkom dobrovoľnú doplnkovú službu prevzatia peňažnej hotovosti na úhradu splátky
spotrebiteľského úveru priamo v mieste podľa požiadavky zákazníka v meste či obci jeho trvalého
bydliska (ďalej len „doplnková služba"). Zmluva o zabezpečení splátok úveru je akcesorickej povahy

k zmluve o spotrebiteľskom úvere (presne ako to uvádza aj žalobca) a nie ie žiadnou podmienkou
získania úveru. Za tohto stavu nie je zrejmé, ako by mohla byť akcesorická zmluva, ktorej vznik je
neistý, premietnutá do hlavnej zmluvy (zmluvy o spotrebiteľskom úvere), keďže tá musí z logiky veci
vždy časovo predchádzať uzavretiu prípadného akcesorického záväzku.

40. „V právní teorii není pochyb o tom, že vedlejší (akcesorické) závazkové vztahy sledují osud hlavního
závazkového vztahu a že důsledkem jejich akcesorické povahy je mimo jiné i to, že trvají pouze za
předpokladu platnosti hlavního závazkového vztahu " ( rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky,
sp. zn. 26 Odo 1100/2006). Je preto zrejmé, že existencia zmluvy o zabezpečení splátok úveru je
podmienenápredchádzajúcimposkytnutímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere. Táto podmienenosť však nie je obojstranná, pretože existencia úverového vzťahu nie je
podmienená existenciou zmluvy o zabezpečení splátok úveru, čo potvrdzuje aj fakt, že niektorí zákazníci
žalovaného sa rozhodli pre doplnkovú službu a niektorí nie. Vzhľadom na to, že zmluva o zabezpečení
splátok úveru nie je podmienkou získania úveru, odmena za túto službu sa nezapočítava podľa
zákona o spotrebiteľských úverov do RPMN, čo preukazujú jednak stanoviská všetkých kontrolných

orgánov, t. j. Ministerstva financií Slovenskej republiky, Slovenskej obchodnej inšpekcie a Národnej
banky Slovenska, ako aj konštantná rozhodovacia činnosť všeobecných súdov, podľa ktorej „ RPMN v
danom prípade zahŕňa len úroky a administratívny poplatok a nie aj poplatok za zabezpečenie splátok
úveru. K tomuto záveru súd dospel na základe stanovísk Slovenskej obchodnej inšpekcie a Ministerstvafinancií SR, navyše zmluva o zabezpečení splátok úveru bola samostatnou zmluvou, ktorá netvorila
neoddeliteľnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S poukazom na § 520 ods. 1 OZ je potrebné
zmluvu o zabezpečení splátok úveru posudzovať samostatne." ( rozsudok Okresného súdu Bratislava

11 z 02.12.2013, sp . zn . 8C /74/ 2012 ), a taktiež „ Podľa názoru súdu sa odmena za doplnkovú
službu nezahŕňa do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom pre účely
výpočtu RPMN za predpokladu, ak jej uzatvorenie nebolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského
úveru a spotrebiteľ mal možnosť výberu z niekoľkých foriem pri jeho splácaní. Tak to bolo aj v danom
prípade, kedy žalobkyňa mala možnosť vybrať si z dvoch foriem platenia úveru v hotovostnom aj v

bezhotovostnom režime, pričom sama si určila spôsob splácania, a to výberom dohodnutých splátok
zo strany obchodného zástupcu žalovaného.“ ( rozsudok Okresného súdu Prešov z 3.11.2014, sp. zn.
25C/160/2014).

41. Nie je na zvážení žalovaného či odmenu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru zahrnie alebo
nezahrniedoRPMN,pretoževeličiny,ktorévstupujúdovýpočtuRPMNsústanovenékogentnouprávnou

úpravou, ktorú žalovaný musí v plnom rozsahu dodržiavať. Vzhľadom na jednoznačné znenie § 2 písm.
g) ako ai § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že odplaty
zo dobrovoľné doplnkové služby či sankcie do RPMN nevstupujú, preto výčitky žalobcu na postup
žalovanéhonemajúžiadnuprávnuoporuadokoncasúvpriamomrozporespredmetnýmiustanoveniami
zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný si dovoľuje len poznamenať, že poskytovanie doplnkových

služieb je nie len úplne bežné na finančnom trhu, ale že priamo právna úprava takéto počínanie
umožňuje a počíta s ním.

42. V tejto súvislosti musí žalovaný tiež striktne odmietnuť účelovú snahu žalobcu spájať akcesorickú
povahu záväzkov s výškou RPMN v tom, že odmenu za doplnkovú službu nezahrnul žalovaný do RPMN,

čím malo dôjsť zo strany žalovaného k nesprávnemu určeniu výšky RPMN. Tieto tvrdenia žalobcu
nemajú oporu v jedinom dôkaze a sú v celom rozsahu nesprávne.

43. Žalobca má pravdu, keď uvádza, že žalovaný mohol doplnkovú službu formálne včleniť do textu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že by v prípade záujmu o túto službu zákazník priamo v zmluve o

spotrebiteľskom úvere vyznačil, že má záujem aj o ňu. Žalovaný sa však práve z dôvodu prehľadnosti a
nezameniteľnosti rozhodol doplnkovú službu vyčleniť do samostatnej zmluvy, uvedenej na samostatnej
listine, s presným a vecným označením ako zmluva, s podstatne iným vizuálnym spracovaním oproti
zmluve o spotrebiteľskom úvere a to práve z dôvodu, aby každému zákazníkovi bolo hneď' zrejmé,
že s jedná o dva samostatné produkty. Iný význam takémuto konaniu žalovaného pripísať nemožno,

pretože na skutočnosti, že odmena za doplnkovú službu podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských
úveroch nepatrí do celkových nákladov a teda nevstupuje do výpočtu RPMN, nič nemení tá formálna
skutočnosť či je doplnková služba uvedená v samostatnej zmluve alebo ako voliteľná súčasť v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, ako sa mylne domnieva žalobca.

44. Rovnako ako sa každý zákazník môže sám rozhodnúť či osloví žalovaného s požiadavkou o
poskytnutie úveru, rovnako tak sa slobodne rozhoduje či si v prípade poskytnutia úveru želá využívať
doplnkovú služby, ktorú žalovaný poskytuje na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Táto služba
je ale doplnková, t.j. nie je v žiadnom prípade podmienkou získania úveru. Potvrdzuje to aj skutočnosť,
že (i) právna úprava umožňuje poskytovať doplnkové služby, (ii) v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie

je žiadna zmienka o doplnkovej službe, t. j. doplnková služba nebola podmienkou získania úveru a (iii)
zákazník (napr. aj žalobca) mohol splátky úveru splácať bezhotovostne, bez využitia doplnkovej služby.

45. Žalovaný zastáva názor, že je výhradne na zákazníkovi (v danom prípade žalobcovi), aký spôsob
pre splnenie svojho dlhu (či akejkoľvek inej povinnosti) využije. Je nesporné, že zákazník má viacero

možností ako uhrádzať jednotlivé splátky podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak každý spôsob,
ktorý si zvolí si vyžaduje z jeho strany vynaloženie určitých nákladov či už za poplatky za prevod
alebo vklad v prospech bánk alebo pošty, cestovné náklady, stratu času etc. Za tohto objektívneho
stavu poskytuje žalovaný svojim zákazníkovi len ďalšiu možnosť, prostredníctvom ktorej môžu uhrádzať
jednotlivé splátky, ktoré im vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe zmluvy o

zabezpečení splátok úveru, poskytuje žalovaný svojim zákazníkom, ktorí sa rozhodnú túto ponuku
využiť, komfortné splácanie splátok úveru na mieste, ktoré zákazníkovi zrovna vyhovuje a to bez priamej
interakcie s tretími osobami. Doplnková služba je nadštandardnou službou a je spoplatnená a keďže sa
jedná o dobrovoľnú službu, ktorá nie je podmienkou získania úveru, nezapočítava sa do RPMN.46. V tejto súvislosti si žalovaný ešte dovoľuje upozorniť na rozpornosť žalobnej argumentácie, keďže
žalobca na jednej strane tvrdí, že zmluva o zabezpečení splátok úveru je neplatná, no súčasne vyčíta

žalovanému, že odmenu dojednanú v tejto zmluve nezahrnul do celkových nákladov či RPMN zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, čo sa však vzájomne vylučuje.

47. Taktiež vyjadrenia žalobcu o logickosti uzavrieť zmluvy o zabezpečení splátok úveru sú nie len
bez akéhokoľvek právneho významu, ale po viacročnom a opakovanou riadnom užívaní týchto služieb

považuje žalovaný takéto tvrdenia za svojvoľné a účelové.

48. Adhézna zmluva o zabezpečení splátok úveru používaná žalovaným vždy obsahuje ustanovenia o
predmete plnenia (čl. I, bod 1.1) a jeho cene (čl. I, bod 1.2), ktorá je mimochodom vyjadrená presnou
a pevnou sumou a nie percentuálnym vyjadrením ako to nesprávne a zavádzajúco uvádza žalobca vo
svojejžalobe.Tentopredmetakoajcenasúvzmluveozabezpečenísplátokúveruvyjadrenévždyurčito,

jasne a zrozumiteľne. Je z nich totiž zrejmé, aká je odmena (nie poplatok) za doplnkovú službu, ako
aj to, za čo sa táto odmena platí, t. j. v čom spočíva podstata služby. Žalobca neuvádza jediný dôvod,
prečo by zmluva o zabezpečení splátok úveru mala byť v rozpore so zákonom ako sa toho domáha.
Za tohto stavu žalovanému skutočne nie je zrejmé, prečo by takúto doplnkovú službu v slobodnom
trhovom prostredí nemohol poskytovať, pričom uvedené platí o to viac, že o takúto službu mali zákazníci

žalovaného záujem a riadne ju využívajú. Rovnako tak je v trhom prostredí zrejmé, prirodzené, ba až
nevyhnutné, že tovary a služby niečo stoja a preto ich nemožno poskytovať „zadarmo“, pretože v takom
prípade by žalovaný rovnako ako každý ďalší podnikateľský subjekt musel nevyhnutne zaniknúť.

49. Rovnako tak, žalovaný považuje dojednanú odmenu aj za plne súladnú s dobrými mravmi, pretože v

plnej miere zodpovedá náročnosti toho, že sa obchodný zástupca musí dostaviť do bydliska žalobcu za
účelom plnenia zmluvy o zabezpečení splátok úveru, z čoho prirodzene vznikajú žalovanému značné
náklady spočívajúce najmä v cestovných nákladoch a amortizácii, rovnako tak aj náklady v súvislosti
so stratou času a zabezpečovaní úhrad ľuďom, ktorí tieto činnosti v mene žalovaného vykonávajú. Ak
by rovnaké cesty vykonával napr. advokát alebo jeho koncipient v súvislosti s poskytovaním právnych

služieb jeho odmena, vrátane náhrad, by podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ktorú bežne súdy priznávajú,
vysoko prevyšovala dojednanú odmenu podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru.

50. Zmluva o spotrebiteľskom úvere:
V súvislosti s adhéznom zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorú strany sporu ako

zmluvné stany spolu uzavreli dňa 13. Septembra 2014 (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“)
žalobca tvrdí, že neobsahuje dve zákonné náležitosti a nešpecifikuje predmet administratívneho
poplatku, s čím tiež nemožno súhlasiť a to z dôvodov uvedených nižšie.

51. Termín konečnej splatnosti

Podľa § 9 ods. 2 písm. f ) zákona o spotrebiteľských úveroch „ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.

52. V súvislosti s termínom konečnej splatnosti sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere jednoznačne

uvádza, že „Termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je
siedmy deň 60. Týždňa po dni uzavretia Zmluvy.“ Z uvedeného je zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahuje presný a nezameniteľný jeden deň, kedy dôjde ku konečnej splatnosti predmetného
spotrebiteľského úveru, ak si bude žalobca plniť svoje povinnosti presne podľa zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a nesplatí úver predčasne alebo nebude v omeškaní (ako v tomto prípade). To znamená, že

zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje konkrétny jeden deň konečnej splatnosti, presne tak ako sa
toho domáha žalobca.

53. Napriek tomu žalobca úplne nepochopiteľne vo svojej žalobe tvrdí, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje informáciu podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch o termíne

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. S týmto tvrdením žalobcu nemožno súhlasiť, pretože
zmluva o spotrebiteľskom úvere jednoznačne obsahuje presný časový údaj o konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, pričom predmetné zmluvné ustanovenie nemá iný význam ako naplniť práve
požiadavku zákonnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch.54. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch nevyžaduje, na rozdiel od iných
ustanovení tohto zákona, uvedenie dátumu ako to tvrdí žalobca, ale vyžaduje len uvedenie termínu

konečnej splatnosti úveru, arqumentum ex dicto. V slovenskom jazyku pritom nie sú pojmy „termín“
a „dátum“ synonymami (viď Krátky slovník slovenského jazyka. 4. Dopl. A upr. Vyd. Bratislava: Veda
2003.985 s.), čo vyplýva priamo aj zo zákona o spotrebiteľských úveroch, keď zákonodarca používa
tieto pojmy odlišne v rovnakom právnom predpise.

55. Právna úprava, vrátane § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch nestanovuje presný
formát pre naplnenie tejto zákonnej náležitosti, no vzhľadom na nevyhnutnú všeobecnú požiadavku
určitosti právnych úkonov je podľa žalovaného potrebné vychádzať z toho, že aj splnenie tejto zákonnej
náležitosti musí byť určité a to v podobe presného určenia času. Vzhľadom na nastavenie produktov
u žalovaného (týždenné splátky), preferencie jeho zákazníkov ako aj snahu žalovaného o jasnosť,
prehľadnosťadobrúčitateľnosťjehozmlúvatotakpoobsahovejakoajformálnejstránke,zvolilžalovaný

formát vyjadrenia konečnej splatnosti ako konkrétny jeden nezameniteľný deň, určený aj pomocou
týždňov, podľa toho ako dlho si zákazník želá predmetný úver splácať. Je to rovnako určité ako napríklad
výplatný termín ako náležitosť pracovnej zmluvy podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, kde
sa presný deň výplaty na území Slovenskej republiky stanovuje pomocou mesiacov, napríklad ako
15. Deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, pričom napríklad vo Veľkej Británii, odkiaľ pochádza

podnikateľský model žalovaného, je oveľa bežnejšie používanie počítania času cez týždne ako mesiace.
Bez ohľadu na to je však zrejmé, že žalovaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere riadne uviedol termín
konečnej splatnosti predmetného spotrebiteľského úveru a to v presnom časovom formáte, pričom
žalovaný vzhľadom na absenciu presného zákonného určenia zvolil formát tohto vyjadrenie, ktorý je
podľa jeho skúseností pre jeho zákazníkov najvhodnejší pre pochopenie, predstavu aj zapamätanie,

pričom aj samotný Súdny dvor Európskej únie konštatoval v rozsudku vo veci C-42/15 z 9. Novembra
2016, že „nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátky spotrebiteľa odkazom na
konkrétny dátum“.

56. Zároveň však treba tiež poznamenať, že žalovaný nezískava žiadnu výhodu, profit či akúkoľvek

úsporu s tým, aký spôsob tohto vyjadrenie zákonnej náležitostí zvolí vo svojich adhéznych zmluvách,
pričom rovnaké platí aj naopak, že bez ohľadu na zvolený formát vyjadrenia konkrétneho časového
údaju týkajúceho sa termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ten nie je spôsobilý nijako
znevýhodniť,poškodiťčiakokoľvekukrátiťspotrebiteľanajehoprávach.Právenaopak,pretožeadhézne
zmluvy žalovaného sú naformulované tak, aby každý zákazník žalovaného presne vedel nie len koľko

celkovo zaplatí za spotrebiteľský úver, ale aj to ako často a v akej výške má jednotlivé splátky uhrádzať
a kedy jeho záväzkový vzťah so žalovaným skončí.

57. Argumentácia žalobcu je tiež v rozpore s európskou právnou úpravou, pretože smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. Apríla 2008 0 zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení

smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „smernica 2008/48/ES“), na rozdiel od predchádzajúcej smernice
Rady 87/102/EHS, zavádza tzv. maximálnu harmonizáciu, čiže požiadavku na prijatie takej vnútroštátnej
právnej úpravy, od ktorej sa nemožno odchýliť', čo má za následok, že výklad tohto ustanovenia tak,
ako ho prezentuje žalobca tiež neobstojí.

58. Ustanovenie Čl. 10 smernice 2008/48/ES pritom veľmi presne stanovuje, aké náležitosti má mať
zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom toto ustanovenie neuvádza žiadnu vytýkanú požiadavku na
náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere akú podľa žalobcu údajne stanovuje § 9 ods. 2 písm. f)
zákona o spotrebiteľských úveroch. Inak povedané, čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES nie je doslovne
premietnutý do § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom ČI. 10 ods. 2 smernice 2008/48/

ES má priamy účinok a je potrebné dať prednosť aplikovaniu čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES
namiesto extenzívneho žalobcovho výkladu § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Zákon o spotrebiteľských úveroch je potrebné vždy aplikovať v súlade so smernicou 2008/48/ES
a to aj s poukazom na názor Súdneho dvora: „pokiaľ ide o úlohu vnútroštátneho súdu v konaní
medzi súkromnoprávnymi subjektmi, v ktorom sa zdá, že dotknutá vnútroštátna právna úprava je

nezlučiteľná s právom Únie, Súdny dvor rozhodol, že je úlohou vnútroštátnych súdov zaručiť súdnu
ochranu vyplývajúcu pre osoby podliehajúce súdnej právomoci z ustanovení práva Únie a zabezpečiť
jej uplatnenie v celom rozsahu „ ( rozsudok Seda Kücükdeveci, 0555 /07, bod 45 ).59. S poukazom aj na príkladom vybrané jazykové verzie smernice 2008/48/ES je zrejmé, že výklad
zákonného ustanovenia zo strany žalobcu je nesprávny a nemá oporu ani v žiadnej jazykovej mutácii
predmetnej smernice, s ktorou musí byť zákon o spotrebiteľských úveroch v súlade. Poukazujúc na

znenia jednotlivých jazykových verzií smernice 2008/48/ES je zrejmé, že žiadna požiadavka pre dátum
ako vyjadrenie termínu konečnej splatnosti neexistuje, dokonca predmetná právna úprava stanovuje len
nasledovnú požiadavku, ktorou sa treba riadiť:
V slovenskom jazyku:
Článok 10

Informácie, ktoré má obsahovať zmluva o úvere
2. Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza:
c) dĺžku trvania zmluvy o úvere;

V českom jazyku:
Článek 10

Informace, které mají být uvedeny v úvěrových smlouvách
2. Úvěrová smlouva jasně a výstižně uvádí:
c) dobu trvání úvěrové smlouvy;

V anglickom jazyku:

Article 10
Information to be included in credit agreements
2. The credit agreement shall specify in a clear and concise manner:
c) the duration of the credit agreement;

V nemeckom jazyku:
Artikel 10
Zwingende Angaben in Kreditverträgen
2. Im Kreditvertrag ist in klarer, prägnanter Form Folgendes anzugeben:
c) die Laufzeit des Kreditvertrags;

V mad'arskom jazyku:
10. cikk
A hitelmegállapodásokban feltüntetendô információk
2. A hitelmegállapodásnak világos és egyértelmú módon tartalmaznia keli a következôket:

c) a hitelmegállapodás idôtartama;

V poľskom jazyku:
Artykut 10
Informacje zamieszczane w umowach o kredyt

2. W umowie o kredyt w sposób jasny i zwiqzty okrešla sig:
c) okres obowigzywania umowy o kredyt

60. Rovnaké stanovisko k výkladu smernice 2008/48/ES z hľadiska súladu s vnútroštátnou právnou
úpravou zastávajú aj Európska komisia, Slovenská republika a Nemecká spolková republika, ako aj

generálna advokátka Súdneho dvora Eleanor Sharpston, ktoré boli prezentované v konaní pred Súdnym
dvorom vedenom pod sp. zn. C-42/15 (Credit Slovakia, a.s. proti I. S.).

61. Splátky úveru
Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia".

62. Žalovaný nerozumie ani týmto námietkam žalobcu, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere
jednoznačneobsahujeajtietonáležitosti,keďžesavnejjasneuvádza,že(i)výškaúveruje440,-EUR,(ii)
úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 24,20 % p. a. ako aj jej finančnou kvantifikáciou, ktorá predstavuje
68,27 EUR, (lii) výška jediného poplatku, t. j. poplatku za garantovanú službu je 77,01 EUR, (iv) celkovádlžná suma, ktorú má zákazník na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanému vrátiť a ktorá je
tvorená súčtom úveru a celkových nákladov je 585,28 EUR, (vi) počet splátok, ktorými zákazník splatí
celkovú dlžnú sumu je 60 týždenných splátok a (vii) výška jednotlivých týždenných splátok je 7,76 EUR,

okrem poslednej týždennej splátky, ktorá je 9,44 EUR.

63. Žalobca si uvedené ustanovenie očividne nesprávne právne vyložil a to tak, že uvedené ustanovenie
vyžaduje uvedenie konkrétneho „rozpisu" každej jednotlivej splátky na úrok, istinu a ostatné prípadné
náklady. Takýto „rozpis" sa totiž poskytuje iba v prípadoch definovaných v§9 ods. 3 zákona o

spotrebiteľskýchúveroch,t.j.aksazmluvnéstranydohodnúnaamortizáciiistiny,pričomvtakomprípade
platí, že zákazník má právo požiadať o
vydanie amortizačnej tabuľky podľa § 9 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom amortizačná
tabuľka „ uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej
splátkysuvedenímamortizácieistiny,úrokovvypočítanýchnazákladeúrokovejsadzbyspotrebiteľského
úveru a prípadne i dodatočné náklady; ...“Nie je však povinnosťou veriteľa uvádzať tieto údaje v zmluve

o spotrebiteľskom úvere vždy, ale výlučne vtedy, ak sa dohodol so zákazníkom na amortizácii istiny, čo
nebol tento prípad.

64. Rovnaké stanovisko v súvislosti s touto náležitosťou zmluvy o úvere ako uvádza žalovaný zastal
celkom jednoznačne aj Súdny dvor EÚ v rozsudku z 9. novembra 2016 vo veci Home Credit Slovakia,

a.s., C-42/15, v ktorom poskytol nasledovný výklad práva EÚ, ktorým sú vnútroštátne súdy viazané pri
výklade vnútroštátnych noriem a ktorým sa definitívne ustálila nejednotná aplikačná prax slovenských
súdov:
· ... článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné,
aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,

pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok" (bod 50),
· ... iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy
odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky " (bod 53 ), resp .: „vzhľadom na jasné znenie týchto
ustanovení je potrebné konštatovať, že smernica 2008/48 nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o

úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky" (bod 54),
· ... „pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti smernice 2008/48, členské štáty by nemali
ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje
harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (pozri analogicky rozsudok z 12.
júla 2012, SC Volksbank Romania,C-602/10, EU : C: 2012:443, body 63 a 64)" (bod 55 ),

· ... „pritom je potrebné konštatovať, že článok 10 ods. 2 smernice 2008/48 obsahuje takúto
harmonizáciu, pokiaľ ide o náležitosti, ktoré musia byť nevyhnutne obsahom zmluvy o úvere" (bod 56),
· ... „uvedené ustanovenie by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie,
ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice (bod 58), t. j. členský štát nie je oprávnený stanoviť

iný okruh náležitostí než stanovuje čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48,
· „... tvrdosť sankcií musí byť primeraná závažnosti porušení, ktoré postihujú, a to najmä zabezpečením
skutočne odrádzajúceho účinku, pričom musia rešpektovať všeobecnú zásadu proporcionality (pozri
rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU :C:2014: 190, bod ála citovanú
judikaturu)" ( bod 63 ),

· ... „článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát
vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky
náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o
úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku" (bod 73), t. j. sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti

nemožno akceptovať všeobecne ako primeranú sankciu, ale len vtedy, ak by „pochybenie" veriteľa v
náležitostiach znemožňovalo zákazníkovi urobiť si predstavu o rozsahu svojho záväzku, čo nie je daný
prípad.

65. Za uvedeného skutkového stavu žalovaný zastáva názor, že je absolútne dostatočné, ak zmluva o

spotrebiteľských úveroch obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a
termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka žalovanému splatiť. Takýto
záver okrem Súdneho dvoru Európskej únie potvrdzujú aj vnútroštátne rozhodnutia podľa ktorých
„ ustanovenie v znení ,,zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovaťvýšku, počet a termíny splátok istiny,. úrokov a iných poplatkov, nemožno vykladať tak, že by dodávateľ v
rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere musel samostatne uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny,
samostatne výšku, počet a termíny splátok úrokov a samostatne výšku počet a termíny splátok

iných poplatkov " (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. septembra 2012, sp. zn.
17Co/151/2012), rovnako ako aj závery opakovaných kontrol orgánov dozoru (SOI a NBS), či súdne
rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré už v desiatkach prípadov posudzovali práve adhézny zmluvy
o spotrebiteľskom úvere používané žalovaným a aj napriek námietkam iných žalobcov týkajúcich sa
aj náležitosti § 9 ods. 2 písm. k) (dnes písm. 1) zákona o spotrebiteľských úveroch, nikdy nebolo

žalovanému vytknuté nesplnenie takejto zákonnej náležitosti.

66. Okrem toho žalovaný považuje aj dôvody namietané žalobcom, ktoré by mali spôsobovať
bezúročnosť a bez poplatkovosť, za bagateľné z hľadiska vôle zmluvných strán a ako dôvod pre
bezodplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemôžu obstáť. Zároveň výklad žalobcu je tiež ďaleko za
hranicou formálnosti, čo je neprípustné. Už totiž len „prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem

vedúci k extrémne nespravodlivému záveru znamená porušenie základných práv" Vzhľadom na precedentný charakter posudzovania
zmluvnýchpodmienokohľadneich(ne)prijateľnosti(zbierkastanovískNSasúdovSR1/2015,uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. októbra 2014 sp. zn. 3 Cdo 446/2013) je vzhľadom na
právoplatnýrozsudokOkresnéhosúduMartin,sp.zn.15C/244/2014zrejmé,žepoplatokzagarantovanú

službu nie je neprijateľnou podmienkou.

146.Zvyššieuvedenýchdôvodovpovažuježalovanýreplikužalobcuzodňa7.marca2017zanesprávnu
a účelovú a zotrváva na svojom návrhu, aby bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu.

147. Podaním zo dňa 11.04.2017 (č.l. 128-130) sa žalobca opätovne vyjadril, v ktorom vyjadrení

uviedol, že žalobca vo svojich predchádzajúcich podaniach, tak aj teraz musí znova poukázať na
kruciálny, rozhodujúci názorový rozpor v prejednávanej veci. Podstata doterajšej argumentácie a tvrdení
žalobcu stojí a odvíja sa od jednej základnej skutočnosti, a síce, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy
o spotrebiteľskom úvere postupoval v rozpore s platným právom (úžerná odplata, nerešpektovanie
výpočtu RPMN podľa zák. č. 129/2010 Z.z., nekalé obchodné praktiky), čo má za následok, že na strane

žalovaného neexistuje platný právny titul na prijatie akejkoľvek odplaty za poskytnutie pôžičky a teda na
strane žalobcu existuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

148. Žalobca nemal inú možnosť, ak chcel čerpať pôžičku, iba akceptovať hotovostný výber splátok
prostredníctvom obchodného zástupcu a podpísať všetky listiny, ktoré mu predložil obchodný zástupca

žalovaného.

149. Reálna možnosť voľby pre žalobcu, t.j. či úver splácať osobne obchodnému zástupcovi alebo
samostatne prevodom alebo vkladom na účet, teda fakticky neexistovala!

150. Na základe podrobnej znalosti praxe a osobných informácií od cca 100 bývalých klientov
žalovaného z okresov Lučenec a Rimavská Sobota zastávame jednoznačne názor, že obchodní
zástupcovia žalovaného systematicky ponúkali klientom (nedávali žiadnu možnosť voľby t.j. splátky
úveru - osobne obchodnému zástupcovi alebo samostatne) osobný výber splátok ako jedinú možnosť
úhrad pôžičky. Predpokladáme, že obchodní zástupcovia boli motivovaní zo zištných dôvodov získania

vyššej provízie, čím však podstatne navyšovali náklady, o ktoré klienti vrátane žalobcu mali úver preplatiť
- až nad prah hranice úžery!

151. Pokiaľ sa teraz žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu snaží rôznymi sofizmami a
fabulatívnymi tvrdeniami zahmliť notoricky známu skutočnosť praxe jeho obchodných zástupcov v

okrese Lučenec a Rimavská Sobota, nič to nemení na realite, ktorú možno v prípade potreby potvrdiť
výsluchmi desiatok klientov žalovaného.

152. Z pohľadu žalobcu je irelevantné, či takáto prax predaja úverových produktov mnohými
obchodnými zástupcami žalovaného t.j. „pôžička sa vždy spláca v hotovosti!“, bola iba excesom

niekoľkých nedostatočne odborne pripravených pracovníkov žalovaného v danom regióne, resp. došlo
nedaj k hlbšiemu systémovému zlyhaniu pri predaji úverov žalovaným. Postup obchodných
zástupcov žalovaného, opierajúc sa o nám známe vyjadrenia jeho klientov, hodnotíme, ako hrubé
zneužitiedôverynaúkorklientovžalovanéhozneužijúcnajmäichnedostatočnýrozumovýrozhľad,nízke
vzdelanie, materiálnu núdzu a neznalosť úradného jazyka.

153. Od žalovaného by sme očakávali, pokiaľ jeho siahodlhé vyjadrenia nie sú iba procesnou
taktikou - zahmliť realitu a unaviť súd a protistranu, aby označil konkrétne dôkazy, ktoré potvrdia,
že skutočne aj v tejto veci postupovali pracovníci žalovaného s primeranou odbornou starostlivosťou
a v súlade s platným právom pri uzatváraní zmluvného vzťahu! Skúsenosti veľkého počtu klientov

žalovaného, vrátane žalobcu, ktoré sú nám osobne známe z našej praxe, totiž uvádzajú presný opak
toho, čo doteraz prezentuje žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu.154. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním karty splátok č.l. 6, výzvy na dobrovoľné plnenie č.l. 8,
úrokovej sadzby ECB č.l. 9, zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.l. 25-26, zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej
službe zabezpečenia splátok č.l. 27, čestných prehlásení č.l. 133-156, z prílohovej obálky (CD nosič) -

stanovisko Ministerstva financií SR, stanovisko Slovenskej obchodnej inšpekcie, stanovisko Národnej
banky Slovenska, výsluchom žalobcu (č.l. 194), výsluchom svedka Júliusa Kovácsa (č.l. 195) a zistil
tento skutkový stav:

155. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o

spotrebiteľskom úvere dňa 13.09.2014, v zmysle ktorej mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške
440,- €, pričom celkové náklady spotrebiteľa podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch
zmluvou sú vyčíslené a tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, a to úrokovou sadzbou
24,20 % ročne a sumou 68,27 € a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 77,01€, teda celkové
náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú RPMN vo výške 66,90 %.
Celková čiastka, ktorú žalovanému žalobca bol povinný zaplatiť predstavuje 585,28 € pri priemernej

RPMN 44,06 %. Zákazník sa zaviazal uhradiť dlžnú sumu v 60. týždenných splátkach, pričom výška
každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 9,76 € a poslednej dlžnej splátky 9,44 €. Úver sa
za podmienok tejto zmluvy poskytuje na dobu 60. týždňov, termín splatnosti poslednej splátky, a teda
konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je 7. deň 60-teho týždňa po dni uzatvorenia zmluvy. V zmluve
je uvedené jej číslo XXXXXXXXX a podpísaná bola zástupcom W. I. s miestom podnikania Radzovce

pod IČO: 42 312 515.

156. Medzi stranami sporu taktiež nebolo sporné, že dňa 13.09.2014 bola uzatvorená Zmluva o
dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru, v zmysle ktorej bodu I, bod 1.1 poskytovateľ
sa zaväzuje, že zákazníkovi za odmenu podľa odseku 1.2 bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne

poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej sumy určenej na úhradu splátky spotrebiteľského
úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
uzatvorenej medzi zákazníkom a poskytovateľom a v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky
spotrebiteľského úveru v mene zákazníka, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Služba
jeposkytovanánaindividuálnomprístupekzákazníkoviaspotrebnousúčinnosťou,kuktorejsazákazník

zaväzuje.

157. V zmysle článku I, bod 1.2 zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1.1 zaplatí
poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 226,60 €. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60-
tich pravidelných splátkach, a to v 59. týždenných splátkach vo výške 3,78 € a poslednú splátku vo

výške 3,58 €. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzatvorení tejto zmluvy. Celková
odmenapredstavujeodplatupreposkytovateľazato,žebudemôcťodovzdávaťsumu,ktorábolapoužitá
na úhradu splátky spotrebiteľského úveru priamo v mieste, ktoré mu práve vyhovuje a poskytovateľ
zabezpečí prevzatie tejto sumy a jej použitie na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru.

158. Žalobca uviedol, že zmluva, ktorá je predmetom sporu bola poslednou zo štyroch zmlúv, ktorú som
uzatvoril s Providentom. Prvé tri zmluvy uhradil. Spôsob podpisu zmlúv bol stále rovnaký, každá z nich
však bola uzatváraná s inou osobou ako obchodným zástupcom. Spoločnosť Provident kontaktoval,
následne ho kontaktovali oni a ponúkali mu nové produkty. Poslednú zmluvu uzatváral obchodný
zástupca Július Kovács. Zmluva bola vypisovaná pánom Kovácsom, ktorého kontaktoval, že súrne

potrebuje peniaze. Obchodný zástupca do hodiny prišiel a zmluva bola spisovaná domu u žalobcu pred
ním. Žalobca uviedol, že si nespomína či podpisoval aj nejaké iné papiere, asi podpisoval len tú zmluvu.
Peniaze súrne potreboval na rekonštrukciu domu, k ich vyplateniu došlo v tomto prípade na pošte, tri
predchádzajúce prípady mu boli vyplatené priamo uňho doma. Za účelom výplaty dostal poukážku, s
ktorou následne išiel na poštu, kde mu boli peniaze vyplatené, celé to trvalo nejakých 5-6 dní, pretože

tam bol víkend medzičasom. Peniaze platil z úveru doma, chodil ich inkasovať pán Kovács, po nejakých
dvoch mesiacoch to bola iná osoba. Neboli žiadne jednania s obchodným zástupcom o tom, že by
mohol splácať dlh aj iným spôsobom, napr. na pošte alebo na účet. Zmluvy boli vo všetkých štyroch
prípadoch podpisované tak, že mu bolo ukázané kde má podpísať, nečítal to, pretože to nerobí ani v
banke a podpisuje kde je mu ukázané. Žalobca uviedol, že z hľadiska splácania mu bolo povedané, že

platiť treba v hotovosti, iná možnosť platenia mu ponúkaná nebola.

159. Z výpovede svedka W. I., obchodného zástupcu žalovaného, na pojednávaní dňa 05.06.2017
(č.l. 195) vyplynulo, že robil obchodného zástupcu firmy Provident od novembra 2013 do mája 2015,pričom mohol mať tak 100-140 klientov mesačne. Vo vzťahu k okolnostiam uzatvárania zmlúv uviedol,
že každotýždenne fakticky mali porady za prítomnosti vedúcej, ktorou v tom čase bola pani B., preberali
sa jednotliví klienti, rozhodovalo sa ktorí klienti sú v „dobrí“, ktorí platia, ktorí klienti neplatia a komu

môžu byť ponúknutý ďalší úver. Následne takýto klienti boli kontaktovaní na možnosť čerpania ďalšieho
úveru a pokiaľ si svedok spomína tak takto bol oslovený aj pán Oláh. Peniaze potreboval, pretože
sa dostal do nejakých problémov a na predmetnej porade bolo rozhodnuté do akej výšky mu môže
byť úver poskytnutý a o tejto výške rozhodovala vedúca a takto bola zmluva aj pripravená. V čase
uzatvárania zmluvy už peniaze sa nedávali pri podpise, ale vydávala sa karta. Zmluva sa vypisovala

doma u žalobcu. Spôsob platenia bol dojednaný, že každomesačne svedok bude chodiť inkasovať
splátky a ak bol dohodnutý spôsob Komfort, tak chodil inkasovať do domu klienta. Podľa usmernenia
manažérky zmluva Komfort bola dojednávaná s jednotlivými klientmi, pričom svedok uviedol, že ak
by pán Oláh pôžičku chcel dostať, ale zmluvu Komfort by nechcel uzatvoriť potom síce nevie či by
ju dostal, ale neverí tomu, že by takúto pôžičku bol dostal. O tom či sa bude podpisovať aj služba
komfort rozhodovala len manažérka. Svedok sa síce vyjadroval k mechanizmu podpisu zmluvy komfort,

avšak terminologicky z obsahu jeho výpovede je zrejmé, že svedok sa vyjadruje k zmluve o dobrovoľnej
doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru, nakoľko poukazuje na osobné inkasovanie splátok
každomesačne. Uvedenú nepresnosť v svedeckej výpovedi svedka I. súd nepovažuje za relevantnú vo
vzťahu k posúdeniu negociačného procesu napriek tomu, že zmluva, ktorá bola uzatvorená je zmluvou
označenou ako zmluva o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru.

160. Podľa § 3 ods. 1 OZ, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), v znení ku dňu
13.09.2014, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

161. Podľa § 39 OZ, v znení ku dňu 13.09.2014, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

162. Podľa § 39a OZ, v znení ku dňu 13.09.2014, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,

dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

163. Podľa § 52a ods. 1 OZ, v znení ku dňu 13.09.2014, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri

tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

164. Podľa § 52a ods. 2 OZ, v znení ku dňu 13.09.2014, ak však z povahy zmlúv alebo stranám
známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba
vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z

týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik
ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

165. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení ku dňu 13.09.2014, na

účely tohto zákona sa rozumie
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä

poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

166. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona č. 129/2010 Z.z., v znení ku dňu 13.09.2014, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

167. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., v znení ku dňu 13.09.2014, poskytnutý spotrebiteľský

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

168. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., v znení ku dňu 13.09.2014, Na účely výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov
ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je
spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia
vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania

a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

169. Podľa § 451 ods. 1 OZ, v znení ku dňu 13.09.2014, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať.

170. Podľa § 451 ods. 2 OZ, v znení ku dňu 13.09.2014, bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

171. Podľa § 456 OZ, v znení ku dňu 13.09.2014, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

172. Podľa § 457 OZ, v znení ku dňu 13.09.2014, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý

z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

173. Podľa § 517 ods. 1 OZ v znení ku dňu 13.09.2014, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok

týkať aj len jednotlivých plnení.

174. Podľa § 517 ods. 2 OZ v znení ku dňu 13.09.2014, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

175. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení ku dňu 13.09.2014, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

176. V rámci svojej rozhodovacej činnosti súd v predmetnom spore sledoval dve línie zásadných
aspektov pre účel posúdenia nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to neplatnosťzmluvy podľa § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi, resp. obchádzanie zákona a bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.

177. Bezdôvodné obohatenie v zmysle citovanej právnej úpravy je konštruované ako záväzkový
vzťah(veľmi podobný zodpovednostnému vzťahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na
úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v zmysle citovanej úpravy konštruované ako
predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Jeho zákonná úprava je taká, aby ak vzniklo, sa vydalo tomu,
na úkor koho bolo získané. Teda platí všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia
na úkor iného. Takto vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný
bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje.

178. Zákon upravuje viacero foriem bezdôvodného obohatenia, pričom jedným z nich je majetkový

prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod
na plnenie. Znamená to, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej
sa spravidla plní. Takáto situácia môže nastať vtedy, keď sa účastník domnieva, že uzavrel zmluvu, hoci
ju neuzavrel, ale k plneniu došlo. Majetkový prospech môže vzniknúť aj plnením z neplatného právneho
úkonu spravidla z neplatnej zmluvy.

179. Zákon jednoznačne hovorí, že predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať a túto povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie má ten, kto ho získal na úkor iného. Subjektom, ktorý má právo žiadať
vydať bezdôvodné obohatenie je ten, na úkor koho sa niekto bezdôvodne obohatil.

180. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ za
poskytnuté finančné prostriedky vo výške 440,- eur bol žalovanému povinný zaplatiť 585,28 eur odmenu
(68,27 eur predstavuje úrok, 77,01 eur administratívny poplatok a 226,60 eur za poskytnutie služby -
„zabezpečenie splátok úveru“. Celková výška odmeny, ktorú žalovaný od spotrebiteľa za poskytnutie
úveru požadoval dosahuje až 84,50 % (371,88 eur / 440,- eur).

181.Zvykonanéhodokazovaniejenepochybné,žežalobca,akodlžník,ažalovaný,akoveriteľ,uzatvorili
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 13.09.2014 pod č. XXXXXXXXX a na tom istom jednaní taktiež
Zmluvu o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru. Nesporným medzi stranami sporu
je, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 440,- € a na tento úver postupne splátkami uhradil celkovo

811,88 €, teda sumu 371,88 € zaplatil nad rámec skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov.

182.Privyhodnotenívšetkýchvykonanýchdôkazovkaždéhojednotlivoazároveňvšetkýchvovzájomnej
súvislosti mal súd za to, že negociačný proces uzatvárania tak úverovej zmluvy, ako aj zmluvy o
doplnkovej službe bol preukázaný tak výpoveďou žalobcu, ale najmä výpoveďou obchodného zástupcu

žalovaného W. I.. Za doplnkovú službu inkasovania splátok, ktorá bola medzi účastníkmi zmluvného
vzťahu dojednaná osobitnou zmluvou vrátane odmeny za takúto službu, bol žalobca povinný platiť
odmenu osobitne, avšak inkludovanú v jednotlivých splátkach úveru. Zmluva o dobrovoľnej doplnkovej
službe zabezpečenia splátok bola podmienkou poskytnutia úveru za podmienok uvedených v úverovej
zmluve. Žalobcovi v negociačnom procese iná možnosť inkasovania splátok úveru v zmysle úverovej

zmluvy, ako osobné inkasovanie s poukazom na zmluvu o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia
splátok ani daná nebola. Rovnako obchodný zástupca vyjadril vo svojej výpovedi pochybnosť o tom,
že takýto úver by bol žalobcovi poskytnutý v prípade, žeby zmluvu o doplnkovej službe nebol podpísal.
O tom či takáto zmluva bude podpísaná podľa výpovede svedka Kovácsa rozhodovala manažérka
spoločnosti a takáto zmluva sa klientovi dávala podpísať, pričom nebolo preukázané, že by klient mal

inú možnosť ako túto zmluvu nepodpísať ak úver chcel dostať. Jedná sa teda o prípad § 52a OZ, keď
z povahy zmlúv, ako aj stranám známeho účelu týchto zmlúv pri ich uzatváraní zrejme vyplýva, že tieto
zmluvy od seba sú vzájomne závislé. Z výpovede svedka Kovácsa vyplynulo, že fakticky klientovi sa
dávali podpisovať jednotlivé listiny v počte približne päť kusov automaticky. Za takéhoto stavu, podľa
názoru súdu, náklady spojené s doplnkovou službou mali byť započítané do ročnej priemernej miery

nákladov, nakoľko sa jedná o dodatočné náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom.

183.Žalovaný,akoposkytovateľúveru,platbuodmenyvzmyslezmluvyogarantovanejslužbedoRPMN
nezahrnul, čo nebolo sporným, pretože žalovaný tvrdí, že táto zmluva bola uzatvorená samostatne zostrany spotrebiteľa dobrovoľne a túto službu si vyžiadal a nebola podmienkou pre uzatvorenie úverovej
zmluvy. S týmto prezentovaným názorom súd nemôže súhlasiť jednak vzhľadom na vyššie uvedené
dôkazy a jednak logickým zhodnotením konania nielen žalobcu, že inú možnosť ako platiť v splátkach v

hotovostiobchodnémuzástupcovinemaloinomspôsobeplatiebanipoučovanýnebol,jednásaoosobu,
ktorá opakovane uzatvárala úverové zmluvy, teda z čoho logicky vyplýva, že neoplývala prebytkom
finančných prostriedkov a preto je absolútne nelogickým, žeby akýkoľvek priemerný spotrebiteľ za svojej
zložitej finančnej situácie dobrovoľne volil možnosť pohodlného splácania splátok zo svojho domova len
aby mohol zaplatiť za to odmenu vo 51,50 % (256,60 €/440,- €) poskytnutého úveru keď by mu bola

daná možnosť takúto zmluvu nepodpísať a získať úver lacnejšie.

184. Vyššie uvedený stav kedy zmluva o doplnkovej službe je podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy
pri inkasovaní poplatku vo výške 51,50 % poskytnutého úveru, ktorý nie je započítaný do RPMN a týmto
spôsobom úver spotrebiteľa navyšuje, podľa názoru súdu, je konaním rozporným s dobrými mravmi
najmä z hľadiska spôsobu akým negociačný proces prebiehal a bol popísaný jednak žalobcom, vyplýva

ajzvýpovedesamotnéhoobchodnéhozástupcu.Zmluvuodobrovoľnejdoplnkovejslužbevtomtosmere
je potrebné považovať za zmluvu neplatnú absolútne pre rozpor s dobrými mravmi, a teda následne aj
zmluvu úverovú za neplatnú.

185. Vyššie uvedený postup súd posudzuje jednak ako postup rozporný s dobrými mravmi v rámci

procesu uzatvárania zmluvy úverovej a zmluvy o doplnkovej službe, ktorý spôsobil nezákonný stav, kedy
cena tejto služby nebola zarátaná do RPMN ako výdaj, ktorý nepochybne spotrebiteľ za účelom získania
úveru musel zaplatiť a týmto postupom žalovaný de facto obišiel zákon vo vzťahu k správnemu určeniu
príslušnej ročnej percentuálnej miery nákladov úverovej zmluvy. Argumentácie žalovaného, že žalovaný
nemohol v čase uzatvárania zmluvy vedieť o týchto nákladoch, pretože zmluva o dodatkovej službe ešte

nebola uzatvorená považuje súd za účelové, pretože, tak ako to vyplynulo najmä z výpovedí obchodných
zástupcov, najmä z výpovede obchodného zástupcu Júliusa Kovácsa, podmienkou získania úveru v
hotovosti bolo podpísanie zmluvy o doplnkovej službe, teda ak spotrebiteľ požadoval peniaze z hľadiska
ich poskytnutia okamžite v hotovosti bolo nepochybné, že ak sa tieto peniaze takto poskytujú, následne
sa musí podpísať aj zmluva o dodatkovej službe, teda o tomto náklade v čase uzatvárania úverovej

zmluvy sa už muselo vedieť, pretože inak úverová zmluva by uzatvorená nebola a neboli by finančné
prostriedky ani poskytnuté. Uvedeným postupom sa zároveň obchádza aj zákon o spotrebiteľských
úveroch, keďže náklady dojednanej dodatočnej služby nie sú zarátané do nákladov spotrebiteľa a tým je
vyvolaný stav numericky nižšej RPMN napriek tomu, že v skutočnosti pri započítaní uvedenej dodatkovej
služby by sa tieto náklady premietli do vyššej RPMN.

186. Keďže zmluva o doplnkovej službe, podľa názoru súdu, je absolútne neplatnou zmluvou pre
rozpor s dobrými mravmi, ako aj obchádzanie zákona o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 39 OZ,
všetky plnenia z tejto zmluvy vyplývajúce je potrebné vysporiadať v zmysle príslušných ustanovení o
bezdôvodnom obohatení, v zmysle ktorého sú strany povinné si vydať to čo plnili.

187. Vzhľadom na skutočnosť, že súd posúdil vyššie uvedenú úverovú zmluvu ako zmluvu v nadväznosti
na neplatnosť zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok ako neplatnú v spojení s §
52a ods. 2 OZ vzniklo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu rozdielu sumy,
ktorú od žalobcu prijal, t.j. 440,- eur a jeho úhradu vo výške 811,88 eur, teda v rozdiely 371,88 eur,

ktoré súd priznal žalobcovi.

188. Žalovaný je v omeškaní s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie, na ktoré vydanie ho žalobca
vyzval mailovou správou z 21.11.2016 s určením lehoty plnenia do 25.11.2016, a teda počnúc dňom
26.11.2016 sa žalovaný nachádza v omeškaní a je povinný zaplatiť zákonný úrok z omeškania vo výške

5 % ročne v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení.

189. Napriek vyššie uvedenému konštatovaniu neplatnosti zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej službe
zabezpečenia splátok a následne neplatnosti úverovej zmluvy súd si dovoľuje poznamenať pre prípad,
žeby predmetné zmluvy boli zmluvami platnými, tak súd by skúmal, či zmluva o úvere uzatvorená medzi

žalobcom a žalovaným spĺňa požiadavky relevantných právnych predpisov v otázke ich obligatórnych
náležitostí(zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 129/2010 Z. z. Zákon o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov). V tomto smere mal súd za
preukázané, že v úverovej zmluve, ktorá je predmetom tohto konania, absentuje jej povinná náležitosťv zmysle vyššie citovaných zákonov, a to správne vypočítaná RPMN, čoho dôsledkom by bol záver o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. alebo § 11 ods. 1
zákona č.129/2010 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že bezúročný a bezpoplatkový môže byť len ten úver,

ktorý obsahuje platné úroky a poplatky a správne vypočítanú RPMN, čo však v danom prípade nie je
splnené. Vzhľadom na skutočnosť, že súčasťou predmetnej úverovej zmluvy a zmluvy o garantovanej
službe sú poplatky nezahrnuté do RPMN, ktoré ako celok predstavujú neakceptovateľné protiplnenie v
celej ich výške, sú tieto neplatné, a preto niet priestoru sa zaoberať otázkou ich prípadnej bezúročnosti
a bezpoplatkovosti. Práve z tohto dôvodu by bolo nadbytočné podrobne sa zaoberať rozsudkom

Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia, a.s.,C-42/15, ECLI: EU:C:2016:842,
v rámci ktorého sa Súdny dvor EÚ vysporiadáva s otázkou obligatórnych náležitostí zmlúv o úver
uzatváraných v súlade so Smernicou 2008/48, konkrétne s čl. 10 ods. 2 písm. h), a tiež s bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou úverov, keďže tento by mal relevanciu jedine v prípade, že by príslušné zmluvy
o úvere mali platné poplatky a úroky. Súd len na okraj poznamenáva, že zo spomínaného rozhodnutia
Súdneho dvoru EÚ skutočne vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť

každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod50). V neposlednom rade
si však musíme uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký
nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny
dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa

nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z.

190. Ďalšie otázky týkajúce sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti a otázka aplikácie rozhodnutia C-42/15
vo veci S.Ó. c/a Slovenská republika vzhľadom na neplatnosť zmluvy o garantovanej službe a následne
úverovej zmluvy je, podľa názoru súdu, irelevantná, nadbytočná.

191. Požiadavka synalagmatickej reštitúcie, ktorú vzniesol žalovaný vo vzťahu k plneniu, ktoré na
základe zmluvy poskytol, a to že obchodný zástupca chodil inkasovať splátky, čím vznikli nepochybne
náklady spojené s týmto inkasovaním, a teda že žaloba opomína túto reštitúciu je potrebné uviesť, že
je to v prvom rade žalovaný, ktorý tento stav spôsobil kedy spotrebiteľovi podpis predmetnej zmluvy

o doplnkovej službe de facto nanútil bez možnosti dať mu inú možnosť voľby ako splácanie osobným
inkasovaním a tým spôsobom sumu úveru navýšil. Za takéhoto stavu by podľa § 3 OZ bolo rozporné
s dobrými mravmi, aby za takto nevyžiadanú službu, ktorá bola zo strany poskytovateľa de facto
spotrebiteľovi nanútená, spotrebiteľ ešte mal poskytnúť peňažnú refundáciu.

192. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

193. Podľa § 255 ods. 2, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

194.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

195. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

196. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania v celosti. O
výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.

197. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku
oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo
jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však
žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie
neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v

konaní pred správnym súdom.

198. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, u) spotrebiteľ domáhajúci
sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.199. Žalobca bol od povinnosti zaplatiť súdny poplatok oslobodený a súd žalobe vyhovel, preto
poplatková povinnosť v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení prešla na žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak odrozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť

napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo

späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.