Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, October 19, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/178/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315207972
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8315207972.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcov v 1. rade B. S., nar. XX.
X. XXXX, Q. C. J. X, v 2. rade Q. S., nar. XX. X. XXXX, Q. C. J. X, v 3. rade M. S., nar. XX. XX.
XXXX, Q. C. J. 4, vo 4. rade X. S., nar. XX. X. XXXX, Q. C. J. X, v 5. rade U. A., nar. XX. X. XXXX,
Q. C. J. X, v 6. rade B. N., nar. XX. X. XXXX, I. C. J. XXX/X a v 7. rade K. I., nar. XX. X. XXXX, Q. C.
J. X, žalobcovia v 1. - 7. rade zast. JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou, Plzenská 2, Prešov proti

žalovaným v 1. rade Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155 a v 2.
rade Dražobná spoločnosť, a.s., Gunduličová 3, Bratislava, IČO: 35849703, zast. STANĚK VETRÁK &
PARTNERI, s.r.o., Vlčkova 18, Bratislava, IČO: 36 795 038, v 3. rade B. A.Ľ., nar. XX. X. XXXX, trvale
bytom O. XX/X, Q. C. J., o zdržanie sa výkonu záložného práva, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcov v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalovaným v 1. až 3. rade z a m i e t a .

P r i k a z u j e žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva podľa čl. VIII. Zmluvy

o zriadení záložného práva, reg. č. XXXXXXXXX/XX-XXX/XXX uzavretej medzi žalobcami v 3. až 7.
rade a žalovaným v 1. rade dňa XX.XX.XXXX k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, vedenom
Okresným úradom O., katastrálny odbor pre okres O., obec Q. C. J., kat. územie Q. C. J. a to bytu č. X,
na X. poschodí bytového domu, súp. č. X v Q. C. J., ktorý je postavený na parcele J.-I. XXXX/X spolu s
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, vo výške XXXX/XXXXX, bytu č. X,
na X. poschodí bytového domu súp. č. X v Q. C. J., ktorý je postavený na parcele J.-I. XXXX/X spolu s

podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, vo výške XXXX/XXXXX, bytu č. X,
na X. poschodí bytového domu súp. č. X v Q. C. J., ktorý je postavený na parcele J.-I. XXXX/X spolu
s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, vo výške XXXX/XXXXX, bytu č.
X na prízemí bytového domu súp. č. X v Q. C. J., ktorý je postavený na parcele J.-I. XXXX/X spolu s
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, vo výške XXXX/XXXXX.

Žalobu žalobcov v 3. až 7. rade voči žalovaným v 2. a 3. rade z a m i e t a .

P r i z n á v a žalovanému v 1. rade vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade, právo na náhradu trov
konania v celom rozsahu s tým, že zaplatením trov jedným z týchto žalovaných zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhého žalovaného.

P r i z n á v a žalobcom v 3. a 7. rade vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, náhradu trov konania

v celom rozsahu.

P r i z n á v a žalovaným v 2. a 3. rade právo na náhradu trov konania, vo vzťahu k žalobcom v
1. a 7. rade v celom rozsahu s tým, že zaplatením trov konania jedným zo žalobcov zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť ostatných žalobcov. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia podali dňa 23. 6. 2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadali prikázať žalovaným v 1.
a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva podľa čl. VIII. Zmluvy o zriadení záložného práva reg.

č. 001/084024/06-001/000 uzavretej medzi žalobcami v 3. až 7. rade a žalovaným v 1. rade dňa 15.
12. 2006 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 2397, vedenom Okresným úradom Snina, katastrálny
odbor, pre okres: Snina, obec: Dlhé nad Cirochou, katastrálne územie: Dlhé nad Cirochou a to byt č. 6,
byt č. 4, byt č. 5 a byt č. 2, nachádzajúce sa na prízemí, resp. 1., resp. 2. poschodí bytového domu súp. č.
4 v Dlhom nad Cirochou, ktorý je postavený na parcele CKN č. 1831/2 spolu s podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 7487/44922 pri každom z bytov.

Z obsahu žaloby vyplýva, že dňa 15. 12. 2006 medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi a žalovaným
v 1. rade ako veriteľom bola uzatvorená Zmluva o poskytnutí flexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-
XXX/XXX, na základe ktorej žalobcovia v 1. a 2. rade čerpali úver vo výške 500 000 Sk, t.j. 16 597 eur
s dohodnutou splatnosťou úveru 20rokov. Úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam,

špecifikovaným vyššie a to na základe Zmluvy o zriadení záložného práva reg. č. XXX/XXXXXX/XX-
XXX/XXX, uzavretej medzi žalovanou v 1. rade a žalobcami v 3. - 7. rade. Žalobcovia v 1. a 2. rade
úver čerpali za účelom údržby nehnuteľnosti, konkrétne opravy strechy bytového domu č. X v Q. C. J.,
zničenej živelnou pohromou. V tomto bytovom dome sa nachádza šesť bytov, kde žalobcovia v 3. - 7.
rade sú vlastníkmi bytov č. X, X, X a X. Žalobcovia sa dohodli, že úver na opravu strechy bytového

domu budú čerpať vo svojom mene žalobcovia v 1. a 2. rade, pretože v čase poskytnutia úveru len oni
spĺňali podmienky banky na získanie úveru. Na splácaní predmetného úveru sa však mali spolupodieľať
aj ostatní navrhovatelia. Spočiatku úver bol riadne splácaný s tým, že banke uhradili cca 12 000 eur. V
r. 2009 žalobcovia v 1. a 2. rade prišli o zamestnanie a dostali sa do omeškania so splácaním úveru,
v dôsledku čoho žalovaný v 1. rade listom zo dňa 2. 4. 2009 vyhlásil celý úver za okamžite splatný. Z

podnetu žalobcov v 1. a 2. rade, zo strany žalovaného v 1. rade bol dňa 10. 6. 2009 zostavený splátkový
kalendár, od ktorého však žalovaný v 1. rade listom zo dňa 8. 10. 2009 odstúpil. Následne listom zo
dňa 28. 9. 2012 žalovaný v 2. rade oznámil začatie výkonu záložného práva bytu č. X, X, X X. X. Na
základe žiadosti žalobcov v 1. a 2. rade, žalovaný v 2. rade im zostavil nový splátkový kalendár, ktorý do
31. 1. 2014 žalobcovia plnili. Ešte pred schválením splátkového kalendára, žalobcu v 1. rade navštívil

regionálny zástupca žalovaného v 2. rade a dal mu podpísať listinu, označenú ako „Uznanie záväzku“,
datovanú k 12. 11. 2012, týkajúcu sa údajného dlhu 19 213,40 eur s tým, že vysvetlil mu, že podpisuje
splátkový kalendár. Na tejto listine je aj podpis žalobkyne v 2. rade, čo si táto nevie vysvetliť, pretože v
tom čase bola v zahraničí a jej podpis je odlišný od podpisu na úverovej zmluve. Z dôvodu nevyplatenia
mzdy sa žalobcovia v 1. a 2. rade po 31. 1. 2014 opäť dostali do omeškania so splácaním a žalovaný v

2. rade dňa 3. 2. 2015 pristúpil k realizácii dražby 3izbového bytu č. 6, ktorý bol ocenený len na sumu
6600 eur.

Žalobcovia považujú pohľadávku žalovaného v 1. rade, ako aj záložné právo, za premlčané a to aj
napriek listine pod názvom „Uznanie záväzku“, podpísané žalobcami v 1. a 2. rade. Túto listinu žalobca v

1. rade síce podpísal, avšak bol presvedčený o tom, že podpisuje splátkový kalendár s tým, že už v čase
podpisu tejto listiny bol dlh premlčaný a žalobca v 1. rade ako spotrebiteľ nemal vedomosť o premlčaní
dlhu, preto na takéto uznanie nemožno prihliadať. Žalobkyňa v 2. rade mimo toho namieta pravosť jej
podpisu na tejto listine. Súčasne žalobcovia majú za to, že zmluva, uzatvorená medzi žalobcami v 1. a
2. rade a žalovaným v 1. rade obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, čo má za následok,

že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.

Vzhľadom na premlčanie záložného práva a tiež s poukazom na skutočnosť, že v danom prípade sa
záložné právo mieni vykonať na uspokojenie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej
zmluve v rozpore s cieľmi smernice Rady 93/13 EHS, žalobcovia namietajú aj ďalšie spôsoby výkonu

záložného práva žalovaným v 1. rade, ktoré mu umožňujú obísť súdnu kontrolu neprimeraných
zmluvných podmienok. U každého zo žalobcov v 3. - 7. rade sa jedná o ich jediné obydlie, pričom strata
bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto
vážny zásah hrozí, musí mať možnosť predložiť primeranosť takéhoto opatrenia na súdne preskúmanie.
Poukázali na judikatúru súdov, napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XXX/XXXX,nález Ústavného súdu SR Pl. Ú. 23/XXXX-XX, rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci I./O. J., ako aj na
ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993.

2. Súčasťou žaloby žalobcov bola aj ich návrh na vydanie predbežného opatrenie, kde toto súd nariadil
uznesením zo dňa 1. 7. 2015 č.k. 6C/178/2015-36 tak, že prikázal žalovaným v 1. a 2. rade, zdržať
sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa čl. A. bod 1. Zmluvy o zriadení záložného
práva reg. číslo: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, vedenom
Okresným úradom O., katastrálny odbor, pre okres: O., obec: Q. nad J., katastrálne územie: Q. C. J. a to

nehnuteľností: byt č. 6, 4, 5 a 2 spolu aj s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu.

3. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu žalobcov zamietnuť. Poukázal na dlhodobú delikvenciu žalobcov s
tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa prvýkrát dostali do omeškania so splácaním úveru už v júli 2007.
Banka im opakovane umožňovala vysporiadať pohľadávku, avšak ani dodatočný splátkový kalendár

nebol dodržaný. Žalovaný v 1. rade má za to, že z jeho strany sa snažil uplatniť čo najviac dostupných
riešení a až po ich zlyhaní pristúpila k výkonu záložného práva.

Dlh zo Zmluvy o úvere žalovaný v 1. rade nepovažuje za premlčaný. Poukázal na Uznanie záväzku zo
strany žalobcov v 1. a 2. rade dňa 12. 11. 2014, ako aj na to, že v danej veci je potrebné aplikovať 4ročnú

premlčaciu dobu v zmysle Obchodného zákonníka. Ustanovenie §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je
účinné až od 1. 5. 2014, teda až po uznaní záväzku žalobcami. Žalovaný v 1. rade teda nemal dôvod
v čase uznania záväzku považovať záväzok za premlčaný a upozorňovať žalobcov na jeho premlčanie
v zmysle §558 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 1. rade má za to, že v danom čase plynula 4ročná
premlčacia doba, ktorá bola prerušená dňa 12. 11. 2012 uznaním záväzku a od tohto dňa začala plynúť

nová premlčacia doba v zmysle §110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Ďalej žalovaný v 1. rade má za to, že úverová zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Čo
sa týka úpravy výkonu záložného práva v záložnej zmluve, táto je plne v súlade s vnútroštátnou aj
európskou legislatívou.

4. Žalobu žiadal zamietnuť aj žalovaný v 2. rade. Má za to, že v tomto spore nie je v merite veci pasívne
vecne legitimovaný, keďže žalovaný v 2. Rade nie je účastníkom ani záložnej zmluvy a ani úverovej
zmluvy. Teda žalovaný v 2. Rade nie je nositeľom subjektívnych práv a povinností z právnych vzťahov,
existujúcich výlučne medzi žalobcami a žalovaným v 1. Rade. Navyše žalovaný v 2. Rade v dôsledku

nariadeného neodkladného opatrenia od dobrovoľnej dražby upustil a teda stratil svoje oprávnenia
dražobníka v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách, pretože nemôže realizovať žiadne úkony,
smerujúce k vydraženiu založenej nehnuteľnosti. Podmienkou realizácie novej dobrovoľnej dražby je
v zmysle §16 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách uzatvorenie novej zmluvy o vykonaní dražby,
čo však až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vylučuje súdom nariadené neodkladné

opatrenie.

5. Návrhom doručeným súdu dňa 26. 10. 2016 žalobcovia žiadali pribrať do konania manžela žalobkyne
v 5. rade a to ako žalovaného v 3. rade. Uviedli, že tento je bezpodielovým spoluvlastníkom bytu č.
4, ktorý je jedným z predmetov zálohu na základe zmluvy o zriadení záložného práva a zároveň je aj

účastníkom predmetnej záložnej zmluvy. V súčasnosti je však na neznámom mieste a preto nie je možné
dosiahnuť jeho súhlas, aby vystupoval na strane žalobcov.

V súlade s ustanovením §79 C.s.p. súd uznesením zo dňa 15. 11. 2016 č.k. 6C/178/21015-106 pripustil,
aby do konania pristúpil ďalší subjekt - žalovaný v 3. rade.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. rade, žalobkyne v 4. rade a zást. žalobkyne v 6.
rade a oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o poskytnutí flexihypotéky,
zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru,
odpoveďou žalobcu v 1. rade, splátkovým kalendárom + odstúpením od splátkového kalendára,

oznámením o začatí výkonu záložného práva, žiadosťou o splátkový kalendár, návrhom a kalkuláciou
splátkového kalendára + doručenkami, uznaním záväzku, čestným prehlásením žalobkyne v 2. rade,
súhlasom so spracovaním osobných údajov, oznámením od dražbe, oznámeniami o upustení od dražby,
listom vlastníctva č. 2397 a zistil tento skutkový stav.7. Dňa 15. 12. 2006 medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom a žalobcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi
bola uzatvorená Zmluva o poskytnutí flexihypotéky reg. č. 001/084024/06-001/000, na základe ktorej

veriteľ poskytol dlžníkom hypotekárny úver vo výške 16 596,95 eur (500 000Sk) za účelom údržby
nehnuteľnosti. Lehota splatnosti bola 20rokov, úroková sadzba bola fixovaná na 1rok vo výške 6,49%,
platná ku dňu schválenia úveru.

Podľa čl. III. Zmluvy, úver je zabezpečený zriadením záložného práva k nehnuteľnosti, uzavretím

záložnej zmluvy a jej zavkladovaním na príslušnom katastri nehnuteľnosti a to k bytu č. 6, č. 4, č. 5 a č. 2,
nachádzajúce sa na prízemí, resp. 1., resp. 2. poschodí bytového domu súp. č. 4 v Dlhom nad Cirochou,
ktorý je postavený na parcele CKN č. 1831/2 spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu vo výške 7487/44922 pri každom z bytov.

8. Dňa 15. 12. 2006 medzi žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom a žalobcami v 3. - 7. rade a

žalovaným v 3. rade ako záložcami bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
reg. č. 001/084024/06-001/000, ktorej predmetom bolo zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa zo
zmluvy o poskytnutí flexihypotéky ev. č. 001/084024/06-001/000 vo výške 16 596,95 eur (500 000Sk)
vrátane príslušenstva. Predmetom zálohu boli jednotlivé byty a podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a to byt č. 6 vo vlastníctve žalobcov v 3. a 4. rade, byt č. 4 vo vlastníctve

žalobkyne v 5. rade a žalovaného v 3. rade, ďalej byt č. 5 vo vlastníctve žalobkyne v 6. rade a byt č.
2 vo vlastníctve žalobkyne v 7. rade.

Podľačl.VIII.bod1Zmluvy,záložcabezvýhradsúhlasístým,ževprípade,aknesplnísvojezáväzkyvoči
záložnému veriteľovi ani po predchádzajúcom písomnom upozornení o realizácii záložného práva, resp.

uvedené nesplní dlžník, je záložný veriteľ v súlade s §151j ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený
uspokojiť sa pri výkone záložného práva spôsobom určeným v tejto zmluve alebo predajom zálohu na
dražbe podľa Zák. č. 527/2002 Z.z. alebo podľa osobitných zákonov (napr. uplatnením postupov podľa
O.s.p.).

Podľa čl. VIII. bod 2 Zmluvy, záložný veriteľ je oprávnený, pokiaľ nerealizuje predaj zálohu podľa zákona
o dobrovoľných dražbách alebo podľa osobitných zákonov, predať záloh:
a) priamo kupujúcemu,
b) prostredníctvom tretej osoby (napr. realitnej kancelárie),
c) verejnou súťažou,

d) verejným výberovým konaním.

9. Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 2. 4. 2009 žalovaný v 1. rade
požiadal žalobcov v 1. a 2. rade na vrátenie celého zostatku úveru v lehote 10dní od doručenia tejto
výzvy, kde aktuálna pohľadávka banky bola vo výške 17 360,28 eur.

10.Žalobcav1.radelistomzodňa8.4.2009požiadalžalovanéhov1.radeomožnosťodkladusplácania
záväzku z dôvodu zlej finančnej situácie.

Dňa 10. 6. 2009 žalovaná v 1. rade umožnila žalobcovi v 1. rade splácať zosplatnený úver splátkami po

428 eur s dátumom splatnosti prvej splátky do 30. dňa mesiaca jún 2009 a dátumom splatnosti poslednej
splátky do 25. dňa mesiaca máj 2013.

Následne listom zo dňa 8. 10. 2009 žalovaná v 1. rade odstúpila od splátkového kalendára z dôvodu
jeho nedodržania s tým, že pristupuje k ďalšiemu vymáhania dlhu v súlade s príslušnými ustanoveniami

Obchodných podmienok.

11. Listom zo dňa 28. 9. 2012 žalovaný v 2. rade oznámil žalobkyni v 2. rade, že v zmysle ustanovenia
§151 l ods. 1 Občianskeho zákonníka, banka ako záložný veriteľ začína s výkonom záložného práva,
ktorým je zabezpečená pohľadávka, ktorá vznikla na základe úverovej zmluvy 001/084024/06-001/000.

Výkon záložného práva bude záložný veriteľ realizovať formou dobrovoľnej dražby, kde predmetom
dražby budú nehnuteľnosti, ku ktorým má banka zriadené záložné právo.12. Žalobcovia v 1. a 2. rade listom zo dňa 17. 10. 2012 požiadali žalovaného v 2. rade o splátkový
kalendár.

13. Listom zo dňa 19. 10. 2012 žalovaný v 2. rade navrhol žalobcovi v 1. rade mimoriadny splátkový
kalendár, kde výška prvej splátky bude 2120 eur a výška ďalších 60mesačných splátok 380 eur. Tento
list žalobcovia v 1. a 2. rade prevzali dňa 22. 10. 2012.

Z tohto listu žalovaného v 2. rade vyplýva, že podmienkou pre schválenie splátkového kalendára je

podpísanie uznania dlhu.

14. Uznaním záväzku zo dňa 12. 11. 2012 žalobcovia v 1. a 2. rade uznali svoj záväzok čo do právneho
dôvodu a výšky voči veriteľovi žalovanej v 1. rade, ktorý vznikol zo Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky reg.
č. 001001/084024/06-001/000 zo dňa 15. 12. 2006 v znení Dodatkov a Všeobecných podmienok VÚB
a.s. pre poskytovanie hypotekárnych úverov. Ku dňu 12. 11. 2012 predstavujú záväzky zo Zmluvy sumu

19 213,40 eur, z toho istina 14 327,37 eur a úrok 4886,03 eur. Zároveň dlžníci uznali svoj záväzok voči
VÚB a.s., ktorý vznikol titulom nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky zo Zmluvy prostredníctvom
dražobníka Dražobná spoločnosť a.s. Bratislava. Listina obsahuje podpisy žalobcov v 1. a 2. rade a za
spoločnosť Dražobnej spoločnosti a.s. podpis regionálneho zástupcu Br. Ján Stuľak.

Toho istého dňa žalobcovia v 1. a 2. rade súhlasili so spracovaním osobných údajov spoločnosťou
žalovaného v 2. rade.

15. Čestným prehlásením zo dňa 24. 8. 2017 žalobkyňa v 2. rade prehlásila, že listinu Uznanie záväzku
zo dňa 12. 11. 2012 podpísala. V čase podpísania tejto listiny o premlčaní nevedela, ináč by uznanie

záväzku nepodpísala.

16. Oznámenia o dražbe zo dňa 29. 4. 2015 zn. 383/2015 vyplýva dražba bytu č. 6, ktorého cena bola
určená znaleckým posudkom na sumu 6600 eur.

Oznámeniamioupusteníoddražbyzodňa29.5.2015žalovanýv2.radeupustiloddražbynehnuteľností
- bytu č. 6, 5, 4 a 2, zapísaných na LV č. 2397.

17. Z Listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že nehnuteľnosti v kat. úz. Dlhé nad Cirochou a to byt č. 6 s
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu je vo vlastníctve žalobcov v 3. a 4.

rade, byt č. 4 vo vlastníctve žalobkyne v 5. rade a žalovaného v 3. rade, ďalej byt č. 5 vo vlastníctve
žalobkyne v 6. rade a byt č. 2 s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu je
vo vlastníctve žalobkyne v 7. rade.

Z Poznámok pri týchto bytoch vyplýva Oznámenie o začatí výkonu záložného práva podľa §151 l ods. 1

Občianskeho zákonníka. Záložný veriteľ začína s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby
na pohľadávku, ktorá vznikla na základe úverovej zmluvy 001/084024/06-001/000 zo dňa 15. 12. 2006,
záložný veriteľ je VÚB a.s. Bratislava, zast. Dražobná spoločnosť a.s. Bratislava. V

18. Žalobca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že v r. 2006 sa presťahoval do bytu v bytovom dome, ktorý

poživelnejpohromebolvdezolátnomstaveamalpoškodenústrechu.Smanželkouakojediníobyvatelia
boli zamestnaní a spĺňali podmienky banky, preto čerpali úver 500 000 Sk na opravu bytového domu. Z
čerpaných peňazí len časť bola použitá na opravu strechy. Ďalšiu časť žalobca použil na rekonštrukciu
3bytov, ktoré sa tiež nachádzajú v tomto dome - svojho bytu, bytu sestry a mamy. Teda mimo opravy
strechy, peniaze boli použité len pre rodinu žalobcu v 1. rade.

Po určitej dobe žalobca v 1. rade pre osobné problémy prestal splácať úver. Časom požiadal o splátkový
kalendár, na čo za ním prišiel nejaký pán, ktorý mu dal podpísať papiere s tým, že ide to splátkový úver.
Žalobca v 1. rade bol vtedy v situácii, keď zistil, že má vytopený byt, jeho manželka bola v Rakúsku a
keď mu tento pán oznámil, že ide o splátkový úver, papiere podpísal. Asi o 2týždne prišlo vyrozumenie,

že zmluva sa ruší a že úver sa musí vyplatiť naraz.

Po nahliadnutí do spisu na čl. 31, kde sa nachádza listina „Uznanie záväzku“, žalobca uviedol, že túto
listinu si vôbec nepamätá. Pamätá si len to, že prišiel za ním nejaký pán, ktorý mu dal podpísať viaceropapierov. Potvrdil však, že podpis na tejto listine je jeho. Čo sa týka podpisu jeho manželky (žalobkyne
v 2. rade) na tejto listine, žalobca v 1. rade uviedol, že nevie, ako sa jej podpis dostal na túto listinu,
pretože v tom čase jeho manželka bola v Rakúsku. Pri podpisovaní papierov žalobca v 1. rade určite

nebol upozornený na to, že dlh voči VÚB by už mohol byť premlčaný a v tom čase mu ani tento termín
nebol známy. Celé stretnutie trvalo asi 5minút, keďže vtedy žalobca zistil, že má vytopený byt. Tento
pán sa predstavil, žalobca mu uviedol, že žiadal o splátkový kalendár, tento pán mu odpovedal, že mu
je to známe a má všetky papiere so sebou a že bude všetko v poriadku. Dal mu podpísať papiere, ktoré
žalobca v 1. rade nečítal, pretože bol presvedčený, že sa týkajú splátkového kalendára. V tom čase

dlh chcel uhradiť, preto požiadal o splátkový kalendár, ale pri podpisovaní určite o premlčaní záväzku
informovaný nebol. Dovtedy záležitosti okolo úveru vybavovala jeho manželka, ale v ten deň nebola
doma. Banka ho kontaktovala len písomne, osobný kontakt tam nebol žiadny. Žalobca v 1. rade má za
to, že už uhradil banke okolo 12 000 eur.

19. Žalobkyňa v 4. rade na pojednávaní sa stotožnila s výpoveďou žalobcu v 1. rade. Uviedla, že býva s

manželom, ktorý je po infarkte, s dcérou, ktorá je vdova a jej 12ročným synom v byte č. 6. Inú možnosť
bývania nemajú. Ich byt bol predávaný dražobnou spoločnosťou a preto za nimi chodili z tejto spoločnosti
a boli aj byt ohodnotiť. Ďalej uviedla, že mali vedomosť o tom, že úver sa nespláca. Bolo to však kvôli zlej
finančnej situácii, pretože žalobkyňa vo 4. rade mala len minimálny dôchodok a jej manžel po infarkte
rok a pol poberal len nemocenskú vo výške 100 eur.

20. Zástupca žalobkyne v 6. rade na pojednávaní uviedol, že má starosť, aby mu nepredali byt.

21. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní trvala na podanej žalobe zhodne s jej písomným
vyhotovením z dôvodu, že došlo k premlčaniu pôvodného záväzkového vzťahu medzi žalobcami v 1.

a 2. rade a žalovaným v 1. rade a to dňa 3. 4. 2012, pretože žalovaný v 1. rade vyhlásil predčasnú
splatnosť úveru dňom 2. 4. 2009. Zároveň došlo k odstúpeniu od úverovej zmluvy. Z dôvodu premlčania
tohto záväzku došlo k premlčaniu aj zabezpečovacieho práva, t.j. záložného práva žalovaného v 1. rade
vo vzťahu k žalobcom v 3. - 7. rade.

22. Zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal
na to, že zmluva o záložnom práve bola medzi ním a žalobcami v 3. až 7. rade a žalovaným v 3.
rade uzatvorená platne a nikto nespochybnil platnosť tejto zmluvy. Pokiaľ ide o premlčanie pohľadávky
samotnej, tak žalovaný v 1. rade má za to, že nedošlo k jej premlčaniu, vzhľadom na uznanie záväzku zo
strany žalovaných v 1. a 2. rade a vzhľadom na to, že počas plynutia premlčacej doby došlo k realizácii

záložného práva a teda došlo touto realizáciou záložného práva k pretrhnutiu plynutia premlčacej doby.
Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že vtedy postupoval v súlade s platnou právnou úpravou, pretože
nová právna úprava bola prijatá až v roku 2014. Zároveň žalovaný v 1. rade poukázal aj na príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o tom, že záložné právo môže byť vykonané aj na premlčanú
pohľadávku.

23. Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť len
v časti.

Súd ma za preukázané, že zmluvou o poskytnutí flexihypotéky žalovaný v 1. rade poskytol žalobcom v

1. a 2. rade finančné prostriedky vo výške 16 596,95 eur na údržbu nehnuteľnosti s lehotou splatnosti
20 rokov.

Súčasne súd mál za preukázané, že záväzok žalovaných v 1. a 2. rade z tejto zmluvy o poskytnutí
flexihypotéky, bol zabezpečený záložným právom, zriadeným v prospech žalovaného v 1. rade a to

zmluvou o zriadení záložného práva, uzatvorenou medzi žalovaným v 1. rade a žalobcami v 3. - 7. rade,
kde predmetom zálohu boli byty vo vlastníctve žalobcov v 3. - 7. rade.

Ďalej súd mal z preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa dostali do omeškania so splácaním svojho
záväzku a preto žalovaný v 1. rade listom zo dňa 2. 4. 2009 vyzval žalobcov v 1. a 2. rade na predčasné

splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom.

Taktiež súd mal za preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade podpísali listinu pod názvom „Uznanie
záväzku“ zo dňa 12. 11. 2012.Súčasnesúdmalzapreukázané,žežalovanýv1.radepristúpilkvýkonusvojhozáložnéhoprávaformou
dobrovoľnej dražby založených nehnuteľností a to prostredníctvom spoločnosti žalovaného v 2. rade.

Tento po nariadení predbežného opatrenia súdom upustil od výkonu dražby.

24. Súd na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi žalobcami v 1. a 2.
rade a žalovaným v 1. rade zo zmluvy o hypotekárnom úvere a rovnako aj záložnú zmluvu, ktorá je
akcesorickým záväzkom, uzatvorenú medzi žalobcami v 3. - 7. rade a žalovanou v 1. rade, t.j. obe

zmluvy ako spotrebiteľské zmluvy, uzavreté 15. 12. 2006, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v
takom znení, že v ustanovení §52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu
o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak
zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy(znenie
účinné od 1.4.2004).

Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinný
v čase uzavretia úverovej zmluvy, kde v ustanovení §2 písm. a) a b) je vymedzený pojem spotrebiteľ a
predávajúci a síce spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu
osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim

podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Vzhľadom na povahu účastníkov týchto zmlúv, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom
spotrebiteľským, keďže žalovaný v 1. rade ako dodávateľ pri uzatváraní zmlúv konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetné zmluvy so žalobcami, ktorí sú fyzickými osobami -

nepodnikateľmi (čo vyplýva z označenia žalobcov v týchto zmluvách identifikačnými znakmi typickými
pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).

25. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie, je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej
strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je
chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca

pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z
22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/
EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/

ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho
poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté
na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv.
eurokonformným výkladom.

26. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá

sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.V súlade s ustanovením §6 ods. 1,3 Zák. č. 634/1992 Zb., účinného ku dňu 15. 12. 2006, predávajúci je
povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní tovarov
a služieb ustanovenú osobitným zákonom. Predávajúci najmä nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi

výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktoré
je v jeho prevádzkových možnostiach; nesmie takisto viazať predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb
na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky
prípady a v obchodnom styku obvyklé. To neplatí v prípadoch, v ktorých spotrebiteľ nespĺňa podmienky,
ktoré musí spĺňať podľa osobitných predpisov.

Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na
účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných

strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Súd má za to, že v spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože
má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje a preto okrem obmedzení
vyplývajúcich z princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa tiež očakávať, že sa vo vzťahu k

spotrebiteľovi bude chovať v obecnej polohe poctivo.

Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v
poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V
praxi sa zásada poctivosti prejavuje mimo iné tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ďalších

písomností počas zmluvného vzťahu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný,
prehľadný a logicky usporiadaný. Priemerný spotrebiteľ základné náležitosti právneho vzťahu
oprávnene očakáva v dokumente, ktorý mu je dodávateľom predložený na podpis. Existuje totiž
rozdiel vo faktickej moci účastníkov spotrebiteľského záväzkového vzťahu, v tom, že dodávateľ cestou
„privátneho zákonodárstva“ podstatu tohto vzťahu presúva do rôznych dokumentov typu VOP, cenník

a pod.. Zmluvná sloboda sa tak stáva fiktívnou kulisou pre výkon neoficiálnej nadvlády nad inými
prostredníctvom súkromného práva a dokonca sa konštatuje, že ide o tzv. racionalizáciu záväzkových
vzťahov. Táto racionalizácia však prospieva iba dodávateľovi, ktorý obsah zmluvných dokumentov a
listín pripravuje s tímom právne a ekonomicky zdatných ľudí a teda vie, čo je ich obsahom. Naopak,
pohodlnosť dodávateľa nepreniesť základné náležitosti zmluvy z Cenníka do zmluvy pre konkrétny

záväzkový vzťah (čo v dnešnej počítačovej dobe nemôže byť žiadnym problémom) má pre spotrebiteľa
účinok značného sťaženia správneho pochopenia hospodárskych dôsledkov uzatváranej zmluvy, resp.
podpisovaných listín, čo len zvyšuje informačnú asymetriu záväzkového vzťahu.

27. Nepochybne, zmluvy uzavreté medzi žalobcami a žalovanou v 1. rade sú teda spotrebiteľskými

zmluvami v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou
úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať
za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, taktiež
aj Zákon o ochrane spotrebiteľa, ako aj smernicu Rady 93/13/EHS. Na tieto zmluvy je tak potrebné

aplikovať prednostne špeciálne spotrebiteľské právo. Podľa §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v
pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa.

28. Medzi stranami sporu je spornou skutočnosť, či došlo k premlčaniu pohľadávky žalovaného v 1. rade
vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade, ktorá vznikla na základe úverovej zmluvy uzatvorenej medzi týmito

stranami dňa 15. 12. 2006. Žalovaný v 1. rade v tejto súvislosti poukazoval na listinu, ktorú podpísali
žalobcovia v 1. a 2. rade pod názvom „Uznanie záväzku“ zo dňa 12. 11. 2012.

29. Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak

sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa ustanovenia §100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s
výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa ustanovenia §101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia §558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo

do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Ústavný súd SR vo svojom uznesení č.402/2013-10 zo dňa 19.06.2013 jednoznačne konštatoval, že v
spotrebiteľských vzťahoch sa použije právo výhodnejšie pre spotrebiteľa a to aj čo sa týka premlčania pri
absolútnych obchodoch. Teda premlčanie, vrátane premlčacej doby, sa posudzuje podľa Občianskeho

zákonníka aj u zmluvy o úvere.

V danej veci žalovaný v 1. rade úver zosplatnil listom zo dňa 2. 4. 2009, teda súd má za to, že týmto dňom
sa stala splatná pohľadávka žalovaného v 1. rade. Súd má teda za to, že po prvýkrát sa mohlo právo zo
zmluvy o poskytnutí flexihypotéky uplatniť dňa 3. 4. 2009. Týmto dňom začala plynúť premlčacia doba,

pričom jej posledný deň pripadol na deň 3. 4. 2012. Teda podľa názoru súdu, žalobcovia v 1. a 2. rade
dňa 12. 11. 2012 uznali už premlčanú pohľadávku žalovaného v 1. rade, pričom o tejto skutočnosti neboli
informovaní a ani poučení, teda o tejto skutočnosti nemali žiadnu vedomosť, čo bolo preukázané nielen
vyjadreniami žalobcov v 1. a 2. rade, ale aj samotným textom listiny pod názvom „Uznanie záväzku“. V
zmysle ustanovenia §558 Občianskeho zákonníka takého uznanie nemá právny následok.

Právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, ak nie sú splnené tieto
podmienky, nemôže ísť o platný právny úkon. Ak právny úkon trpí vadami vôle (t.j. nebol urobený
slobodne a vážne ) alebo trpí vadami prejavu (nebol urobený určite a zrozumiteľne ), je absolútne
neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo

zánik práv a povinností. Súd na takúto neplatnosť musí prihliadať, resp. z nej musí vyvodzovať dôsledky
aj z úradnej povinnosti.

30. Po preskúmaní Uznania záväzku, ako aj z vyjadrení žalobcov, súd zistil, že toto bolo pripravené
formou predtlače a žalobcovia si osobitne nevyjednali ich podmienky a nemali možnosť ich obsah

podstatným spôsobom ovplyvniť. Navyše z listu žalovaného v 2. rade zo dňa 19. 10. 2012 pod
názvom „Návrh a kalkulácia splátkového kalendára“ vyplýva, že podmienkou pre schválenie splátkového
kalendára je podpísanie uznania dlhu.

Ide o typické formulované ošetrovanie vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá

uznanie dlhu, t.j. zdanlivo výhodné riešenie vzniknutej situácie splátkami. Toto uhnanie je potrebné
hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu,
a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie
naruší správanie spotrebiteľa. Je potrebné zdôrazniť, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom
a žalovanou, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je potrebné

aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia
je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a
teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom prípade pri podpise uznania dlhu s vidinou schválenia
splátkového kalendára, došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou
odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie

priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorá
je mu adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. V danom
prípade pri uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože obidva tieto znaky nekalosti
(nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie
naruší správanie spotrebiteľa), boli naplnené. Uznanie premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo

strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá
osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo
vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praktiky alebo všeobecnej zásade dobrej
viery uplatňované v jeho oblasti činnosti. Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovaťpriemerným spotrebiteľom (Smernica Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. Aj preto
uvedené uznanie dlhu nemôže mať právne následky riadneho uznania.

V obdobnej veci súd rovnako posúdil uznanie dlhu a to vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.
zn 21C/17/2012, kde následne rozhodoval Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 20. 12. 2012 sp.
zn. 19Co/87/2012 a na základe mimoriadneho dovolania aj Najvyšší súd SR v rozsudku pod sp. zn.
8MCdo/1/2014 zo dňa 30. 3. 2015.

31. V zmysle vyššie uvedeného súd vyhovel žalobe žalobcov v 3. - 7. rade vo vzťahu k žalovanému
v 1. rade. Súd ustálil, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, teda použijú sa právne predpisy, ktoré
sú výhodnejšie pre spotrebiteľa, t.j. súd má za to, že nároky žalovaného v 1. rade zo Zmluvy o
poskytnutí flexihypotéky, sú premlčané. Súd nemohol prihliadnuť na listinu „Uznanie dlhu“, pretože
táto neobsahovala ustanovenie o tom, že by žalobcovia v 1. a 2. rade uznávali premlčaný záväzok.

Z výsluchu žalobcu v 1. rade jednoznačne vyplynulo, že nevedel, čo podpisuje, boli mu predložené
na podpis viaceré listiny, medzi ktorými bolo aj uznanie dlhu a túto listinu podpísal len preto, že chcel
dosiahnuť splátky. Rovnako žalobkyňa v 2. rade, ktorá dlhodobo pracuje v zahraničí, nevedela, že
uznáva premlčaný záväzok. Teda čo sa týka premlčania, súd má za to, že nároky žalovaného v 1. rade
zo Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky, sú premlčané. Záložná zmluva je akcesorickým záväzkom, teda

jej premlčanie sa posudzuje podľa hlavného záväzku. Súd má za to, že došlo k premlčaniu tak hlavného
záväzku, ako aj záväzku, ktorý zabezpečoval hlavný záväzok. Preto súd žalobe žalobcov v 3. - 7. rade
vo vzťahu k žalovanému v 1. Rade vyhovel.

32. Súd žalobu žalobcov v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalovaným v 1. - 3. rade zamietol z dôvodu, že

žaloba sa týka záložného práva, zriadeného na byty č. 6, 4, 5 a 2 Zmluvou, ktorá bola uzatvorená medzi
vlastníkmi týchto bytov (žalobcami v 3. - 7. rade) a žalovaným v 1. rade. Žalobcovia v 1. a 2. rade nie sú
vlastníkmi týchto bytov, preto neboli ani účastníkmi zmluvného vzťahu o zradení záložného práva a teda
nemajú aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore. Preto súd žalobu žalobcov v 1. a 2. rade vo vzťahu k
žalovaným v 1. - 3. rade zamietol.

33. Ďalej súd žalobu žalobcov v 3. - 7. rade zamietol vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade.

Voči žalovanému v 2. rade bola žaloba zamietnutá, pretože žalovaný v 2. rade nemal v spore pasívnu
vecnú legitimáciu, pretože nebol účastníkom ani zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru a ani zmluvy

o zriadení záložného práva. V čase rozhodovania o žalobe žalobcov žalovaný v 2. rade ani žiadnu
dražbu nevykonával, pretože od tejto upustil. Podľa názoru súdu postačí, ak bude uložená povinnosť
žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva, pretože ak by súd aj zakázal tento výkon
záložného práva žalovanému v 2. rade, nič by nebránilo žalovanému v 1. rade osloviť akúkoľvek inú
dražobnú spoločnosť. Teda pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade v spore súd

žalobu voči nemu zamietol. Rovnaké rozhodnutie vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo
dňa 26. 1. 2017 sp. zn. 7Co/130/2016.

Rovnako pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie v spore súd žalobu zamietol aj voči žalovanému v
3. rade. Tento je vlastníkov jedného z bytov, teda bol jedným z účastníkov zmluvy o zriadení záložného

práva ako záložca. Záložné právo zo zmluvy o záložnom práve však môže realizovať len záložný veriteľ
a nie záložca s tým, že u neho neexistuje ani dôvod, aby sám na seba navrhol výkon záložného práva.

34. Podľa ustanovenia §255 ods. 1,2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Žalovanému v 1. rade bola priznaná náhrada trov konania vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade, pretože
súd ich žalobu zamietol, teda žalovaný v 1. rade mal v konaní úspech voči žalobcom v 1. a 2. rade.

Zároveň však žalobcovia v 3. - 7. rade boli úspešní v konaní vo vzťahu k žalovanej v 1. rade, teda
žalobcom v 3. - 7. rade patrí náhrada trov konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v celom rozsahu.Ďalej súd priznal náhradu trov konania žalovaným v 2. a 3. rade vo vzťahu k všetkým žalobcom, pretože
žaloba voči žalovaným v 2. a 3. rade bola zamietnutá v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.