Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 17, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/378/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112213574
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4112213574.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: Mgr. S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, H. O., zast. JUDr.

Anna Jamborová, advokátka, so sídlom Farská 5, Nitra, proti žalovanému: U. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. D. R. X, zast. slc partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hviezdoslavovo námestie
16, Bratislava, o zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.000 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.000 eur od 26.4.2009 do zaplatenia
súd žalobu z a m i e t a .

Súd konanie v časti zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5% za obdobie od 26.3.2009 do zaplatenia
z a s t a v u j e .

Ž i a d n a zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.4.2012 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.000
eur spolu s 0,5 % zmluvnou pokutou za obdobie od 26.3.2009 až do zaplatenia, časť žaloby týkajúcu
sa zaplatenia zmluvnej pokuty zobral späť, čo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pôžičke zo

dňa 25.3.2009 poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3.000 eur na obdobie 1 mesiaca s dohodnutou
zmluvnou pokutou vo výške 0,5 % za každý deň omeškania. Žalovaný žiadnu čiastku nevrátil.

2.Okresný súd Nitra vo veci rozhodol dňa 2.7.2014 rozsudkom č.k. 12C/378/2012-92 tak, že zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej
časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.000 eur od 26.4.2009 do zaplatenia súd
žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením. Proti

uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie, Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 5Co/775/2014-124
zo dňa 9.9.2015 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

3.Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobca trvá na čiastočnom späťvzatí v časti
zmluvnej pokuty vo výške 0,5% za obdobie od 26.3.2009 do zaplatenia. Uviedla, že medzi stranami
sporu bola dňa 25.3.2009 uzatvorená zmluva o pôžičke a to písomne. Boli v nej uvedené podmienky,
bolo v nej uvedené, že finančné prostriedky boli poskytnuté pri podpise zmluvy. Na zmluve bol overený

podpis. Nie je to žiadna fingovaná zmluva. žalovaný si dal overiť svoj podpis, keď doniesol žalobcovi
zmluvu s overeným podpisom žalobca odovzdal žalovanému 3.000 eur. Jednalo sa o skutočnú sumu
3.000 eur, ktorú mal žalovaný do mesiaca vrátiť, čo sa nestalo. Strany sporu zhodne vypovedali, že
medzi nimi boli uzatvorené a existovali tri zmluvy o pôžičke. Prvá je z r. 2008, kedy žalobca vybral zosvojho účtu 100.000 Sk, poskytol ich žalovanému na kúpu Fábie. Žalovaný Fábiu kúpil 19.11.2008. Túto
prvú pôžičku vrátil keď predal Fábiu 5.5.2009. Najskôr sumu 75.000 Sk, neskôr 25.000 Sk. Prvá pôžička
nie je predmetom tohto konania. Predmetom tohto konania je druhá pôžička z 25.3.2009, ktorá vrátená

nebola. A potom bola uzatvorená ešte tretia zmluva o pôžičke na sumu 2.500 eur, tá sa však netýkala len
žalovaného ale aj jeho vtedajšej partnerky O. H., ktorá bola vrátená. Poukazovala na rozdielne tvrdenia
žalovaného, ktorý najskôr tvrdil, že pôžička bola vrátená po predaji auta, potom že ju vrátil p. W..

4.Žalobca sa vyjadril k uzavretiu zmluvy o pôžičke zo dňa 25.3.2009 tak, že žalovaný ho požiadal o

pôžičku. Napísal zmluvu, keď žalovaný doniesol overený podpis, dal mu 3.000 eur. On odovzdal zmluvu,
on mu odovzdal peniaze 3.000 eur, z ruky do ruky, v hotovosti. Nepamätá sa kde to bolo, myslí že u
neho doma. Pri odovzdávaní peňazí nikto iný nebol. Sumu 3.000 eur mal doma v hotovosti, či vybral
túto sumu z banky to si už nepamätá. Žalovaný si znova potreboval požičať peniaze, blížila sa jar,
potreboval peniaze na rozbeh stánku, potreboval si nakúpiť tovar, peniaze mu požičal, ale požiadal ho
aby si zohnal ešte niekoho iného ako ručiteľa, aby ešte niekto iný bol v zmluve a mal záruku, že peniaze

vráti, lebo žalovaný povedal, že skončí s podnikaním a peniaze vráti z predaja stánku. Pôžičku v sume
100.000 Sk žalovaný vrátil po predaji Fábie, niekedy v apríli alebo v máji 2009 keď predal Fábiu dal
mu 75.000 Sk a po asi mesiaci 25.000 Sk keď zarobil v stánku. V čase uzatvorenia druhej zmluvy o
pôžičke suma 100.000 Sk ešte nebola vrátená, bolo to až po uzavretí druhej zmluvy. Druhú pôžičku
žalovanému poskytol, pretože mal istotu, bolo tu auto, mal istotu, že keď žalovaný auto predá, tak mu

peniaze vráti. Vyzýval žalovaného na zaplatenie sumy, aj SMS správami, žalobu podal keďže sa blížila
doba premlčania. Nepodal skôr, pretože žalovaný stále sľuboval, že peniaze vráti. Predal stánok, z toho
vrátil tretiu pôžičku. Na druhú z predaja stánku už nevydalo a myslí, že žalovaný mal aj ďalšie dlhy.
Tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé, dal mu v hotovosti 3.000 eur. Žiadnych 1.000 eur alebo 1.500 eur,
žiadnych 500 eur že mali byť úroky, v žiadnej zmluve o pôžičke sa úroky nespomínali, akurát v tejto

druhej zmluve by sa mali spomínať. Žiadne peniaze od p. W. nedostal, ani v hotovosti ani na účet. Videl
ho asi dvakrát v Bratislave 10-15 rokov dozadu. Čo sa týka opravy auta, žalovaný mal auto nabúrané,
jeho auto do opravy nedával. Kde bolo auto opravované uviesť nevie. Opravára O. nepozná, nevie o
koho sa jedná.

5.Právny zástupca žalovaného trval na doterajších vyjadreniach k veci. Čo sa týka skutkových okolností
odporca tvrdí, že navrhovateľ mu neposkytol sumu 3.000 eur, odovzdal mu len 1.000 eur, a v hodnote
1.500 eur hradil navrhovateľ záväzky za odporcu, týkalo sa to opravy auta a 500 eur boli dohodnuté
úroky. Tieto skutočnosti vyplývajú z dohody medzi navrhovateľom a odporcom. Odporca tvrdí že celá
suma 3.000 eur bola navrhovateľovi uhradená v hotovosti v r. 2009 po predaji Fábie.

6.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobca mu nepožičal 3.000 eur, poskytol mu pôžičku vo výške
1.000 eur a zaplatil za neho opravu jeho havarovaného vozidla Volkswagen Passat v sume 1.500 eur,
500 eur boli úroky, na tom boli dohodnutí, že mu ich zaplatí. Žalobca bol u neho stále, pohyboval sa
v prostredí zlodejov áut, u neho na dvore sa autá rozoberali, vyhodil ho, preto vznikol aj tento spor.

Žalobca vedel že má rozbité auto, vedel že nemá finančné prostriedky na jeho opravu, ponúkol sa že to
zariadi, opravu auta, že ho nechá opraviť, že dá na opravu sumu 1.500 eur. Nevie uviesť meno a adresu
opravára, vie že sa volal O., raz u O. bol. S opravárom sa o zaplatení za opravu nebavil, pretože to všetko
vybavoval a dohadoval žalobca. Myslí si, že žalobca za opravu 1.500 eur zaplatil, pýtal od neho peniaze,
povedal mu, že predá Fábiu a peniaze mu vráti. 1.000 eur mu požičal niekedy v apríli 2009 bolo to bez

zmluvy, lenže žalobca sa už začal báť, pretože sa jednalo o vyššiu sumu - pôžičku 1.000 eur a za opravu
1.500 eur, preto došlo k spísaniu zmluvy na 3.000 eur. Pre neho nebolo podstatné čo bolo v zmluve o
pôžičke napísané, že dostal 3.000 eur pri podpise zmluvy, pre neho bolo podstatné že dostal 1.000 eur,
1.500 eur zaplatiť za neho za opravu, 500 eur boli úroky, taká bola ich dohoda. Je nelogické aby mu
žalobca požičal 2.500 eur a on nič z toho nemal. V každej zmluve je predsa úrok. Fábiu predal za 75.000

Sk, tieto peniaze v hotovosti odovzdal žalobcovi, 500 eur mu dal zo stánku, to potvrdila aj svedkyňa. Tak
ako dostal 75.000 Sk za predaj Fábie tak peniaze odovzdal žalobcovi. Pri odovzdávaní peňazí bol O.
O., auto sa predávalo jeho svokrovcom. Sumu 100.000 Sk z prvej pôžičky žalobcovi nevrátil, túto sumu
poslal na účet žalobcu p. W.. Čo sa týka havarovaného vozidla Volkswagen Passat, za ktorého opravu
zaplatil žalobca 1.500 eur, tak toto vozidlo bolo poškodené pri havárii, ktorá sa stala 30.8. nevie uviesť

rok, vozidlo riadila v tom čase jeho priateľka V. J.. Bolo to smerom k hraničnému prechodu Makov. K
nehode bola volaná aj polícia, takže by mal existovať záznam. Vozidlo bolo opravované asi 5 mesiacov
po havárii. Medzi ním a žalobcom boli tri pôžičky. Volkswagen Pasat z opravy vyzdvihol on sám. Žalobca
zaplatil opravu jeho havarovaného vozidla preto, lebo mal styky, vedel to zaistiť, poznal ľudí. Bolo mujedno čo je v zmluve napísané. Doklad o vrátení peňazí nedostal. Vrátil 75.000 Sk a zo stánku 500
eur. Žalobca mu mal doniesť zmluvu, ale mu ju nedoniesol. Bola dohoda medzi ním, žalobcom a p. W..
100.000 Sk p. W. poslal na účet žalobcu.

7.Svedok M. W. na pojednávaní uviedol, že žalovaný potreboval auto, žalobca sa vyjadril, že vie nejaké
vozidlo zabezpečiť. žalovaný v tom čase nemal peniaze na kúpu auta. On garantoval, že pokiaľ žalovaný
nebude mať na zaplatenia tak za neho peniaze za auto zaplatí. Bola to ústna dohoda medzi nimi tromi.
Jednalo sa o Škodu Fábiu, žalobca sa vyjadril, že zabezpečí kúpu auta. On sa vyjadril, že keď žalovaný

nebude mať peniaze, tak peniaze dá, hovorilo sa o sume 100.000 Sk. Nemá doklad o tom, že žalobcovi
zaplatil 100.000 Sk. Mal 100.000 Sk v hotovosti pri sebe, vložil ich na účet žalobcu, alebo to bol účet
jeho dcéry. Číslo účtu mu SMS-kou poslal žalobca. K dohode medzi nimi troma došlo niekedy na jar
alebo v lete 2008.

8.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov a oboznámením sa s

obsahom spisu a to žalobou, zmluvou o zapožičaní peňazí, doplnením žaloby, čiastočným späťvzatím
žaloby, platobným rozkazom, odporom, výpismi z účtu, technickým preukazom, kúpno-predajnou
zmluvou, doplňujúcim vyjadrením odporcu, výpismi z VÚB, a.s. banky, dokladmi z VÚB, a.s. správou z
VÚB, a.s. a zistil tento skutkový a právny stav:

9.Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 25.3.2009 uzatvorená písomná Zmluvu o zapožičaní peňažnej
hotovosti, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku - sumu 3.000 eur a to bezúročne.
Finančná hotovosť bola odovzdaná pri podpise zmluvy. Žalovaný sa zaviazal finančné prostriedky vrátiť
do 25.4.2009 a žalobca sa zaviazal vystaviť písomné potvrdenie na vrátenú hotovosť. Pre prípad
nevrátenia finančných prostriedkov bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 0,5 % za každý deň

omeškania z dlžnej čiastky. Túto skutočnosť súd nepovažoval za spornú, sám žalovaný vo svojom
odpore proti platobnému rozkazu existenciu pôžičky nenamietal a svedčí o tom písomná zmluva o
pôžičke. Žalobca sa podanou žalobou domáha vrátenia pôžičky - sumy 3.000 eur. Tvrdil, že žalovaný
mu pôžičku - sumu 3.000 eur nevrátil, žalovaný v podanom odpore tvrdil, že pôžičku vrátil v plnej výške
a v súčasnosti neexistuje žiadny záväzok voči žalobcovi. Neuviedol podrobnejšie, kedy pôžičku vrátil a

akým spôsobom, na preukázanie svojich tvrdení uvádzaných v odpore neuviedol žiadny dôkaz.

10.Z výpovedí strán sporu vyplýva, že žalobca poskytoval žalovanému pôžičku konkrétne trikrát,
rovnako vypovedali žalobca aj žalovaný. Prvá pôžička bola v roku 2008 a jednalo sa o sumu 100.000
Sk, druhá pôžička bola zo dňa 25.3.2009, ktorá je predmetom tohto sporu, jedná sa o sumu 3.000 eur

a tretia pôžička bola spoločná pre žalovaného a jeho družku niekedy v roku 2009 na sumu 2.500 eur.
Rozpor v tvrdeniach strán bol ten, že žalobca tvrdil, že prvú pôžičku - sumu 100.000 Sk mu žalovaný
vrátil na dvakrát , najskôr 75.000 Sk, potom 25.000 Sk a žalovaný tvrdil, že túto pôžičku za neho vrátil
žalobcovi pán W.. Čo sa týka druhej pôžičky - sumy 3.000 eur, tu je rozpor v tom, že žalobca tvrdí,
že mu ju žalovaný nevrátil a žalovaný tvrdí opak, že ju žalobcovi vrátil. O vrátení tretej pôžičky neboli

medzi stranami sporu rozpory.

11.Svedok O. vedel, že existovali viaceré pôžičky medzi žalobcom a žalovaným, svedok W. o pôžičkách
medzi stranami sporu nič nevedel. Svedkyňa H. vedela o dvoch pôžičkách - na sumu 3.000 eur a na
sumu 2.500 eur, ktorú si požičali od žalobcu spoločne so žalovaným.

12:Zo svedeckej výpovede O. O. vyplýva, že žalovaný kúpil na prelome rokov 2008/2009 auto - Škoda
Fabia za 3.300 eur a následne ho predal v máji 2009 za 2.500 eur a peniaze dal žalobcovi. Na kúpu
auta mal žalovaný peniaze požičané od navrhovateľa - sumu 3.000 eur.

13.Svedkyňa O. H. uviedla, že žalovaný odovzdal 500 eur v máji 2009 žalobcovi, peniaze zobral z
pokladne a vtedy jej nehovoril prečo peniaze dáva žalobcovi. Od žalovaného sa neskôr dozvedela, že z
predaja Škody Fabia vrátil žalovaný časť pôžičky a zvyšná suma bolo tých 500 eur, čo zobral z pokladne.

14.SvedokM.W.vosvojejsvedeckejvýpoveditvrdil,žezaŠkoduFabiu,naktorejjazdilžalovaný,zaplatil

žalobcovi sumu 100.000 Sk počas vianočných sviatkov roku 2008 vkladom na jeho účet vo VÚB banke.

15.Z výpisu z účtu VÚB, a.s. súd zistil, že žalobca vybral dňa 14.11.2008 zo svojho účtu 100.000.-Sk,
túto sumu požičal žalovanému na kúpu osobného motorového vozidla Škoda Fabia, ktoré žalovanýkupoval kúpnou zmluvou zo dňa 19.11.2008. Vozidlo žalovaný predával kúpno-predajnou zmluvou zo
dňa 5.5.2009 za kúpnu cenu 2.500 eur. Z výpisov z účtu VÚB banky, a.s. vyplýva, že žalobca vložil
na svoj účet vo VÚB, a.s. dňa 1.12.2008 2 x 100.000 Sk = 2 x 3.319,39 eura. Žiadny vklad na jeho

jediný účet vo VÚB v priebehu mesiaca december 2008, ani v januári 2009 vo výške 100.000.-Sk ako
uvádzal svedok W. urobený nebol.

16.Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

17.Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.

18.Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z meškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19.Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /
§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20.Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
21.Podľa § 144 CSP, Žalobca môže vziať žalobu späť.

22.Podľa § 146 ods. 1 CSP, Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

23.S poukazom na § 132 CSP je predmetné sporové konanie ovládané dispozičnou zásadou.
Predmetom dokazovania sú v zásade tvrdenia strán sporu, ktoré majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j.

povinnosť označiť dôkaz na preukázanie nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností. Procesný dôsledok
spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena a v konečnom
dôsledku môže byť žaloba z tohto dôvodu zamietnutá. Posúdenie, ktorá zo strán má dôkazné bremeno
na preukázanie určitých skutočností, závisí od znenia hmotnoprávneho predpisu, o ktorý sa uplatnené
právo opiera. Navrhovanie dôkazov v zmysle cit. zák. ustanovenia má priamu spojitosť s povinnosťou

tvrdenia. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe vo
vyjadreniach žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v
ktoromdôkaznébremenospočívanastranesporu,bezohľadunajehoprocesnépostavenie.Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu opačnom procesnom postavení než je strana sporu,

ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.

24.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzatvorená dňa 25.3.2009 písomná zmluva o pôžičke na sumu 3.000 eur, uvedená suma vyplýva z
výpovede žalobcu, z písomnej zmluvy o pôžičke, z výpovede svedkyne O. H., ktorá uviedla, že suma

3.000 eur mohla byť požičaná žalovanému v roku 2009, žalovaný v odpore uviedol, že nepopiera
poskytnutie pôžičky zo strany žalobcu, popiera skutočnosť, že by jeho dlh existoval, pretože dlh riadne
uhradil. Žalovaný svoje tvrdenie, že žalobca mu nepožičal 3.000 eur, poskytol mu pôžičku vo výške
1.000 eur a zaplatil za neho opravu jeho havarovaného vozidla Volkswagen Passat v sume 1.500 eur
a 500 eur boli úroky, nepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom, na výzvu súdu neoznačil meno,

priezvisko a adresu opravára poškodeného motorového vozidla Volkswagen Passat, takže neuniesol
dôkazné bremeno v tom smere, či za opravu auta zaplatil žalobca sumu 1.500 eur, čo žalobca popieral.
Sporné bolo vrátenie peňazí, pričom žalovaný tvrdil, že peniaze žalobcovi vrátil a nemá voči nemu
žiadny dlh. V tomto smere mal súd za to, že ohľadne svojho tvrdenia žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal hodnovernými dôkazmi a nad všetky pochybnosti skutočnosti, ktoré tvrdil, že

žalobcovi peniaze vrátil. Jeho tvrdenia boli rozporuplné a nedôveryhodné, pričom ani výpovede svedkov
nepotvrdili jeho tvrdenia o vrátení pôžičky, ktorá je predmetom tohto sporu. V odpore proti platobnému
rozkazu uviedol, že pôžičku žalobcovi uhradil v plnej výške, nič iné neuviedol. Vo svojej výpovedi na
pojednávaní dňa 11.2.2013 uviedol, že peniaze mal od žalobcu požičané trikrát, prvá pôžička bola dávno- vrátil žalobcovi 50.000.-Sk = 1.660 eur, druhá pôžička je zo dňa 25.3.2009, ktorá je predmetom tohto
sporu, pričom žalobca mu dal 1.000 eur, zaplatil za neho opravu auta - Fabie vo výške 1.500 eur a 500
eur bral ako úroky z pôžičky, v roku 2010 si tretíkrát požičal peniaze 2.500 eur, túto sumu vrátil z predaja

stánku. Žalobca popieral, že by vybavoval a platil žalovanému opravu auta, takže tvrdenie žalovaného
v tomto smere nebolo preukázané, rovnako mal súd pochybnosti o tvrdení žalovaného v tom, že žalobca
mu požičal len sumu 1.000 eur, pretože v odpore nespochybňoval existenciu pôžičky 3.000 eur a v texte
písomnej zmluvy o pôžičke je uvedená suma 3.000 eur a žalobca tvrdil, že žalovanému odovzdal sumu
3.000 eur oproti podpísanej zmluve o pôžičke. Na ďalšom pojednávaní dňa 5.6.2013 žalovaný nevedel

uviesť odkiaľ mal peniaze na kúpu Fabie, pričom žalobca tvrdil, že vybral z účtu dňa 14.11.2008 sumu
100.000.-Sk, čo aj preukázal dokladom z banky a tvrdil, že túto sumu požičal žalovanému na kúpu
osobného motorového vozidla Škoda Fabia, ktoré žalovaný kupoval kúpnou zmluvou zo dňa 19.11.2008.
Rovnako sa vyjadril aj svedok O., že na kúpu auta - Fabie mal žalovaný peniaze požičané od žalobcu
- sumu 3.000 eur. Svedkyňa H. nevedela uviesť odkiaľ mal žalovaný peniaze na kúpu Fabie a svedok
W. tvrdil, že za Fabiu zaplatil 100.000.-Sk žalobcovi on sám vkladom na jeho účet počas vianočných

sviatkov 2008, čo však z výpisu z účtu žalobcu nevyplýva, žiadny vklad počas vianočných sviatkov,
ani v januári 2009 urobený nebol. Ani opätovný výsluch svedka M. W. nepresvedčil súd, že on zaplatil
žalobcovi 100.000.-Sk, pretože svedok uviedol, že nemá doklad o tom, že žalobcovi zaplatil 100.000
Sk, v diári z r. 2008 mal uvedenú poznámku pri dátume 22.12. zaplatiť 100.000 Sk - Bratislava asi
VÚB, čo však nie je presvedčivý dôkaz o zaplatení sumy , keďže z výpisov z účtu žalobcu je zrejmé,

že na jeho účet žiadna takáto suma pripísaná nebola. Žalovaný spochybňoval pravosť výpisov z účtu z
banky, súd však mal za to, že z dokladov VÚB banky jednoznačne vyplýva, že žalobca má jediný účet
vo VÚB banke, svedok W. sám uviedol, že peniaze vkladal vo VÚB banke a nie na účet v inej banke a
súd nevidel dôvod, prečo by mal pochybovať o správach a dokladoch z banky, z dokladov, ktoré podľa
potvrdenia banky súhlasia s originálom jednoznačne vyplýva, že peniaze vkladal žalobca - vyplýva to z

textu na potvrdení, kde sa nachádza aj podpis žalobcu a boli vkladané na pobočke v Zlatých Moravciach
ako vyplýva z pečiatky na potvrdení. Z uvedeného súd vyvodil záver, že na kúpu Fabie mal žalovaný
požičané peniaze od žalobcu- tvrdil to žalobca a korešponduje s týmto jeho tvrdením nepriamo aj jeho
výber z účtu, potvrdil to svedok O. a tvrdenie svedka W., že za Fabiu platil on nebolo preukázané, a
sám žalovaný nevedel uviesť odkiaľ mal peniaze na kúpu Fabie, pričom ani netvrdil, že za neho kúpnu

cenu zaplatil W.. Následne súd dospel k záveru, že sumy, ktoré žalovaný odovzdával žalobcovi a o
ktorých vypovedali svedkovia O. a H. súvisia s prvou pôžičkou na sumu 100.000.-Sk na kúpu Fabie
a nie s pôžičkou, ktorá je z roku 2009 a ktorá je predmetom tohto sporu. Svedok O. videl žalovaného
odovzdávať žalobcovi sumu 2.500 eur z predaja Fabie a svedkyňa H. videla odovzdávať sumu 500
žalobcovi, pričom nepoznala dôvod. Žalobca podal žalobu tesne pred uplynutím premlčacej doby preto,

že opakovane viackrát vyzýval žalovaného na zaplatenie sumy, aj SMS správami, žalobu podal práve
preto, že sa blížila doba premlčania, nepodal ju skôr, pretože žalovaný stále sľuboval, že peniaze
vráti. Predal stánok, z toho vrátil tretiu pôžičku, na druhú z predaja stánku už nevydalo. Žalovanému
poskytol tretiu pôžičku aj napriek tomu, že druhá pôžička ešte nebola vrátená, pretože žalovaný si znova
potreboval požičať peniaze, blížila sa jar, potreboval peniaze na rozbeh stánku, potreboval si nakúpiť

tovar, požiadal ho, aby si zohnal ešte niekoho iného ako ručiteľa, aby ešte niekto iný bol v zmluve a aby
mal záruku, že mu peniaze vráti, lebo žalovaný povedal, že skončí s podnikaním a peniaze mu vráti z
predaja stánku. Žalovaný mu vrátil pôžičku v sume 100.000 Sk po predaji Fábie, niekedy v apríli alebo
v máji 2009, keď predal Fábiu dal mu 75.000 Sk a po asi mesiaci 25.000 Sk keď zarobil v stánku. V
čase uzatvorenia druhej zmluvy o pôžičke suma 100.000 Sk ešte nebola vrátená, bolo to až po uzavretí

druhej zmluvy. Druhú pôžičku poskytol, pretože mal istotu, bolo tu auto, mal istotu, že keď žalovaný auto
predá, tak mu peniaze vráti. Ani jedna zo strán sporu neuvádzal štyri zmluvy o pôžičke.

25.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia a s poukazom na
to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal jednoznačne a bez pochybností vrátenie

pôžičky vo výške 3.000 eur zo dňa 25.3.2009 žalobcovi, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.000 eur. Vo zvyšnej časti úroku
z omeškania súd žalobu pre vznesenú námietku premlčania zamietol, pretože žalovaný sa dostal do
omeškania dňom 26.4.2009, pretože pôžičku mal vrátiť do 25.4.2009, od tohto dňa si žalobca mohol
uplatniť úrok z omeškania, prvýkrát si ho uplatnil až na pojednávaní dňa 11.6.2014, teda po uplynutí

trojročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňom 26.4.2012. Premlčaním sa rozumie uplynutie času, v
dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok
zánik nároku a teda premlčané právo nemožno oprávnenému priznať súdnym rozhodnutím. Premlčaním
právo samo o sebe nezaniká a žalobca sa môže svojho práva domáhať podaným návrhom na súde, aleak žalovaný vznesie námietku premlčania, nárok mu nemožno priznať. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu
akoajtúsúhlasžalovanéhosčiastočným späťvzatímžaloby,súdpostupovalvzmyslevyššie citovaných
zákonných ustanovení § 144 a § 146 ods. 1 CSP a konanie zastavil v časti zaplatenie zmluvnej pokuty

vo výške 0,5 % za obdobie od 26.3.2009 do zaplatenia .
26.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo, pretože každá zo strán mala vo veci úspech len čiastočný. Ustanovenie § 255 ods.
2 CSP súd aplikoval vo veci s poukazom na potrebné posúdenie veci podľa miery úspechu strán sporu.
Žalobca bol v konaní úspešný, keď súd prvého stupňa vyhovel jeho návrhu v časti o zaplatenie istiny

3.000 eur, neúspešný bol v časti úroku z omeškania, ktorý bol vyčíslený ku dňu rozhodnutia súdu prvého
stupňa na sumu 1.986,90 eura a v tejto časti bola žaloba zamietnutá a v časti uplatnenia zmluvnej
pokuty vo výške 0,5 % za obdobie od 26.3.2009 do zaplatenia bolo konanie zastavené a s poukazom
na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP žalobca zavinil zastavenie konania. Vzhľadom na pomer úspechu
a neúspechu súd náhradu trov konania pomerne nerozdelil, ale vyslovil , že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. Samotná skutočnosť, že neúspech sa dotýka len príslušenstva uplatnenej

pohľadávky je právne irelevantná. V takýchto prípadoch je vždy potrebné posúdiť pomer úspechu strán
sporu, pričom uplatnené nároky na zaplatenie príslušenstva /úroky alebo úroky z omeškania/ je potrebné
zohľadniť vyčíslené ku dňu rozhodovania súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre

prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.