Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Peter Pravda
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16Csr/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117206231
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Pravda
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117206231.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci žalobcu: W. Z., I.. XX.XX.XXXX, G. Z.
Ľ.. B. XXX/XX, K. - Š., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova
25, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
r o z h o d o l :
I. Súd rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž
so sídlom: Vansovej 2, Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre
arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO: 45 744 971, kde žalobcom bola spoločnosť:
POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému: W. Z.,
L..Č.. XXXXXX/XXXX, Z. G. Ľ. B. XXX/XX, K. - Š., o zaplatenie 651,39 Eur s príslušenstvom, zo dňa
XX.XX.XXXX, sp.zn. M. XXXXX/XX zrušuje.
II. Súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 331,50 Eur Slovenskej republike na
účet Okresného súdu Trnava, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.03.2017 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž so sídlom: Vansovej
2, Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom
Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO: 45 744 971, zo dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. M. XXXXX/XX.
Svoj návrh odôvodnil tým, že sú naplnené dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle
ust. § 45 ods. 1 písm. b), d), e), i), a l) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovská zmluva určujúca právomoc súdu príslušného na konanie je podľa názoru žalobcu
neurčitá, pretože neobsahuje špecifikáciu sporov, na ktoré sa má vzťahovať. Rozhodcovská zmluva ak
má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle
obochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžadujeinformácieomožnostivoľbymedziviacerýmiriešeniami
a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Hoci zmluvný a vedľajší vzťah bol vyjadrený v
samostatných listinách neznamená to, že by sa tým vylúčila súdna kontrola formulárovej zmluvy. Ak nie
je hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca,
tak sa jedná o neprijateľnú podmienku. Predmetná rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne,
individuálne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej predtlačenej formy, do ktorej sa vpisuje akurát špecifikácia
spotrebiteľa a úverovej zmluvy, na vzťahy ktorej sa má rozhodcovská zmluva vzťahovať a rozhodcovská
zmluva bola žalobcovi daná v jednej kope papierov, kde žalobca mal za to, že podpisuje iba zmluvu
o spotrebiteľskom úvere. Rozhodcovskú zmluvu žalobca považuje za absolútne neplatnú a to aj s
poukazom na čl. 6 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993, ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, čl. 144 ods. 1 a čl. 7 ods. 2 Ústavy SR a ustálenú judikatúru Európskehosúdneho dvora - rozsudok Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores C-240/98 až C-244/9. Žalobca
považuje konanie pred stálym rozhodcovským súdom za konanie, pri ktorom neboli zohľadnené normy
na ochranu spotrebiteľa, najmä európske smernice, zákonná úprava ochrany spotrebiteľa, ustálená
a publikovaná súdna prax jednak slovenských súdov, no taktiež aj súdneho dvora Európskej únie
vo veciach ochrany spotrebiteľa. Poukázal pro tom na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS
55/2011 zo dňa 24.02.2011. Predmetnou rozhodcovskou zmluvou došlo k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, ak teda žalovaný od počiatku sledoval v súvislosti z
koncipovaním rozhodcovskej zmluvy to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené
na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalovaný, a to na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla
za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv žalobcu. Na pojednávaní
žalobca uviedol, že dlh už zaplatil a vzhľadom na skutočnosť, že mu žiadne trovy nevznikli, si nárok na
ich náhradu neuplatňuje.
2. Žalovaný sa s názorom žalobcu nestotožnil. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, ktorý poukazuje, že nikdy
nedal spoločnosti právo súdiť spor na rozhodcovskom súde, čím by bola vylúčená možnosť domáhať sa
nároku na všeobecnom súde. Žalobca bol vyzvaný na oznámenie výberu rozhodcovského súdu, čo však
neoznámil, a preto si žalovaný dovolil vybrať rozhodcovský súd. Oznámenie o výbere bolo žalobcovi
doručené dňa 28.12.2015. Žalovaný zastáva názor, že z rozhodcovskej zmluvy nie je daná výlučnosť
rozhodcovského súdu, a žalovaný má možnosť v prípade nespokojnosti sa obrátiť na všeobecný súd.
Námietku voči právomoci súdu je možné podať aj v čase, keď je žalovanému doručená výzva na
žalobnú odpoveď. V predmetnom prípade žalobná odpoveď doručená nebola. Keby žalobca tento pocit
nadobudol mal možnosť v lehote 10 dní odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby bola dotknutá
platnosťzmluvyospotrebiteľskomúvere,čoopäťnaznačujeskutočnosti,žeichvzájomnápodmienenosť
je vylúčená. Ak by túto lehotu žalobca nestihol mal možnosť dovolávať sa neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy alebo výberu rozhodcu priamo v rozhodcovskom konaní, o čom bol poučený vo výzve na žalobnú
odpoveď, avšak napriek svojej nespokojnosti ostal nečinným v konaní. Poukázal pritom na rozsudok
Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 14C/214/2014 zo dňa 24.09.2015, rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 2Co/107/2015 zo dňa 28.02.2016, a rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn.
19C/289/2014 zo dňa 21.06.2016. Podľa názoru žalovaného je nepochybné, že rozhodcovská zmluva je
takzvanou nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať
sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len
z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní (názor vyslovený v uznesení Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14NcC/10/2011
zo dňa 30.05.2011). Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je
prespotrebiteľanevýhradnánebudedotknutáustanoveným§53ods.4písm.r)Občianskehozákonníka.
Prijatie žalobcovej argumentácie by znamenalo pre žalovaného len jediné, a to úplné znemožnenie
využitia rozhodcovského konania. Je pritom zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne,
ale ho iba obmedziť. Podľa písm. q) odseku 1 Prílohy smernice je zakázané iba dojednanie, aby
spotrebiteľ riešil spory podliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou. V danom prípade má
rozhodcovské konanie plne oporu v zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských
sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy
týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru vyplýva jednoznačne z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. r) zákona č. 258/2001 Z.
z., ako aj aktuálne účinného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. v) zákona č. 129/2010 Z. z.. Rovnaký záver
vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2008/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods.
1), ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských
sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských
sporoch vyplýva jednoznačne z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány
zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Prípustnosť rozhodcovských doložiek
v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry. Medzi žalobcom
a žalovaným bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva a to na samostatnom
liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca svojím podpisom zo
dňa 18.07.2014 vyhlásil, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí a zároveň vyhlásil, že bol
pred uzatvorením zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy.
Žalobca svojím podpisom ako vážnym, zrozumiteľným a určitým prejavom vôle súhlasil s uzavretím
rozhodcovskej zmluvy, a preto tvrdenia žalobcu, že nemal vedomosť o rozhodcovskej zmluve sú mylné
a nedôvodné a v tomto smere znáša dôkazné bremeno, ktoré ničím nepodložil. Má za to, že žalovanýsi splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
zákonom o spotrebiteľských úveroch a nakoniec aj Občianskym zákonníkom, nakoľko predmetná
rozhodcovská zmluva je uzatvorená písomne individuálne na samostatnom liste papiera oddelená
od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobcovi je daná možnosť využitia riešenia sporov buď formou
rozhodcovských súdov alebo všeobecných súdov, okrem toho bol žalobca vyzvaný dňa 28.12.2015
o výbere rozhodcovského súdu alebo možnosti odmietnutia rozhodcovského konania, avšak svojím
nekonaním dal podľa zákona možnosť vyberú rozhodcovského súdu žalovanému. Vzhľadom na
uvedené žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
3. Na pojednávanie dňa 16.07.2018 sa žalovaný nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil,
aby sa súdne konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalobou, vyjadrením k žalobe, obsahom
rozhodcovského spisu sp. zn. M. XXXXX/X6 a zistil tento skutkový stav veci:
5. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobcovi v sume 400 Eur a žalobca sa zaviazal zaplatiť
veriteľovi túto sumu zvýšenú o 392 Eur, t.j. celkovo čiastku 792 Eur. Žalobca bol v zmluve označený
ako fyzická osoba. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Rozhodcovská
zmluva, v ktorej čl. II bod 1 sa uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere číslo
207301206 uzatvorenej dňa 18.07.2014 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj
spory, ktoré vzniknú zo zmlúv súvisiacich s uvedenou úverovou zmluvou alebo zo zmluvných vzťahov
zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu, ako sú napríklad ručiteľské vyhlásenie, dohoda o zrážkach
zo mzdy a z ich príjmov, dohoda o zmluvnej pokute, záložná zmluva na hnuteľné a nehnuteľné veci,
dohoda o vyplnení zmeniek, zmenka, dohoda o uznaní dlhu, zmluva o zabezpečovacom postúpení
pohľadávky, a spory, ktoré vzniknú z uplatnenia práv z týchto vzťahov budú riešené a) z pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podala žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu
a to jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku,
rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občianky súdny poriadok).
Dňa XX.XX.XXXX bol Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž so sídlom:
Vansovej 2, Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so
sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO: 45 744 971, vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. M.
XXXXX/XX,ktorýmbolorozhodnuté,žežalovaný(vdanomkonanížalobca)jepovinnýzaplatiťžalobcovi
sumu 67,18 Eur, úrok v sume 67,45 Eur, úrok z omeškania v sume 3,13 Eur, poplatok v sume 299,12 Eur,
úrokvovýške23,22%ročnezosumy67,18Eurod20.01.2016dozaplatenia,úrokzomeškaniavovýške
5 % ročne zo sumy 67,18 Eur od 20.01.2016 do zaplatenia. Ďalej bol zaviazaný zaplatiť zmluvnú pokutu
33 Eur, trovy mediačného konania 171,51 Eur, poplatok za upomienku 10 Eur, trovy rozhodcovského
konania vo výške 159,28 Eur a to všetko v splátkach vo výške 50 Eur. Rozhodcovský rozsudok bol
doručený žalobcovi dňa 14.02.2017 a dňa 10.03.2017 žalobca podal na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal
predmetný rozhodcovský rozsudok zrušiť.
6. Podľa ust. § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník
spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanouprotidruhémuúčastníkovinasúde
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. Podľa ust. § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, súd
v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia
vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
8. Podľa ust. § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak
účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a
rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o
oprave rozhodcovského rozsudku.
9. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
11. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.15. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
16. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registratrestovvzneníneskoršíchprávnychpredpisov,odpoplatkujeoslobodeníspotrebiteľdomáhajúci
sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
18. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších právnych predpisov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe
alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo
odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v
konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak
rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
19. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Význam
rozhodcovskej doložky je osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľmi vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez
vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským
súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci,
akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Poskytovanie spravodlivosti musí mať
svoje limity aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených
záujmoch osôb, ktoré môže výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní
spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o
férovom arbitrážnom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy.
20. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou včasnosti podania žaloby na súd. V zmysle ust. §
46 ods. 1 zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Súd mal z rozhodcovského spisu
preukázané, že žalobca prevzal rozhodcovský rozsudok sp. zn. M. XXXXX/XX dňa XX.XX.XXXX a
žaloba bola podaná na súd dňa 10.03.2017. Vzhľadom na to má súd preukázané, že žalobca podal
žalobu na súd včas.
21. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že medzi stranami vznikol právny vzťah
na základe uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.07.2014. Súd predmetnú zmluvu o
úvere posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko žalobca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z predloženej
Rozhodcovskej zmluvy mal súd preukázané, že táto bola vopred naformulovaná ako zmluva štandardná
a miesto rozhodcovského konania si žalovaný jednostranne stanovil tak, ako je to dojednané v čl.
II bode 1 tejto zmluvy. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, čo je zrejmé aj z jej
vopred pripraveného formulárového znenia, keď spotrebiteľ žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť jej
obsah. Inštitút individuálne dojednanej podmienky je potrebné vykladať v súlade s cieľom Smernice č.
93/13/EHS, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dojednanú, pokiaľ bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nemohol ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou
štandardnou zmluvou. Povahu formulárovej zmluvy majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale
aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Rozhodcovská zmluva
uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva,
že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť,
resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Z predloženej zmluvy nie je zrejmá ani skutočnosť,
na základe čoho sa žalobca ako spotrebiteľ rozhodol podpísať takúto rozhodcovskú zmluvu, nie je
zrejmé, aké informácie žalobcovi ako spotrebiteľovi boli poskytnuté, keď žalobca v žalobe uviedol, žerozhodcovská zmluva mu bola daná v jednej kope papierov, kde žalobca mal za to, že podpisuje iba
zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podpísanie samotnej zmluvy navodzuje priamu súvislosť so zmluvou o
úvere, ktorý poskytol žalovaný žalobcovi, keďže boli podpísané v ten istý deň. Nekalosť rozhodcovskej
zmluvy videl súd aj v tom, že žalobcovi ako spotrebiteľovi s veľkou pravdepodobnosťou nikto s odbornou
starostlivosťou nevysvetlil dôsledky rozhodcovskej zmluvy, pričom sa jednalo o vopred pripravenú
formuláciu rozhodcovskej zmluvy predloženej žalobcovi žalovaným. Súd zastáva názor, že pokiaľ ide o
tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer
s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov
plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje
svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny súd.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská zmluva predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa a súčasne sa prieči dobrým mravom. Žalobca teda ako spotrebiteľ preukázal
existenciu zákonného dôvodu, pre ktorý sa žalobou domáhal na súde zrušenia rozhodcovského
rozsudku. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy je
neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami
najmä § 52 a nasl. OZ ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS, podľa ktorej spotrebiteľ
nie je viazaný podmienkou, ktorá je nekalá. Vzhľadom na to, že neprimeraná podmienka je zo zákona
neplatná, súd má za to, že rozhodcovská zmluva nebola vôbec uzavretá a právomoc rozhodcovského
súdu nebola daná. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže potom založiť právomoc rozhodcu vo veci
konať a rozhodnúť, preto je rozhodcovský rozsudok nulitný. Vzhľadom na uvedené súd napadnutý
rozhodcovský rozsudok zrušil v celom rozsahu, pretože neprichádza do úvahy čiastočné zrušenie
rozhodcovského rozsudku vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu ako celok.
23. V zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, vzniká mu nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu. CSP výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe
procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov výslovne neprejavila záujem.
Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
konania žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal
pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom podľa ust. § 262 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške
náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne
nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
24. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní úspešný žalobca je zo zákona ako spotrebiteľ oslobodený
od platenia súdnych poplatkov, zaviazal súd v súlade s ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov,
podľa výsledku konania na zaplatenie súdneho poplatku zaviazal žalovaného. Pri určení výšky súdneho
poplatku vychádzal z položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorého zo žaloby o
zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom sa platí súdny poplatok vo výške 331,50 Eur.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutiepovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.