Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 15, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/118/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617210462
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617210462.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

ZlochuasudkýňJUDr.RenátyDeákovejaJUDr.JanyHaluškovejakočlenieksenátu,vsporežalobkyne:
S. I., nar. XX. júla XXXX, bytom Y. XXX, proti žalovanému: E. U. N., a.s., F.: XX XXX XXX, so sídlom
Y. XXXX/XXX, K., zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. mája
173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 6Csp/40/2017-84 zo dňa 15.
januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a vo výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. m e n í tak, že žalobkyni sa náhrada trov konania
nepriznáva.

III. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým
rozsudkom určil, že úverová zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa
30.08.2012 je bezúročná a bez poplatkov (prvá výroková veta). Druhou výrokovou vetou okresný

súd určil, že dohoda zo zrážkach zo mzdy, zakotvená v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa
30.08.2012, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného
z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.08.2012 je neplatná. Okresný súd žalovanej náhradu
trov konania nepriznal (tretia výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že tento zistil, že žalobkyňa dňa 30.08.2012
podpísala so žalovaným úverovú zmluvu č. 6208126523, v zmysle ktorej jej žalovaný poskytol

bezúčelový revolvingový úver, bol dohodnutý úverový rámec vo výške 320,-Eur s ročnou úrokovou
sadzbou 26,28%, resp. 11,88% v závislosti od vyčerpanej čiastky, priemernou RPMN vo výške 23,63%
a výškou mesačnej splátky vo výške 4% z dlžnej čiastky. V úverovej zmluve zmluvné strany uzavreli
aj dohodu o zrážkach zo mzdy v rozsahu uvedenom v úverových podmienkach. Z výpisu o čerpaní
je zrejmé, že žalobkyňa vyčerpala čiastku 1.240,55 Eur a následne z prehľadu platieb bolo zistené,
že zaplatila sumu 1.223,62 Eur. Súd prvej inštancie poukázal na Hlavu 7, § 1 úverových podmienok
platných od 01.03.2012, v nej zakotvenú dohodu o zrážkach zo mzdy, podľa ktorej sa žalobkyňa ako

klient a žalovaný ako spoločnosť dohodli, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť
oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho mzdy mesačnú zrážku zo mzdy vo výške 2-
násobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej úverovou zmluvou, maximálne však vo výške, ktorú
pripúšťajú platné právne predpisy, a to až do úhrady dlžných splátok úveru. Klient sa so spoločnosťousúčasne dohodli, že pokiaľ klient po uhradení dlžných splátok úveru formou zrážok zo mzdy nebude
riadne a včas plniť svoje záväzky voči spoločnosti, mení sa splátkový kalendár úveru, a to tak, že od
okamihu, kedy neplní svoje záväzky voči spoločnosti riadne a včas, sa klient zaväzuje úver splácať v

splátkach vo výške každej splátky rovnajúcej sa 2-násobku pravidelnej splátky, a to naďalej v termínoch
splatnosti dohodnutých v úverovej zmluve s tým, že počet zostávajúcich splátok úveru sa tým zníži na
polovicu. Klient podpísaním úverovej zmluvy dal zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade týchto
nových splátok úveru, ponížením jeho pohľadávok na mesačnú výplatu mzdy a k jeho uhradeniu na účet
spoločnostiasúčasnespoločnosťoprávňujekichprijatiustým,žezamestnávateľjepovinnýtietosplátky

pravidelnehradiťaspoločnosťoprávnenáprijímaťnielendoúplnéhovráteniaceléhoposkytnutéhoúveru
súčasne s úrokmi, ale i so sankciami a do vrátenia náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a
ostatných záväzkov klienta z úverovej zmluvy. Dohoda sa vzťahuje i na budúcich platcov mzdy klienta,
ako i na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

1.2 Nakoľko žalobkyňa sa vo svojej žalobe domáhala určenia, že úver je bezúročný a bezpoplatkový

a zároveň sa domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, okresný súd poukázal na
ustanovenie § 137 písm. c) a d) zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“),
pričom vo vzťahu k žalobe o určenie, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, ide o žalobu na určenie,
či tu právo je alebo nie je a pri žalobe o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ide o určenie
právnej skutočnosti. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu súd prvej inštancie konštatoval, že

žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo
neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo
ohrozenie odstrániť. Žalobkyňa naliehavý právny záujem odôvodňovala práve potrebou odstránenia
právnej neistoty v právnom vzťahu medzi ňou a žalovaným. Tvrdila, že ona ako spotrebiteľka nevie, či
právojealeboniejenajejstrane.Akbyprestalaplatiťúverzdôvodu,žesadomnieva,žeúverovázmluva

neobsahuje všetky obligatórne náležitosti a táto domnienka by sa preukázala ako mylná, nielenže bude
musieť hradiť úroky, ale aj úroky z omeškania a trovy konania. Okresný súd mal tak za to, že žalobkyňa
mala naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezodplatnosti úveru, pričom poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Mcdo/1/2009, ktorý priznal spotrebiteľovi naliehavý právny
záujem v konaní z dôvodu, že spotrebiteľ potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh.

Naliehavý právny záujem pritom vyplýva aj z ustanovenia § 11 ods.4 zákona č.129/2010 Z.z., ktorý
umožňujespotrebiteľovidomáhaťsaurčeniabezúročnostiabezodplatnostizmluvy,atopodanímžaloby.

1.3 Po takomto zistení okresný súd podrobil predloženú zmluvu o bezúčelovom revolvingovom úvere
zo dňa 30.08.2012 súdnej kontrole a konštatoval, že v samotnej zmluve sa nenachádza informácia

o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a výške RPMN aj napriek tomu,
že ide o obligatórne náležitosti v zmysle § 9 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č.129/2010 Z.z.“). Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že vzhľadom na charakter revolvingového
úveru nie je možné stanoviť splátkový kalendár s rozkladom splátok, súd prvej inštancie zdôraznil, že

žiadne ustanovenie zákona č.129/2010 Z.z. neustanovuje výnimky týkajúce sa absencie obligatórnych
náležitostí. Revolvingový úver je považovaný za spotrebiteľský úver, podlieha podmienkam zákona
č.129/2010 Z.z., aj tento typ úveru musí rešpektovať zákonné ustanovenia. Okresný súd poukázal na
§ 9 ods.2 písm. j) zákona č.129/2010 Z.z. vo vzťahu k ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej
čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto údaj v zmluve absentuje. Zákon jednoznačne určuje, že údaj
RPMN musí byť uvedený pri každom spotrebiteľskom úvere. Musí byť vypočítaný v čase uzavretia
zmluvy. Určenie výšky RPMN je jedným z najdôležitejších údajov, zohľadňuje všetky náklady, ktoré
musí spotrebiteľ za úver uhradiť a je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti alebo nevýhodnosti
úveru. RPMN je možné vypočítať aj na začiatku zmluvného vzťahu, a to podľa počiatočných údajov

uvedených v zmluve. Okresný súd tiež zistil, že v zmluve absentuje výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov v zmysle ustanovenia § 9 ods.2 písm. k) zákona č.129/2010 Z.z.. Stotožnil
sa s tvrdením žalobkyne, že nie je postačujúce, aby v zmluve bola výška mesačnej splátky uvedená v
rozsahu 4% z dlžnej sumy. Výška splátky musí byť uvedená buď konkrétnou sumou alebo v prípade, že
výška mesačnej splátky závisí od dlžnej čiastky a túto nemožno vyjadriť v peniazoch, je potrebné výšku

splátky istiny, úrokov a poplatkov určiť aspoň pomerne, čiže v akej časti sa splátka bude priraďovať na
istinu, úrok a poplatok. Pokiaľ s nevyhnutnosťou rozkladu splátok na istinu, úroky a poplatky žalovaný
nesúhlasil s poukazom na rozsudok Súdneho dvora C-42/15 zo dňa 09.11.2016, súd prvej inštancie
zdôraznil, že Smernice EÚ zaväzujú iba členský štát, prednosť má vnútroštátna právna úprava aiba vtedy, ak aplikáciou vnútroštátnej právnej úprave sa nedosiahne výsledok sledovaný smernicou,
prichádza do úvahy aj aplikácia smernice. Prichádza tak do úvahy iba vtedy, ak vnútroštátna právna
úprava neumožňuje dosiahnutie cieľa sledovaného smernicou tak, aby sa v potrebnej miere dosiahol

cieľ sledovaný úpravou Európskej únie. Súd prvej inštancie mal za to, že nie je porušením unijného
práva transpozícia článku 10 ods.2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/1948/ES do
vnútroštátneho poriadku podrobnejším spôsobom, uvedeným v § 9 ods.2 písm. k) zákona č.129/2010
Z.z., pokiaľ vychádzajúc zo znalostí miestnych pomerov a správania sa poskytovateľov úverov precizuje
podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ani po rozsudku C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a

Klára Biroová nemožno uskutočniť iný výklad vnútroštátneho práva, ako je doposiaľ ustálený súdnou
praxou.

1.4 Okresný súd považoval za zrejmé, že v čase podpisu zmluvy žalobkyňa nebola ako spotrebiteľ
informovanáovšetkýchskutočnostiach,ktorébymohliovplyvniťjejrozhodovanieotom,čizauvedených
podmienok bude mať záujem o predmetný úver. Tieto údaje mali byť v zmluve definované jednoznačne

a nespochybniteľným spôsobom tak, aby mal spotrebiteľ možnosť jednoducho zistiť, aká je výška úveru,
prípadne aj dojednaného revolvingu, výška úrokov, odmeny, ročnej percentuálnej miery nákladov. Pokiaľ
podstatné náležitosti neobsahovala zmluva vôbec, nemôže žalovaný v tejto časti požadovať plnenie
od žalobkyne. V tejto časti okresný súd uzavrel, že vzhľadom ku skutočnosti, že zmluva neobsahuje
náležitosti v zmysle § 9 ods.2 písm. j) a k), s poukazom na ustanovenie § 11 ods.1 zákona č.129/2010

Z.z. určil, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov.

1.5 Pokiaľ ide o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, právo domáhať sa jej neplatnosti
vyplýva z ustanovenia § 11 ods.4 zákona č.129/2010 Z.z. a sú tak splnené predpoklady ustanovenia §
137 písm. d) C.s.p., podľa ktorého môže žalobkyňa domáhať sa určenia právnej skutočnosti iba vtedy,

ak by to vyplývalo z osobitného predpisu. Aj keď nebolo možné aplikovať ustanovenie § 5a ods.1 zákona
č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.250/2007 Z.z.“, dohoda o zrážkach
zo mzdy musela byť uzatvorená v súlade so zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o
zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, uzavretý medzi dlžníkom a veriteľom, pre ktorý platia

všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch v zmysle ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.
V dohode o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka definovaná presne a úplne, musí
označovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, výšku zabezpečenej pohľadávky a výšku
dohodnutých zrážok. Posudzovaná dohoda však výšku zabezpečenej pohľadávky ani jasnú výšku
zrážok neobsahovala, bola upravená len v úverových podmienkach žalovaného. Ide tak o formulárovú

zmluvu, ktorá nebola dojednaná individuálne. Skutočnosť, že nešlo o individuálne dohodnutú zmluvu
preukazuje aj fakt, že znenie celej dohody je včlenené do úverových podmienok žalovaného, ktoré
žalobkyňaakospotrebiteľkanemohlanijakýmspôsobomovplyvniť.Nakoľkodohodaozrážkachzomzdy
bolasúčasťoutextuúverovejzmluvy,jenepochybné,žepredmetomzabezpečeniajeposkytnutýúver.Zo
samotného znenia dohody však nie je jasné, v akej výške bude pohľadávka zabezpečená a nie je jasné,

v akej výške budú realizované zrážky zo mzdy, keďže tieto boli formulované ako 2-násobok pravidelnej
mesačnej splátky. Splátka bola pritom dohodnutá len percentom z dlžnej sumy. Okrem uvedeného, v
zmluve chýbal konkrétny údaj o výške zabezpečenej pohľadávky, chýbal údaj o výške zrážanej sumy.
V nadväznosti na zistené okresný súd konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a z uvedeného dôvodu je potrebné považovať

ju za neplatnú.

1.6 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodoval podľa § 255 ods.1 C.s.p. a vzhľadom
na čistý úspech žalobkyne v rozsahu 100% dospel k záveru, že žalobkyňa má právo na plnú náhradu
trov konania proti žalovanému. Vzhľadom však ku skutočnosti, že žalobkyni preukázateľne žiadne trovy

nevznikli, okresný súd žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne
aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a priznal žalovanému náhradu trov konania.

2.1 Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods.2
písm. j) a k) zákona č.129/2010 Z.z., žalovaný poukázal na charakter revolvingového úveru, ktorý
je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver. Držiteľ revolvingového úveru má k dispozícii finančnéprostriedky vo výške dohodnutého úveru rámca, pri tomto type úveru je obnoviteľná finančná rezerva
a s každou uhradenou mesačnou splátkou klient sporí čiastku, ktorú si v prípade potreby môže opäť
požičať. Vzhľadom na revolvingový charakter úveru, zmluvné strany nemôžu vedieť a ani nevedia

pri uzatváraní zmluvy, kedy a koľko z úveru bude čerpané, nie je tak možné presne stanoviť výšku
poskytnutého úveru, pri tomto type úveru sa zásadne definuje len výška úverového rámca. Výšku
RPMN nie je tak možné pri revolvingovom úvere určiť, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a menia sa tak
relevantné údaje pre výpočet RPMN. V tomto smere poukázal na niektoré rozhodnutia všeobecných
súdov, napr. rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp.zn. 6Co/95/2010, Krajského súdu Košice, sp.zn.

11Co/87/2016, prípadne rozsudok Okresného súdu Martin, sp.zn. 5Csp/6/2017. Vo vzťahu k náležitosti
úverovej zmluvy v zmysle ustanovenia § 9 ods.2 písm. k) zákona č.129/2010 Z.z. žalovaný opätovne
poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 a závery uvedené v
tomto rozhodnutí. Pokiaľ Súdny dvor EÚ vyslovil, že zmluva nemusí spresňovať, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny, tento výklad Súdneho dvora musí byť zohľadnený pri
výklade dotknutého ustanovenia právneho poriadku SR. Výška pravidelnej mesačnej splátky je pritom

stanovená ako percentuálna časť nesplatenej dlžnej čiastky k poslednému dňu zúčtovacieho obdobia.
Výška pravidelnej mesačnej splátky sa mení v závislosti od výšky nesplatenej dlžnej čiastky, pričom pod
bodom 41 úverovej zmluvy je uvedené, že výška mesačnej splátky je 4% z dlžnej čiastky. Vzhľadom
na revolvingový charakter úveru, splátkový kalendár s rozkladom splátok nie je možné určiť, je na
rozhodnutí žalobkyne, koľko mesačne z úverového rámci vyčerpá. Nie je teda možné uvedenú čiastku

predvídať a na základe nej stanoviť výšku mesačnej splátky. V mesačných výpisoch bola žalobkyňa
riadne informovaná o výške dlžnej sumy, o výške aktuálnej sumy na čerpanie, o týždennom limite.

2.2 Vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalovaný tiež namietal, že naliehavý právny
záujem nie je daný.

2.3 Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, táto je štandardným právnym inštitútom upraveným v
Občianskom zákonníku. V texte listiny úverovej zmluvy sa nachádza zreteľne aj prehlásenie žalobkyne
a žalovaného, že svojimi podpismi vyjadrujú súhlas aj s uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy.
Žalobkyňazmluvubezakejkoľvekvýhradypodpísala,žalobkyňasamanazákladevlastnéhorozhodnutia

súhlasila s uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa ani nenamieta, že by jednotlivým
ustanoveniam úverovej zmluvy nerozumela. Písomná forma bola dodržaná. V zmluve boli pritom
zreteľne uvedené, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa vykonáva v rozsahu uvedenom v úverových
zmluvných podmienkach, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, v ktorých bolo uvedené, že
spoločnosť v prípade omeškania klienta je oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho

mzdy mesačnú zrážku zo mzdy vo výšku 2-násobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenú v úverovej
zmluve, maximálne však vo výške, ktorú pripúšťajú platné právne predpisy, a to až do uhradenia dlžných
splátok úveru.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok potvrdil ako vecne správny a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

3.1 Mala za to, že okresný súd v prejednávanej veci dospel k správnym záverom, poukázala na absenciu
RPMN a predpokladov použitých na výpočet RPMN. Argumentáciu žalovaného považovala za účelovú,
s cieľom zbaviť spotrebiteľa práva vedieť, o koľko poskytnutý revolvingový úver preplatí. Stanovenie

splátky 4% z dlžnej čiastky je porušením ustanovenia § 9 ods.2 písm. k) zákona č.129/2010 Z.z.. V tomto
smere poukázala na rozsudok Krajského súdu Žilina, sp.zn. 7Co/249/2016.

3.2 Taktiež žalobkyňa zdôraznila, že sám zákonodarca zhodnotil, že spotrebiteľ má vždy naliehavý
právny záujem na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov, z ktorého dôvodu do ustanovenia §

11 ods.4 zákona č.129/2010 Z.z. zakotvil právo spotrebiteľa domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalobou. Zákonodarca tak vzal do úvahy právnu neistotu, panujúcu vo vzťahu medzi veriteľmi a
spotrebiteľmi. Bolo by nelogické, aby existencia, či neexistencia naliehavého právneho záujmu závisela
len od zakotvenia v príslušnom ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak súd určí, že úver

je bezúročný a bez poplatkov, veriteľ vie, že nemá titulom úverovej zmluvy právo od klienta požadovať
žiadne finančné prostriedky nad rámec listiny a spotrebiteľ vie, že zaplatí veriteľovi len toľko, na koľko
má veriteľ právny nárok.4. Ďalšie relevantné vyjadrenia podané neboli.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom

§ 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. vo výrokoch I. a II. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd
zároveň podľa § 388 napadnutý rozsudok do výroku o trovách konania zmenil.

6. Podľa § 387 ods. 1,2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym

skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

8. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné.
Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými
úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a
zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom a argumentáciou súdu prvej inštancie. V prejednávanej veci ide
o spotrebiteľskú zmluvu a na žalobkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah,
založený zmluvou o úvere, je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. a
ustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách.Spotrebiteľskézmluvynepredstavujú

osobitný zmluvný typ, aplikovateľný len na občiansko-právne vzťahy, naopak, príslušné ustanovenia
OZ je potrebné použiť na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,
či ide o občiansko-právny alebo obchodno-právny vzťah. Žalovaný ako dodávateľ v tejto veci zmluvné
podmienky so žalobkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. V konečnom dôsledku žalovaný
v podanom odvolaní spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu zakladajúceho v súdnom konaní

uplatnený nárok ani nespochybnil.

8.1 V prejednávanej veci bolo súdom prvej inštancie zistené, že žalobkyňa ako dlžník podľa úverovej
zmluvy č.XXXXXXXXXX čerpala od žalovaného sumu celkom 1.240,55 Eur. Jednotlivými úhradami
žalovanému celkom uhradila sumu 1.223,62 Eur. Tieto skutkové zistenia okresného súdu žalovaný v

podanom odvolaní nenamietol.

8.2 Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, ktorým určil, že úverová zmluva zakladajúca právny vzťah
medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov (prvá výroková veta), resp. dohoda o
zrážkach zo mzdy je neplatná (druhá výroková veta), založil na absencii náležitostí ustanovných v §

9 ods.2 písm. j) a k) zákona č.129/2010 Z.z.; resp. na skutočnosti, že dohoda o zrážkach zo mzdy
nebola individuálne dohodnutá a absentuje presná špecifikácia zabezpečovanej pohľadávky vo vzťahu
k určeniu, aká výška pohľadávky je zabezpečená a v akej výške budú realizované zrážky zo mzdy.

8.3 Z podaného odvolania vyplýva, že žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm.f)

a písm.h) C.s.p., a teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a zároveň, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

8.4 Pokaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu k podaniu

určovacej žaloby odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie sa otázkou naliehavého právneho
záujmu v napadnutom rozhodnutí riadne a podrobne vysporiadal a to vo vzťahu k určeniu bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úverového vzťahu, ako aj vo vzťahu k neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
Odvolací súd dodáva, že podľa § 137 písm. c), d) C.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvejinštancie, ako i v čase rozhodovania odvolacieho súdu, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmäourčení,čituprávojealebonieje,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to

vyplýva z osobitného právneho predpisu. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobkyňa má v predmetnej veci naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru z dôvodu jej právnej istoty, či prípadný dlh voči žalovanému vzniká
zo zmluvy, a ak áno, v akom rozsahu. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je pritom v platnosti
novela zákona č. 129/2010 Z.z., vykonaná zákonom č. 279/2017 Z.z. (účinná od 01.01.2018), v ktorej

zákonodarca v § 11 ods. 4 stanovil, že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru
žalobou. Okrem uvedeného, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách (§ 3 ods.3 zákona č.250/2007 Z.z.) a proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva (§ 3 ods.5 prvá veta zákona č.250/2007 Z.z.). V zmysle citovanej

právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania odvolacieho súdu naliehavý právny záujem spotrebiteľa na
určovacej žalobe nie je potrebné preukazovať, nakoľko vyplýva z osobitného predpisu.

8.5 Právna úprava v C.s.p. v rámci odvolacích dôvodov predpokladá nesprávnosť zistenia skutkového
základu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, ktorými sú chybné vyhodnotenie návrhov na vykonanie

dôkazov (odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm.e/ C.s.p., spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), nedostatočné zistenie
skutkového stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami (odvolací dôvod podľa §
365 ods.1 písm.g/ C.s.p., spočívajúce v tom, že zistený skutkový stav neobstojí, nakoľko sú prípustné
ďalšie procesné prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré doposiaľ neboli uplatnené)

a napokon nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov vykonaných dôkazov (odvolací dôvod podľa
§ 365 ods.1 písm.f/ C.s.p., spočívajúci v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). K nesprávnym skutkovým zisteniam s vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením
formálnej logiky. V tomto smere odvolateľ namietal vyhodnotenie úverovej zmluvy uzavretej medzi

ním a žalobkyňou ako bezúročnej a bez poplatkov z dôvodu absencie RPMN. Takýto záver súdu
prvej inštancie však nie je následkom nesprávneho zistenia skutkového stavu ale následkom právneho
posúdenia, a teda aplikácie právnej normy na zistený skutkový stav. Ak súd prvej inštancie zistil absenciu
ročnej percentuálnej miery nákladov, toto zistenie je skutkovým zistením. Či takto zistená skutočnosť je
dôvodom pre aplikáciu ustanovenia § 11 ods.1 zákona č.129/2010 Z.z. je otázkou právneho posúdenia,

ktorého nesprávnosť žalovaný v podanom odvolaní rovnako namietol.

8.6 Právne posudzovanie veci je činnosť súdu pri rozhodovacej činnosti, pri ktorej zistený skutkový
stav podriaďuje pod skutkovú podstatu právnej normy, na základe čoho dospeje k záveru, či sa právo
prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je vtedy nesprávne, pokiaľ sa súd pri tejto činnosti dopustil

omylu, spočívajúcom v tom, že súd na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než
mal, eventuálne ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval. Námietka nesprávneho
právneho posúdenia sa v kontexte podaného odvolania a rozhodnutí, na ktoré žalovaný v odvolaní
poukázal, týkala práve aplikácie ustanovenia § 11 ods.1 zákona č.129/2010 Z.z.. Žalovaný mal zato, že
neuvedenie RPMN v zmluve o revolvingovom úvere nemá za následok skutočnosť, že poskytnutý úver

je bez úrokov a bez poplatkov.

8.7 Charakteristickou črtou revolvingového úveru je možnosť jeho obnovovania. Pokiaľ klient (v danom
prípade žalobkyňa - spotrebiteľ) splatí časť dlžnej čiastky, ak dodržiava podmienky úverovej zmluvy,
sú mu k dispozícii znovu finančné prostriedky, a to až do výšky úverového rámca. V praxi tak ide o

obnovujúci sa úver. Dlžník by mal v zmysle platnej právnej úpravy vždy vedieť už pri podpise úverovej
zmluvy, na aké nároky okrem vrátenia istiny, má veriteľ právo, už pred podpisom úverovej zmluvy (a
logickyajpredčerpanímúveru)musíbyťoboznámenýsozmluvnýmipodmienkami,atedapodmienkami,
za ktorých mu bude úver poskytnutý, aké sú nároky poskytovateľa úveru za trvania úverového vzťahu
a následky neplnenia si zmluvných povinností. Aj keď v danom prípade ide o revolvingovú zmluvu, údaj

o ročnej percentuálnej miere nákladov je možné vždy určiť pred začiatkom úverového (revolvingového
vzťahu), v tomto období výška úveru (úverového limitu), úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu
vychádza zo zistiteľného počtu splátok. Ak je teda možné zistiť RPMN pred začiatkom úverového vzťahu
a súd prvej inštancie zistil, že v úverovej zmluve údaj o RPMN absentuje, aplikácia ustanovenia § 11ods.1 zákona č.128/2010 Z.z. nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný v konaní
pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní ani netvrdil, že RPMN je v zmluve uvedená.

8.8 Neobstojí ani odvolacie tvrdenie žalovaného o tom, že výška splátky je v súlade s ustanovením §
9 ods.2 písm.k) zákona č.129/2010 Z.z. platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. Zo zmluvy (bod 41)
vyplýva, že splátka je uvedená vo výške 4% z dlžnej sumy. Takéto uvedenie výšky mesačnej splátky
nie je dostatočne určité. Z charakteru revolvingového úverového vzťahu vyplýva možnosť stanovenia
úverového rámca, jeho obnovovania v závislosti na realizovaných splátkach čerpanej sumy. Skutočnú

výšku záväzku (dlžnej čiastke) ako základu pre určenie mesačnej splátky by tak priemerný spotrebiteľ
nemohol zistiť bez zložitých prepočtov, napr. pri viacnásobnom čerpaní v priebehu jedného mesiaca a
realizácii splátky, pri ktorej by nevedel, aká časť splátky je započítavaná na istinu záväzku a aká na
úroky, prípadne na iné poplatky. Už táto samotná skutočnosť nasvedčuje správnosti záveru súdu prvej
inštancie o tom, že výška splátky nebola stanovená v súlade s § 9 ods.2 písm.k) zákona č.129/2010
Z.z., bez ohľadu na závery uvedené v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15.

8.9 Preskúmaním veci dospel tiež odvolací súd k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej
inštancie ohľadne záveru, že sporná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná pre rozpor s predpismi
na ochranu spotrebiteľa, je správne. Medzi stranami v konečnom dôsledku nebol sporný spotrebiteľský
charakter prejednávaného sporu; sporná dohoda o zrážkach je obsiahnutá vo formulárovej zmluve a je

definovaná nasledovne: „Spoločnosť a klient podpismi na ÚZ zároveň uzatvárajú dohodu o zrážkach zo
mzdy v rozsahu uvedenom v ÚP“. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulár, ktorý obsahuje
vopred pripravený text, ktorý je možné len v celku prijať bez možnosti ovplyvniť jeho obsah. Dohodu
o zrážkach zo mzdy je potrebné považovať za ustanovenie zmluvy o úvere spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ide o neprijateľnú

zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy.
Na základe dohody o zrážkach zo mzdy možno bez súdneho rozhodnutia a posudzovania prípadných
neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v sporovom konaní dosiahnuť uspokojenie všetkých
nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy (bez ohľadu na to, či prípadne nemajú základ v neprijateľných
zmluvných podmienkach); z dokazovania vyplýva, že zmluva o úvere ako aj sporná dohoda o

zrážkach zo mzdy boli uzavreté v rovnaký deň (boli obsiahnuté v jednej formulárovej zmluve) a bez
uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy by nedošlo ani k uzavretiu zmluvy o úvere, ktorej zabezpečenie
si takto žalovaný ako dodávateľ vymienil. Z uvedeného je preto zrejmé, že uzavretie dohody o
zrážkach zo mzdy bolo podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, čo má nepochybne vplyv na vôľu
žalobkyne ako spotrebiteľa na jej uzavretí. Z predloženej zmluvy o úvere nevyplýva možnosť dlžníka,

resp. žiadateľa o úver takúto zmluvnú podmienku podrobne definovanú v Hlave 7, § 1 úverových
podmienok odmietnuť, resp. jej uplatňovanie vylúčiť. Odvolací súd nevylučuje zabezpečenie splnenia
spotrebiteľského záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy pri súčasnom rešpektovaní ochrany spotrebiteľa
ako slabšej strany tohto právneho vzťahu (táto ochrana sa neskôr premietla aj do ustanovenia § 5a
ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky

alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v
prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny,
spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, ktoré s účinnosťou
od 01.05.2014 zakotvilo osobitný prístup pri zabezpečovaní splnenia záväzkov spotrebiteľa dohodu
o zrážkach zo mzdy); odvolací súd ale súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že sporná dohoda o

zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pretože
umožňuje žalovanému bez súdnej kontroly vymôcť od žalobkyne plnenia, ktoré môžu mať základ
v neprijateľných zmluvných podmienkach a uzavretie spornej dohody o zrážkach zo mzdy dosiahol
žalovaný podmienkou, že inak nedôjde k uzavretiu formulárovej zmluvy o revolvingovom úvere; na
základe uvedeného súd prvej inštancie správne žalobe žalobkyne na určenie neplatnosti spornej dohody

o zrážkach zo mzdy vyhovel. Tento záveru súdu nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.
Navyše, sporná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje údaj o výške zabezpečenej pohľadávky a údaj
o výške zrážanej sumy (údaj o dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej percentuálne z
dlžnej čiastky nemožno považovať za určitý).

9. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1
ods.2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. Postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil výrok o trovách konania,
ktorý s prihliadnutím na obsah napadnutého rozsudku okresný súd správne odôvodnil, keď žalobkyni, v
spore úspešnej, preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli a preto jej tieto nepriznal, vo výroku všakvyhlásil, že náhradu trov konania nepriznal žalovanej. Žalovanej, v spore v celom rozsahu neúspešnej,
nárok na náhradu trov konania podľa princípu úspechu vo veci ani nepatril.

10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní
aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods.
1 CSP. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešný žalobkyňa, preto jej podľa vyššie

uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si ale neuplatnila,
výslovne navrhla, aby odvolací súd náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).