Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. december 2016

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2C/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714207745
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2016:2714207745.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v spore žalobcu: KARTAGO TOURS, a.s.,

so sídlom Špitálska 53, 811 01 Bratislava, IČO: 31 371 205, zastúpeného advokátom: JUDr. Ing. Ján
Felšöci, AK so sídlom M. R. Štefánika 1, 902 01 Pezinok, proti žalovanému: Ing. V. S., K.. X.X.XXXX,
O. V. Č.. XXX/X, XXX XX S., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 814,45 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 814,45 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 15.12.2014 na Okresnom súde Skalica žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 814,45 € a náhrady trov konania žalobcu. Uviedol, že žalovaný

vyzval žalobcu písomnou výzvou zo dňa 14.12.2011 na plnenie v zmysle platobného rozkazu Okresného
súdu Skalica zo dňa 4.5.2010, č.k. 2Ro/102/2010-19 v spojení s uznesením Okresného súdu Skalica zo
dňa 31.3.201, č.k. 2C 122/2010-67 v znení opravného uznesenia zo dňa 2.5.2011 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave zo dňa 25.10.2011, č.k. 9Co/163/2011-95, v zmysle ktorých bol žalobca
zaviazaný zaplatiť istinu vo výške 672,80 €, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 236,40 € od
1.6.2009 do zaplatenia, zo sumy 236,40 € od 12.6.2009 do zaplatenia a zo sumy 200,- € od 20.1.2010
do zaplatenia. Nakoľko platobný rozkaz Okresného súdu Skalica v spojitosti s uznesením Krajského

súdu Trnava nadobudli právoplatnosť dňa 27.5.2011 a súčasne žalovaný mal v zmysle výzvy v úmysle
vymáhať predmetnú sumu v exekučnom konaní, žalobca dňa 15.12.2011 zaplatil žalovanému celkom
sumu 814,45 € predstavujúcu istinu a úroky z omeškania ku dňu zaplatenia. Žalobca podal dovolanie
proti citovaným rozhodnutiam, ktorému Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 20.6.2012, č.k. 6Cdo
48/2012-126 vyhovel a uznesenie krajského súdu zrušil. Krajský súd v Trnave následne uznesením
zo dňa 30.5.2013, č.k. 9Co/163/2011-136, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2013, uznesenie
Okresného súdu Skalica zo dňa 31.3.2011 v spojení s jeho opravným uznesením zrušil. Žalobca mal za

to, že s poukazom na § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právoplatnosťou uznesenia Krajského
súdu v Trnave zo dňa 30.5.2013, č.k. 9Co/163/2011-136 stratili právoplatnosť uznesenia Okresného
súdu Skalica, ako aj samotný platobný rozkaz, a preto plnením žalobcu žalovanému došlo k plneniu
z právneho dôvodu, ktorý následne dňa 23.12.2013 odpadol. Žalovaný sa na úkor žalobcu odo dňa
23.12.2013 bezdôvodne obohatil o sumu 814,45 € a toto bezdôvodné obohatenie nevydal, a to ani v
dodatočnej lehote na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle písomnej výzvy zo dňa 24.11.2014.

2. Žalobca trval na podanej žalobe.

3. Žalovaný so žalovaným nárokom nesúhlasil, vzniesol námietku premlčania.4. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom č.k. 2C/3/2015 - 37 zo dňa 11.9.2015, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 814,45 € a náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z
trov právneho zastúpenia vo výške 142,78 € a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 48,50 €, alebo

aby v tej istej lehote podal odpor s odôvodnením vo veci samej.

5. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že žalobca
mu zaplatil sumu 814,45 € dňa 15.12.2011 na základe platobného rozkazu OS Skalica v spojitosti s
uznesením KS Trnava, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.5.2011. Uznesením NS SR č.k. 6 Cdo

48/12 zo dňa 20.6.2012, ktoré bolo stranám doručené dňa 4.7.2012, bolo uznesenie KS Trnava zrušené
a vrátené súdu na ďalšie konanie. Dňom 4.7.2012 začala planúť premlčacia lehota, v ktorej sa žalobca
mohol dožadovať vydania čiastky 814,45 € ako bezdôvodného obohatenia. Žalobca podal žalobu
dňa 18.12.2014. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vydanie bezdôvodného obohatenia
premlčiavavlehote2rokov,vtomtoprípadesavydaniesumy814,45€premlčalovlehoteod4.7.2012do
5.7.2012. Podľa žalovaného žalobca podal žalobu po premlčacej lehote, preto žiadal, aby súd platobný

rozkaz zrušil.

6. Žalobca sa k odporu žalovaného nevyjadril.

7. Včasným podaním odporu s vecným odôvodnením došlo zo zákona k zrušeniu platobného rozkazu

v plnom rozsahu (§ 174 ods. 2 O.s.p.), preto súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie. Na
pojednávanie sa nedostavil žalobca, jeho neprítomnosť ospravedlnil právny zástupca s tým, že možno
pojednávať aj bez účasti žalobcu. Súd v súlade s § 180 C.s.p. rozhodol, že sa bude pojednávanie konať
v neprítomnosti žalobcu.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Skalica sp. zn.
5C/189/2013, žalobou, odporom žalovaného, výzvou žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia,
výpisom z účtu žalobcu, výsluchom právneho zástupcu žalobcu a žalovaného a zistil tento skutkový
stav veci:

9. Z pripojeného spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 5C/189/2013 mal súd preukázané, že Ing. Peter
Kolenič podal dňa 16.4.2010 na Okresný súd Skalica žalobu proti spoločnosti KARTAGO TOURS, a.s.
o zaplatenie celkovej sumy 672,80 € s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej pri obstaraní
zájazdudoEgyptavtermíneod26.5.2009do5.6.2009.Žalovanénárokyspočívalivnáhradevovýške50
% ceny letenky v sume 236,40 € za cestu z Bratislavy do Hurghady a v tej istej sume za spiatočnú cestu,

z dôvodu porušenia povinnosti vykonať leteckú prepravu v zmluvnej triede stanovenej zákonom. Ďalší
nárok vo výške 200,- € predstavoval náhradu za zrušenie letu v zmysle Nariadenia (ES) č. 261/2004
EP a Rady z 11.2.2004, z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad
a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania
letov. Okresný súd Skalica vydal dňa 4.5.2010 platobný rozkaz č.k. 2Ro/102/2010-19, ktorým zaviazal

KARTAGO TOURS, a.s. na zaplatenie sumy 672,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 236,40 € od 1.6.2009 do zaplatenia, zo sumy 236,40 € od 12.6.2009 do zaplatenia a zo
sumy 200,- € od 20.1.2010 do zaplatenia. KARTAGO TOURS, a.s. podalo dňa 25.5.2010 v zákonom
stanovenej lehote odpor proti platobnému rozkazu prostredníctvom advokáta JUDr. Ing. Jána Felšöciho
s vadným plnomocenstvom, ktorý nedostatok nebol na výzvu súdu zo dňa 10.9.2010 odstránený. Po

podaní odporu bola vec prevedená do súdneho registra „C“ a bola jej pridelená sp. zn. 2C/122/2010.
Súd uznesením č.k. 2C/122/2010-67 zo dňa 31.3.2011 odmietol odpor voči platobnému rozkazu ako
odpor podaný neoprávnenou osobou pre vady plnomocenstva (spoločnosť KARTAGO TOURS, a.s.
udelila plnomocenstvo pani Tatiane Vessovej v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 OZ na všetky právne
úkony spojené s obchodným vedením spoločnosti a na všetky právne úkony spojené so vznikom,

zmenou a zánikom záväzkov spoločnosti. Tatiana Vessová nebola spoločnosťou splnomocnená na
jej zastupovanie v predmetnom konaní pred súdom a taktiež z tohto plnomocenstva nevyplývalo,
že by mohla splnomocniť na zastupovanie spoločnosti inú osobu v zmysle § 33a ods. 1 OZ). Dňa
2.5.2011 bolo vydané opravné uznesenie č.k. 2C/122/2010-69, ktorým bol opravený výrok o náhrade
trov konania. Uznesenie o odmietnutí odporu bolo napadnuté odvolaním žalobcu Ing. Petra Koleniča.

Krajský súd v Trnave odvolacie konanie zastavil uznesením č.k. 9Co/163/2011-95 zo dňa 25.10.2011
podľa § 104 ods. 2 tretia veta O.s.p. v spojení s § 211 O.s.p. z dôvodu, že nebol odstránený nedostatok
podmienky konania - vada plnomocenstva, a to ani na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 1.8.2011.
Rozhodnutie Krajského súdu Trnava bolo doručené účastníkom konania dňa 2.12.2011 a uvedenýmdňom nadobudlo právoplatnosť. Po vrátení veci z Krajského súdu v Trnave bola na platobnom rozkaze
vyznačená právoplatnosť ku dňu 27.5.2011, t.j. ako keby odpor nebol podaný. Doložka právoplatnosti
bola vyznačená dňa 14.12.2011. Dňa 29.12.2011 KARTAGO TOURS, a.s. podala dovolanie proti

rozhodnutiu krajského súdu a k dovolaniu doložila plnomocenstvo pre advokáta JUDr. Ing. Jána
Felšöciho na zastupovanie spoločnosti v predmetnom konaní, ktoré v mene spoločnosti podpísal jej
štatutárny orgán (člen predstavenstva) Ing. Ferid Nasr. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 20.6.2012,
č.k. 6Cdo/48/2012-126 uznesenie Krajského súdu v Trnave z 25. októbra 2011 sp. zn. 9 Co 163/2011
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko postupom súdu bola dovolateľovi odňatá možnosť

konaťpredsúdomtým,ževýzvanaodstránenienedostatkuplnomocenstvamalabyťadresovanápriamo
spoločnosti KARTAGO TOURS, a.s., keďže podaním odvolania uplatňovala v konaní procesná práva
žalovaná a nie jej právny zástupca. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bolo doručené Ing. S. dňa
27.7.2012 a právnemu zástupcovi KARTAGO TOURS, a.s. dňa 1.8.2012. Krajský súd v Trnave opätovne
rozhodol o odvolaní uznesením zo dňa 30.5.2013, č.k. 9Co/260/2012-136, ktorým zrušil napadnuté
uznesenie Okresného súdu Skalica o odmietnutí odporu v spojitosti s jeho opravným uznesením a vec

mu vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že KARTAGO TOURS, a.s. v dovolacom konaní
doložilariadneplnomocenstvo,čímbolodstránenýnedostatokpodmienkykonania.KrajskýsúdvTrnave
uložil súdu prvého stupňa pokračovať v konaní vo veci samej. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo
doručené Ing. V. S. dňa 23.12.2013 a právnemu zástupcovi KARTAGO TOURS, a.s. dňa 20.12.2013,
právoplatnosť nadobudlo dňa 23.12.2013. Konanie bolo ďalej vedené na Okresnom súde Skalica pod

sp. zn. 5C/189/2013. Ing. V. S. bol súdom vyzvaný na oznámenie, či trvá na návrhu. Písomným podaním
doručeným súdu dňa 2.1.2014 oznámil, že na návrhu trvá. Následne na pojednávaní dňa 18.11.2014
Ing. V. S. pred začatím pojednávania zobral návrh v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaná suma
mu bola uhradená na základe platobného rozkazu, ktorý počas konania nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť. Uznesením č.k. 5C/189/2013 - 165 zo dňa 18.12.2014 súd konanie podľa § 96 ods.

1 O.s.p. na základe späťvzatia návrhu zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.1.2015.
Následne bol spis sp. zn. 5C/189/2013 po vykonaní spisovej a poplatkovej kontroly archivovaný.

10. Z e-mailu žalovaného zo dňa 14.12.2011 mal súd preukázané, že žalovaný požiadal žalobcu o
zaplatenie náhrady škody vo výške 672,80 € s úrokmi z omeškania na jeho účet č. 2615768824/1100

na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu č.k. 2Ro/102/2010-19 a uznesenia KS
Trnava č.k. 9Co/163/2011-95 zo dňa 25.10.2011 s tým, že ak úhrada nebude pripísaná na jeho účet,
zadá vymáhanie tejto čiastky súdnemu exekútorovi.

11. Z výpisu z účtu žalobcu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. za účtovné obdobie od

1.12.2011-31.12.2011 mal súd preukázané, že žalobca zadal dňa 15.12.2011 príkaz na úhradu sumy vo
výške 814,45 € v prospech účtu XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX.

12. Písomnou výzvou zo dňa 24.11.2014 žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 814,45 € na účet advokátskej kancelárie žalobcu v lehote do 1.12.2014 s

upozornením, že inak bude svoj nárok vymáhať súdnou cestou.

13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu,
nakoľko na strane žalovaného prišlo k bezdôvodnému obohateniu, keď žalobca vyplatil žalovanému
dňa 15.12.2011 sumu 814,45 € v tom čase na základe právoplatného a vykonateľného platobného

rozkazu vydaného Okresným súdom Skalica, nakoľko žalobca sa chcel vyhnúť exekučnému konaniu.
Následne uznesením Krajského súdu Trnava prišlo k odmietnutiu odvolania voči uzneseniu Okresného
súdu Skalica o odmietnutí odporu voči platobnému rozkazu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
23.12.2013 a nasledujúcim dňom prišlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca
žalovaného vyzval na plnenie, k čomu však neprišlo.

14. Žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že so žalobou nesúhlasí. Žalobca mu vyplatil
žalovanú čiastku na základe právoplatného platobného rozkazu, viac nemá k veci čo dodať.

15. V záverečnej reči sa žalobca vyjadril, že žiada žalobe vyhovieť, nakoľko žalovanému nikdy nevznikol

nárok na zaplatenie žalovanej sumy, pretože vo veci samej nikdy nebolo rozhodnuté a z tohto dôvodu
je povinný poskytnutú čiastku žalobcovi vrátiť.16. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že peniaze od žalobcu dostal na základe právoplatného
rozhodnutia súdu a dňom, keď peniaze obdržal, začala žalobcovi plynúť premlčacia lehota v zmysle §
107 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že nárok žalobcu je premlčaný.

17. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

19. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

21. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

22. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že žaloba
bola podaná dôvodne. Žalobca v žalobe tvrdil, že plnil žalovanému na základe platobného rozkazu, ktorý
neskôr stratil právoplatnosť, jedná sa teda o bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, pričom právny dôvod plnenia podľa žalobcu odpadol právoplatnosťou uznesenia
Krajského súdu Trnava (23.12.2013), ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Skalica o

odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu. Žalovaný v spore nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu,
avšak podal námietku premlčania žalovaného nároku (§ 152 C.s.p.). Tvrdil, že premlčacia doba začala
plynúť dňa 4.7.2012, kedy bolo stranám sporu doručené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorým bolo
zrušené rozhodnutie Krajského súdu Trnava o zastavení odvolacieho konania, teda žaloba bola podľa
žalovaného podaná dňa 18.12.2014 až po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. V konaní nebolo medzi

stranami sporné, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu tak,
že žalobca (v pôvodnom konaní v postavení žalovaného) na základe platobného rozkazu Okresného
súdu Skalica č.k. 2Ro/102/2010-19 zo dňa 4.5.2010, pod hrozbou exekučného vymáhania priznaného
plnenia, uhradil žalovanému (v pôvodnom konaní v postavení žalobcu) dňa 15.12.2011 bezhotovostným
bankovým prevodom sumu vo výške 814,45 € a hoci bol neskôr platobný rozkaz zrušený na základe

včasne podaného a vecne odôvodneného odporu žalovaného, ktorý vyvolal uvedené právne účinky
následkom zrušenia uznesenia o odmietnutí odporu odvolacím súdom, žalovaný sumu vyplatenú na
podklade tohto zrušeného rozhodnutia nevrátil. Medzi stranami je sporná otázka okamihu začatia
plynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zrušeného
rozhodnutia, na základe ktorého sa plnilo.

23. Súd na základe zistených skutkových tvrdení posúdil nárok žalobcu uplatnený žalobou v súlade s §
451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením
z právneho dôvodu (právoplatný platobný rozkaz), ktorý odpadol. Skutková podstata bezdôvodného
obohateniazískanéhoplnenímzprávnehodôvodu,ktorýodpadol,dopadánatieprípady,keďvokamžiku

poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej
skutočnosti, stratil svoje právne účinky. Okamžikom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie
stáva bezdôvodným obohatením.

24. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej lehote

(§ 107 ods. 1 OZ), ako aj v objektívnej lehote (§ 107 ods. 2 OZ). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá,
nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne
uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď
došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr,než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa
totižoprávnenýnemôžedozvedieťskôr,nežbezdôvodnéobohatenievôbecvzniklo.Preurčeniezačiatku
plynutia subjektívnej aj objektívnej doby premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia treba

vychádzať z právneho dôvodu bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie získané plnením,
ktorého právny dôvod neskôr odpadol, vzniká a objektívna doba pre premlčanie práva na jeho vydanie
pretozačínaplynúťokamihomodpadnutiaprávnehodôvoduposkytnutéhoplnenia.Začiatoksubjektívnej
premlčacej doby sa zhoduje s okamihom, keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí
právneho dôvodu tohto plnenia. Subjektívna lehota pre vydanie bezdôvodného obohatenia je dvojročná.

O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď
pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho
úkor.

25. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 OZ treba považovať deň, kedy sa oprávnený

v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
ho získal; nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už
skôr. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 145/2004). Inak povedané, pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje
skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného.

26.Premlčanienárokunavydaniebezdôvodnéhoobohateniavzniknutéhotým,žepôvodnýrozsudok,na
základe ktorého sa pri ochrane osobnosti plnila náhrada peňažného zadosťučinenia, bol po zrušujúcom
rozhodnutí dovolacieho súdu nahradený novým, návrh zamietajúcim rozsudkom, začína plynúť už jeho
vyhlásením. Doručenie zrušujúceho rozhodnutia dovolacieho súdu teda nie je tým okamihom, ktorým

dochádza k získaniu bezdôvodného obohatenia, a preto nemožno od neho počítať plynutie premlčacej
doby. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 124/2002). Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia
vyplýva, že o bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod odpadol, pôjde tiež v
prípade poskytnutia a prijatia plnenia na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia,
ktoré bolo neskôr - v rámci mimoriadneho opravného prostriedku - zrušené. V týchto prípadoch môže

dôjsťknovémuprejednaniuveciakvydaniurozhodnutia,ktoréjebuďtotožnéaleboiné,nežrozhodnutie
pôvodné, ktoré bolo dôvodom pre plnenie. Tento právny dôvod teda trvá aj v prípade zrušenia rozsudku,
ktorý ho deklaroval, v takomto prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení až dovtedy, kým
súd opätovne nevydá svoje deklaratívne rozhodnutie o pôvodne uplatnenom nároku. Súd musí vykonať
dôkazy podľa rozsudku dovolacieho súdu, aby opätovne posúdil nárok žalobcu. Najvyšší súd SR vyslovil

právny záver, že túto základnú otázku súd nie je oprávnený riešiť ako otázku predbežnú, priamo v konaní
o vydanie bezdôvodného obohatenia.

27. Taktiež podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23.11.2010, sp. zn. 5 M Cdo 17/2009, premlčacia
doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako plnenia poskytnutého na základe právoplatného

súdneho rozhodnutia (zmieru), ktoré bolo neskôr zrušené rozhodnutím odvolacieho súdu, začala plynúť
až právoplatnosťou nového rozhodnutia vydaného vo veci samej o tomto plnení. Premlčanie nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého tým, že pôvodný rozsudok, na základe ktorého sa plnilo,
bol po zrušujúcom rozhodnutí nahradený novým rozsudkom, začína plynúť jeho vyhlásením. Doručenie
zrušujúceho rozhodnutia súdu teda nie je tým okamihom, ktorým dochádza k získaniu bezdôvodného

obohatenia a preto nemožno od neho počítať plynutie premlčacej doby.

28. Z vyššie uvedených judikátov vyplýva, že ak bolo plnené na základe právoplatného rozhodnutia
neskôr zrušeného na základe mimoriadneho opravného prostriedku, subjektívna premlčacia doba na
vydanie bezdôvodného obohatenia z tohto zrušeného rozhodnutia môže začať plynúť až od vyhlásenia

novéhorozhodnutiavovecisamejposudzujúcehouplatnenýnárok.Platobnýrozkaz,protiktorémunebol
podaný odpor s vecným odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku (§ 174 ods. 1 O.s.p.). V
danom prípade síce nebolo zrušené pôvodné rozhodnutie na plnenie (platobný rozkaz) rozhodnutím
súdu vyššieho stupňa, nakoľko zrušenie vydaného platobného rozkazu možno dosiahnuť len podaním
odporu, avšak cestou mimoriadnych opravných prostriedkov bolo zrušené rozhodnutie, ktorým bol

odpor proti platobnému rozkazu odmietnutý, teda až týmto rozhodnutím bolo potrebné nahliadať
na odpor ako riadne podaný. Inými slovami, až právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu o
zrušení rozhodnutia prvoinštančného súdu o odmietnutí odporu, nastali zákonom predpokladané účinky
podaného odporu (zrušenie platobného rozkazu), teda až prevzatím tohto rozhodnutia odvolaciehosúdu sa žalobca skutočne dozvedel o tom, že platobný rozkaz bol zrušený a na strane žalovaného
tak došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný argumentoval, že premlčacia doba začala plynúť už
doručením rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (uznesenie zo dňa 20.6.2012, sp. zn. 6Cdo/48/2012-126),

ktorým bolo zrušenie rozhodnutie Krajského súdu v Trnave (uznesenie zo dňa 25.10.2011, sp. zn. 9 Co
163/2011-95) o zastavení odvolacieho konania. Avšak vec bola vrátená na Krajský súd Trnava na ďalšie
konanie, teda v tomto štádiu konania ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o odvolaní proti rozhodnutiu
prvoinštančného súdu o odmietnutí odporu, ešte nebolo zrejmé, ako krajský súd opätovne rozhodne
a či vyhodnotí odpor za riadne podaný (oprávnenou osobou). Až doručením druhého rozhodnutia

Krajského súdu v Trnave (uznesenie zo dňa 30.5.2013, sp. zn. 9Co/260/2012-136) bolo právoplatne
rozhodnuté o zrušení uznesenia Okresného súdu Skalica, ktorým bol odmietnutý odpor, teda až
doručením tohto uznesenia boli strany oboznámené, že platobný rozkaz bol zrušený. V zmysle vyššie
citovaných rozhodnutí, premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého tým, že
pôvodné rozhodnutie, na základe ktorého sa plnilo, bolo po zrušujúcom rozhodnutí nahradené novým
rozhodnutím, začína plynúť až vyhlásením nového rozhodnutia vo veci samej. V danom prípade merito

veci nebolo prejednané, nakoľko žalovaný (žalobca v pôvodnom konaní) pred prvým pojednávaním v
danej veci zobral žalobu späť, pričom druhá strana nemala možnosť nesúhlasiť so späťvzatím žaloby.
Jedinevecnýmprejednanímpôvodneuplatnenéhonároku,nazákladevykonaniariadnehodokazovania,
by bolo možné zistiť, či bola pôvodná pohľadávka uplatnená dôvodne, či spoločnosť KARTAGO TOURS,
a.s. mala podľa hmotného práva povinnosť plniť. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo

124/2002, túto základnú otázku súd nie je oprávnený riešiť ako otázku predbežnú priamo v konaní
o vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd zastáva názor, že žalovaný sa nepochybne bezdôvodne
obohatil, lebo si ponechal plnenie predstavujúce pôvodne ním žalovanú peňažnú sumu, avšak o nároku
na jej zaplatenie jeho zavinením nebolo meritórne rozhodnuté, hoci bolo zjavné, že tento nárok bol
medzi stranami sporný. Napriek spornosti nároku si však žalobca plnenie ponechal, hoci vedel, že

platobný rozkaz bol zrušený a tým, že vzal žalobu späť, zavinil zastavenie konania a teda z jeho vôle
nedošlokvecnémuprejednaniunároku.Pozrušeníplatobnéhorozkazusamalovykonávaťdokazovanie
na žalovaný nárok, čo však bolo procesným postupom žalovaného znemožnené, keďže pôvodné
konanie bolo na základe späťvzatia návrhu na pojednávaní dňa 18.11.2014 zastavené uznesením
č.k. 5C/189/2013 - 165 zo dňa 18.12.2014. Premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr, ako by bolo

vyhlásené nové rozhodnutie vo veci samej, ktorým by bol posúdený žalovaný nárok. Najskôr však mohla
začať plynúť premlčacia doba od doručenia rozhodnutia Krajského súdu Trnava č.k. 9Co/260/2012-136
zodňa30.5.2013,ktorýmbolozrušenérozhodnutieoodmietnutíodporu.Žalobcovibolototorozhodnutie
doručené dňa 20.12.2013. Keďže žalobca podal žalobu na Okresnom súde Skalica dňa 15.12.2014
(elektronickými prostriedkami a doplnená bola písomne v zákonnej trojdňovej lehote v súlade s § 42

ods. 1 O.s.p.), právo na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo uplatnené žalobcom v subjektívnej
dvojročnej premlčacej dobe.

29. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k právnemu záveru, že žalovaný sa na úkor
žalobcu bezdôvodne obohatil, keď si ponechal plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a preto

je v súlade s § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný vydať žalobcovi všetko, čo nadobudol
bezdôvodným obohatením. Keďže tak na výzvu žalobcu neučinil a žalobca si uplatnil svoj nárok v
premlčacej dobe, súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 814,45 € žalobcovi.

30. Súd rozhodol o trovách konania podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia

na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd,
ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).