Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 9, 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13C/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617201021
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617201021.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: M. M., U. XX.XX.XXXX, F. R.
G.. A. XX, XXX XX M., zastúpený JUDr. Renátou Endrődyovou, advokátkou so sídlom Dr. Herza 26,
984 01 Lučenec, proti žalovanej: A. M., U. XX.XX.XXXX, F. R. G.. A. XX, XXX XXX M., t.č. bytom U.
X, XXX XX M.Y. - G. H., štátna občianka SR, zastúpená Advokátskou kanceláriou, Pisár & partners -
advokáti, s.r.o., so sídlom P. Rádayho 8, 984 01 Lučenec, IČO: 50 440 446, o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva
číslo XXXX, pre katastrálne územie M., ako parcela „C“, evidované na katastrálnej mape ako parcela
číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 595 m2, parcela číslo XXXX/X - vodné plochy o
výmere 167 m2, parcela číslo XXXX/X - vodné plochy o výmere 791 m2, parcela číslo XXXX/X - vodné
plochy o výmere 218 m2, parcela číslo XXXX/X - vodné plochy o výmere 45 m2, parcela číslo XXXX/
X - ostatné plochy o výmere 35 m2, Liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie O., ako parcely

registra „C“, evidované na katastrálnej mape ako parcela číslo XX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 149 m2 a parcela číslo XX/X - záhrady o výmere 1542 m2 a stavba číslo súpisné 234 - dielňa
na pozemku parcelné číslo XX/X, rozostavanej stavby rodinného domu stojaceho v katastrálnom území
O. na pozemku parcelné číslo XX/XX, na ktorú bolo Mestom Lučenec pod číslom O.-XXXX/XXXX zo
dňa 14.11.2007 vydané stavebné povolenie na stavbu „rodinný dom - nadstavba, prestavba, prístavba“
- ulica Q., M. na pozemkoch parcelné číslo XX, XX/XX K. XX/XX a nehnuteľností zapísaných na Liste

vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie O., ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej
mape, a to parcela číslo XXX/X - záhrady o výmere 516 m2, parcela číslo XXX/X - zastavané plochy
o výmere 45 m2 sa z a m i e t a .

II. Žalovaná m á p r á v o na náhradu trov konania od žalobcu v celosti, vo výške ako bude
rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 10.06.2016 sa žalobca domáha vyporiadania zaniknutého bezpodielového

spoluvlastníctva manželov so žalovanou a zároveň určenia vlastníckeho práva k ním označeným
nehnuteľnostiamzapísanýmnaLVč.XXXX,prek.ú.Lučenec,akoparcela„C“,evidovanénakatastrálnej
mape ako parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 595 m2, parcela č. XXXX/X -
vodné plochy o výmere 167 m2, parcela č. XXXX/X - vodné plochy o výmere 791 m2, parcela č. XXXX/
X - vodné plochy o výmere 218 m2, parcela č. XXXX/X - vodné plochy o výmere 45 m2, parcela č.
XXXX/X - ostatné plochy o výmere 35 m2 v podiely 1/1-ina, LV č. XXXX, k.ú. Opatová, ako parcely

registra „C“, evidované na katastrálnej mape ako parcela č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 149 m2 a parcela č. XX/X - záhrady o výmere 1542 m2 a stavba číslo súp. XXX - dielňa na
pozemku parc. č. XX/X v podiely 1/1-ina, rozostavaná stavba rodinného domu stojaceho v k.ú. Opatována pozemku parc. č. XX/XX, na ktorú bolo Mestom Lučenec pod č. O.-XXXX/XXXX zo dňa 14.11.2007
vydané stavebné povolenie na stavbu „rodinný dom - nadstavba, prestavba, prístavba“ - ulica Q., M. na
pozemkoch parc. č. XX, XX/XX K. XX/XX v podiely 1/1-ina a podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. Opatová ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape,
a to parcela č. XXX/X -. záhrady o výmere 516 m2, parcela č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 45
m2, v spoluvlastníckom podiele 9/10-ín pričom tvrdí, že predmetné nehnuteľnosti napriek tomu ako sú
na príslušných listoch vlastníctva č. XXXX k.ú. Lučenec, č. XXXX k.ú. Opatová a č. XXXX k.ú. Opatová
zapísané v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov so žalovanou, resp. vo výlučnom vlastníctve

žalovanej, tieto nadobudol do svojho výlučného vlastníctva a preto do masy vyporiadaného majetku v
rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatria.

2. Podľa § 166 ods. 2 CSP, ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú
dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

3. Žalobca podal žalobu jednak o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovanou
ako bývalou manželkou, pričom zároveň podáva aj žalobu v časti o určenie vlastníckeho práva k
majetku, nehnuteľnostiam, ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov (ďalej len „BSM“), resp. vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Keďže žalobca tvrdí, že predmetné
nehnuteľnosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva tieto nemôžu byť predmetom bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, jedine určovacím výrokom vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva sa
žalobca môže domôcť zmeny v katastri nehnuteľností a zároveň vyriešenia otázky či predmetné
nehnuteľnosti budú tvoriť masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovanou. Keďže otázka
určenia vlastníckeho práva a jeho následnej realizácie takéhoto rozhodnutia ako vkladuschopnej
listiny za účelom eventuálnej zmeny zápisu vlastníckeho práva je otázkou odlišnou od vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd v tejto časti vylúčil žalobu žalobcu na samostatné
konanie. Naviac je potrebné, aby v predmetnej veci bolo právoplatne posúdené či žalobca je výlučným
vlastníkom tak ako to tvrdí, resp. či predmetné veci patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a následne z uvedeného dôvodu je potrebné do masy BSM ich zahrnúť.

4. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd uznesením č.k. 13C/97/2016-225 zo dňa 19.01.2017, ktoré
sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 23.01.2017, vylúčil nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX,
pre k.ú. Lučenec, ako parcela „C“, evidované na katastrálnej mape ako parcela č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 595 m2, parcela č. XXXX/X - vodné plochy o výmere 167 m2, parcela
č. XXXX/X - vodné plochy o výmere 791 m2, parcela č. XXXX/X - vodné plochy o výmere 218 m2,

parcela č. XXXX/X - vodné plochy o výmere 45 m2, parcela č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 35
m2, LV č. XXXX, k.ú. Opatová, ako parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape ako parcela
č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2 a parcela č. XX/X - záhrady o výmere 1542
m2 a stavba číslo súp. XXX - dielňa na pozemku parc. č. XX/X, rozostavaná stavba rodinného domu
stojaceho v k.ú. Opatová na pozemku parc. č. XX/XX, na ktorú bolo Mestom Lučenec pod č. O.-XXXX/

XXXX zo dňa 14.11.2007 vydané stavebné povolenie na stavbu „rodinný dom - nadstavba, prestavba,
prístavba“ - ulica Q., M. na pozemkoch parc. č. XX, XX/XX K. XX/XX a nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXXX pre k.ú. Opatová ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, a to parcela č. XXX/
X - záhrady o výmere 516 m2, parcela č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 45 m2 na samostatné
konanie a rozhodnutie.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej, prečítaním listinných dôkazov zo
spisu 13C/97/2016 LV č. XXX (č.l. 16), LV č. XXXX (č.l. 15), LV č. XXXX (č.l. 13), LV č. XXXX (č.l. 14),
Stavebného povolenia mesta Lučenec č. O. XXXX/XXXX (č.l. 33-34), Rozsudku č.k. 10P/63/2012-189
(č.l. 39), Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 5D/318/2007, Dnot 109/2007 (č.l. 42), Notárskej zápisnice č.

NCRls 13799/2008, N 28/2008 (č.l. 85), Notárskej zápisnice notárky č. NCRls 33873/2007, N 87/2007
(č.l. 101), Notárskej zápisnice č. NCRls 30602/2007, N 78/2007 (č.l. 103), Notárskej zápisnice č. NCRls
30611/2007, N 80/2007 (č.l. 105), Notárskej zápisnice č. NCRls 33881/2007, N 88/2007 (č.l. 107),
technickej správy stavebná časť (prílohová obálka č.l. 152) a výsluchom svedkov L. M. (č.l. 172), K.
R. (č.l. 186), C. T. (č.l. 216), Y. I. (č.l. 218) a zo spisu 13C/3/2017 technických nákresov (č.l. 10, 11),

Rozsudku č.k. 8C/193/1993-241 (č.l. 22) a zistil tento skutkový stav:

6. Z výpisu LV č. XXX (č.l. 16), k.ú. a obec Opatová vyplýva, že žalobca M. M. je výlučným vlastníkom
nehnuteľností, parcely registra „C“, parc. č. XX o výmere 375 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č.XX/XX o výmere 1460 m2, trvalé trávne porasty a prac. č. XX/XX o výmere 83 m2, zastavané plochy a
nádvoria titulom nadobudnutia Darovacou zmluvou č. V 2450/98 z 09.11.1998 a Osvedčenia o dedičstve
č. 5D/318/2007 z 15.05.2007.

7. Z výpisu LV č. XXXX (č.l. 15), k.ú. a obec Opatová vyplýva, že žalovaná A. M. je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností, parcely registra „C“, parc. č. XX/X o výmere 149 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc.
č. XX/X o výmere 1542 m2, záhrady, spolu so stavbou dielne číslo súp. XXX na parc. č. XX/X titulom
nadobudnutia Kúpnou zmluvou č. V 2203/07 z 11.09.2007 a č. V 2477/07 z 27.09.2007.

8. Z výpisu LV č. XXXX (č.l. 13), k.ú. a obec Lučenec vyplýva, že žaloba M. M. a žalovaná A. M. sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parciel registra „C“, parc. č. XXXX/X o výmere 595 m2,
zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere 167 m2, vodné plochy, parc. č. XXXX/X o
výmere 791 m2, vodné plochy, parc. č. XXXX/X o výmere 218 m2, vodné plochy, parc. č. XXXX/X o
výmere 45 m2, vodné plochy a parc. č. XXXX/X o výmere 35 m2, ostatné plochy titulom nadobudnutia

Kúpnou zmluvou č. V 1754/95 zo 06.12.1995.

9. Z výpisu LV č. XXXX (č.l. 14), k.ú. a obec Opatová vyplýva, že žalobca a žalovaná sú bezpodielový
spoluvlastníci podielu 9/10-ín parciel registra „C“, parc. č. XXX/X o výmere 513 m2, záhrady a parc. č.
XXX/X o výmere 45 m2, zastavané plochy a nádvoria.

10. Zo Stavebného povolenia mesta Lučenec č. OVSPÚPaA 4905/2007 zo dňa 14.11.2007, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 03.12.2007 (č.l. 33-34) vyplýva, že bolo vydané stavebné povolenie
stavebníkom M. M. a A. M. pre stavbu „rodinný dom - nadstavba, prestavba, prístavba“ ulica Záhradná,
Lučenec na parcelách č. XX, XX/XX, XX/XX, k.ú. Opatová.

11. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 10P/63/2012-189 zo dňa 29.04.2013 (č.l. 39) bolo
manželstvo žalobcu a žalovanej rozvedené, ktoré vzniklo uzatvorením dňa29.06.1990.

12. Z Osvedčenia o dedičstve notára ako súdneho komisára JUDr. Kristíny Malovcovej sp. zn.

5D/318/2007, Dnot 109/2007 zo dňa 30.04.2007 (č.l. 42) vyplýva, že po poručiteľovi M. M., rod. M.,
r.č. XXXXXX/XXX, zomrelom dňa 10.03.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.05.2007 bola
schválená dohoda dedičov detí poručiteľa L. R., rod. M., M. M. a pozostalej manželky L. M., rod. I. vo
vzťahu k nehnuteľnosti k.ú. Opatová, zapísanej na pôvodnom LV č. XXXX v časti BLV 1 na žalobcu M.
M. - syna poručiteľa, k parcelám registra „C“, parc. č. XX, XX/XX K. XX/XX s tým, že rozostavaný rodinný

dom na parcelách č. XX, XX/XX K. XX/XX predmetom dedičského rozhodnutia nebolo.

13. Z Notárskej zápisnice notárky JUDr. Kristíny Malovcovej z 03.04.2008 pod č. NCRls 13799/2008, N
28/2008 (č.l. 85) vyplýva, že žalobca M. M. a žalovaná A. M. uzatvorili kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti v
k.ú. Opatová, parc. č. XXX/X, záhrada o výmere 516 m2 a parc. č. XXX/X, zastavané plochy o výmere

45 m2, zapísané na pôvodnom LV č. XXXX, teraz LV č. XXXX (č.l. 14, č.l. 87).

14. Z Notárskej zápisnice notárky JUDr. Kristíny Malovcovej z 28.08.2007 pod č. NCRls 33873/2007, N
87/2007(č.l.101),osvedčenieovyhláseníprávnevýznamnejskutočnostivyplýva,žežalobcaažalovaná
uzatvorili dohodu podľa § 143a ods. 1 OZ, v zmysle ktorej nehnuteľnosť k.ú. Opatová, vedená na LV

č. XXXX, BLV 1 v celosti parcely registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape parc. č. XX/X, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 149 m2, ako aj stavby dielňa číslo súp. XXX na KN parcele č. XX/X budú
patriť do výlučného vlastníctva kupujúcej A. M. (žalovanej).

15. Z Notárskej zápisnice notárky JUDr. Kristíny Malovcovej zo dňa 06.08.2007 č. NCRls 30602/2007, N

78/2007(č.l.103),osvedčenieovyhláseníprávnevýznamnejskutočnostivyplýva,žežalobcaažalovaná
sa dohodli, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebude patriť nehnuteľnosť v k.ú. Opatová,
zapísaná na LV č. XXXX, BLV 1 v celosti, parc. č. XX/X záhrada o výmere 1542 m2.

16. Z Notárskej zápisnice č. NCRls 30611/2007, N 80/2007 (č.l. 105) spísanej notárkou JUDr.

Kristínou Malovcovou dňa 06.08.2007 formou kúpnej zmluvy vyplýva, že kupujúca A. M. (žalovaná)
uzatvorili dohodu s manželom M. M. (žalobcom) v zmysle § 143a ods. 1 OZ o zúžení bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a podľa tejto dohody jej výlučné vlastníctvo bude tvoriť nehnuteľnosť k.ú.
Opatová, zapísaná na LV č. XXXX, BLV 1 v celosti, parc. č. XX/X záhrada o výmere 1542 m2.17. Z Notárskej zápisnice notárky JUDr. Kristíny Malovcovej zo dňa 28.08.2007 pod č. NCRls
33881/2007, N 88/2007 (č.l. 107) obsahujúcej kúpnu zmluvu vyplýva, že žalovaná A. M. na základe

dohody s manželom M. M. o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 143a ods.
1 OZ do výlučného vlastníctva nadobudla nehnuteľnosti vedené v k.ú. Opatová, na LV č. XXXX, BLV v
celosti, parcela registra „C“, parc. č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2.

18. Z originálu technickej správy stavebná časť (prílohová obálka č.l. 152 spisu) vyplýva, že stavebníkom

rodinného domu - nadstavba, prestavba, prístavba na parcelách č. XX/XX, XX/XX K. XX, k.ú. Opatová
sú M. M. K. A. M., bytom M.Y., G.. A. XX. Prílohu tvorí situačný nákres 1:1000, z ktorého je
zrejmé umiestnenie domu na uvedených parcelách spolu s technickými výkresmi projektovanej stavby
projektanta D. C..

19. Z výpovede svedkyne L. M. (č.l. 172 spisu) vyplýva: „Čo sa týka rozostavaného domu v Opatovej,

tak tento sme začali stavať ešte ja s mojím nebohým manželom. Rozhodli sme sa, že si ho postavíme,
začali sme ešte predtým ako manžel išiel do dôchodku, ale potom sme už nedostavali, manžel ochorel
a zostalo to v štádiu hrubej stavby. Potiahnuté boli múry a na dome bola strecha. Následne sme sa teda
rozhodli, že dom dostavia syn s vtedajšou manželkou.“

20. Z výpovede svedkyne K. R. (č.l. 186) vyplýva: „Dom, v ktorom bývam v súčasnosti bol napísaný na
moju mamu a rozostavaný dom, tento prevzal ujo. Viem sa vyjadriť aj k stavu v akom sa dom nachádzal
v čase smrti starého otca, bol to rozostavaný dom, podpivničený, pivnica bola využívaná ako garáž a
skladisko pre rôzny materiál, nad tým bolo poschodie a bolo to zakryté.“

21. Z výsluchu svedka C. T. (č.l. 216) vyplýva: „Spomínam si, že to bolo ešte niekedy začiatkom 80-
tych rokov, ešte otec pána M. započal výstavbu rodinného domu v lokalite Opatová. Chodil som tam
pomáhať, viac-menej sme realizovali zemné práce, robila sa tam nejaká pivnica, stavbu započal ešte
otec pána M.. Ja som chodil fakticky len dovtedy kým sa nevybudovala tá zemná časť, pivnica, následne
som už nechodil, pretože mal som nejaké vlastné aktivity, kúpil som si záhradku a tu som sa realizoval.

Vtedy tam bol uskladnený aj stavebný materiál. Stavebný materiál bol uskladnený ešte na starom dvore
u M.V.O., videl som tam drevo, boli tam hranoly, dosky, boli tam tehly, tehly boli aj tie veľké lučenské
tehlobloky. Boli tam aj plné tehly používané na obmurovku keď sa izolovala pivnica. To je asi všetko
čo si spomínam. Keď sa už realizovala nadstavba tohto domu, ja som prítomný nebol, lebo ako som
povedal, už som mal svoje vlastné aktivity. Bol som sa párkrát pozrieť aj keď sa realizovala nadstavba

tej pivnice, bol tam prítomný pán M., nejakí kamaráti, spomínam si, že tam bol pán z Tomášoviec, jeho
meno uviesť neviem, ale ten tam pôsobil ako taký hlavný murár. Keď sa už realizovala strecha, tak k
tomuto sa vyjadriť neviem, nebol som tam.“

22. Z výsluchu svedka Y. I. (č.l. 218) vyplýva: „S pánom M., otcom žalobcu, sme fakticky ten rodinným,

aby som povedal, jedná sa o dom vedľa starého domu, začali stavať spoločne, ja som bol od základov
až fakticky po strechu. Nespomínam si v ktorom roku sme to mohli realizovať, ale robili sme to dlho.
Strecha, ktorá v čase keď sme my dom dokončili s pánom M. starším bola riadna, bola tam položená
sedlová strecha. Fakticky ešte vnútri sme realizovali nejaké prievlaky, hlavnú priečku sme vymúrali.
Realizovalo sa to za môjho pričinenia do štádia takej hrubej stavby, keď sa už robila voda, elektrina,

tak ja som tam už nebol.“

23. Z technických nákresov na č.l. 10, 11 vyplýva, že tieto boli vypracované pre rodinný dom M. M.
staršieho, Opatová, a to v časti prízemie, základy, strecha.

24. Z Rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 8C/193/1993-241 (č.l. 22) zo dňa 10.04.2000 sa
konštatuje na strane 8, že do vlastníctva navrhovateľa, v tom čase M. M. staršieho súd prikázal aj garáž
o výmere 53 m2, lebo zistil, že novšiu časť postavil navrhovateľ bez stavebného povolenia a je správne a
účelné, aby garáž susediaca s pozemkom vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa tvorila jeho vlastníctvo.
Do vlastníctva navrhovateľa súd prikázal tak celú parcelu č. XX o zastavanej ploche 375 m2, rodinný

dom preto, lebo navrhovateľ ju chcel do vlastníctva.25. Podľa § 118 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), predmetom
občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné
majetkové hodnoty.

26. Podľa § 119 ods. 1 OZ, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.

27. Podľa § 119 ods. 2 OZ, nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

28. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

29. Podľa § 136 ods. 1 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

30. Podľa § 136 ods. 2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové

spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

31. Podľa § 143a ods. 1 OZ, manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah
bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.

32. Podľa § 143a ods. 3 OZ, dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia
sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.

33. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

34. Žalobca v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov pod pôvodnou
sp. zn. 13C/97/2016 podal v časti žalobu o určenie vlastníckeho práva, a to, že je výlučným, resp.
podielovým vlastníkom nehnuteľností tak, ako bolo rozhodnuté uznesením č.k. 13C/97/2016-225 zo dňa

19.06.2017, ktorým bola žaloba v tejto časti vylúčená na samostatné konanie a rozhodnutie.

35.Žalobcasadomáhaurčeniavlastníckehoprávaksamostatnýmnehnuteľnostiamzapísanýmnatroch
rozdielnych listoch vlastníctva a rozostavanej stavbe domu v katastre nehnuteľností nezapísanej.

36. Z vykonaného dokazovania je zrejmé a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a žalovaná
sú zapísaní na príslušných LV č. XXX, k.ú. a obec Opatová, LV č. XXXX, k.ú. a obec Opatová,
LV č. XXXX, k.ú. a obec Opatová a LV č. XXXX, k.ú. a obec Lučenec ako výluční vlastníci, resp.
bezpodieloví spoluvlastníci tam zapísaných nehnuteľností. Sporným medzi stranami bolo či zápis
na vyššie uvedených LV a vlastnícke právo k rozostavanému rodinnému domu na liste vlastníctva

nezapísanému je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, keďže tento tvrdil a žiadal určiť svoje výlučné
vlastnícke právo, alebo či zápis korešponduje skutočným vlastníckym pomerom.

37. Pri určovacej žalobe v zmysle § 137 písm. c) CSP znie žalobný návrh na určenie či tu právo je
(pozitívna určovacia žaloba). Keďže žalobca v určovacej žalobe tvrdí existenciu alebo neexistenciu

určitého práva znamená to, že vyhovujúci rozsudok vydaný na jej základe bude mať deklaratórne účinky.
Všeobecnýmpredpokladom,abysúdurčovacejžalobevyhovejjeprávnyzáujemžalobcunatom,abybol
vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, teda aby mal zmysel. Pri určovacej žalobe
samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci
určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové konanie užitočné alebo

naopak zbytočné. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení preukázať. Žalobca má naliehavý
právny záujem na určení či tu právo je, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu,
že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť
sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak
naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny

preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem v zásade absentuje ak
má žalobca možnosť zažalovať na splnenie povinnosti. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny
záujem znamená jeho povinnosť uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem
je daný a na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy.38. Napriek tomu, že žalobca osobitným spôsobom naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva nepreukazuje, žalobu o určenie podal v rámci žaloby o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového

spoluvlastníctva manželov tvrdiac, že je výlučným vlastníkom ním označených nehnuteľností, pričom
tieto sú vedené na príslušnom liste vlastníctva výlučne na meno bývalej manželky, resp. sú zapísané
ako bezpodielového spoluvlastníctvo manželov alebo nehnuteľnosť vôbec nie je na príslušnom liste
zapísaná (neskolaudovaná rozostavaná stavba), mal súd za to, že naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva u žalobcu tu je, nakoľko vzhľadom na svoje tvrdenia je žalobca v stave právnej

neistoty či predmetné nehnuteľné veci tvoria masu BSM, resp. patria do jeho výlučného vlastníctva.
V rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd síce prejudiciálne rieši
otázky či vec do BSM patrí, avšak uvedené nevylučuje podanie samostatnej určovacej žaloby za
predpokladu, že táto pre konanie je užitočná. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným vo výlučnom
vlastníctve žalovanej, o ktorých žalobca tvrdí naopak, že je ich výlučným vlastníkom, pretože tieto boli
nadobudnuté výlučne z jeho finančných prostriedkov, tak tieto nehnuteľnosti do masy BSM ani nepatria

a ak sa žalobca chcel domôcť zmeny zápisu vlastníckeho práva tvrdiac, že je ich výlučným vlastníkom,
inú možnosť ako podať určovaciu žalobu ani nemal, a teda naliehavý právny záujem na určení je daný.

39. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú na príslušnom liste vlastníctva vedené v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov (podiel 9/10-ín na LV č. XXXX), v rámci rozhodovania o vyporiadaní BSM

môže byť prejudiciálne riešená otázka či nehnuteľnosti skutočne patria do BSM, avšak v prípade, ak
by súd rozhodol, že nehnuteľnosti do BSM nepatria a tvoria výlučné vlastníctvo žalobcu, potom by
predmetomrozhodnutiaovyporiadaníanineboliapreprípadzmenyzápisuvlastníckychprávbyžalobca
musel aj tak sa domáhať osobitnou určovacou žalobou určenia svojho výlučného vlastníckeho práva za
účelom zmeny zápisu v katastri nehnutenľostí. Preto vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam má súd za to,

že naliehavý právny záujem na určení žalobca taktiež mal.

40. Vo vzťahu k rozostavanému rodinnému domu na príslušnom LV č. XXX nezapísanému má súd za to,
že vyriešenie otázky vlastníckeho práva k tomuto domu je otázkou prejudiciálnou v rámci vyporiadania
BSM a deklarovanie tejto skutočnosti vo vzťahu k žalobcovi osobitným určovacím výrokom sa však

nevylučuje. Eventuálne určenie vlastníckeho práva v prospech žalobcu tak ako to žiada, vzhľadom na
to, že dom v katastri nehnuteľností nie je zapísaný by malo účinky deklarovania vlastníckeho práva
len vo vzťahu k žalovanej a vyriešenie otázky či vec patrí do BSM. Z uvedeného dôvodu mal súd za
to, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe, ktoré
určenie by malo určité preventívne dôsledky a mohlo byť odstrániť stav právnej neistoty medzi žalobcom

a žalovanou týkajúci sa otázky či predmetná nehnuteľnosť tvorí masu BSM, resp. do BSM nepatrí za
predpokladu, že by boli splnené ďalšie podmienky pre určenie vlastníckeho práva. V prípade, ak by
súd určil, že vec je v výlučným vlastníctvom žalobcu, vyporiadali by sa len investície do výlučného
majetku žalobcu v rámci vyporiadania BSM, ak takéto z majetku tvoriaceho BSM boli do výlučného
vlastníctva žalobcu poskytnuté. Ak by súd žalobu o určenie vlastníckeho práva zamietol, neznamenalo

by to automaticky, že vec patrí do BSM, nakoľko táto môže aj vlastnícky patriť inej osobe (dedičom
pôvodného vlastníka, ako to bude uvedené nižšie) a v tom prípade by taktiež eventuálne investície
do cudzieho majetku boli v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov riešené. V
rámci konania o vyporiadanie BSM by súd prejudiciálne mohol posúdiť aj skutočnosť, že vec v celosti
patrí do BSM a rozhodnúť o jej prikázaní tomu ktorému z bývalých manželov a následnom finančnom

vysporiadaní. Žaloba o určenie vlastníckeho práva, ktorú žalobca podal a domáhal sa určenia výlučného
vlastníckeho práva z hľadiska naliehavého právneho záujmu preto má svoje opodstatnenie, pretože
takouto žalobou by mohlo dôjsť k preventívnemu usporiadaniu vzťahov medzi žalobcom a žalovanou s
následnými dopadmi na konanie vo veci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

41. Vo vzťahu k nehnuteľnosti, a to rozostavanej stavbe rodinného domu stojacej v k.ú. Opatová
na pozemkoch parcely „C“ č. XX, XX/XX, XX/XX zapísaných na LV č. XXX (č.l. 16 spisu sp. zn.
13C/97/2016) pre k.ú. a obec Opatová, žalobca žiadal určiť, že je výlučným vlastníkom tvrdiac, že
predmetná nehnuteľnosť nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (č.l. 7 bod 3 žaloby).
Parcely sú v celosti zapísané v časti BLV vlastníkovi M. M. (žalobca), pričom rozostavaný rodinný

dom nie je na liste vlastníctva zapísaný. Žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľností zapísaných pôvodne
na LV č. XXXX, BLV 1 v celosti, a to parcela č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 375 m2,
parcela č. XX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere 1460 m2, parcela č. XX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 83 m2 spolu so stavbou rodinného domu číslo súp. XXX na KN parcele č. XXtitulom dedenia tak ako to vyplýva z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 5D 318/2007, Dnot 109/2007, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 15.05.2007 (č.l. 42 spisu). Rozostavaný dom nie je na liste vlastníctva
zapísaný. Vyššie uvedené nehnuteľnosti nadobudol žalobca po svojom právnom predchodcovi, otcovi

M. M. staršom, zomrelom dňa 10.03.2007. Vo vzťahu k predmetnému rodinnému domu žalobca súdu
predložil stavebné povolenie (č.l. 33) mesta Lučenec pod č. OVSPÚPaA 4905/2007 z 14.11.2007 na
stavbu „rodinný dom - nadstavba, prestavba a výstavba“ - ulica Q., M. na meno stavebníka M. M.Á. a
A. M.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03.02.2007.

42. Žalobca súdu predložil listinné dôkazy, a to nákres č.l. 10-11 (spisu sp. zn. 13C/3/2017), technickú
správu na meno stavebníka M. M., pričom žalovaná vlastnícke právo žalobcu spochybnila, nakoľko
vo svojom vyjadrení (č.l. 67 časť 3 písm. D) uviedla, že rodinný dom na parcele č. XX/XX je v štádiu
rozostavanosti, uviedla, že pozemok parcela č. XX/XX, na ktorom sa rozostavaný dom nachádza
nie je predmetnom vysporiadania podielového spoluvlastníctva (zrejme myslela bezpodielového
spoluvlastníctva), nakoľko je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, čo je nesporná skutočnosť. Uviedla, že

na tomto pozemku bola začatá stavba rodinného domu v roku 1990, do tejto stavby rodinného domu
investovali finančné prostriedky aj rodičia žalovanej sumou 25 000,- Sk, t.j. 829,84 €. Stavba bola
pozastavená a až v roku 2007 obnovená.

43. Pri posudzovaní charakteru rozostavanej stavby je potrebné posúdiť či predmetná rozostavaná

stavba ako nehnuteľnosť - vec v zmysle § 118 ods. 1, § 119 ods. 2 OZ existovala už v čase, keď s jej
stavbou započal právny predchodca žalobcu M. M. starší. Ak s vytváraním veci, napr. rodinného domu,
začal jeden s manželov pred uzavretím manželstva, treba posúdiť či manželia za trvania manželstva
len dokončovali úpravu stavby, ktorá už existovala v okamihu uzavretia manželstva alebo či spoločnou
prácou stavby za trvania manželstva tvorili. Posúdenie okamihu vzniku stavby je otázkou právnou.

Nadobudnutím veci v zmysle § 143 OZ je tiež jej vytvorenie. Posúdenie okamihu vzniku stavby ako
veci v zmysle práva je otázkou právnou, ktorú musí posúdiť súd a nie znalec potom čo má pre svoj
hodnotiaci záver náležitý skutkový podklad vo vykonaní dôkazov, a to už v prípade za pomoci znalca
s príslušného odboru najmä na posúdenie stavebnej rozostavanosti alebo dokončenosti posudzovanej
stavby. Keď v čase keď došlo k uzavretiu manželstva neboli ešte vybudované na stavbe rodinného

domu prvky dlhodobej životnosti, najmä zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a
schodište a prípadne väčšina ostatných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom zmysle
slova možno z tohto hľadiska vyvodiť, že do uzavretia manželstva nemohla vzniknúť vec, ktorá nepatrí
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak bola potom dokončená za trvania manželstva. Z
tohto hľadiska nie je rozhodujúce na koho bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie (rozsudok

Najvyššie súdu SR sp. zn. 3Cdo 201/96). Pri posudzovaní charakteru rozostavanej stavby ako veci
v právnom slova zmysle v tomto konkrétnom spore nie je podstatným kedy uzatvorili manželstvo
žalobca so žalovanou, pretože s výstavbou rodinného domu započal ešte otec žalobcu M. M. starší
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že ešte za života právneho predchodcu žalobcu boli vybudované
základné prvky dlhodobej životnosti stavby, a to platňa, zvislé obvodové múry, priečky a dom bol

zastrešený sedlovou strechou. Vec v právnom slova zmysle teda vznikla ešte vybudovaním (vytvorením)
právnym predchodcom žalobcu, z čoho vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa stal aj vlastníkom
takejto rozostavanej stavby. Na uvedenom nič nemení, že následne v roku 2007 bolo vydané stavebné
povolenie na dostavbu, prestavbu a nadstavbu k takejto nehnuteľnosti na žalobcu a jeho v tom čase
manželku (žalovanú). Sám žalobca však vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 10.10.2016 (č.l. 169

spisu) uvádza, že „Čo sa týka nehnuteľnosti LV č. XXX, k.ú. Opatová, parc. č. XX, XX/XX, XX/XX, sa
jedná o rozostavaný rodinný dom, ktorý zdedil po smrti otca ako hrubú stavbu. Po smrti otca sa v rodine
dohodli, že predmetný dom dokončia, pretože mal peniaze z predaja nehnuteľností.“ Pokiaľ teda žalobca
žiadal určiť vlastnícke právo, toto svoje právo zakladá na nadobudnutí nehnuteľnosti dedením po svojom
právnom predchodcovi M. M. staršiemu. Za skutkového stavu tak ako bol súdom zistené, z ktorého

vyplýva, že vec v správnom slova zmysle, a to rozostavaný dom už existovala a nachádza sa v štádiu
rozostavanej hrubej stavby s prvkami dlhodobej životnosti ešte za života právneho predchodcu žalobcu,
je nutné konštatovať, že predmetná domová nehnuteľnosť mala byť predmetom riadneho dedičského
konania. Žaloba o určenie vlastníckeho práva nemôže nahrádzať riadne dedičské konanie, najmä ak z
Osvedčenia o dedičstve vyplýva, že okrem žalobcu M. M., ako dedičia po poručiteľovi M. M. staršom

prichádzajú v prvej dedičskej skupine do úvahy L. R., A.. M. - dcéra poručiteľa a sestra žalobcu a
pozostalá manželka L. M. - manželka poručiteľa a matka žalobcu. Z uvedených dôvodov, keďže súd
nemôže suplovať rozhodnutie v dedičskom konaní, nemôže byť vlastnícke právo žalobcu deklarované
rozhodnutím o určení vlastníctva založenom na tvrdenom nadobudnutí nehnuteľnosti dedením. Nična tom však nemení, že predmetná nehnuteľnosť nie je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva
manželov ako taká, pričom predmetom vysporiadania môžu byť jedine investície z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktoré smerovali do výlučného vlastníctva žalobcu k tejto nehnuteľnosti za

účelom jej dokončenia.

44. Z predložených listinných dôkazov (nákres, technická správa), ako aj z výpovedí svedkov L. M. (č.l.
172), K. R. (č.l. 186), C. T. (č.l. 216), Y. I. (č.l. 218) vyplýva, že stavba domu bola započatá ešte právnym
predchodcom žalobcu, a to jeho otcom M. M. starším, následne v stavbe bolo pokračované, a to jej

prestavbou, prístavbou, resp. nadstavbou už existujúcej nehnuteľnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že
nehnuteľnosť ako taká ako vec už existovala, táto do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí
a následne môže byť riešená len vo vzťahu k bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov investícia,
ktorá eventuálne s BSM bola do výlučného majetku žalobcu poskytnutá, keďže podľa názoru súdu
vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti získal dedením po svojom otcovi.

45. K stavbe nemožno nadobudnúť vlastníctvo jej „prepracovaním“, nadobudnutie vlastníctva k
„prepracovanej stavbe“ je možné len vtedy ak pôvodná stavba zanikla (argumentačne uznesenie NS
ČR sp. zn. 22Cdo 1350/2005).

46. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. Opatová, ako parcely registra „C“, parc.

CKN č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2, parc. č. XX/X - záhrady o výmere 1542 m2
a stavba číslo súp. XXX - dielňa na parc. č. XX/X sú vedené v celosti (v 1/1-ine) na meno žalovanej A. M..
Titulom nadobudnutia je Kúpna zmluva č. V 2203/07 z 11.09.2007 - 165/07 a Kúpna zmluva č. V 2477/07
z27.09.2007-177/07.VzmysleNotárskejzápisniceč.N87/2007,NCRls33873/07(č.l.101spisusp.zn.
13C/97/2016)notárkyJUDr.KristínyMalovcovejz28.08.2007vyplýva,žedošlokosvedčeniuvyhlásenia

o právne významnej skutočnosti v zmysle § 56 zákona č. 323/92 Zb. a dohode podľa § 143a ods. 1
Občianskeho zákonníka podpísanej A. M. a manželom M. M. o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, v zmysle ktorého žalobca M. M. spolu so žalovanou, vtedy manželkou, A. M. sa dohodli, že
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebude patriť prevod nehnuteľností predávajúceho D. M.
v k.ú. Opatová vedených na LV č. XXXX pod BLV 1 v celosti, parcela registra „C“ XX/X - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 149 m2, ako aj stavby - dielňa číslo súp. XXX na parcele sa nachádzajúce.
Následne Notárskou zápisnicou č. N 78/2007, NCRls 30602/2007 (č.l. 103 spisu sp. zn. 13C/97/2016)
zo dňa 06.08.2007 došlo k identickému vyhláseniu vo vzťahu k parcele zapísanej na LV č. XXXX pod
BLV 1 v celosti parc. č. XX/X - záhrada o výmere 1542 m2, k.ú. Opatová. Obe vyhlásenia sú podpísané
tak žalobcom ako aj žalovanou. Na notárske zápisnice nadväzuje Kúpna zmluva pod č. N 80/2007,

NCRls 30611/2007 kupujúcej A. M., ako aj Kúpna zmluva formou Notárskej zápisnice č. N 88/2007,
NCRls 33881/2007. Z uvedeného vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti žalovaná nadobudla do svojho
výlučného vlastníctva potom čo žalobca ako jej manžel súhlasil, že veci nebudú patriť do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a nadobudla ich ako výlučná vlastníčka. Žalobca nepreukázal, napriek tomu,
že žiadal určiť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam akým spôsobom nadobudol vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam on, skutočnosti, ktoré tvrdil ohľadom finančných prostriedkov, ako aj pohnútky, ktorá
ho viedla k vyhláseniu o zúžení BSM a nadobudnutia vlastníckeho práva zo strany bývalej manželky
sú právne irelevantné.

47. Vo vzťahu k parcelám zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. Lučenec, ako aj parcelám LV č. XXXX, k.ú.

Opatová, tieto sú zapísané na liste vlastníctva v časti vlastník na žalobcu a žalovanú v podiely 1/1-ina,
t.j. v bezpodielovom spoluvlastníctve, resp. v podiely 9/10-ín patriaceho do BSM (výpis LV č. XXXX).
Žalobca síce v tejto časti tvrdil, že peniaze boli použité na kúpu výlučne z jeho výlučných finančných
prostriedkov, súdu predložil listinné dôkazy o nadobudnutí finančného majetku predajom nehnuteľností
(viď kúpne zmluvy), avšak ku konkrétnemu preukázaniu skutočnosti, že finančné prostriedky boli v

celosti použité na kúpu týchto nehnuteľností bez toho, aby boli použité spoločné finančné prostriedky
v tomto smere žiadny dôkaz nepreukázal. V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov vo vzťahu
k bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov je zrejmé, že ak čo i len časť finančných prostriedkov,
ktorá bola použitá na kúpu veci počas trvania manželstva patrila do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, napriek tomu, že zostávajúca časť, hoci aj majoritná, bola použitá výlučnými prostriedkami,

vec v celosti náleží do BSM s tým, že bývalí manželia sa vysporiadajú následne v zmysle investícií
z výlučného vlastníctva do majetku patriaceho do BSM. Zo strany žalobcu nebolo unesené dôkazné
bremeno, ktorým by preukázal tú skutočnosť, že by tieto nehnuteľnosti napriek tomu, že sú zapísané akobezpodielové spoluvlastníctvo a nadobudnuté za trvania manželstva boli nadobudnuté za jeho finančné
prostriedky výlučne.

48. Vec, ktorá bola získaná za trvania bezpodielového spoluvlastníctva z prostriedkov patriacich výlučne
jednému z manželov (napr. z peňazí, ktoré mal v čase pred uzavretím manželstva alebo ktoré sám získal
darovaním, predajom vecí vo výlučnom vlastníctve a pod.), sa nestáva predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva a je vo výlučnom vlastníctve toho kto ju takto získal. Tak je to v bežných prípadoch
kúpy veci jedným z manželov z jeho výlučných zdrojov, resp. prostriedkov kedy odpredávajúceho kupuje

sám (vo svojom mene) pre seba a keď sa druhý manžel na takejto kúpe nijako nepodieľa. Odlišné
dôsledky nastávajú v prípade, keď je síce kúpna cena úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného
z manželov, avšak kupujúcimi sú obaja manželia a obaja jasne prejavia vôľu nadobudnúť kúpenú vec do
bezpodielového spoluvlastníctva (argumentačne viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 22Cdo 1658/98).

49. V prípade, ak kúpna cena nehnuteľnosti bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného
z manželov, avšak kupujúci boli obaja manželia, ktorí obaja jasne prejavili vôľu nadobudnúť tieto
nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva, práve táto vôľa je rozhodujúca z hľadiska určenia
či nehnuteľnosti patria alebo nepatria do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Ak manželia písomnou
a registrovanou kúpnou zmluvou ako kupujúci nesporne prejavili zhodnú vôľu nadobudnúť označené

nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva potom bez ohľadu na to, že kúpna cena bola
zaplatená z finančných prostriedkov jedného z manželov, nemožno dôjsť k inému záveru než, že
označené nehnuteľnosti sa stali predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Nič nebránilo tomu,
aby kúpnu zmluvu ako kupujúci uzatvoril sám žalobca a tak nehnuteľnosti nadobudol do výlučného
vlastníctva (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1659/2000).

50. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto žalobu žalobcu o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zamietol.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

53. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

54.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od

rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej

splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od

právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.